Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_62Cb-33-2022.pdf
PDF · 87.92 KB
Case nature
Area
Subarea
62Cb/33/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Mgr. Radoslavou Strhárskou v právnej veci žalobcu Z + M servis a. s., so sídlom Martinčekova 17, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 44 195 591, právne zastúpeného ASP Legal, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 47 253 835, proti žalovanému Profika Sk, s.r.o., so sídlom Bernolákova 1, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 650 544, o zaplatenie 481,05 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti istiny vo výške 481,05 Eur z a s t a v u j e .
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 322,08 Eur od 02.08.2021 do 12.01.2022, zo sumy 82,43 Eur od 11.08.2021 do 04.11.2021, zo sumy 76,54 Eur od 18.09.2021 do 04.11.2021 a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
IV. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 34 %.
odôvodnenie:
1) Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 23.11.2021 pôvodne domáhal, aby súd v rámci upomínacieho konania uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.777,75 Eur s príslušenstvom, kde pred vydaním platobného rozkazu na základe výzvy súdu zo dňa 21. 01. 2022, ktorou bol upozornený, že vymáhateľnosť časti žalobcom uplatňovaného nároku „ex lege“ zanikla, súhlasil s vydaním platobného rozkazu v rozsahu istiny vo výške 481,05 Eur, úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 322,08 Eur od 02. 08. 2021 do zaplatenia, zo sumy 82,43 Eur od 11.08.2021 do zaplatenia a zo sumy 76,54 Eur od 18. 09. 2021 do zaplatenia, ako aj náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 120,00 Eur a trov konania. Žalobca v návrhu uviedol, že žalovanému vystavil faktúru č. 1202108200 zo dňa 22.07.2021 na sumu 322,08 Eur s DPH splatnú dňa 01. 08. 2011, faktúru č. 1202108948 zo dňa 31. 07. 2021 na sumu 82,43 Eur s DPH splatnú dňa 10. 08. 2021 a faktúru č. 1202110111 zo dňa 07. 09. 2021 na sumu 76,54 Eur s DPH, splatnú dňa 17. 09. 2021, pričom žalovaný do podania návrhu vyššie uvedené faktúry neuhradil. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, žalobca si okrem istiny uplatnil aj nárok na úrok z omeškania v zákonnej sadzbe a za každú vystavenú faktúru nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok po 40,00 Eur (t. j. spolu 120,00 Eur).
2) Predmetom konania vo veci tak z pôvodne uplatnenej sumy 1.777,75 Eur s príslušenstvom zostala len suma 481,05 Eur s príslušenstvom.
3) Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 7Up/1840/2021 zo dňa 10. 02. 2022, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením. Žalovaný uviedol, že žalobcovi ešte pred vydaním platobného rozkazu uhradil dňa 04. 11. 2021 sumu 82,43 Eur a sumu 76,54 Eur a následne dňa 12.01.2022 sumu 322,05 Eur. Na preukázanie svojho tvrdenia predložil súdu výpis zo svojho bankového účtu.
4) Žalobca po podaní odporu zo strany žalovaného navrhol pokračovanie v konaní s tým, že dlžnú istinu žalovaný síce uhradil, ale až po lehote splatnosti predložených faktúr a po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu, z dôvodu ktorého žalobca trval na svojom nároku na úrok z omeškania a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ako aj na náhrade trov konania.
5) Následne žalobca podaním doručeným súdu dňa 19. 05. 2022 vzal svoju žalobcu v časti istiny späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Vo zvyšnej časti žaloby spočívajúcej v uplatnenom nároku na príslušenstvo pohľadávky, a to úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 322,08 Eur od 02. 08. 2021 do zaplatenia, zo sumy 82,43 Eur od 11.08.2021 do zaplatenia a zo sumy 76,54 Eur od 18. 09. 2021 do zaplatenia, ako aj nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 120,00 Eur, zotrval.
6) Súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 06. 09. 2022, na ktorý sa žalobca nedostavil s tým, že svoju neúčasť vopred ospravedlnil a žiadal, aby súd vo veci pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalobca trval na zaplatení úroku z omeškania, ako aj náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, nakoľko žalovaný tieto neuhradil. Rovnako sa na termín pojednávania nedostavil ani žalovaný, ktorý vzal termín pojednávania na vedomie na predbežnom prejednaní sporu, konanom dňa 07. 06. 2022, kde zároveň uznal žalobcom uplatnený nárok a prejavil ochotu tento uhradiť.
7) Nakoľko žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnil a žalobca súhlasil s konaním pojednávania bez jeho prítomnosti, súd vo veci pojednával a rozhodol v neprítomnosti strán sporu.
8) Súd vo veci vykonal dokazovanie stranami predloženými listinnými dôkazmi, pričom zistil, že žalobca ako dodávateľ vystavil žalovanému ako odberateľovi faktúru č. 1202108200 zo dňa 22.07.2021 na sumu 322,08 Eur s DPH s dátumom splatnosti 01. 08. 2011, faktúru č. 1202108948 zo dňa 31. 07. 2021 na sumu 82,43 Eur s DPH s dátumom splatnosti 10.08.2021 a faktúru č. 1202110111 zo dňa 07. 09. 2021 na sumu 76,54 Eur s DPH s dátumom splatnosti dňa 17. 09. 2021.
9) Z výpisu bankového účtu žalovaného súd zistil, že faktúru č. 1202108200 žalovaný uhradil po lehote splatnosti až dňa 12. 01. 2022, kedy žalobcovi uhradil sumu 322,08 Eur. Rovnako faktúru č. 1202108948 a faktúru č. 1202110111 žalovaný uhradil až po lehote splatnosti dňa 04.11.2021 (avšak pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu), kedy žalobcovi uhradil sumu 82,43 Eur a sumu 76,54 Eur.
10) Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
11) Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
12) Podľa § 146 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
13) Podľa § 365 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo „ObZ“), dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
14) Podľa § 369 ods. 1, 2 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak
výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
15) Podľa § 369c ods. 1 ObZ, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
16) Podľa § 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
17) Podľa § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
18) V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným existoval obchodnoprávny záväzkový vzťah, na základe ktorého žalobca ako dodávateľ vystavil žalovanému ako odberateľovi faktúru č. 1202108200 zo dňa 22.07.2021 na sumu 322,08 Eur s DPH s dátumom splatnosti 01. 08. 2011, faktúru č. 1202108948 zo dňa 31. 07. 2021 na sumu 82,43 Eur s DPH s dátumom splatnosti 10. 08. 2021 a faktúru č. 1202110111 zo dňa 07. 09. 2021 na sumu 76,54 Eur s DPH s dátumom splatnosti dňa 17. 09. 2021.
19) Nebolo sporné, že žalovaný dlžné sumy z jednotlivých faktúr uhradil až po lehote ich splatnosti, keď dňa 12. 01. 2022 žalobcovi uhradil sumu 322,08 Eur a dňa 04.11.2021 sumu 82,43 Eur a sumu 76,54 Eur.
20) Žalobca v priebehu konania pred začatím predbežného prejednania sporu, podaním doručeným súdu dňa 19. 05. 2022, vzal žalobu čo do istiny 481,05 Eur späť, na základe čoho súd rešpektujúc tento dispozitívny úkon žalobcu konanie v tejto časti istiny aj bez súhlasu žalovaného zastavil.
21) Vzhľadom na to, že žalovaný neuhradil dlžnú sumu 481,05 Eur v lehote splatnosti vystavených faktúr, dňom nasledujúcim po lehote splatnosti sa v zmysle § 365 Obchodného zákonníka dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, na základe čoho vznikol žalobcovi v súlade s § 369 Obchodného zákonníka nárok na úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy 322,08 Eur, a to od 02.08.2021 až do uhradenia dlžnej sumy, t. j. do 12.01.2022, zo sumy 82,43 Eur od 11.08.2021 až do uhradenia dlžnej sumy, t. j. do 04.11.2021 a zo sumy 76,54 Eur od 18.09.2021 až do uhradenia dlžnej sumy, t. j. do 04.11.2021, ktorý súd žalobcovi priznal.
22) Súd sa však nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaný uhradil všetky predmetné faktúry až po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol súdu doručený dňa 23.11.2021. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný síce uhradil všetky faktúry po lehote splatnosti, avšak faktúru č. 1202108948 zo dňa 31. 07. 2021 vystavenú na sumu 82,43 Eur s DPH s dátumom splatnosti 10. 08. 2021 a faktúru č. 1202110111 zo dňa 07. 09. 2021 vystavenú na sumu 76,54 Eur s DPH s dátumom splatnosti dňa 17. 09. 2021 žalovaný uhradil už dňa 04. 11. 2021, skutočnosť ktorú mal súd preukázanú výpisom z bankového účtu žalovaného. Žalovaný teda istinu uplatnenú na základe týchto dvoch faktúr zaplatil ešte pred podaním návrhu na začatie tohto súdneho konania. Súd potom konštatoval, že žaloba v tejto časti uplatnenej istiny nebola od počiatku dôvodná, nakoľko žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu dňa 23. 11. 2021, pričom žalovaný predmetné faktúry uhradil dňa 04.11.2021, teda pred podaním návrhu na začatie tohto konania. Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie istiny, konanie v danej veci dôvodne začalo len vo vzťahu k jedinej faktúre, a to faktúre č. 1202108200 zo dňa 22.07.2021 vystavenej na sumu 322,08 Eur s DPH s dátumom splatnosti 01. 08. 2011, ktorú žalovaný uhradil až po začatí konania dňa 12.01.2022.
23) Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur podľa § 369c Obchodného zákonníka len vo vzťahu k tejto jednej faktúre, náhradu ktorú žalobcovi priznal. Vo zvyšnej časti žaloby, ktorou si žalobca uplatňoval nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
80,00 Eur za faktúry žalovaným uhradené pred začatím konania, žalobu zamietol. Súd mal za to, že nie je možné od žalovaného spravodlivo požadovať náhradu nákladov len v súvislosti uplatňovaním úroku z omeškanie týkajúceho sa faktúr oneskorenie uhradených pred začatím konania, nakoľko jeho výška (celkovo 2,35 Eur) je len nepatrná oproti žalobcom požadovanej sume nákladov vo výške 80,00 Eur. Túto náhradu súd preto žalobcovi nepriznal.
24) Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25) Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
26) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojitosti s § 256 CSP, pričom konštatoval, že žalobca vzal svoju žalobu v časti istiny 481,05 Eur späť po tom, čo žalovaný pred začatím konania uhradil istinu v celkovej sume 158,97 Eur a po začatí konania uhradil istinu v sume 322,08 Eur. Možno teda konštatovať, že žalobca vzal svoju žalobu späť pre správanie žalovaného (zaplatenie istiny) len čiastočne. Súd preto vyhodnotil, že žalobca zavinil zastavenie konania čo do istiny vo výške 158,97 Eur a žalovaný zavinil zastavenie konania čo istiny vo výške 322,08 Eur. Súd potom pri rozhodovaní o trovách konania postupoval analogicky podľa § 255 ods. 2 CSP, keď náhradu trov konania pomerne rozdelil. Predmetná žaloba bola podaná dôvodne len v časti istiny 322,08 Eur, čo v pomere k celému predmetu konania (t. j. sume 481,05 Eur) predstavuje 67 %, teda v tejto časti konania by mal úspech žalobca. Vo zvyšnej časti istiny vo výške 158,97 Eur, čo v pomere k celému predmetu konania (t. j. sume 481,05 Eur) predstavuje 33 %, by mal vo veci úspech žalovaný. Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu k neúspechu žalovaného, čistý úspech v konaní by mal žalobca, a to v rozsahu 34 % (67 % - 33 %). Súd potom o nárokoch na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti tohto konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.