Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49C-234-2015.pdf
PDF · 88.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-49C/234/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 368, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti odporkyni: G. D., nar. X.XX.XXXX, bytom: F. K., Bratislava, o zaplatenie 220,66 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 220,66 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5,75% p.a. zo sumy 320,66 Eur odo dňa 30.3.2013 do 3.12.2015 a zo sumy 220,66 Eur odo dňa 4.12.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti príslušenstva, súd návrh zamieta.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 19,- Eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 119,84 Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 13.08.2015 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 320,66 Eur s príslušenstvom, ako i náhradu trov konania titulom nedodržania zmluvných podmienok vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi účastníkmi dňa 26.02.2013. Podaním doručeným súdu dňa 21.12.2015 zobral navrhovateľ návrh v časti istiny vo výške 100,- Eur spolu s príslušenstvom späť. Súd tomuto návrhu vyhovel a konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 100,- Eur zastavil.
Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor. Predmetom konania je návrh na zaplatenie sumy vo výške 220,66 Eur s príslušenstvom, t.j. ide o drobný spor, preto súd v konaní rozhodol s poukazom na ustanovenie § 115a ods. 1, 2 O.s.p. a § 156 ods. 3 O.s.p., vo veci nenariadil pojednávanie a rozhodol na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi konania.
Súd pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu ako i na vykonané listinné dôkazy predložené navrhovateľom.
Po vyhodnotení dôkazov predložených navrhovateľom, a to: Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 26.02.2013, Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 26.02.2013, Výpisu z bankového účtu navrhovateľa, Upomienky o nezaplatení pohľadávky zo dňa 03.04.2013, Urgencie nezaplatenej pohľadávky zo dňa 07.04.2013, Upozornenia na hrozbu exekúcie zo dňa 14.04.2013, Poslednej výzvy zo dňa 21.04.2013, ako i ďalších listín tvoriacich obsah spisu, súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 26.02.2013 navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporkyni ako spotrebiteľke krátkodobý bezúčelový bezúročný úver vo výške 195,- Eur formou bezhotovostného prevodu z účtu v banke navrhovateľa na bankový účet odporkyne, ktorý sa odporkyňa zaviazala vrátiť vo výške 255,66 Eur, pričom sumu 60,66 Eur predstavovali celkové náklady navrhovateľa za poskytnutie úveru. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov na úver vypočítaná v súlade s vyhláškou MF SR č. 289/2010 Z.z. pre zmluvnú splatnosť od 3 do 6 mesiacov k 31.3.2013 predstavovala 418%. Odporkyňa nevrátila navrhovateľovi poskytnuté finančné prostriedky v lehote splatnosti, na predžalobné upomienky zo dňa 03.04.2013, 07.04.2013, 14.04.2013 a 21.04.2013 nereagovala ani čiastočnou úhradou pohľadávky pred podaním návrhu na začatie konania, odporkyňa uhradila až po podaní návrhu dňa 04.12.2015 navrhovateľovi sumu 100,- Eur, v časti ktorej zobral navrhovateľ návrh späť a konanie bolo zastavené. Podľa výpisu z bankového účtu navrhovateľa číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX navrhovateľ dňa 06.03.2013 poukázal na bankový účet odporkyne č. XXXXXXXXXX/XXXX čiastku 195,- Eur. Podľa článku IV, bod 5 Zmluvy v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta, celkovo až do výšky 65,- Eur. Podľa §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka /OZ/ spotrebiteľskými zmluvami sú odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa §55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa §53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa /neprijateľná podmienka/. Podľa §54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa §54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa §4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa §2 písm. b/ Zákona č. 258/2001 Z.z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa §4 ods. 2 písm. j/ Zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak neobsahuje uvedené náležitosti, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa §153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná. Podľa §3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že občan ako spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok vopred určených dodávateľom, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Vo všeobecných pravidlách pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách zákon stanovuje, že takého ustanovenia v zmluvách, spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv býva často predtlačený na formulároch s tým že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať, môže návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Dodávateľ je osoba konajúca pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je silnejšou zmluvnou stranou, ponúkajúcou spotrebiteľovi k spotrebe určitú vec, vrátane finančných prostriedkov, ktorej forma distribúcie je predmetom podnikania dodávateľa. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, predstavuje slabšiu zmluvnú stranu, nemôže vopred ovplyvniť pripravený návrh zmluvy. Zákon zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ku ktorým patrí aj predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere. Vychádza sa z predpokladu, že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa všeobecne očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Zákon predpokladá, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. V súlade s prílohou Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zákon uvádza príkladne podmienky zakotvené v spotrebiteľských zmluvách, ktoré je potrebné považovať za neprijateľné. Podľa článku 5 uvedenej smernice všetky písomné ustanovenia spotrebiteľských zmlúv musia byť vyjadrené zrozumiteľne, v prípade nezrozumiteľnosti sa podmienka má vykladať v prospech spotrebiteľa. Podľa článku 4 ods. 2 smernice ak hlavný predmet zmluvy, cena alebo úhrada, prípadne tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom nie sú vyjadrené zrozumiteľne, je potrebné preskúmať, či tieto podmienky nie sú nekalé. Oprávnené pochybnosti o zrozumiteľnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vzbudzuje absencia dôležitého a povinného údaju - ročnej percentuálnej miery nákladov. Predmetná úverová zmluva obsahuje všetky potrebné náležitosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, účastníci zmluvného vzťahu sa predpísanou písomnou formou dohodli na predmete zmluvy, spôsobe úhrady, zmluva obsahuje potrebný údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pri uzavretí zmluvy neboli obídené príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva ani príslušné ustanovenia smernice č. 93/13/EHS. Odporkyňa nesplnila zmluvné podmienky účastníkmi zmluvne dohodnuté, v lehote splatnosti nevrátila navrhovateľovi poskytnuté finančné prostriedky. Navrhovateľ oprávnene požadoval zaviazanie odporkyne na splnenie povinnosti, predstavujúcej nesplatenú časť poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 195,- Eur, vrátane individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 60,66 Eur. Odporkyňa bola v konaní nečinná, k návrhu sa nevyjadrila, skutkové tvrdenia nespochybnila, dôkazy v konaní neprodukovala, napriek tomu, že návrh, prílohy, výzva na vyjadrenie jej boli doručené do vlastných rúk dňa 28.01.2016. Podľa §517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. je úrok z omeškania stanovený dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou SR k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Odporkyňa sa s peňažným plnením dostala do omeškania, súd priznal navrhovateľovi príslušný zákonný úrok z omeškania, stanovený v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti predmetného úveru zo sumy 320,66 Eur do dňa čiastočnej úhrady sumy 100 Eur a následne zo sumy 220,66 Eur odo dňa 04.12.2015 do zaplatenia. Súd zamietol návrh v časti úroku z omeškania zo sumy 100 Eur po jej úhrade. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 146 ods.2 veta druhá O.s.p., ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý je podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Úspešnému navrhovateľovi, súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 19,- Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 119,84 Eur. Trovy právneho zastúpenia právny zástupca vyčíslil v súlade s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., súd priznal odmenu za nasledovné úkony právnej služby pri výške hodnoty sporu 320,66 Eur :
1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia......................................................24,90 Eur (podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z )
2. podanie návrhu 13.08.2015...........................................................................24,90 Eur (podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z )
3. podanie späťvzatia dňa 21.12.2015 ..............................................................24,90 Eur (podľa § 13a ods. 1 písm.c) vyhl. č. 655/2004 Z.z )
Súd priznal zároveň režijný paušál k vyššie uvedenému úkonu právnej služby nasledovne v zmysle ust. § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb:
· v roku 2015 - 3x po 8,39 Eur
V zmysle ust. § 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z bola zvýšená náhrada trov konania o daň z pridanej hodnoty v sume 19,97 Eur, nakoľko právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo, o odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti: · z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované · v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha · odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: · v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., · konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, · súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, · súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, · doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.) · rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).