Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-463-2015.pdf
PDF · 106.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9C/463/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom v právnej veci žalobcu : Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanému : Š. B., C.. XX.XX.XXXX, S. Y. XXX, o zaplatenie 2.245,50 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová banka, a.s. sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.07.2015 domáhal zaplatenia 2.762,62 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.762,62 Eur od 16.06.2015 do zaplatenia, to všetko titulom nesplateného úveru. Právny predchodca žalobcu v odôvodnení žaloby uviedol, že so žalovaným, ako dlžníkom uzavrel dňa 07.10.2005 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej aj viedol účet. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.394,14 Eur a bol povinný platiť právnemu predchodcovi žalobcu štandardnú mesačnú splátku vo výške 46,47 Eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch, právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 10.06.2015 kumulatívny výpis z kreditnej platobnej karty s konečným stavom na úhradu vo výške 2.762,62 Eur predstavujúci súhrn debetných položiek, a to istinu, poplatky, sankčný úrok a štandardný úrok s prihliadnutím na vykonané úhrady zo strany žalovaného. Nakoľko si podľa právneho predchodcu žalobcu žalovaný nesplnil povinnosť uhradiť mu záväzok vo výške 2.762,62 Eur, a to ani v lehote splatnosti určenej vo výpise z účtu klienta, t.j. do dňa 15.06.2015, právny predchodca žalobcu si okrem nároku na zaplatenie istiny vo výške 2.762,62 Eur uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.
Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
Žalobca písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.09.2015 navrhol pripustiť zmenu účastníkov konania na strane žalobcu a to z dôvodu, že právny predchodca žalobcu, ako postupca a žalobca, ako postupník uzavreli dňa 01.08.2015, teda po podaní žaloby, Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej Všeobecná úverová banka, a.s. postúpila pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu. Z tohto dôvodu súd uznesením zo dňa 28.09.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2015, navrhovanú zmenu účastníkov konania na strane žalobcu pripustil.
Žalobca písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.12.2015 vzal svoju žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 517,12 Eur predstavujúcej nárok na zaplatenie poplatkov a sankčného úroku späť. Preto súd uznesením zo dňa 22.01.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.02.20216, konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 517,12 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 517,12 Eur od 16.06.2015 do zaplatenia zastavil s tým, že o trovách konania v zastavujúcej časti bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej.
Na pojednávanie konané dňa 06.05.2016 sa nedostavil žalobca a právny zástupca žalobcu, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili písomným podaním doručeným súdu dňa 18.04.2016, pričom v tomto podaní vyslovili súhlas s tým, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Na toto pojednávanie sa nedostavil žalovaný, ktorý svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, Žiadosti o vydanie a používanie pôžičkovej karty QUATRO zo dňa 07.10.2005, Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., výpisu z pôžičkovej karty QUATRO ku dňu 10.06.2015, písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 22.12.2015, Všeobecných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., vyhlásenia predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 02.08.2012 spolu s kópiou doručenky adresovanej žalovanému, ostatného spisového materiálu procesného charakteru a zistil tento skutkový stav:
Právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová banka, a.s. akceptáciou žiadosti žalovaného o vydanie a používanie Pôžičkovej karty QUATRO uzavrela dňa 07.10.2005 zmluvu, ktorou sa zaviazala vydať žalovanému kreditnú kartu a k tejto kreditnej karte viesť účet. Žalovaný mohol prostredníctvom tejto kreditnej karty čerpať úver v stanovenom úverovom rámci 995,82 Eur (30.000,- Sk) s tým, že schválená štandardná splátka bola dohodnutá na 33,19 Eur (1.000,- Sk) mesačne. Zmluvné strany sa dohodli na spôsobe úhrady splátky formou poštovej poukážky. Právny predchodca žalobcu predložil súdu spolu s touto zmluvou aj Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s..
Z výpisu Pôžičkovej karty QUATRO vystaveného ku dňu 10.06.2015, ktorý predložil právny predchodca žalobcu vyplýva, že za obdobie od 01.01.2009 do 31.05.2015 vznikla žalovanému povinnosť uhradiť sumu 2.762,62 Eur ku dňu splatnosti 15.06.2015, a to pri ročnej úrokovej sadzbe 16,20 % a sankčnej úrokovej sadzbe vo výške 5,05 % ročne. Tento výpis obsahuje súhrn debetných a kreditných transakcií na pôžičkovej karte realizovaných za uvedené obdobie, pričom v zmysle tohto výpisu boli na ťarchu účtu realizované debetné transakcie spolu vo výške 3.176,54 Eur a v prospech tohto účtu kreditné transakcie spolu vo výške 1.828,27 Eur.
Žalobca písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.12.2015 uviedol, že po schválení žiadosti žalovaného o vydanie a používanie pôžičkovej karty QUATRO právnym predchodcom žalobcu, došlo dňom 07.10.2005 k uzavretiu zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty VÚB, a.s.. Žalobca v tomto podaní uviedol, že kreditná karta je formou revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty, pričom žalovaný, ako majiteľ karty, môže ale nemusí tento úver čerpať. Z výpisu z účtu podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný kreditnú kartu v súlade s obchodnými podmienkami dlhodobo využíval, pričom ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.394,14 Eur so zmluvným úrokom vo výške 16,20 % ročne a so štandardnou splátkou vo výške 46,47 Eur mesačne. Žalobca v tomto podaní definoval jednotlivé položky výpisu s tým, že položky označené ako „ATM“ predstavujú debetnú transakciu, a to výber z bankomatu. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná suma vo výške 2.762,62 Eur pozostáva z istiny vo výške 1.269,88 Eur, poplatkov vo výške 211,14 Eur, štandardného úroku vo výške 975,62 Eur a sankčného úroku vo výške 305,98 Eur. Žalobca žalobu v časti nároku na zaplatenie poplatkov a sankčného úroku spolu vo výške 517,12 Eur vzal späť. Žalobca spolu s týmto podaním súdu predložil Všeobecné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a tiež písomné vyhlásenie predčasnej
splatnosti dlžného zostatku vystavené spoločnosťou Slovenské kreditné karty dňa 02.08.2012, ktorou bola vyhlásená okamžitá splatnosť celého dlžného zostatku na kreditnej karte QUATRO žalovaného vo výške 1.524,26 Eur a žalovaný bol vyzvaný na vrátenie tohto zostatku do 10 dní odo dňa doručenia tohto vyhlásenia. Ako vyplýva z kópie doručenky Slovenskej pošty, toto vyhlásenie za žalovaného prevzala jeho manželka dňa 06.08.2012.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (07.10.2005) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (07.10.2005) veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (07.10.2005) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (07.10.2005) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (07.10.2005) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (07.10.2005) od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.
Na základe vykonaného dokazovania má súd za jednoznačne preukázané, že akceptáciou žiadosti žalovaného o vydanie a používanie pôžičkovej karty QUATRO došlo v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka s účinnosťou ku dňu 07.10.2005 (deň akceptácie návrhu) k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi právnym predchodcom žalobcu, ako veriteľom a žalovaným, ako dlžníkom. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému elektronickú kreditnú kartu, prostredníctvom ktorej mohol žalovaný čerpať revolvingový úver, t.j. automaticky obnovovaný úver.
Súd právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ktorý je založený Zmluvou posúdil ako vzťah spotrebiteľský (čo napokon účastníci konania, vrátane právneho predchodcu žalobcu a neskôr žalobcu ani nespochybňovali), podliehajúci právnemu režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (07.10.2005). Súd pri názore o správnosti aplikácie zákona č. 258/2001 Z.z. vychádzal zo skutočnosti, že právny predchodca žalobcu mal v čase uzavretia Zmluvy postavenie veriteľa tak, ako ho definuje ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., pretože ako právnická osoba zapísaná v obchodnom registri podnikajúca ako banka v právnej forme akciovej spoločnosti poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonávanej v predmete podnikania zapísanom v obchodnom registri a tiež vykonávanom v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Žalovaný uzavrel Zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, a teda má v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. postavenie spotrebiteľa. Predmetná Zmluva je tak v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou v podobe spotrebiteľského úveru.
Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne
ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a v zákone č. 258/2001 Z.z. je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.
Z tohto dôvodu súd preskúmal obsah Zmluvy a jeho súladnosť s ustanovením § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. a musí nutne konštatovať, že táto zmluva neobsahuje sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov tak, ako to požaduje ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z..
Okrem toho súd zistil, že táto Zmluva neobsahuje v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a ani podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov /§ 4 ods. 2 písm. h)/. Skutočnosť, že sa jedná o revolvingový úver nezbavuje právneho predchodcu žalobcu, aby táto náležitosť bola súčasťou zmluvy, a to aj z toho dôvodu, že RPMN nezahŕňa len úroky, ale aj ďalšie náklady spojené s týmto úverom. Súd zdôrazňuje, že zákon nepozná výnimku pri revolvingových úveroch, ktorá by umožňovala absenciu RPMN priamo v zmluvnom dojednaní. Preto, ak právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli Zmluvu, ktorej predmetom je spotrebiteľský úver (aj keď vo forme revolvingu), uvedená obligatórna náležitosť musí byť v Zmluve uvedená a bolo povinnosťou právneho predchodcu žalobcu, ako dodávateľa a profesionála podnikajúceho ako banka nastaviť podmienky splácania úveru tak, aby mu umožňovali vypočítať výšku RPMN.
Absencia uvedenia RPMN v ustanoveniach Zmluvy má v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. za následok, že úver čerpaný žalovaným prostredníctvom pôžičkovej karty QUATRO je bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho súd v súvislosti s absenciou zmluvného dojednania upravujúceho ročnú úrokovú sadzbu a poplatky zdôrazňuje, že v zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 258/20011 Z.z. nemôže žalobca od žalovaného požadovať úrok a ani poplatky, pretože tieto nie sú uvedené v Zmluve.
Vo vzťahu k aplikácii Všeobecných podmienok, ktoré súdu predložil žalobca a právny predchodca žalobcu súd zdôrazňuje, že podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. musia byť jasne, určito a zrozumiteľne inkorporované do vlastného textu Zmluvy. Súd nepopiera, že časť zmluvných dojednaní môže byť určená odkazom na všeobecné obchodné podmienky (resp. úverové podmienky a pod.), avšak toto sa môže vzťahovať iba na menej podstatné náležitosti zmluvy. Preto súd tieto úverové zmluvné podmienky neakceptoval ako relevantný právny nástroj na odstránenie vytýkaných obsahových nedostatkov Zmluvy. Súd ďalej zdôrazňuje, že tieto Všeobecné obchodné podmienky nemajú charakter individuálneho dojednania, a preto v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka predstavujú neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tieto podmienky sú tak v konečnom dôsledku v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ako celok neplatné. Nedostatok individuálneho dojednania vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný ako spotrebiteľ nemohol v procese uzatvárania zmluvy ovplyvniť ich obsah, pričom tento obsah bol výhradne tvorený právnym predchodcom žalobcu.
Právny záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto úveru našiel svoj odraz aj v rozhodnutí súdu o zamietnutí tejto žaloby. Súd dôkladne preskúmal obsah výpisu z pôžičkovej karty QUATRO z hľadiska druhu debetných a kreditných položiek a dospel k záveru, že žalovaný za obdobie od 01.01.2009 do 31.05.2015, za ktoré si právny predchodca žalobcu uplatňuje svoje nároky, čerpal prostredníctvom výberov z bankomatov (položky ATM) celkovo sumu 550,- Eur. Ostatné debetné položky tohto výpisu predstavujú rôzne sankčné a štandardné úroky, poplatky za spracovania poštovej poukážky, správu kartového účtu, za znovuvydanie karty a iné, ktoré však pri závere súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nie sú relevantné z hľadiska výšky záväzku žalovaného. Súd si však v záujme komplexnej ochrany spotrebiteľa dovoľuje poukázať na jeden z aspektov používania tejto karty spočívajúci v rozsahu týchto úrokov a poplatkov, ktoré nie sú vôbec uvedené v Zmluve a ktoré predstavujú podstatnú časť debetnej položky tohto výpisu (iba suma 550,- Eur zo sumy 3.176,54 Eur predstavuje skutočne žalovaným čerpané peňažné prostriedky). Rozsah tohto nároku je o to zarážajúcejší, že poskytovateľom karty nie je nebankový subjekt, ale banka pôsobiaca na bankom
trhu pod dohľadom Národnej banky Slovenska, ktorého výsledkom by malo byť práve zabránenie poskytovania takto jednoznačne nevýhodných bankových produktov spotrebiteľom. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaný posledný výber z bankomatu realizoval 25.10.2010 vo výške 20,- Eur a odvtedy kartu nepoužíval. Je preto zarážajúce, že právny predchodca žalobcu napriek neplneniu si povinností zo strany žalovaného nepristúpil k blokácii karty alebo inej forme jej deaktivácie, ale ďalších takmer päť rokov účtoval na ťarchu tohto účtu nepreberné množstvo rôznych poplatkov, úrokov a úrokov z omeškania z úrokov a z poplatkov, a to aj napriek zosplatneniu úveru zo dňa 02.08.2012. Všetky tieto okolnosti považuje súd za tak závažné, že nutne vedú k záveru o neprijateľnom zásahu právneho predchodcu žalobcu do oprávnených spotrebiteľských práv a záujmov žalovaného, ktorých charakter je v rozpore s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka. Táto skutočnosť, ako aj skutočnosť, že tento výkon práv právneho predchodcu žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi má za následok, že mu súd nemôže poskytnúť súdnu ochranu v podobe priznania nároku na zaplatenie úrokov a poplatkov.
Z predloženého výpisu z pôžičkovej karty QUATRO je zrejmé, že žalovaný za uvádzané obdobie od 01.01.2009 do 31.05.2015 uhradil splátky v celkovej výške 1.828,27 Eur, teda pri právnom závere súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto úveru zaplatil žalovaný viac, ako predstavuje suma čerpaná z revolvingového úveru prostredníctvom pôžičkovej karty (550,- Eur), a teda jeho dlh v zmysle 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka zanikol splnením. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené v prvom odseku výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobca využijúc svoje procesné právo vzal svoju žalobu čiastočne späť, pričom žalovaný svojím správaním nedal na toto späťvzatie žiadny podnet. Zodpovednosť za zavinenie v prípade zastavenia konania je na tom účastníkovi, ktorý realizoval procesný úkon majúci za následok zastavenie konania. Vzhľadom na vyššie uvedené je zodpovednosť za zastavenie konania nepochybne na strane žalobcu, ktorý ako „pán sporu“ realizoval svoje procesné právo, a preto v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. právo na náhradu trov konania v časti, ktorá bola predmetom zastavenia, vzniklo žalovanému. Z hľadiska výsledku konania možno rozhodnutie súdu o čiastočnom zastavení konania považovať pri rozhodovaní o trovách konania za úspech žalovaného. Vo zvyšnej časti bol žalovaný v celom rozsahu úspešný, pretože súd žalobu žalobcu voči nemu v celom rozsahu zamietol. Preto v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. právo na náhradu trov konania vo vzťahu k celému žalobou uplatnenému nároku vzniklo žalovanému. Nakoľko žalovaný si v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu žalovanému nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.