Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0T/58/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Michalom Pollákom v trestnej veci proti obžalovanému P. C., nar.: XX.XX.XXXX pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05. mája 2016, takto

rozhodol:

Obžalovaný:

P. C., nar. XX. XX. XXXX Z. G., trvale bytom I., t. č. bytom ul. C.. G.L. X/A, I., u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 08. 04. 2015 v čase asi o 00.30 hodine v Trnave na ulici Spartakovskej viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky KIA Sportage, striebornej metalízy, s evidenčným číslom HC-924 AY, kde bol zastavený a následne kontrolovaný hliadkou polície OO PZ Trnava, pričom o 00.44 hodine bol podrobený dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu prístrojom Alcotest 7410, ARHH-0339 s výsledkom 0,80 mg/l, čo predstavuje 1,67 promile alkoholu v dychu a to napriek tomu, že mu bol rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Hlohovec pod č. ORPZ-TT-ODI4-P-315/2013 zo dňa 20. 08. 2014, právoplatného dňa 20. 08. 2014, uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 16 (šestnásť) mesiacov,

t e d a

- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

- maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahovalo rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti,

č í m s p á c h a l

- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona,

- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 2 (dva) roky.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 09.04.2015 na tunajšom súde obžalobu na obvineného P. C. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Po preskúmaní obžaloby súd vydal trestný rozkaz, proti ktorému podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava v zákonnej lehote odpor. Súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie.

Po prednese obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Trnava bol obžalovaný P. C. na hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Po tomto poučení urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto zákonného ustanovenia obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní následne vyjadril súhlas s tým, aby súd prijal jeho vyhlásenie. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, teda ako ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., a pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky týchto trestných činov - prečinov, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por., prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná len k výroku o treste.

Následne bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie oboznámením odpisu registra trestov generálnej prokuratúry SR, rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 20.11.2014, sp. zn. , registrom priestupkov, vyjadrením OO PZ v Hlohovci a správou z Mesta Hlohovec. Z týchto na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov vyplynulo nasledovné:

Z odpisu registra trestov obžalovaného súd zistil, že tento bol doposiaľ 1 krát súdne trestaný, a to rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 20.11.2014, právoplatným dňa 20.11.2014, sp. zn. pre trestný čin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody podmienečne na 3 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 3 mesiace. Skúšobné doba uplynula dňa 21.01.2016.

Z registra priestupkov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol rozhodnutím Okresného riaditeľstva policajného zboru v Trnave zo dňa 20.08.2014, právoplatným dňa 20.08.2014, ČVS: ORPZ-TT-ODI4- P-315/2013 uznaný vinným zo spáchania priestupku zo dňa 20.09.2013 proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c), g), k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 550,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 16 mesiacov, teda do 20.12.2015. Za ďalšie priestupky na úseku cestnej premávky bol obžalovaný postihnutý aj dňa 03.02.2013 a dňa 20.06.2014.

Z vyjadrenia OO PZ v Hlohovci súd zistil, že obžalovaný v policajnej evidencii W-Poldat po dátume 09.04.2015 touto evidenciou neprechádza a v podsystéme Avízo systému EŠSK bolo zistené, že obžalovaný nie je ku dňu 19.04.2016 trestne stíhaný.

Zo správy z Mesta Hlohovec súd zistil, že obžalovaný nebol Mestskou políciou Hlohovec priestupkovo riešený.

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri prečine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody určená do 1 roka a pri prečine marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody určená do 2 rokov. Aplikujúc ustanovenie § 41 ods. 1 Trestného zákona (absorbčná zásada) súd vychádzal z trestnej sadzby trestu odňatia slobody do 2 rokov. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, dospel súd k záveru, že je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, a to z dôvodu prevažujúceho pomeru priťažujúcich okolností, keď súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a dve priťažujúce okolnosť podľa § 37 písm. h) a písm. m) Trestného zákona, teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov (ukladanie úhrnného trestu) a už bol súdne trestaný (rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 20.11.2014, sp. zn. ). Súd teda zvýšil dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o 1/3 v zmysle § 38 ods. 8 Trestného zákona. V takto určenej trestnej sadzbe trestu odňatia slobody v rozmedzí od 8 mesiacov do 2 rokov, súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, teda na dolnej hranici upravenej sadzby trestu odňatia slobody, ktorý považuje súd vzhľadom na naplnenie účelu trestu za primeraný. Súd pred uložením predmetného trestu zvažoval, či by miesto uloženia trestu odňatia slobody nenaplnil účel trestu aj iný tzv. alternatívny trest, ktorý by nebol spojený s odňatím slobody, avšak vzhľadom na spáchaný skutok, kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia a okolnosti a spôsob spáchania týchto trestných činov, súd dospel k záveru, že takýto alternatívny trest by nenaplnil účel trestu, pretože obžalovaný napriek plynutiu skúšobnej doby ako aj sankcie zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, tento zákaz nerešpektoval a viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, čo podstatným spôsobom zvýšilo spoločenskú nebezpečnosť jeho trestnej činnosti.

Vychádzajúc z predchádzajúceho spôsobu života obžalovaného a toho, že obžalovaný už bol za spáchanie trestného činu postihnutý, a to trestom odňatia slobody, ktorý mu súd podmienečne odložil, a že ani toto odsúdenie a plynutie skúšobnej doby nemali na obžalovaného prevýchovný vplyv a v skúšobnej dobe sa dopustil ďalšej trestnej činnosti, dospel súd k záveru, že predchádzajúce odsúdenie u obžalovaného nesplnilo svoj účel. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné obžalovanému uložiť aj s poukazom na § 49 ods. 2 Trestného zákona (spáchanie trestného činu v skúšobnej dobe uloženej mu rozsudkom Okresného súdu Trnava, zo dňa 20.11.2014, právopl. dňa 20.11.2014 sp. zn. v trvaní 15 mesiacov) nepodmienečný trest odňatia slobody a keďže tento nebol v predchádzajúcich 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil ho súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Súd obžalovanému popri treste odňatia slobody uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na dobu 2 rokov, pretože obžalovaný spáchal tento trestný čin v súvislosti s touto činnosťou - vedením motorového vozidla, napriek uloženej sankcii zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.

Takto uložený trest, podľa názoru súdu, v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorému rozsudku smeruje. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.