Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-55-2016.pdf
PDF · 87.61 KB
Case nature
Subarea
12Co/55/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: M. W., G.. XX.X.XXXX, K. A. Z. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpeného HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 738,20 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 8C/329/2014-38 zo dňa 20.11.2015, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka.
N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania 20,25 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd uznesením konanie zastavil. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobcu zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 143,62 eur v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Upravil prevádzkovateľa systému, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vrátil žalobcovi 37,30 eur z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania.
V dôvodoch uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde 17.10.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 738,20 € s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Dňa 16.11.2015 predložil žalobca súdu podanie označené ako späťvzatie návrhu, že berie návrh na začatie konania späť v celom rozsahu a žiada konanie zastaviť. Súd na podklade podania žalobcu, ktorý vzal žalobu späť celkom pred prvým pojednávaním, podľa ustanovenia § 96 ods. 1 až 3 O.s.p. konanie zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p., teda ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. V zásade platí, že ak žalobca vezme žalobu späť, zavinil zastavenie konania a preto je povinný hradiť trovy konania žalovanému, resp. vedľajšiemu účastníkovi. Keďže žalobca vo svojom späťvzatí žaloby bližšie nešpecifikoval dôvody tohto späťvzatia platí, že týmto svojím konaním zavinil zastavenie konania. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaný si náhradu trov neuplatnil. Podľa spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú.
Súd priznal náhradu trov účelne vynaložených na bránenie práva vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, a to trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 143,62 eur. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc vyvodil z článku 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi a inými štátnymi orgánmi. Každý má právo na to, aby aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom. Aj vedľajší účastník ako občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva, má právo na zastúpenie proti dodávateľom na základe princípu "rovnosti zbraní". Preto je vedľajší účastník zastupovaný advokátmi, ktorí sú ochotní takéto právne zastupovanie realizovať. Aj keď neprijateľnosť zmluvných podmienok a posudzovanie nekalých obchodných praktík vyhodnocuje súd podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ ex offo, nemôže poučiť spotrebiteľa o premlčaní, prípadne mu dávať návody k náležitej právnej argumentácii proti dodávateľovi. Vstupom vedľajšieho účastníka do konania sa vyrovnáva pozícia žalobcu a žalovaného, pretože samotní spotrebitelia sa častokrát nedokážu náležite brániť. Účelom vedľajšieho účastníka v konaní bolo zabezpečiť žalovanému kvalifikovanú obranu proti žalobe žalobcu, pričom vedľajší účastník správne zabezpečoval a presadzoval oprávnené záujmy žalovaného ako spotrebiteľa.
Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z jednotlivých úkonov právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 v spojení s § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a z náhrad hotových výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky, a to nasledovne: 1/ Odmena za úkony právnej služby (§ 14 Vyhlášky): prevzatie a príprava zastúpenia 51,45 eur, vyjadrenie k žalobnému návrhu 51,45 eur, spolu odmena 102,90 eur, 2/ režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) 2 x 8,39 eur (rok 2015), spolu 16,78 eur, 3/ DPH 20 % zo sumy 119,68 eur 23,94 eur. Spolu súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 143,62 eur.
Keďže žalobca vzal žalobu o zaplatenie sumy 738,20 eur s príslušenstvom späť pred prvým pojednávaním vo veci samej, súd podľa ustanovenia § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch rozhodol o vrátení súdneho poplatku, kráteného o sumu 6,70 eur vo výške 37,30 eur a na jeho vrátenie zaviazal prevádzkovateľa systému Slovenskú poštu, a.s..
Proti výroku uznesenia o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Napáda závery súdu o účelnosti náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Súd nevysvetlil, prečo vedľajší účastník, ktorý zo zákona je považovaný za personálne a odborne vybaveného, má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkony, ktoré má robiť sám. Súd nezákonne priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov aj preto, že tento subjekt ani nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka, nakoľko s účinnosťou od 1.1.2015 pre každý takýto subjekt je stanovená povinnosť predložiť súhlas na vstup od toho, na strane koho má vystupovať, inak sa na takýto subjekt neprihliada. Vedľajší účastník toto nesplnil, tak ako v iných prípadoch do konania vstúpil spôsobom, kedy o odporcovi má informácie získané od súdu. Preto tvrdí, že rozhodnutie o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka je nedôvodné a nezákonné. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd uznesenie v ním napadnutej časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia neprizná.
K podanému odvolaniu sa vyjadril vedľajší účastník. V konaní vystupoval na podporu žalovaného, proti ktorému podal žalobca návrh. Za podstatné pre právne posúdenie veci považuje to, že nárok uplatňovaný žalobcom nebol uplatňovaný dôvodne, postrádal akýkoľvek zákonný alebo zmluvný podklad. Vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy konania z titulu právneho zastupovania právnym zástupcom podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a o ich priznanie vedľajší účastník požiadal. Navrhuje napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
Podaným odvolaním neboli dotknuté výroky o zastavení konania, o vrátení súdneho poplatku, ani o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému, preto nadobudli právoplatnosť a v tejto časti nebolo možné napadnuté uznesenie preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní odvolaním napadnutej časti uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený túto časť uznesenia preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1,3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu jeho napadnutej časti.
S ohľadom na výsledok predmetného konania možno uzavrieť, že priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi zodpovedalo aplikácii ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 93 ods. 4 O.s.p.. Preto odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.), pokiaľ sa týka trov konania.
Vedľajší účastník môže vstúpiť do konania v ktoromkoľvek štádiu, a to z vlastného podnetu, alebo na výzvu účastníka urobenou prostredníctvom súdu. Námietka žalobcu, že podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať, nie je opodstatnená. Občiansky súdny poriadok v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania dňa 19.12.2014 v žiadnom ustanovení upravujúcom vedľajšiu intervenciu (§ 93) nevyžadoval udelenie súhlasu účastníka konania na vstup vedľajšieho účastníka do konania. Navyše žalovaný nevyjadril nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.
Ak úkon o vstupe do konania bol realizovaný v čase účinnosti O.s.p. v znení do 31.12.2014, nemožno podmienky prípustnosti vedľajšieho účastníctva posudzovať spätne, v zmysle podmienok upravených v novele O.s.p. realizovanej zákonom č. 353/2014 Z. z. (konkrétne § 93 ods. 3 veta druhá O.s.p.) účinnej od 1.1.2015, žiadajúcej výslovný súhlas účastníka, popri ktorom sa vedľajší účastník zúčastňuje na konaní. Pričom tak ako je zdôraznené vyššie, účastník nevyjadril nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka. Nešlo o nanútenú účasť (viď aj R 62/2014 NS SR).
Pokiaľ by sa pripustilo, že novela č. 353/2014 Z.z., ktorá zaviedla novú podmienku vstupu vedľajšieho účastníka do konania - súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, ktorý musí byť súčasťou oznámenia o vstupe do konania sa uplatní aj na vstupy vedľajších účastníkov do konaní uskutočnené pred jej účinnosťou, uplatnil by sa princíp pravej retroaktivity, ktorý je v našom právnom poriadku (s výnimkou trestného práva) neprípustný. Z uvedeného vyplýva, že podmienky vstupu vedľajšieho účastníka do konania môžu byť posudzované len s ohľadom na zákonné podmienky vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ktoré boli v platnosti v čase vstupu vedľajšieho účastníka. Ak by sa novozavedená podmienka vstupu vedľajšieho účastníka do konania mala vzťahovať na skoršie vstupy vedľajších účastníkov do konaní, znamenalo by to, že postup vedľajšieho účastníka, ktorý bol v súlade s vtedy platným znením O.s.p., by sa dnes mohol označiť za neúčinný, na takýto vstup vedľajšieho účastníka do konania by súd neprihliadal, a teda by sa použila pravá retroaktivita. Zákon č. 353/2014 Z. z. neobsahuje vlastné prechodné ustanovenia a preto je potrebné jeho účinky vykladať v súlade s princípom zákazu pravej retroaktivity. Ak nie je v prechodných ustanoveniach výslovne uvedené inak, je pri strete starej a novej úpravy nutné vychádzať zo všeobecne platnej zásady nepravej retroaktivity procesných noriem, teda aplikácie nových procesných noriem pre skôr začaté konania. V takomto prípade sa v konaní pokračuje podľa neskoršieho zákona s tým, že právne účinky úkonov uskutočnených skôr zostávajú v platnosti (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 25.07.2007 sp.zn. 1 Azs 55/2006). Čo sa týka nepravej retroaktivity v procesnom práve a názorov v odbornej literatúre na ňu z povahy procesného práva vyplýva, že nové procesné právo (jeho zmeny) majú pôsobiť odo dňa nadobudnutia účinnosti nového zákona, a to aj pre konania zahájené pred jeho účinnosťou. Účinky procesných úkonov súdu a účastníkov, ktoré s nimi spájala či nespájala skoršia úprava, však zostávajú zachované (uznesenie Ústavného súdu ČR sp.zn. II ÚS 512/05).
Zásadnou odvolacou námietkou žalobcu je nadbytočnosť zastúpenia vedľajšieho účastníka. Na margo tejto námietky odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 93 ods. 2 až 4 O.s.p. v znení do 31.12.2014, podľa ktorého, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba.
Z článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi, ako aj inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy. Z uvedeného prívlastku „právna“ pomoc vyplýva, že v danom prípade ide o pomoc poskytnutú
v kvalifikovanej právnej forme, ktorú môže poskytnúť iba osoba so zodpovedajúcim, tzn. právnickým vzdelaním.
Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou o nadbytočnosti a neúčelnosti právneho zastupovania vedľajšieho účastníka len preto, lebo vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa a z toho dôvodu nemá mať v tomto konaní tzv. „advokátske“ právne zastúpenie. Bez pochýb vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ust. § 93 ods. 4 O.s.p..
Táto argumentácia žalobcu neobstojí zásadne v náhľade na legislatívu Európskej únie a konštantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ. „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom“ (viď rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).
Dôvodenie predmetom činnosti vedľajšieho účastníka je neudržateľné aj v spojitosti so základnými princípmi občianskeho súdneho konania. Aj z ustanovenia § 93 ods. 2 až 4 O.s.p. vyplýva, že postavenie vedľajšieho účastníka je rovnaké ako u účastníka konania. Má rovnaké práva ako účastník konania, pričom koná sám za seba.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, preto nadväzujúc na uvedené právne závery odvolací súd poukazuje na to, že Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 24 a nasledujúcich umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.
Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ v súvislosti so vstupom a účasťou v konaní vznikli vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, má aj vedľajší účastník podľa výsledku konania právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.
Bez pochýb vedľajší účastník vykonal úkony týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Preto vzniklo vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania v plnej výške podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 93 ods. 4 O.s.p..
Vo vzťahu k výpočtu náhrady trov právneho zastúpenia prvostupňovým súdom neboli zo strany odvolateľa podané námietky, preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod výšku trov určených súdom prvého stupňa preskúmavať (§ 212 ods. 1 O.s.p.).
Vychádzajúc z uvedeného preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Úspech v odvolacom konaní mal vedľajší účastník. Preto mu v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Tarifnú hodnotu veci v odvolacom konaní tvorí len suma 143,62 eur trov prvostupňového konania. Základná sadzba tarifnej odmeny za úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu z 29.3.2016) znížená na polovicu sa rovná sume 8,30 eur (§ 10 ods. 1 a § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.). K tejto odmene sa pripočítava paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov (režijný paušál) v súlade s § 16 ods.3 vyhlášky za úkon vykonaný v roku 2016 vo výške 8,58 eur. Súčet odmeny a náhrady (16,88 eur) sa zvyšuje o 20% DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), t.j. o sumu 3,37 eur na celkovú výšku náhrady trov odvolacieho konania 20,25 eur.
Prisúdenú náhradu trov odvolacieho konania vo výške 20,25 eur je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka T.: A. Z. Z. E. K., Q..A.. (§ 149 ods. 1 O.s.p.).
Žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.