Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/81/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, proti povinnému: K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XX, o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 118,30 Eur a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava pod spisovou značkou EX 471/07, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. -132 zo dňa 03.02.2016, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod spis. značkou EX 471/07 zastavil.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno č. 8, IČO 35 922 761 pod spis. značkou SR 0555/07 zo dňa 02.02.2007. Právny rámec nároku, ktorý bol oprávnenému priznaný exekučným titulom, bol podľa konštatovania súdu vymedzený zmluvou o úvere uzavretou dňa 25.05.2016 medzi oprávneným ako veriteľom a právnym predchodcom povinného Z. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. N. XXXX/XX, T., ako dlžníkom (ďalej len „zmluva o úvere“). Zmluvu o úvere súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, preto na právny vzťah ňou založený aplikoval normy spotrebiteľského práva, predovšetkým ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere.

Skúmaním podmienok podľa § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), za ktorých môže vo veci konať, súd zistil, že rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého je exekúcia vedená, nie je spôsobilým exekučným titulom, keďže rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vec prejednať a rozhodnúť od rozhodcovskej doložky, inkorporovanej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (ďalej aj „VšP“), majúcej charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Svoj právny názor odvodil od skutočnosti, že oprávnený návrh zmluvy formulárového typu používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti a predkladá ho neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú a prijímajú ho spolu so VšP dodávateľa ako celok. K neprijateľnosti rozhodcovskej doložky súd uviedol, že spotrebiteľa núti neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a znemožňuje jeho voľbu dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom. Na základe uvedeného súd považoval za preukázané, že exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu s absenciou formálnej vykonateľnosti, preto rozhodol podľa § 57 ods. 1, písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a exekúciu zastavil.

Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní namietal, že zmluvu o úvere nie možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka, pretože vznikla podľa Obchodného zákonníka a v čase svojho vzniku bola tzv. absolútnym obchodom. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. zo dňa 26.02.2009. Bol zároveň toho názoru, že zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytuje povinným dočasne finančné prostriedky, nemožno považovať za spotrebiteľskú ani v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom k 25.05.2006, pretože zmluvné strany sa v bode 19 Všeobecných zmluvných podmienok poskytnutia úveru dohodli, že právne vzťahy medzi nimi sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylúčil aj z dôvodu, že povinný neuhrádza celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom v zmysle § 2, písm. b) tohto zákona, ale len časť týchto nákladov, z ktorých 1/3 je dohodnutý úrok a 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere. Keďže predmetom úverov poskytovaných zo strany oprávneného sú finančné prostriedky, nie služby alebo tovar, zmluvy o úvere nemôžu obsahovať viaceré náležitosti vyžadované ustanovením § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Oprávnený ďalej nesúhlasil s právnym posúdením rozhodcovskej doložky, ktorá je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko každej zmluvnej strane umožňuje domáhať sa ochrany svojich práv nielen v rozhodcovskom konaní, ale aj v konaní pred všeobecným súdom. Takto formulovaná rozhodcovská doložka nie je podľa niektorých názorov publikovaných v odbornej právnej literatúre dotknutá ustanovením § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka. Podľa názoru oprávneného je nepochybné, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov, ktorá je dohodou právne prípustnou v zmysle vnútroštátneho, ale aj európskeho práva. Nemožno sa preto stotožniť s právnym názorom konajúceho súdu o výlučnej právomoci rozhodcovského súdu. Prijatie takejto argumentácie by pre dodávateľa znamenalo úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania, hoci z ustanovenia § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka je zrejmé, že zákonodarca nemal úmysel rozhodcovské konanie úplne zakázať alebo obmedziť. Naviac, platnosť právneho úkonu je potrebné hodnotiť v čase jeho uzavretia bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať. Dôležité je to, či doložka sama o sebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. K zásadnej prípustnosti rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch poukázal na Rozsudok Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 02.03.2011, sp. zn. , Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.10.2009, sp. zn. a zo dňa 29.06.2010, sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 01.03.2011, sp. zn. a uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28.04.2010, sp. zn. a zo dňa 30.03.2009, sp. zn. . S poukazom na vyššie uvedené rozhodnutia českých súdnych orgánov vyslovil názor, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a nemožno ju ponímať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti.

V závere zdôraznil, že v zmysle príslušnej smernice (93/13/EHS) sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy, t.j. ide o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho predpisu. Ako poukázal, v danom prípade však rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Zvolen. Zákonný sudca odvolaniu nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací v dôsledku preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods.1 O.s.p. a postupom podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že Okresný súd Zvolen poverením č. 5611 016089 zo dňa 17.07.2007 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonaním exekúcie proti právnemu predchodcovi povinného na vymoženie pohľadávky oprávneného s príslušenstvom.

Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno č. 8, IČO 35 922 761 pod spis. značkou SR 0555/07 zo dňa 02.02.2007, ktorým bola právnemu predchodcovi povinného Z. C. uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 463,42 (13. 961,- Sk), spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 390,36 Eur (11.760,- Sk) od 20.12.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 142,53 Eur (4. 294,- Sk), a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z rozhodcovského rozsudku ďalej vyplýva, že základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutia úveru dlžníkovi na základe zmluvy o úvere, uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a právnym predchodcom povinného ako dlžníkom dňa 25.05.2006.

V článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, si zmluvné strany upravili rozhodcovskú doložku tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Trnavská cesta č. 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že podanie žaloby na všeobecnom súde Slovenskej republiky je rozväzovacou podmienkou rozhodcovskej doložky, s výnimkou prípadov podania žaloby na rozhodcovskom súde vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Uznesením Okresného súdu Zvolen č.k.11Er/3489/2007-15 zo dňa 06.10.2009, právoplatným dňa 09.06.2010, súd rozhodol o zmene účastníka konania na strane povinného tak, že na namiesto povinného Z. C., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, pripustil vstup povinného K. C., nar. XX.XX.XXXX.

S poukazom na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma exekučný titul ex offo. Skúmať exekučný titul a jeho zákonnosť je však súd oprávnený aj povinný v ktoromkoľvek štádiu vedenia exekúcie a pokiaľ exekúcia na podklade nezákonného exekučného titulu začala, ktorá okolnosť je dôvodom jej neprípustnosti, je súd povinný zabezpečiť jej zastavenie. Najmä pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať.

V prípade neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, rozhodcovský súd nemôže prejednať a rozhodnúť medzi účastníkmi spor a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý by mal predstavovať exekučný titul. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je irelevantná (rozhodnutie Najvyššieho súd Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 9. februára 2012). Z uvedených dôvodov preto neobstoja odvolacie námietky oprávneného, podľa ktorých exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, a že takýmto postupom exekučný súd v istom zmysle nahrádza konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že zmluva o úvere uzavretá dňa 25.05.2006 medzi oprávneným ako veriteľom a právnym predchodcom povinného

ako dlžníkom je zmluvou spotrebiteľskou, a to aj s poukazom na legálnu definíciu upravenú ust. § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, preto je na tento právny vzťah potrebné nahliadať ako na vzťah spotrebiteľský a aplikovať naň príslušné zákonné ustanovenia prijaté za účelom ochrany spotrebiteľa, predovšetkým ust. V. hlavy I. časti Občianskeho zákonníka. Zmluvnými stranami spotrebiteľskej zmluvy je dodávateľ, obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, a.s. (oprávnený), ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a naopak, spotrebiteľ (povinný, resp. v tomto prípade jeho právny predchodca), ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci podnikateľskej alebo obchodnej činnosti, ale vystupoval ako fyzická osoba - nepodnikateľ, označená menom, priezviskom a rodným číslom. Preto námietka oprávneného, ktorý sa domnieval, že zmluva o úvere podliehajúca právnej úprave Obchodného zákonníka nie je zmluvou spotrebiteľskou, je právne irelevantná. Okresný súd postupoval správne, keď na právne vzťahy vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva a posudzoval rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadísk uvedených v ust. § 53 Občianskeho zákonníka, či nevyvoláva nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.

Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovská doložka koncipovaná v takom znení, ako vyplýva z bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, je neprijateľná, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a spotrebiteľ celkom zjavne nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil právnemu predchodcovi povinného návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva alebo rozhodcovská doložka v zmluve o úvere uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Ďalej odvolací súd dodáva, že rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou, ako to namieta oprávnený. Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v bode 17 VšP. Po tomto výbere už právny predchodca povinného nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým všeobecným súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlači rozhodcovskej doložky je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Znaky neprijateľného dojednania v spotrebiteľskej zmluve sú naplnené aj tou skutočnosťou, že sa jedná o rozhodcovský súd v mieste sídla veriteľa. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere neplatná.

Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Pokiaľ by došlo k vymoženiu nároku na podklade nespôsobilého (nevykonateľného) exekučného titulu, nárok by bol vymožený nezákonne v exekúcii, ktorú okresný súd v súlade s Exekučným poriadkom zastavil.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.