Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-316-2015.pdf
PDF · 92.8 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/316/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bezákovou v právnej veci navrhovateľky W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXX, právne zastúpenej JUDr. Martinom Kanásom, advokátom so sídlom Školská 3, Nitra, proti odporcovi G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Za V. XXX, P. S., toho času K. XXX, L., K. republika, o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletej H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky W. X., rod. T., nar. XX.XX.XXXX a odporcu G. X., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 07.06.2013 vo P. S., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu P. S., vo zväzku 11, ročník 2013, strana 130, pod por. č. 8 rozvádza.
Súd na čas po rozvode manželstva zveruje maloletú H. X., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a odporcu zaväzuje prispievať na výživu maloletej H. X. sumou 125 eur mesačne, ktorú je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom osobne podaným na Okresný súd Nitra dňa 22.10.2015 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletej H. X., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že medzi manželmi boli časté nezhody, odporca ju fyzicky napádal pri akýchkoľvek hádkach. V septembri 2015 sa po incidente s odporcom odsťahovala zo spoločnej domácnosti k jej matke do Urminiec, kde býva doteraz. Odporca počas manželstva nepracoval, nemal snahu o zabezpečenie spoločnej domácnosti, požičiaval si peniaze, preto narobil dlhy. K odporcovi stratila citový vzťah a nevidí nádej na jeho obnovu.
Navrhovateľka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že s manželom boli spolu pred uzatvorením manželstva dva a pol roka. Ešte pred uzatvorením manželstva sa začal voči nej správať násilne, 1 - 2 krát do roka ju fyzicky napadol. Neskôr odporca prestal pracovať, začal sa správať viac agresívne, začal hrávať automaty, finančne si prilepšoval tak, že kradol železo. Rovnako poukázala na to, že po úmrtí ich syna, odporca začal fetovať. Od septembra 2015 nežijú s odporcom v spoločnej domácnosti, nehospodária a od januára 2015 sa ani intímne ako manželia nestýkajú. Od ich rozchodu sa o dieťa odporca zaujímal len prostredníctvom mailovej komunikácie, na výživu dcéry prispieval do novembra 2015 sumu 50 eur mesačne. Býva v spoločnej domácnosti u jej rodičov, ktorým na bývanie a stravu prispieva zatiaľ sumou 100 eur mesačne. Do februára 2016 poberala materský príspevok vo výške
800 eur mesačne. Začala podnikať, je samostatne zárobkovou činnou osobou, poskytuje kadernícke služby, príjmy z tejto činnosti jej zatiaľ pokrývajú výdavky. Nevlastní žiaden nehnuteľný, ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty, nespláca úvery ani pôžičky. Zvýšené výdavky okrem bežných výdavkov na maloletú nemá.
V záverečnom návrhu právny zástupca navrhovateľky uviedol, že žiada, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol a rodičovské práva a povinnosti k maloletej H. upravil tak, že maloletá bude zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca bude povinný prispievať na jej výživu sumou 150 eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
Odporca vypočutý ako účastník konania prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu v Novom Jičíně v Česku uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, takisto aj so skutočnosťami, ktoré uviedla navrhovateľka vo svojej výpovedi. Úmrtie ich prvého dieťaťa veľmi zasiahlo do ich spoločného života. K rozvratu ich manželstva dochádzalo postupne, prestalo im záležať na spoločnom živote. S manželkou nežijú a intímne sa nestýkajú asi jeden rok. V súčasnosti žije v Českej republike, býva v ubytovni, náklady na bývanie mu hradí zamestnávateľ. Rovnako súhlasil, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti navrhol, aby mu bolo určené výživné vo výške 50 eur mesačne. Je zamestnaný vo firme EXPRESS PEOPLE, a.s., jeho mesačný príjem predstavuje sumu asi 23.000 Kč (850,69 eura ). Predtým mal živnosť, daňové priznanie podával v Nitre. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci vo vyššej hodnote, má dlhy a pôžičky, ktoré prevyšujú výšku jeho platu. Okrem vyživovacej povinnosti, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Čo sa týka styku s maloletou, na tomto sa s navrhovateľkou vedia dohodnúť.
Kolízny opatrovník v konečnom návrhu navrhol, aby dieťa súd zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil výživné vo výške 130 eur mesačne a styk bol ponechaný na dohodu rodičov.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom návrhu navrhovateľky zo dňa 22.10.2015 a s obsahom nasledujúcich listinných dôkazov: potvrdením o poslednom spoločnom pobyte účastníkov konania, sobášnym listom účastníkov konania, rodným listom maloletej H., úmrtným listom maloletého I., správami o povesti účastníkov konania z obecného úradu, potvrdením o príjme odporcu, potvrdením Úradu práce sociálnych vecí a rodiny o vyradení odporcu ako uchádzača o zamestnanie, potvrdením o príjme navrhovateľky, výpoveďou odporcu zo dňa 22.03.2016, správou z Daňového úradu Nitra, výpisom zo živnostenského registra pre odporcu, dokladmi preukazujúcimi nedoplatky a zistil tento skutkový a právny stav:
Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 07.06.2013. Z manželstva pochádza jedno dieťa H. X., nar. XX.XX.XXXX. Druhé maloleté dieťa I. X., nar. XX.XX.XXXX pochádzajúce z manželstva zomrel dňa 25.12.2013. Obaja účastníci konania nemajú žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti.
Manželia ukončili spoločné spolužitie v septembri 2015, kedy sa pre neustále nezhody a hádky navrhovateľka spolu s maloletou H. odsťahovala do domácnosti svojej matky. Navrhovateľka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne poberala do februára 2015 materskú dávku vo výške cca 805 eur mesačne, v závislosti od počtu dní v mesiaci. Navrhovateľka v súčasnosti poberá len rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur. Pre zlú finančnú situáciu začala podnikať ako samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá poskytuje kadernícke služby, pričom príjmy z tejto činnosti jej zatiaľ pokrývajú len výdavky.
Odporca v čase ukončenia manželského spolužitia v septembri 2015, ukončil svoju podnikateľskú činnosť k 22.09.2015, ktorú vykonával od r 2009. Odporca bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Nitra, avšak pre nespoluprácu s úradom bol z evidencie vyradený dňa 17.04.2015. Zo správy Daňového úradu Nitra súd zistil, že príjem odporcu z podnikania a zo závislej činnosti za rok 2015 predstavoval sumu 5.182,51 eura a výdavky 320 eur. V 09/2015 bol zamestnaný v spoločnosti Personálny servis - EUROTRADE - SK, pracovný pomer bol s odporcom bol skončený pracovný pomer v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa z dôvodu, že odporca okrádal svojich spolubývajúcich ubytovni. V súčasnej dobe pracuje v zahraničí v Českej republike, jeho zamestnávateľom je spoločnosť EXPRESS PEOPLE, a.s., kde dosahuje priemerný mesačný príjem 20.293 Kč netto čo je 750,56 eura ( 02/2016-03/2016). Odporca má aj záväzky, neuhradené dlhy vo
výške 366,16 eur voči Obci Veľký Cetín, neuhradené faktúry vo výške 485,43 eur a dlh voči Sociálnej poisťovni vo výške 2226,43 eur a iné dlhy, ktoré nešpecifikoval.
Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Na základe vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod manželstva bol podaný dôvodne, nakoľko vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo si nemôže plniť svoj účel. Súd zistil, že manželia sa intímne nestýkali od januára 2015, pričom spoločne nehospodárili a nežili v spoločnej domácnosti od septembra 2015. Príčinou rozvratu manželstva bolo vzájomné citové odcudzenie manželov, agresívne a asociálne správanie odporcu, ktoré vyplynulo z jeho neusporiadaného spôsobu života. Manželia k sebe nemajú citový vzťah, preto podľa názoru súdu nie je nádej na obnovenie manželského spolužitia, tým ani obnovu citových väzieb, ktoré sa vytvorili medzi manželmi počas ich manželstva. S rozvodom manželstva súhlasili obaja účastníci konania (manželia), nakoľko k sebe už nemajú žiadnu citovú väzbu, ani záujem o obnovenie spolužitia. Manželstvo účastníkov konania je v súčasnej dobe už len formálnym zväzkom, keďže ich manželstvo si neplní základné funkcie manželstva - spoločenskú, ekonomickú a výchovnú. Súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady na rozvod manželstva, a preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine (účinného od 01.01.2016), ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Súd súčasne realizoval aj úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej H. na čas po rozvode manželstva tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a odporcu zaviazal prispievať na jej výživu sumou 125 eur, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk odporcu s maloletou súd neupravoval, nakoľko žiaden z rodičov nežiadal súdnu úpravu styku otca s dieťaťom, na kontaktoch sa rodičia vedia dohodnúť.
Súd pri určovaní výšky výživného prihliadol predovšetkým na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu. Takto stanovené výživné je primerané veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, s prihliadnutím na nielen základné životné potreby, ale aj ostatné potreby, ktoré slúžia k rozvoju maloletého dieťaťa práve vo veku maloletej H., ako aj momentálnym možnostiam a schopnostiam oboch rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Príjem odporcu, ktorý pracuje v zahraničí - v Českej republike mu umožňuje prispievať na výživu maloletej určenou sumou bez toho, aby tým bola ohrozená jeho životná úroveň, pri zohľadnení jeho odôvodnených mesačných nákladov a výdavkov. Výdavky odporcu na zabezpečenie jeho životných potrieb súd za považoval za odôvodnené a prihliadol na ne pri stanovení výživného. Aktuálne výdavky spojené s bývaním odporca nemá, nakoľko mu zamestnávateľ bezplatne zabezpečuje ubytovanie. Súd v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine neprihliadol na výdavky odporcu na úhradu dlhov voči Sociálnej poisťovni a voči iným subjektom, ktoré vznikli z dôvodu, že odporca ako podnikateľ neuhrádzal svoje záväzky spojené s podnikateľskými aktivitami v rozpore s jeho povinnosťami vyplývajúcimi z podnikania. Ak by odporca riadne plnil svoje záväzky, tieto výdavky by nevznikli. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto je prvoradou povinnosťou rodiča zabezpečiť potreby svojho dieťaťa. Rodič má zákonom stanovenú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu, je jeho povinnosťou zabezpečiť potreby svojho dieťaťa v primeranej výške, primerane k svojim finančným možnostiam. Odporcom navrhované výživné 50 eur mesačne nezodpovedá ani jeho možnostiam prispievať na výživu dieťa, majetkovým pomerom a ani potrebám dieťaťa. Ani matkou navrhované výživné vo výške 150 eur mesačne, súd nepovažoval za primerané vzhľadom k preukázaným potrebám dieťaťa (matka nemá žiadne zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť dieťaťa ani iné výdavky okrem bežných výdavkov) a finančným možnostiam odporcu. Aj navrhovateľka má finančnú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, je však v súčasnej dobe na rodičovskej dovolenke a poberá len rodičovský príspevok (má príjem z výkonu samostatne zárobkovej činnosti, čo jej však postačuje iba na úhradu výdavkov, respektíve nevyhnutných životných potrieb). Jej finančná vyživovacia povinnosť je kompenzovaná aj osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, ktoré je
vo veku vyžadujúcom si sústavnú a dôslednú osobnú starostlivosť matky. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca súd zohľadnil aj skutočnosť, že otec inú vyživovaciu povinnosť nemá.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa prvej vety § 144 O. s. p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.