Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/397/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľky: S. R., rod. X., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX A. - Č., A. č. XXX, t. č. XXX XX Š., Q. X, proti odporcovi: Ľ. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Š., T. XXX/X, o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto

rozhodol:

Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 150,- eur, a to počnúc dňom 13.11.2014, kde príspevok na výživu je splatný vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, pričom odporca je povinný takto prispievať na výživu navrhovateľky najdlhšie do 9.9.2019.

Zročné výživné za obdobie od 13.11.2014 do 5.5.2016 v celkovej výške 2700,- eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke v mesačných splátkach po 150,- eur, kde splátky sú splatné počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, popri bežnom výživnom, pod hrozbou straty výhody splátok.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Galanta súdny poplatok za podaný návrhu podľa položky 8 sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 108,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojim písomným podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.11.2014 domáhala, aby súd rozhodol o povinnosti odporcu prispievať na jej výživu vo výške 150,- eur mesačne počnúc dňom 10.11.2014 s poukazom na § 72 ZR z titulu, že ich manželstvo bolo rozvedené. Navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť. Uviedla, že od 06/2014 je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, pričom nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, nepoberá ani dávky v hmotnej núdzi. Poberá len prídavky na dieťa. nemám ani na pokrytie nákladov na moju primeranú výživu. Odporca je živnostník, pracuje väčšinu roka v zahraničí. Jeho príjem z práce v zahraničí (Čechy, Ukrajina, Bielorusko) je podľa neoficiálnych informácii nadštandardný. V súčasnosti pracuje pre spoločnosť DEPOMENT s.r.o, Tábor, svoj príjem preposiela na účet svojej matky, alebo rodinných príslušníkov, vzhľadom na exekúcie, ktorými je blokovaný jeho osobný účet. Po celú dobu manželstva bývali len v podnájmoch, ktoré mali pozariaďované starým nábytkom. Odporca postupom času podľahol alkoholickým návykom a začal sa viac venovať svojim kamarátom a stretávať so ženami pochybnej povesti. Starostlivosť o maloletého syna bola zabezpečovaná výhradne navrhovateľkou. Od ukončenia materskej dovolenky navrhovateľka stále pracovala. Zamestnávala ju

živnostníčka Martina Mrláková, v Školskom bufete v ZŠ Murgašova Šaľa, a v ZŠ Hollého, Šaľa - Veča a to až do ukončenia svojej činnosti 30.6.2014. Po ukončení činnosti mala navrhovateľka prísľub od preberateľa prevádzky v ZŠ Hollého, že ju zamestná od 1.9.2014. Prevádzku otvoril skúšobne dňa 16.9.1014 a navrhovateľke dňa 15.9.2014 oznámil, že s ňou nepočíta. Od toho času si intenzívne hľadá zamestnanie aj mimo miesta bydliska. Obmedzujúcim faktorom sú však financie, ktoré potrebuje na cestovné. Ocitla sa v ťažkej životnej situácii, keďže býva spolu s maloletým synom, ktorého má zvereného do osobnej starostlivosti, v podnájme v jednoizbovom byte, za ktorý mesačne platí 250,- eur (nájomné + inkaso).

Odporca s návrhom nesúhlasil, zúčastnil sa iba jediného pojednávania a to dňa 11. 3. 2015, svoju dôkaznú povinnosť ignoroval, následne prestal preberať súdne zásielky a ignoroval výzvy súdu.

Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná. Súd nemôže vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania) účastníka konania na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania - 50 zo dňa 24.10.2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených ako aj so spisom tunajšieho súdu pod sp. zn. , vypočul účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 31.7.1999 v Šali, ktoré bolo právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 25.8.2014 pod č. k. - 32, rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 9.9.2014. Súd zveril mal. dieťa Marca Melega, nar. 16.9.1999, na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal na platenie výživného vo výške 300,- eur mesačne. Z obsahu spisu vyplýva, že dôvodom na podanie návrhu navrhovateľkou bolo požívanie alkoholu odporcom, jeho agresivita, ako aj to, že neprispieval na domácnosť, bol vulgárny a to aj pred mal. dieťaťom, ponižoval navrhovateľku, odporca neodkázala zabezpečiť rodinu, rodina bývala počas celého manželstva len po podnájmoch. Odporca v tom čase sám uviedol, že jeho príjem je 1000,- eur mesačne. navrhovateľka už v čase podania návrhu bola nezamestnaná.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že navrhovateľka je nezamestnaná od 1.7.2014, nemá nárok na dávku v nezamestnanosti a túto ani nepoberá, rovnako nepoberá ani dávky v hmotnej núdzi. Navrhovateľka poberá len príspevok na dieťa v sume 23,52 eur mesačne a výživné na mal. dieťa 300,- eur mesačne, ktoré sú však príjmom dieťaťa a z tohto navrhovateľka nemôže zabezpečovať svoje potreby. Navrhovateľka tak nedosahuje žiaden príjem, preto nemá prostriedky, ako zabezpečiť svoje, aspoň najnevyhnutnejšie, životné potreby.

Navrhovateľka absolvovala opatrovnícky kurz, no ani vďaka tomu sa jej nedarí nájsť si prácu. Krátkodobo sa zamestnala v penzióne seniorov Orlík v Močenku, kde nastúpila pracovať dňa 8.1.2016, avšak na konci januára ochorela, zostala práceneschopná, počas čoho jej zamestnávateľ dňa 22.2.2016 oznámil,

že od 23.2.2016 končí so ňou pracovný pomer v skúšobnej dobe. Opätovne od 2.3.2016 bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, o čom predložila potvrdenie (č. l. 98 spisu).

Za mesiac, ktorý odpracovala, jej zamestnávateľ vyplatil mzdu 400,- eur (tento príjem však nie je možné považovať za príjem, vďaka ktorému je navrhovateľka schopná sama sa živiť vzhľadom na dĺžku obdobia, kedy bola/je nezamestnaná). Hľadá si prácu dlhodobo, avšak bezúspešne, je zadlžená u svojich priateľov, dokonca nemá vyplatené ani poplatky za komunálny odpad. Žije s mal. synom len z výživného, ktoré odporca platí na syna vo výške 300,- eur mesačne. Hľadá si prácu aj mimo Šaľu, avšak na cestovné si taktiež musí požičiavať peniaze. Navrhovateľka je nemajetná. Nie je poberateľkou nemocenských dávok, dôchodku, úrazových dávok ani dávok garančného poistenia (potvrdenie Sociálnej poisťovne z 29.12.2015 - č. l. 87 spisu). Z potvrdenie Sociálnej poisťovne zo dňa 17.12.2015 (č. l. 88 spisu) vyplýva, že navrhovateľka poberala dávky v nezamestnanosti v období od 1.7.2013 do 31.12.2013 a to celkovo vo výške 251,- eur.

Odporca je živnostník. Ako uviedol v rozvodom konaní, jeho príjem bol v tom čase cca. 1000,- eur mesačne. Z daňových priznaní za roky 2013 a 2014 súd zistil, že v roku 2013 dosiahol základ dane vo výške 3420,- eur a v roku 2014 vo výške 3864,04 eura. Z vyjadrenia spoločnosti Bauer Technics, a.s. zo dňa 14.12.2015 vyplýva, že mu táto spoločnosť vyplatila celkom 20 145,- eur za subdodávateľské práce.

Na pojednávaní konanom dňa 11.3.2015 odporca uviedol, že nesúhlasí s návrhom. Uviedol, že žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá je na starobnom dôchodku. Bývajú v trojizbovom byte, ktorý je vlastníctvom matky, výšku dôchodku svojej matky nevedel uviesť. Matka platí celé nájomné a výdavky spojené s bývaním. Je živnostníkom v oblasti montážnych prác, stavia prasačiarne. Za mesiac odpracuje do 200 hodín, s tým že dostáva 10,- eur na hodinu (príjem 2000,- eur mesačne). Zhruba za rok 5 krát vycestuje do Bieloruska, kde stavia prasačiareň. Odporca mesačne platí internet po 30,- eur. Iné výdavky okrem bežných výdavkov nemá. Zdravotné problémy nemá. Majetok väčšej hodnoty nevlastní.

Odporca na tomto pojednávaní bol súdom vyzvaný na doloženie listinných dôkazov, ktoré však nedoložil a viac súdne zásielky nepreberal. O konanie sa nijakým spôsobom nezaujímal.

Podľa § 72 ods. 1 až 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZR), (1) Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. (2) Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. (3) Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 73 ZR, Právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie. Podľa § 75 ods. 1 ZR, (1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1, 3, 4 ZR, (1) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá ZR, (1) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Podľa § 78 ods. 1 ZR, Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Zo znenia ustanovenia § 72 ZR možno vyvodiť nasledujúce hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela:

- manželstvo musí byť právoplatne rozvedené,

- jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť,

- schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať,

- bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku,

- súlad s dobrými mravmi (obligatórne prihliadnutie na príčiny rozvratu).

Povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela, na rozdiel napríklad od vyživovacej povinnosti rodičov alebo vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, nevzniká zo zákona, ale len na základe dohody rozvedených manželov alebo rozhodnutia súdu (má to význam aj z hľadiska vzniku trestnoprávnej zodpovednosti za trestný čin zanedbania povinnej výživy).

Zánik manželstva ako právna skutočnosť zásadne spôsobuje zánik osobných a majetkových práv medzi manželmi. Ustanovenie § 72 predstavuje špeciálny prípad, keď sa na zánik manželstva viaže vznik práva.

Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Pokiaľ má jeden z manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť (aj z prípadných dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia), nárok na príspevok mu nevzniká. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku dosahuje príjmy (z príslušných dávok, ako aj zo zamestnania, výnosy z majetku), ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd skúma v zmysle kritérií ustanovených v § 75.

Hľadisko príčin, ktoré viedli k rozvratu manželstva, možno vyvodiť z podmienky požadovaného súladu vyživovacej povinnosti s dobrými mravmi (a to prioritne práve takéto hľadisko) v rámci spoločných ustanovení. Zákon však toto kritérium aj špeciálne upravil priamo v súvislosti s úpravou príspevku na výživu rozvedeného manžela. Na základe použitej formulácie súdu vzniká obligatórna povinnosť brať do úvahy príčiny rozvratu. Iné okolnosti, ktoré môžu byť v rozpore s dobrými mravmi (napr. trestná činnosť, nemorálny život, správanie sa k bývalému manželovi po rozvode), možno posudzovať v zmysle § 75 ods. 2. S poukázaním práve na úpravu následkov rozporu s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2) súd môže v týchto prípadoch návrh zamietnuť s tým, že ustanovenie § 72 predstavuje len úpravu povinného hľadiska pre rozhodovanie súdu, zatiaľ čo následok vyplýva z § 75 ods. 2. Prípadný súhlas oprávneného bývalého manžela s rozvodom je z tohto hľadiska irelevantný. Príčiny rozvratu súd posudzuje predovšetkým na základe pripojených rozvodových spisov (v prípade rozvodov na základe dohody, o ktorých sa uvažuje, tento dôkaz nebude prichádzať do úvahy, keďže príčiny sa zisťovať nebudú, predmetné okolnosti bude treba preukázať inými dôkazmi), ako aj príslušných výpovedí. Rozpor s dobrými mravmi by pri tomto druhu vyživovacej povinnosti mal byť vo všeobecnosti zreteľný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy predovšetkým v prípadoch, ak zavinenie rozpadu manželstva je možné v prevažnej miere pričítať jednému z manželov.

Zákon dáva podklad len na zhodnotenie individuálnych schopností navrhovateľky a odporcu samostatne sa živiť a má slúžiť na kompenzovanie nerovností vyvolaných manželstvom u bývalého manžela, ktoré ak sú dané, hypotéza normy je bez ďalšieho naplnená.

Žaloby na určenie tohto druhu vyživovacej povinnosti sa spravidla odôvodňujú potrebou starostlivosti o dieťa, ktoré nemožno umiestniť v príslušných zariadeniach poskytujúcich celodennú starostlivosť (napr. pre nedostatok kapacít), zdravotným stavom, pri dlhšie trvajúcich manželstvách stratou pracovnej kvalifikácie, a tým spôsobenou neschopnosťou uplatniť sa na trhu práce z dôvodu dlhodobého výkonu starostlivosti o domácnosť.

Vzhľadom na uvedené sú dospel k záveru, že návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne a je potrebné mu vyhovieť. Súd poukazuje na príčiny rozvratu manželstva, ktoré súd zistil výhradne len na strane odporcu (tento to nijak nepoprel, neprodukoval dôkazy na vyvrátenie týchto skutočností). Zavinenie navrhovateľky na rozpade manželstva nebolo zistené.

Bolo by preto v rozpore so zákonom nepriznať príspevok na výživu navrhovateľky. Navrhovateľka si dlhodobo nevie nájsť prácu, a to aj napriek tomu, že absolvovala opatrovnícky kurz, teda má záujem zvyšovať (rozširovať) svoju kvalifikáciu a rozšíriť tak možnosť uplatniť sa na pracovnom trhu.

Súd návrhu vyhovel, nakoľko navrhovateľka nepoberá žiadne sociálne dávky a teda nemá príjem, z ktorého by uspokojovala sove nevyhnutné životné potreby, pričom ňou požadovaný príspevok na výživu nie je nadhodnotený, takýto príspevok nezabezpečí navrhovateľke nadštandardný príjem, ale len príjem na zabezpečenie najdôležitejších nevyhnutných vecí potrebných na jednoduché prežitie. Odporca nepreukázal, že by nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu rozvedenej manželky, jeho obrana spočívajúca v tom, že platí vysoké výživné na syna neobstojí, nakoľko výživné na mal. dieťa a príspevok na výživu rozvedeného manžela sú dva samostatné nároky, na sebe nezávislé, vo svojej podstate odlišné, zabezpečujúce výživu rozdielnych osôb. Zodpovedá pravde, že súd v ďalšom nedopĺňal dokazovanie, jedná sa však o návrhové konanie, kedy každý z účastníkov nesie dôkazné bremeno (ako bremeno tvrdenia, tak bremeno dôkazu) a kedy § 101 O.s.p. ustanovuje postup súdu v prípade pasívneho postoja niektorého z účastníkov konania. Navyše, súd poukazuje na to, že konanie začalo 13.11.2014 a vzhľadom na ťažkú životnú situáciu navrhovateľky (doslovne jej denná existencia je bojom o prežitie) súd musel uprednostniť rozhodnutie pred pasívnym postojom odporcu ku konaniu. Súd nemôže na úkor navrhovateľky zaobstarávať dôkazy v prospech odporcu.

Súd návrh zamietol len v časti od spísania návrhu až do jeho podania na súd, kedy výživné možno priznať až odo dňa začatia konania, preto súd nepriznal navrhovateľke príspevok na výživu za dni 10.11.2014 až 12.11.2014 (nepatrný neúspech navrhovateľky).

O dlžnom výživnom súd rozhodol tak, že toto vypočítal od jeho priznania do dňa rozhodnutia súdu, t.j. za obdobie od 13.11.2014 do 5.5.2016 a to v celkovej výške 2700,- eur (18 mesiacov x 150,- eur, keďže odporca neprispieval na výživu navrhovateľky doposiaľ vôbec), takto vypočítané výživné je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke v mesačných splátkach po 150,- eur (t. j. 18 mesiacov, pričom doterajšia súdna prax smeruje k rozhodnutiam, podľa ktorých by sa mal dlh splatiť do 12 mesiacov, jedná sa však o vyššiu sumu, preto súd považuje za spravodlivé rozvrhnúť ju takto), kde splátky sú splatné počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, popri bežnom výživnom, pod hrozbou straty výhody splátok čo znamená, že ak odporca nezaplatí jednu splátku, stane sa zročným celý dlh. Súd priznal právo na zaplatenie plnej sumy príspevku na výživu aj za mesiac november 2014, hoci tento nárok súd priznal navrhovateľke až od 13.11., zákon o rodine však nestanovuje, že výživné sa má spotrebovať každý deň v rovnakej výške, preto sa môže spotrebovať aj posledný deň v mesiaci a preto nie je možné za prvý mesiac, pokiaľ nie je príspevok priznaný od 1. dňa, krátiť o alikvotnú čiastku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a aj keď mal účastník - navrhovateľka vo veci úspech len čiastočný, mohol jej súd priznať plnú náhradu trov konania, pretože mala neúspech v pomerne nepatrnej časti, no žiadne trovy konania jej nevznikli, ich náhradu si pred súdom neuplatnila, preto jej ich náhradu súd nepriznal.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

V závere dáva súd do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

O povinnosti odporcu na zaplatenie súdneho poplatku súd vychádzal zo zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá cit. zák., Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Podľa § 4 ods. 2 písm. e/ cit. zák., Od poplatku sú oslobodení navrhovateľ v konaní o určenie výživného, v konaní o jeho zvýšenie, ako aj v konaní o uplatnenie práva na zaplatenie úrokov z omeškania s plnením výživného a v konaní o uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom.

Navrhovateľa je zo zákona oslobodená od súdnych poplatok a keďže bola úspešná, táto povinnosť prešla na odporcu.

Podľa § 7 ods. 5 cit. zák., Ak ide o opakujúce sa plnenie na neurčitý čas, na dobu života alebo na čas dlhší ako tri roky, za cenu plnenia sa považuje trojnásobok ceny ročného plnenia, ak nie je ustanovené inak. To isté platí o cene práv, ktoré možno vykonávať opätovne.

Ročné plnenie je 150,- eur x 12 mesiacov, t. j. 1800,- eur x 3 roky, teda základ poplatku je 5400,- eur.

Podľa položky 8 sadzobníka súdnych poplatkov sa vyberá súdny poplatok v civilnom procese z návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, vo výške 2 % z ceny predmetu, najmenej 16,50 eura. Základom poplatku je 5400,- eur, z toho 2 % sú súdny poplatok vo výške 108,- eur.

Podľa § 8 ods. 4 cit. zák., Ostatné poplatky sú splatné do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.