Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-31-2015.pdf
PDF · 104.55 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/31/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobkyne K. N., nar. XX. 5. XXXX, bytom V. XXX/XX, E., zast. JUDr. László Lengyel, advokát, Ružová dolina 6, Bratislava, proti žalovanému Obec Opoj, Opoj č. 1, IČO 00682217, zast. spoločnosť PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska kancelária, s. r. o., Hlavná 31, Trnava, o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
1. Súd žalobu z a m i e t a. 2. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému trovy konania 616,60 eur na účet zástupcu žalovaného vedený vo VÚB a.s. č. ú. SK85 0200 0000 0026 6452 9053, do troch dní do právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému vypratania nehnuteľnosti v k. ú. O., evidované v registri „E“ na LV č. XXX ako parc. č. XXX/XXX - orná pôda vo výmere 157 m2, parc. č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 557 m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 2294 m2 a ich odovzdania žalobkyni z dôvodu, že medzi účastníkmi bol uzavretý nájomný vzťah do 31. 12.2014, po tomto termíne užíva žalovaný predmet nájmu bez právneho dôvodu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka, vykonaním ohliadky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobkyňa v konaní uviedla, že žiada, aby súd zaviazal žalovaného na vypratanie pozemkov v k.ú. O., reg. „E“, LV XXX, parc. XXX/XXX, orná pôda, parc. XXX/X trvalé trávnaté porasty y a XXX/X orná pôda., na tom základe, že ako vlastníčka pozemkov nechce pokračovať v nájomnom vzťahu, ktorý skončil 31.12.2014 a podaním žaloby chcela zabrániť zákonným spôsobom obnoveniu nájomného vzťahu, ktorý vznikol na základe nájomnej zmluvy na dobu určitú. Obec užíva pozemky ako futbalové ihrisko, rozsah uviesť nevie. Nepovažuje za spornú skutočnosť, že pozemky sú prístupné tak, ako udáva žalovaný. Nevie si však predstaviť, že by tam posadila napríklad stromy, resp. ako by pozemok užívala. Žalobkyňa realizuje svoje dispozičné právo k svojmu vlastníctvu, nájomné bolo určené v roku 1997 a žalovaný ho ani nezvýšil. Osobné stretnutie so starostom bolo ukončené tým, že predložia návrhu na kúpu alebo zvýšenie nájmu. To sa nestalo. Časť parcely XXX/XXX je zabratá ihriskom. Zvyšok tejto parcely, aj parc. XXX/X a XXX/X žalobkyňa neužíva. nevie sa vyjadriť k rozlohe časti parc. XXX/XXX, ktorú užíva žalovaný. Predložil fotodokumentáciu striedačka - prístrešok na parc. XXX/X, tiež oplotenia a bránky, a fotografiu, červenou vyznačená hranica parcely XXX/X. Bránka je na vedľajšom pozemku, oplotenia, na ktorom je červenou vyznačená hranica pozemku. Z prístupovej strany, kde na č.l. 53 je vyznačená brána 3 a betónový plot, fotodokumentáciu od ulice, kde je prístupová cesta a hranica parc. XXX/X, pri bráne č. 2. Nie je ochotná pokračovať v nájomnom vzťahu , v užívaní pozemkov jej bráni plot. Na svoj pozemok musí ísť cez ďalší pozemok a ak by tam plot nebol, môže sa na pozemok dostať
z cesty. Momentálne nevie, ako chce pozemok užívať, na tomto sa chce dohodnúť s deťmi. Na ďalšie pozemky, ktoré má za ihriskom, sa dostane iba cez cudzie pozemky. V prípade vypratanie sporného pozemku, teda odstránenia plota, sa môže dostať aj na ďalšie pozemky za ihriskom. Pozemky bude teda užívať vcelku. Pozemky sú v prenájme od roku 1991 a ona ich prenajíma od roku 1998, kedy zomrel manžel. Chceli pozemky predať obci, ale k dohode nikdy nedošlo. V tom čase neriešila prípadné užívanie pozemkov vzhľadom na početné úmrtia v rodine a tiež choroby. Na pozemky nechodila a nechodí, občas tam chodí syn. Na pozemkoch sa nachádza ihrisko a kanalizácia. Bola tam, keď sa to zameriavalo a zistil to aj syn. Územný plán obce videla, ukazoval jej ho bývalý starosta pán G.. Nebola oboznámená s územným plánom obce, na katastri jej povedali, že ju mali informovať. Nevie, aké je účelové využitie pozemku v územnom pláne. V ďalšom nájme nepokračovala, lebo bývalý starosta nebol korektný, niečo iné povedal, niečo iné napísal. Povedal, že zvolá všetkých nájomcov pozemkov a bude to riešiť, ale neriešil to. Predložila list zástupcu žalovaného z 12.5.2014, kde je uvedené, že obec prevzala výpoveď z nájomnej zmluvy, z dôvodu, že nájomné nebolo riadne a včas zaplatené a bolo vysvetlené, že zmluva, uzavretá na dobu určitú nie je vypovedateľná. Vo veci nejde o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Ust. § 672 OZ zakotvuje nevyvrátiteľnú domnienku - konkludentné obnovenie nájomného vzťahu na dobu určitú pre prípad, že nájomca užíva predmet nájmu aj po skončení nájmu a prenajímateľ nepodá v stanovenej lehote na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti. Toto ustanovenie jednoznačne stanovuje, akým spôsobom majú zmluvné strany vyjadriť svoju vôľu, aby nedošlo k obnoveniu nájomnej zmluvy. Nájomca tým, že prenajatú vec užíval len do doby skončenia nájmu, prenajímateľ v prípade, že nájomca nehnuteľnosť naďalej užíva, podaním žaloby na jej vypratanie. Jediným úkonom prenajímateľa, ktorý môže zabrániť obnoveniu nájomnej zmluvy je lehotou viazaný návrh na vypratanie nehnuteľnosť. Pokračujúce užívanie nehnuteľností je skutočnosť, že nájomca predmet nájmu nevypratal a neodovzdal po skončení doby nájmu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný predmetnú nehnuteľnosť nevypratal a ani nevrátil žalobkyni. Žalobkyňa vykonáva svoje dispozičné právo, ktoré má v svojej veci. Je irelevantné, čo hodlá robiť s pozemkami.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žaloba je nedôvodná, nie je splnená základná hmotno- právna podmienka žaloby, pretože na to, aby žalobkyňa mohla prevziať do svojej faktickej moci, nie je potrebné rozhodnutie súdu, nakoľko tieto pozemky sú voľne prístupné a nie sú na nich umiestnené žiadne hnuteľné veci. Zo všetkých skutočností sa javí, že podaná žaloba predstavuje šikanózny výkon práva, nakoľko žalobkyňa má vedomosť o tom, že vzhľadom na schválený územný plán obce, pozemky, ktorých vypratania sa domáha, nebude môcť žiadnym iným spôsobom využiť, pričom bude bránené v realizácii verejno - prospešného účelu využitia pozemkov. Účelom podanej žaloby je prinútiť žalovaného odkúpiť od žalobkyne pozemky a zaplatiť za ne neprimeranú odplatu. Aj na základe vykonanej ohliadky má za to, že nie sú splnené hmotnoprávne podmienky na to, aby súd mohol žalobe vyhovieť, nakoľko pozemky sú pre žalobkyňu disponibilné. Zároveň žiadal, aby sa súd zaoberal, či v danom prípade vzhľadom na nimi uvádzané skutočnosť nejde zo strany žalobkyne o šikanózny výkon práva. Pozemky sú disponibilné pre žalobkyňu a tiež vzhľadom na účelové určenie pozemkov, považuje podanú žalobu za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, pretože pozemky nebude mať žalobkyňa možnosť žiadnym iným ekonomickým spôsobom využiť.
Starosta obce uviedol, že do funkcie nastúpil 15.12.2014, dňa 2.1.2015 zaslali žalobkyni návrh dodatku nájomnej zmluvy za účelom usporiadania vlastníckych vzťahov. Dodatok sa nevrátil a obdržali žalobu. V zmysle ÚP obce sa jedná o plochu určenú na športoviská, areál je oplotený, ale sú tam brány, ktoré sa nezamykajú, teda pozemky sú prístupné. Pozemky žalobkyne sú užívané iba sčasti, časť pozemkov je súčasťou futbalového ihriska a ostatné časti sú mimo ihriska, sú zarastené burinou. Kosí ich telovýchovná jednota, ktorá sa tak stará o majetok žalobkyne. Žalobkyňa ich neoslovila so žiadnym návrhom na doriešenie vzťahov. Stretnutie sa uskutočnilo s jej zástupcom a obecné zastupiteľstvo ho splnomocnilo len k obnoveniu nájomného vzťahu. Má za to, že určený nájom je dostatočný. Pozemky sú oslobodené od dane, keďže sú na nich športoviská. Na parcele č. A XXX/X sú pozemky iných troch vlastníkov, nejedná sa o pozemok žalobkyne. Pozemok bol zameraný 20.1.2016, oplotenie a časť zábradlia boli urobené možno v roku 1976, kedy sa budovalo ihrisko. Pozemky boli dané do užívania obce ako športovisko, vždy tam ihrisko bolo. V roku 2009, keď sa robil územný plán obce, žalobkyňa bola účastníčkou konania a bola s ním uzrozumená, nič nenamietala. Obec pozemky vždy užívala za odplatu, odplata bola zmluvná. Pozemok bol oslobodený od platenia poplatkov podľa VZN. D podania žaloby teda obec neužívala pozemok neoprávnene. Vždy sa vzťah riešil nájomnou zmluvou. Na zastupiteľstve vždy vystupoval syn žalobkyne, ktorý bol prítomný pri vytyčovaní pozemkov.
Svedok K. G. uviedol, že bol predsedom MNS a neskôr starostom obce O. do roku 2014. Pozná predmet sporu aj žalobkyňu. Ihrisko je vybudované asi 80 rokov. Pred rokom 1989 bolo bežné, že sa ihriská budovali na súkromných pozemkoch. Keď nastupoval do funkcie, zmluvy so žalobkyňou už mal uzavreté bývalý starosta pán R. a on v tom pokračoval. Až do ukončenia jeho obdobia v roku 2014 boli nájomné zmluvy uzavreté a nájomné bolo vyplatené. Asi rok pred ukončením jeho pôsobenia prišla žalobkyňa so synom, chceli im pozemky odpredať. Určili si cenu, ktorá bola pre obec neprijateľná. Chceli 55 eur za m2, neskôr pán N. žiadal 35 eur za m2. Ihrisko je aj na pozemkoch iných vlastníkov, s ktorými majú nájomné zmluvy. Ak by teda pristúpili na podmienky žalobkyne, museli by vyplatiť aj ostatných vlastníkov, a na to peniaze nemali. Žalobkyňa od nich žiadali prípade stavebný pozemok, ale ten obec nemala. Iný ako stavebný pozemok im však obec prideliť mohla a môže. Územný plán obce robil on. Splnil všetky zákonné podmienky, bolo to riadne vyvesené na verejnej tabuli, teda každý sa mohol ohlásiť, pričom nebolo povinnosťou písomne informovať vlastníkov pozemkov. Žalobkyňa sa k územnému plánu nevyjadrila. Hovoril žalobkyni so synom, že pozemok už nie je stavebný, je tam športový areál a pokiaľ by tam niekto chcel stavať, obec k tomu nedá súhlas. Musel by sa zmeniť územný plán. Myslí, že im územný plán aj ukazoval. Ukázal som ho každému, kto ho pýtal a je to verená listina. V prípade potreby ho aj odfotia, a je aj na nete. Starostom bol v od roku 1998, predsedom MNV od roku 1981 do 1990. kým bol starostom, nájomná zmluva bola riadne uzavretá a nájomné bolo platené. Vždy sa dohodli. Boli by ochotní pozemok aj odkúpiť, ak by prišla žalobkyňa so serióznou ponukou a navrhovali im náhradný pozemok, oni chceli iba stavebný. Nepamätá si, či dostal výpoveď od žalobkyne z nájomnej zmluvy. Keď im žalobkyňa chcela pozemky predať, chceli sa dohodnúť. Pokiaľ predtým aj chcela zvýšiť nájomné, vždy jej vyšli v ústrety, aj ostatným vlastníkom. Nájomné neplatili ročne, ale po dohode so žalobkyňou jednorazovo za tri alebo štyri roky, aby dostala vyššiu sumu.
Z predložených dokladov vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou okrem iného nehnuteľností k. ú. O., evidované v registri „E“ na LV č. XXX ako parc. č. XXX/XXX - orná pôda vo výmere 157 m2, parc. č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 557 m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 2294 m2.
V konaní nebolo sporné, že medzi účastníkmi bol založený nájomný vzťah týkajúci sa predmetných nehnuteľností, nájom skončil dňom 31. 12. 2014 /trval od 1. 1. 2000/. Nebolo tiež sporné, že žalobkyňa žiadala o uzavretie kúpnej zmluvy /za kúpnu cenu 50 eur/m2/, resp. zámenu pozemkov, žiadna zmluva uzavretá nebola a medzi účastníkmi k dohode nedošlo.
Vykonanou ohliadkou bolo zistené, že k sporným pozemkom je prístup cez bránu, ktorá je vždy otvorená, resp. nie je na nej uzamykanie. Areál ihriska je ohradený zo strany komunikácie bariérovým betónovým plotom. V bariérovom plote sa nachádzajú tri brány, jedna pri tribúne, druhá na strane oproti tribúny. Tretia brána sa nachádza približne v strede ihriska pri komunikácii. Z pohľadu z tribúny ľavá strana nie je ohradená betónovým plotom. Pozemok žalobkyne je užívaný ako futbalové ihrisko, časť pozemku je burina a neobrobená zem. Obec užíva len časť pozemku, na ktorej sa nachádza ihrisko. Na pozemku v časti, kde sa nachádza ihrisko sú umiestnené : betónový plot, závlaha obtiahnutá po celom obvode ihriska (nie je viditeľná, ide o trúbku pod zemou), železné zábradlie na polovici ihriska zo strany tribúny, časť ktorého zasahuje do pozemku navrhovateľky, 2 prístrešky - striedačky z ktorých jedna sa nachádza na pozemku žalobkyne.
Z grafickej identifikácie parciel je zrejmá časť pozemku navrhovateľky. Z tohto v spojení s ohliadkou vyplýva, že za parc. č. XXX/X nadväzuje parc. č. XXX/X, ktorá podľa LV č. XXX vlastnícky patrí žalobkyni, táto parcela je zarastená burinou, za prc. Č. XXX/XXX je parc. č. XXX/X vlastnícky patriaca žalobkyni, ktorá je neužívaná.
Nie je sporné, že na časti pozemkov žalobkyne sa nachádza futbalové ihrisko. Podľa aktuálneho územného plánu obce O., schváleného obecným zastupiteľstvom, sa pozemky žalobkyne nachádzajú v lokalite, ktorá je územným plánom obce dlhodobo určená ako plocha športových zariadení a rekreácie slúžiacich na verejnoprospešný účel. K Územnému plánu obce O. žalobkyňa nepodala žiadne námietky.
Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Podľa ods. 2 Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného
záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike. Podľa ods. 3 Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Podľa ods. 4 Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
Podľa § 123 Obč. zák. vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 126 ods. 1 Obč. zák. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Základným predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci /u nehnuteľnosti vypratanie/ je, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka, v prípade nehnuteľnosti ak tam žalovaný vniesol svoje veci.
Podľa § 128 ods. 2 Obč. zák. vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.
V danom prípade nie je sporné, že časť pozemku žalobkyne je užívaná na športové účely. Žalobkyňa sama nevedela uviesť, v akom rozsahu žalovaný jej patriace pozemky užíva a v akom rozsahu žiada pozemky vypratať. Je pritom nesporné, že pozemky sú verejne prístupné, žalobkyni nebráni žalovaný pozemky užívať a pokiaľ sa aj na týchto pozemkoch nachádza prístrešok, prípadne striedačka, pozemok je oplotený /pričom nie je zrejmé, či sa plot nachádza práve na pozemku, resp. hranici pozemku žalobkyne/, nie je bránené žalobkyni v prístupe k pozemku a užívaniu pozemku. Je však potrebné uviesť, že žalobkyňa je vlastníčkou i ďalších pozemkov - parc. č. XXX/X, XXX, ktoré nadväzujú na sporné pozemky, pričom tieto pozemky žalobkyňa neužíva, sú zarastené a neobhospodarované, pričom prístup k týmto pozemkom nie je podľa mapy a vykonanej ohliadky možný iba cez sporné pozemky tak, ako to tvrdí žalobkyňa.
Žalobkyňa sama nepovažuje za spornú skutočnosť, že pozemky sú prístupné, neuviedla, z akých dôvodov by nemohla mať pozemky vo svojej faktickej moci bez rozhodnutia súdu. Žalobkyňa si je vedomá skutočnosti, že pozemok bol a je územným plánom obce dlhodobo určený ako plocha športových zariadení a rekreácie slúžiacich na verejnoprospešný účel a proti tomuto nenamietala. Sama potvrdila úmysel dosiahnuť vyššie nájomné alebo zámenu pozemkov. Je nesporné, že vlastnícke právo je chránené a vlastník má v zmysle citovaného ustanovenia zákona právo vlastnícke právo realizovať. V konaní však nebolo preukázané, že by žalobkyni bolo reálne bránené v užívaní jej pozemku, ktorý je verejne prístupný, na druhej strane žalobkyňa neužíva nadväzujúce pozemky, ktoré žalovaný ani nikto iný neužíva, výkonu svojho vlastníckeho práva sa teda nedomáha s úmyslom realizovať svoje vlastnícke právo, ale dosiahnuť vyšší zisk, alternatívne náhradný pozemok. Za daných okolností sa potom žaloba javí ako šikanózny výkon práva. Žalobkyňa nepreukázala, že by jej pozemky boli vo faktickej moci inej osoby , že by nemal k pozemkom prístup a sama nevie špecifikovať, ktorú časť nehnuteľností skutočne žalovaný užíva, a teda ktorú žiada vypratať. Ak by žiadala vypratať nehnuteľnosť ako takú, teda aj časť, na ktorej žalovaný nemá žiadne veci /brána, lavička a podobne/, nie je zrejmé, čo by mal žalovaný vypratať, ak sa jedná o voľný priestor, prístupný pozemok a sám žalovaný nemá de facto čo vypratať. Ak má žalobkyňa skutočne záujem svoje vlastnícke právo využívať, má právo užívať ho a v tomto výkone vlastníckeho práva jej nikto nebráni /s prípadným presunom vecí patriacich žalovanému, prípadne futbalovému klubu - tu tiež nie je zrejmé, o koho vlastníctvo sa jedná, by sa nejednalo o neprimerané náklady a takto vzniknuté náklady by boli prípadne na ťarchu vlastníka vecí/. S poukazom na uvedené pre výkon vlastníckeho práva žalobkyne sa vydanie súdneho rozhodnutia nejaví ako potrebné a účelné. Žalobkyni reálne nie je bránené v užívaní pozemku aj napriek tomu, že časť jej pozemkov /ktorú bližšie nešpecifikovala/ je používaná vo verejnom záujme ako ihrisko, má k pozemkom prístup, tieto môže užívať a nakladať s nimi. Žalobkyňa však ani neuviedla, že pozemky má v úmysle užívať, resp. iným spôsobom s nimi ako vlastník nakladať, a teda žaloba sa potom javí ako účelová a nemôže požívať súdnu ochranu /treba uviesť, že na strane druhej sa žalovaný o pozemky žalobkyne riadne stará/. Súd týmto nepopiera výkon vlastníckeho práva žalobkyne, avšak ani tento výkon nemôže byť svojvoľný. Za situácie, kedy sa domáha žalobkyňa vydania veci, je potrebné preukázať, že túto má vo faktickej moci
iný subjekt a to sa v danom prípade nestalo, keď k pozemku má žalobkyňa voľný prístup a žalovaný jej v jeho užívaní žiadnym spôsobom nebráni. Samotné oplotenie nemá za následok zabránenie prístupu k pozemku, pretože na tento je možný prístup iným spôsobom a nie je ani preukázané, že oplotenie sa nachádza práve na pozemku žalobkyne, v žiadnom prípade jej však nebráni na pozemok vstúpiť a tento užívať. Za tejto situácie /kedy má možnosť vstúpiť na sporný pozemok a jedná sa o verejne prístupný pozemok/ nemožno konštatovať, že nemá žiadny prístup k ďalším jej patriacim pozemkom za ihriskom - pretože ak má možnosť vstúpiť na sporný pozemok, neobstojí jej tvrdenie, že na ďalšie pozemky má možnosť dostať sa len cez cudzie pozemky a z toho dôvodu ich neužíva - nasvedčuje to len účelovosti jej tvrdení a samotnej žaloby. Pokiaľ má žalobkyňa prístup k sporným pozemkom / a v konaní bolo preukázané, že tento má/, cez sporné pozemky má možnosť prístupu k ďalším jej patriacim pozemkom, tieto však neužíva a nestará sa o ne ako vlastník. Medzi účastníkmi /resp. sčasti predchodcom žalobkyne a žalovaným/ existoval dlhodobý nájomný vzťah /po dobu 24 rokov/, žalobkyńa v tomto nájomnom vzťahu nemieni naďalej zotrvať. V tomto smere je nesporné, že to tohto vzťahu nemôže byť žiadnym spôsobom nútená. Na strane druhej je potrebné zohľadniť skutočnosť, že reálne jej vo výkone vlastníckeho práva nikto nebráni a nehnuteľnosti môže riadne užívať, teda súdne rozhodnutie je nadbytočné a neúčelné.
Z výpovede svedka K. G. vyplýva, že územný plán obce bol verejne prístupný, žalobkyňa k tomuto nemala námietky a mala v úmysle pozemok odpredať obci za pre obec neprimeranú cenu, resp. žiadala o zámenu pozemkov za stavebný pozemok, ktorý obec nemala k dispozícii a primeraný pozemok odmietla. Potvrdil tiež, že pozemky nie sú stavebné.
Pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na ust. § 672 OZ /správne § 676 OZ/, súd udáva, že nie je sporné skončenie nájomného vzťahu účastníkov, ani skutočnosť, že po skončení nájmu bola podaná žaloba o vypratanie nehnuteľnosti. S prihliadnutím na uvedené však tieto skutočnosti udávané žalobkyňou súd považuje za irelevantné, pretože predmetom konania nebolo posúdenie trvania nájomného vzťahu, resp. jeho obnovenia v zmysle § 676 ods. 2 OZ. Pre posúdenie dôvodnosti žaloby je rozhodujúce, či samotné vyhovenie žalobe by bolo vykonateľným rozhodnutím a zmenilo by postavenie žalobkyne ako vlastníčky pozemkov. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26. 6. 1997, sp. zn. 3 Cdon 69/96). Súdna prax zaujala názor, že, postup súdu podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok. Korektív dobrých mravov však nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. Za šikanózny výkon práva sa považuje taký výkon práva, ktorým sa nesleduje dosiahnutie určitého predpokladaného účelu a zmyslu sledovaného právnou normou, ale výkon práva je zneužívaný zámerne na poškodenie iného, je vedený úmyslom spôsobiť inému účastníkovi ujmu. Vyhovením žalobe by sa zásadne nezmenilo postavenie žalobkyne, ktorá nemôže využiť sporné pozemky zásadne iným spôsobom vzhľadom na schválený územný plán obce /voči ktorému žalobkyňa nenamietala/, došlo by k poškodeniu žalovaného a záujmom obce - z dôvodov športového a oddychového využitia pozemkov. Pozemky sa nachádzajú v strede ihriska, teda nie je možné ich ani využiť samostatne. Rozhodnutie by nebolo vykonateľné a žalobkyni nie je bránené v prístupe k pozemkom, teda ani nie je dôvod na vydanie takého rozhodnutia.
S poukazom na uvedené postup žalobkyne a spôsob výkonu jej vlastníckeho práva sa javí ako rozpor s dobrými mravmi.
Z uvedených dôvodov považoval súd žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. úspešnému žalovanému priznal súd náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie zo dňa 26. 2. 2015, pojednávanie 5. 5. 2015, 24. 11. 2015, 21. 12: 2015, odmena za jeden úkon 64,54 eur, paušál á 8,39 eur, 8. 3. 2016, 5. 5. 2015 odmena za jeden úkon 66 eur, paušál á 8,58 eur, DPH 20%, v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.