Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/228/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: GERUST, a.s. Košice, so sídlom Vstupný areál U.S.Steel Košice - mestská časť Šaca, IČO 31 669 735, právne zastúpený: Advokátska kancelária Illeš, Šimčák, Bröstl, s.r.o., so sídlom Košice, Štúrova 27, IČO 36 861 472, proti odporcom: 1) CARDO, s.r.o., so sídlom Sabinov, SNP 16, IČO 44 163 649, právne zastúpený: Mária Jenčová, advokátka so sídlom Prešov, Hlavná 111, 2) REDA Group, s.r.o., so sídlom Prešov, Jilemnického 3, IČO 45 508 542, v konaní o určenie vlastníckeho práva a neplatnosť záložnej zmluvy, takto

rozhodol:

I. Žalobu v časti o určenie, že Zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi CARDO s.r.o., so sídlom SNP 16, 083 01 Sabinov, IČO: 44 163 649 ako záložcom a AIO Group s.r.o., so sídlom Tomášiková 4858/44, 080 01 Prešov, IČO: 45 508 542 ako záložným veriteľom dňa 21.06.2011, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Sabinov pod č. U. - XXX/XXXX zo dňa 04.07.2011 je neplatná, zamieta.

II. Určuje, že byty, ktoré sa nachádzajú v rozostavanom bytovom dome bez súpisného čísla, postavenom na parcele č. XXX/XX, zapísané na LV Č.. XXXX, k.ú. L., obec L., okres L. a to

- rozostavaný byt č. 1 na prízemí, s vlastníctvom ktorého je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o veľkosti XX/XXX,

- rozostavaný byt č. 2 na prízemí, s vlastníctvom ktorého je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o veľkosti XX/XXX,

- rozostavaný byt č. 3 na prízemí, s vlastníctvom ktorého je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o veľkosti XX/XXX,

- rozostavaný byt č. 4 na prvom poschodí, s vlastníctvom ktorého je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o veľkosti XX/XXX,

- rozostavaný byt č. 5 na prvom poschodí, s vlastníctvom ktorého je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o veľkosti XX/XXX,

- rozostavaný byt č. 6 na prvom poschodí, s vlastníctvom ktorého je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o veľkosti XX/XXX,

- rozostavaný byt č. 7 na druhom poschodí, s vlastníctvom ktorého je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o veľkosti XX/XXX,

- rozostavaný byt č. 8 na druhom poschodí, s vlastníctvom ktorého je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o veľkosti XX/XXX,

- rozostavaný byt č. 9 na druhom poschodí, s vlastníctvom ktorého je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o veľkosti XX/XXX,

- rozostavaný byt č. 10 na treťom poschodí, s vlastníctvom ktorého je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o veľkosti XX/XXX,

- rozostavaný byt č. 11 na treťom poschodí, s vlastníctvom ktorého je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o veľkosti XX/XXX,

- rozostavaný byt č. 12 treťom poschodí, s vlastníctvom ktorého je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o veľkosti XX/XXX,

a byty, ktoré sa nachádzajú v rozostavanom bytovom dome bez súpisného čísla, postavenom na parcele č. XXX/XX, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. L., obec L., okres L. a to

- rozostavaný byt č. 1 na prízemí, s vlastníctvom ktorého je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o veľkosti XX/XXX,

- rozostavaný byt č. 2 na prízemí, s vlastníctvom ktorého je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o veľkosti XX/XXX,

- rozostavaný byt č. 3 na prízemí, s vlastníctvom ktorého je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o veľkosti XX/XXX,

- rozostavaný byt č. 4 na prízemí, s vlastníctvom ktorého je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o veľkosti XX/XXX,

- rozostavaný byt č. 5 na prvom poschodí, s vlastníctvom ktorého je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o veľkosti XX/XXX,

- rozostavaný byt č. 6 na prvom poschodí, s vlastníctvom ktorého je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o veľkosti XX/XXX,

- rozostavaný byt č. 7 na prvom poschodí, s vlastníctvom ktorého je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o veľkosti XX/XXX,

- rozostavaný byt č. 8 na prvom poschodí, s vlastníctvom ktorého je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o veľkosti XX/XXX,

- rozostavaný byt č. 9 na druhom poschodí, s vlastníctvom ktorého je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o veľkosti XX/XXX,

- rozostavaný byt č. 10 na druhom poschodí, s vlastníctvom ktorého je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o veľkosti XX/XXX,

- rozostavaný byt č. 11 na druhom poschodí, s vlastníctvom ktorého je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o veľkosti XX/XXX,

- rozostavaný byt č. 12 na druhom poschodí, s vlastníctvom ktorého je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o veľkosti XX/XXX,

- rozostavaný byt č. 13 na treťom poschodí, s vlastníctvom ktorého je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o veľkosti XX/XXX,

- rozostavaný byt č. 14 na treťom poschodí, s vlastníctvom ktorého je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o veľkosti XX/XXX,

- rozostavaný byt č. 15 na treťom poschodí, s vlastníctvom ktorého je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o veľkosti XX/XXX,

- rozostavaný byt č. 16 na treťom poschodí, s vlastníctvom ktorého je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o veľkosti XX/XXX,

nie sú na základe Zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi CARDO s.r.o., so sídlom SNP 16, 083 01 Sabinov, IČO: 44 163 649 ako záložcom a AIO Group s.r.o., so sídlom Tomášiková 4858/44, 080 01 Prešov, IČO: 45 508 542 ako záložným veriteľom dňa 21.06.2011, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Sabinov pod č. U. - XXX/XXXX zo dňa 04.07.2011 zaťažené záložným právom.

III. O náhrade trov konania rozhodne v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobou došlou súdu dňa 04.10.2011 žalobca kumuloval 2 návrhy na začatie konania, a to 1. vo vzťahu k žalovanému 1. ako katastrálnemu vlastníkovi návrh na určenie vlastníckeho práva k bytom nachádzajúcim sa v rozostavaných bytových domoch postavených na parcelách č. XXX/XX a XXX/XX, k. ú. L., 2. vo vzťahu k žalovaným 1. a 2. ako účastníkom záložnej zmluvy na predmety uvedené v bode 1. návrh na určenie neplatnosti tejto záložnej zmluvy.

O žalobe uvedenej v bode 1. bolo rozhodnuté rozsudkom OS Prešov č.k. - 271 zo dňa 12.12.2013 tak, že žalobca je vlastníkom

- rozostavaných bytov č. 1 - 12 v bytovom dome postavenom na parcele č. XXX/XX, k.ú. L.,

- rozostavaných bytov č. 1 - 16 v bytovom dome postavenom na parcele č. XXX/XX, k.ú. L.. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 19.12.2013.

Pokiaľ ide o žalobu uvedenú v bode 2., rozšíril ju žalobca o petit, že vyššie uvedené byty nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného v 2. rade - v súčasnosti REDA Group, s.r.o.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že dňa 21.06.2012 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva medzi CARDO s.r.o., so sídlom SNP 16, 083 01 Sabinov, IČO: 44 163 649 ako záložcom a AIO Group s.r.o., so sídlom Tomášiková 4858/44, 080 01 Prešov, IČO: 45 508 542 ako záložným veriteľom, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Sabinov pod č. U. - XXX/XXXX zo dňa 04.07.2011.

Podľa správy Okresného úradu Sabinov, katastrálneho odboru zo dňa 25.01.2016 (č.l. 407) vlastníctvo žalovaného 1. k rozostavaným bytom bolo zapísané do katastra nehnuteľností na základe právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu záložného práva, pod č. U. - XXX/XXXX zo dňa 04.07.2011 na základe záložnej zmluvy uzavretej medzi CARDO s.r.o. a AIO Group ,s.r.o. Súčasťou vkladového spisu bolo aj právoplatné stavebné povolenie, geometrický plán a znalecký posudok.

Žalobca ako aj žalovaný 1. v konaní zhodne tvrdili, že žalovaný 2. mal vedomosť o výhrade vlastníckeho práva k zhotovovaným bytom v prospech žalobcu a to až do úplného zaplatenie kúpnej ceny.

Súd vo veci rozhodol na základe nasledujúcich úvah:

Žaloba uvedená vyššie v bode 2. vrátane jej rozšírenia, je tzv. určovacou žalobou. Podľa § 80 písm. c) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou sa teda žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však žalobca môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva [§ 80 písm. b) OSP], nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa ustanovenia § 80 písm. c) OSP žiadny zmysel a význam. Vo väčšine prípadov preto v takomto prípade nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. Otázka určenia vo vzťahu k záložnému právu bola riešená v rozhodnutí NS SR sp. zn.

- “ V súvislosti s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu pri žalobe o určenie neplatnosti záložnej zmluvy dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že žaloba o určenie v zmysle § 80 písm.c/ O.s.p. nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení sa totiž v takomto prípade neodstráni iba tým, že bude vyriešená predbežná otázka, z ktorej bez ďalšieho vzťah (právo) významný pre právny pomer účastníkov ešte nevyplýva, ale až určením, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra nehnuteľností, právna otázka, či záložná zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom, za tejto situácie predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach žalobcu (ako záložcu) viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo. Aj keby záložná zmluva bola neplatným právnym úkonom, nemôže prípadné určenie jej neplatnosti viesť k odstráneniu právnej neistoty žalobcu alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva. Určením neplatnosti záložnej zmluvy nemusí byť bez ďalšieho postavené na isto, že vôbec nevzniklo záložné právo, a na druhej strane na základe platnej záložnej zmluvy nemusí vždy vzniknúť záložné právo k nehnuteľnostiam, aj keď bolo vložené do katastra nehnuteľností. Záložná zmluva nie je neplatná len preto, že nevznikla pohľadávka, ktorú má zabezpečovať záložné právo založené na tejto zmluve (napríklad preto, že nedošlo k uzavretiu zmluvy, podľa ktorej by mala pohľadávka vzniknúť, alebo preto, že takáto zmluva je neplatná a pod.). A aj keď

je záložná zmluva platným právnym úkonom, záložné právo nevznikne, ak nevznikla pohľadávka, ktorú má záložné právo zabezpečovať. Vzhľadom na to, že určením platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi, nemôže byť na takomto určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm.c/ O.s.p. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistotu v jeho právnom postavení možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo, prípadne, ak už došlo k realizácii záložného práva, určením, či tu je alebo nie je iné právo (napr. vlastnícke).“

Rovnako aj KS v Trnave vo veci sp. zn. uviedol - „ Určovacie žaloby všeobecne majú potom podľa teórie procesného práva aj relevantných záverov rozhodovacej praxe súdov v tejto oblasti opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a nie už jeho porušenia (nakoľko určovacia žaloba má charakter prostriedku preventívnej ochrany práva a naopak nápravu stavu vzniknutého porušením práva je zásadne spôsobilá odstrániť už len žaloba naplnenie, teda žaloba podľa § 80 písm. b/ O. s. p.). Okrem toho tu však musí byť stav právnej neistoty žalobcu, ktorý má určovacia žaloba odstrániť, pričom naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení tkvie v tom, že práve takéto určenie (nie teda žiadne iné) vyrieši buď všetky sporné právne otázky medzi účastníkmi konania (a vytvorí tak aj pevný právny podklad pre ich budúce právne vzťahy, čiže i prekážku pre prípadné ďalšie spory o určenia a podľa možnosti aj o plnenia) alebo prinajmenšom tie sporné otázky, ktoré sú z hľadiska záujmov účastníka obracajúceho sa na súd významné. Práve z uvedeného však plynie a vyplýva to i zo záverov použiteľnej judikatúry súdov v tzv. vlastníckych sporoch, že naliehavý právny záujem nemôže byť daný tam, kde právna otázka majúca sa vyriešiť v konaní o určenie má len povahu otázky predbežnej či čiastkovej vo vzťahu k inej právnej otázke, ktorá sa môže sama stať predmetom určovacej žaloby. Z takejto filozofie inak evidentne vychádza aj rozhodná úprava procesného práva i súdna prax, ktorá priamo ani nepredpokladá žaloby o neplatnosť právnych úkonov - pri zjavnom uvedomovaní si len predbežného významu otázok platnosti či neplatnosti právnych úkonov pre otázky existencie či neexistencie práv alebo právnych vzťahov majúcich byť takýmito úkonmi založených alebo akokoľvek inak dotknutých. Už pokiaľ šlo o otázku existencie naliehavého právneho záujmu na oboch požadovaných určeniach v prejednávanej veci, túto si súd prvého stupňa nevyriešil správne, paradoxne však zjavná bezúspešnosť oboch takýchto čiastkových požiadaviek (v záujme zjednodušenia 1/ požiadavky na určenie neplatnosti tzv. záložnej zmluvy aj 2/ požiadavky na určenie neexistencie práv majúcich byť zmluvou založených)nemohla mať za následok úplný neúspech žalobkyne v spore (ale len takýto výsledok odvolacieho konania). So zreteľom k vyššie uvedenému teoretickému rozboru tu totiž samozrejme nemohol byť naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tzv. záložnej zmluvy a naopak tu bol naliehavý právny záujem na druhom určení (neexistencie záložného práva, resp. i vecného bremena zapísaných v katastri nehnuteľností), pretože práve prvé z požadovaných určení malo vo vzťahu k tomu druhému povahu iba predbežnej otázky. Nemôže byť totiž predmetom zmysluplnej diskusie nielen to, že je vylúčené úspešné spojenie viacerých požiadaviek na určenie spôsobom, akým to v tejto veci urobila žalobkyňa, ale najmä to, že je to v skutočnosti požiadavka na určenie neexistencie v katastri zapísaných práv, ktorej úspech povedie k odstráneniu tomu odporujúceho zápisu v katastri a zároveň k právnej bezvýznamnosti určenia, či je neplatným právny úkon tvoriaci podklad príslušného zápisu v katastri (keďže v konaní o určení neexistencie práva si súd samozrejme musí najskôr vyriešiť otázku platnosti úkonu majúceho právo založiť a tiež otázku, či tu k vzniku sporného práva prípadne nemohlo dôjsť aj inak - ktorú druhú otázku práve konanie o žalobe o určenie neplatnosti zmluvy nie je povolané riešiť a ako také je preto pre uspokojivé odstránenie stavu právnej neistoty nedostatočné).

Na základe vyššie uvedených konštantných záveroch súdnej praxe je zrejmé, že žaloba o určenie neplatnosti záložnej zmluvy musela byť zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu a naopak naliehavý právny záujem je na požadovanom určení, že rozostavané byty nie sú zaťažené záložným právom.

Podľa § 70 katastrálneho zákona platí, že

(1) Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. (2)Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej

jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.

Ustanovenia o záložnom práve (§ 151a - § 151md Občianskeho zákonníka) neumožňujú, aby záložnú zmluvu týkajúcu sa nehnuteľnosti ako záložca uzavrel niekto iný ako vlastník nehnuteľností. V prejednávanej veci je zrejmé (aj s prihliadnutím na čiastočný rozsudok zo dňa 12.12.2013), že vlastníkom založených bytov bol žalobca a nikdy ním nebol žalovaný 1. Žalovaný 1. teda nemohol platne uzavrieť záložnú zmluvu k bytom, ktoré nikdy neboli jeho vlastníctvom, napriek tomu, že ako vlastník bol uvedený v katastri nehnuteľností. Ak potom žalovaný v 2. rade bol informovaný o Zmluve o dielo č. X/ XXXX/G, ktorá obsahovala výhradu vlastníckeho práva zhotoviteľa diela - žalobcu, nemožno uvažovať ani o dobromyseľnosti nadobúdateľa vecného (záložného) práva a preto súd rozhodol, že nehnuteľnosti

- rozostavané byty nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného 2.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods.3 O.s.p. - V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160101> sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 4 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p.. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.