Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-7C/371/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Evou Šajmovičovou v právnej veci navrhovateľa: Bc. S.. Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, P., zast.: JUDr. Libuša Dočkalová, advokátka, Lachova 32, Bratislava proti odporcovi: News and Media Holding, a. s., IČO: 47 256 281, so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, zast.: Advokátska kancelária SCHWARZ advokáti s.r.o., Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 30.000,- Eur takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta. Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.933,76 Eur k rukám právneho zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 28.07.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu k týmto povinnostiam: 1. Odporca je povinný zdržať sa neoprávnených zásahov do osobnosti navrhovateľa, najmä zdržať sa zásahov do jeho občianskej cti a dôstojnosti. 2. Odporca je povinný odstrániť článok pod názvom „Kapurkové“, uverejnený dňa 25.07.2011 na webovej stránke www.pluska.sk, z adresy http://www.pluska.sk/plus7dni/zaujalonas/kapurkove.html. 3. Odporca je povinný ospravedlniť sa navrhovateľovi uverejnením na webovej stránke www.pluska.sk nasledovného textu: „SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, a.s., sa ospravedlňuje Petrovi Ďuračkovi, že v článku pod názvom „Kapurkové“ dňa 25.07.2011 uverejnila nepravdivé informácie o jeho osobe. Nie je pravdou, že Y. R. ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a že odmietol podrobiť sa dychovej skúške na požitie alkoholických nápojov.“, a to na hlavnej stránke http.//www..pluska.sk/plus-7-dni/ po dobu najmenej 30 dní. 4. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu v peniazoch v sume 30.000 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 5. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že zverejnením článku odporca realizoval svoje právo na slobodu prejavu v súlade s čl. 26 Ústavy SR, v predmetnom článku sú uvedené pravdivé skutočnosti a pokiaľ navrhovateľ žiada odstrániť predmetný článok z webu, išlo by o neprípustný zásah do práva na ochranu slobody prejavu, nakoľko článok sa týka osoby navrhovateľa len v nepatrnom rozsahu. Ďalej uviedol, že téma článku bola legitímna a článok neobsahuje tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa. Keďže neboli splnené podmienky §§ 11-13 OZ, nemá navrhovateľ nárok na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. Žiadal tiež priznať náhradu trov právneho zastúpenia. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne R. T. a oboznámil sa s písomnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, pripojenými spismi Okresného súdu Bratislava I č.k. a pričom zistil tento skutkový stav:

Odporca dňa 25.07.2011 na webovej stránke www.pluska.sk <http://www.pluska.sk> uverejnil článok pod názvom „Q.“, v ktorom sa autorka článku zaoberá témou, či „prísnejšie tresty za alkohol za volantom neodradia vodičov od pitia alkoholických nápojov pred jazdou. V predmetnom článku je okrem iného uvedené:

„Slota nie je jediný. Podozrenie, že si pred cestou dali trošku do nosa, padlo v minulosti aj na bývalého poslanca SMK R. E. či jeho straníckeho kolegu Y. Z., exposlanca za HZDS J. A., bývalého poslanca za ANO T. Q., či exposlanca za SDK Y. R.. Všetci dotyční páni s odvolaním sa na poslaneckú imunitu odmietli fúkať, poniektorí sa na „opovážlivých policajtov“ aj hrubozrnne oborili za to, že si plnia pracovné povinnosti.“

Uvedený článok je aj v súčasnosti dostupný na adrese <http://www.pluska.sk/7dni/zaujalo-nas/ kapurkove.html>. Navrhovateľ uviedol, že uverejnením uvedených nepravdivých informácií o ňom odporca vážne zasiahol do jeho práva na ochranu osobnosti a tento zásah privodil ujmu na jeho osobnostných právach, bola ním narušená jeho česť, vážnosť a dôstojnosť v spoločnosti. Uvedený článok nemal spravodajský charakter, zasiahol do súkromného života navrhovateľa. Ďalej uviedol, že aj keď bol navrhovateľ v minulosti poslancom NR SR, táto skutočnosť neoprávňuje odporcu, aby v súčasnosti nerešpektoval navrhovateľove právo na súkromie, obzvlášť publikovaním neoverených a nepravdivých informácií, nakoľko navrhovateľ ako poslanec NR SR ani neriadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu ani neodmietol podrobiť sa dychovej skúške s odvolaním sa na poslaneckú imunitu. Ďalej poukázal na to, že predmetný článok mal za úlohu škandalizovať jeho osobu, nakoľko o navrhovateľovi nepodával informácie, ktoré by mali význam z hľadiska spoločenského a politického, ale obsahuje nepravdivé informácie o osobe navrhovateľa. Navrhovateľ má za to, že informácie uverejnené v článku nemajú žiadnu väzbu, žiadnu priamu súvislosť s činnosťou navrhovateľa v jeho verejnom živote. Navrhovateľa v čase uverejnenia článku nemožno považovať za osobu verejného záujmu, nakoľko v politike nepôsobí už vyše 15 rokov, zverejnením plného mena a priezviska navrhovateľa bolo zasiahnuté do jeho súkromia.

Ďalej uviedol, že zverejnením obsahu daného článku došlo o zvlášť závažný zásah do osobnostných práv navrhovateľa, keď nepravdivé informácie o správaní sa navrhovateľa boli a stále sú uverejnené na webovej stránke „najčítanejšieho týždenníka na Slovensku“, ako odporca sám označuje ním vydávané periodikum. Ide teda o verejný spôsob zásahu do právom chránených práv navrhovateľa, pri ktorom sa predpokladá široký okruh pôsobenia, preto požiadavka náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 30.000,- Eur s poukazom na značnú ujmu, zníženie navrhovateľovej dôstojnosti, cti a vážnosti v spoločnosti ako aj zásah do jeho súkromia, je legitímna. Odporca uviedol, že neuznáva nároky navrhovateľa, lebo má za to, že uverejnením predmetného článku nedošlo k zásahu do práv na ochranu osobnosti navrhovateľa. Predmetný článok neobsahuje tvrdenie, že navrhovateľ ako poslanec NR SR viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, ako to navrhovateľ uvádza v petite žaloby, v texte ospravedlnenia, ale obsahuje len tvrdenia týkajúce sa navrhovateľa, že odmietol fúkať a že sa odvolal na poslaneckú imunitu, ktoré sa zakladajú na pravde.

Pokiaľ ide o posúdenie legitimity témy žalovaného článku, odporca má za to, že v rozhodnom čase bola spoločensky široko diskutovaná téma intenzity postihov za požitie alkoholických nápojov pred jazdou a pri tejto diskusii boli spomínané aj prípady politikov z minulosti, ktorí sa odmietli podrobiť dychovej skúške s odvolaním sa na svoju poslaneckú imunitu. Má za to, že v prípade navrhovateľa o takúto osobu ide.

Ďalej uviedol, že navrhovateľ je osobou verejného záujmu, nakoľko v minulosti pôsobil v politike, vo verejnom živote, „preslávil sa“ svojimi vulgárnymi výrazmi na adresu policajtov, útokom na verejného činiteľa, kriminálnou činnosťou - podvodným konaním, za ktoré bol aj právoplatne odsúdený. Z týchto dôvodov je aj bol navrhovateľ objektom záujmu mnohých médií. Vzhľadom k tomu, že nedošlo zo strany odporcu k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný. Svedkyňa R. T. - autorka predmetného článku, uviedla, že k napísaniu predmetného článku ju viedla skutočnosť pripravovanej novelizácie B. zákona v tom smere, že sa mal sprísniť postih za trestné činy súvisiace s alkoholom za volantom. V odseku pod názvom politická elita spomína rôznych politikov, ktorí mali postih, alebo tam bolo podozrenie, že šoférovali pod vplyvom alkoholu. V článku spomínala bývalých poslancov J. T., R. E., Y. Z., J. A., T. Q. a Y. R. a to najmä z toho dôvodu, že išlo o osoby v tom čase verejne činné, ktoré ako poslanci by mali byť vzorom pre bežného občana. Ďalej uviedla, že navyše v prípade Y. R. sa v tlači pertraktovali rôzna kauzy. Prvá udalosť bola v roku 1996, kedy polícia zastavila P. R., ktorý šoféroval motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, následne v r. 1999, kedy došlo k dopravnej kolízii medzi P. R. a taxíkom, kde došlo k potýčke a známemu výroku „Môžete mi vyfajčiť môj ctený poslanecký....“. V tejto súvislosti ďalej uviedla, že sám navrhovateľ pre denník SME uviedol, že už v minulosti mal niekoľko konfliktov s políciou, pripustil však, že sa nechal vyprovokovať k neuváženej reakcii a priznal sa, že večer pred jazdou vypil nejaký pohár šampanského, bolo to 27.02.1999. Z písomných dôkazov založených do súdneho spisu z mediálneho archívu - rešerš médií za obdobie február, marec 1999, súd zistil, že v tomto období v denníku SME sa pertraktovala osoba navrhovateľa v súvislosti s jeho dopravnou nehodou spôsobenou pod vplyvom alkoholu a následne s jeho incidentom s policajným orgánom. Z výpisu z registra trestov navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ bol 2x súdne trestaný:

- pre trestný čin podľa § 155 ods. 1a Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky so zaradením do I. NVS podľa rozsudku zo dňa 15.05.2007

- pre trestný čin podľa § 250 ods. 1,4 Tr. zák, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov so zaradením do I. NVS podľa rozsudku zo dňa 27.06.2007 dňa 18.05.2010 bol navrhovateľ podmienečne prepustený na skúšobnú dobu 4 roky, súčasne mu bol uložený peňažný trest vo výške 1 mil. Sk ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 rokov. Zo zápisnice 8. schôdze Mandátového a imunitného výboru NR SR konanej dňa 10.03.1999 súd zistil, že výsledkom rokovania bolo uznesenie, ktorým Mandátový a imunitný výbor odporučil NR SR, aby vydala súhlas na trestné stíhanie poslanca NR SR Petra R.. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.03.2002 č.k. súd zistil, že navrhovateľ Ing. Y. R. bol uznaný vinným z trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 156 ods. 3 Tr. Zák. na tom skutkovom základe, že dňa 21.02.1999 v čase okolo 3,40 hod. v Bratislave na Mickiewiczovej ul. ako účastník dopravnej nehody hrubo urazil hliadku PZ, ktorá vykonávala kontrolu vodičov dopravnej nehody, ktorá zabránila ďalšiemu útoku obžalovaného na poškodeného, vzápätí hrubo urazil slovami, že „toto pekne pojebali, nakoľko on má imunitu a celá Národná rada mu bude kryť chrbát“ a ďalej ich urážal hrubými výrazmi, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 20.000,-Sk s náhradným trestom odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov. Z odôvodnenia predmetného rozsudku je zrejmé, že vykonaným dokazovaním bolo v trestnom konaní jednoznačne preukázané, že obžalovaný - navrhovateľ sa od počiatku incidentu oháňal svojou poslaneckou imunitou, ktorú sa v podstate snažil zneužiť vo svoj prospech. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.03.1999 č.k. súd zistil, že trestné stíhanie voči Ing. Y. R. bolo zastavené z dôvodu, že nebol požiadaný súhlas NR SR na jeho trestné stíhanie. Z uznesenia je zrejmé, že dňa 18.04.1996 o 2,30 hod. na L. ul. v P. bol navrhovateľ kontrolovaný policajnou hliadkou ako vodič motorového vozidla pre podozrenie z požitia alkoholických nápojov, na výzvu policajtov nereagoval, snažil sa s vozidlom odísť a keď bol vyzvaný, aby upustil od svojho konania, nadával policajtom a vyhrážal sa im usmrtením a ublížením na zdraví. Z evidenčnej karty vodiča súd zistil, že v priebehu rokov 1991 - 2004 bol navrhovateľ 4x sankcionovaný pre vedenie vozidla po požití alkoholu. Podľa § 11 Obč. zák. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa § 13 ods. 1 Obč. zák. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (ods. 2).

Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo (ods. 3). Podľa § 118a ods. 1 OSP vo veciach ochrany osobnosti podľa Obč. zák. účastníci sú povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania, to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu (§ 101 ods. 2).

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada, to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov.

Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z vykonaných dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa § 153 ods. 1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Na základe vykonaného dokazovania s prihliadnutím na hore uvedené ustanovenia, súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na to, aby návrhu vyhovel.

Ustanovenie § 11 Obč. zák. poskytuje ochranu len voči takým zásahom, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na integrite oprávneného subjektu tým, že znižujú jeho vážnosť a dôstojnosť v očiach spoluobčanov a tak ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie sa v spoločnosti. Zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Musí ísť o jednanie proti mravnej integrite, znižovanie dôstojnosti, vážnosti, cti, o jednanie z hľadiska vzťahu k spoluobčanom, o jednanie ohrozujúce postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Forma ochrany a tým aj súdneho výroku a prípadnej reparácie následkov závisí od charakteru porušenia a ujmy a od okolností prípadu a vhodnosti prostriedkov nápravy.

Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že by odporca zasiahol do práva navrhovateľa šírením nepravdivých údajov, ktoré by mali za následok zníženie jeho vážnosti a dôstojnosti, resp. by zasiahli do jeho súkromia. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ bol právoplatne odsúdený Okresným súdom Bratislava I za útok na verejného činiteľa a z obsahu pripojeného spisu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a taktiež z vykonaného dokazovania pred týmto súdom vyplýva, že navrhovateľ spoliehajúc sa na svoju poslaneckú imunitu požadoval vyslovene neštandardný postup polície a keď mu nebolo vyhovené v domnienke, že sa mu nemôže nič stať sa začal chovať vulgárne a agresívne. Napokon o predmetnom incidente bolo publikovaných množstvo článkov, ako to vyplýva aj z rešerše médií. Z týchto dôvodov kusá informácia uvedená v predmetnom článku, že navrhovateľ pred jazdou ako vodič požil alkohol a odmietol fúkať s odvolaním sa na poslaneckú imunitu, sa zakladá na pravde a v žiadnom prípade sa nejedná o novú informáciu, ale o informáciu, ktorá sa pertraktovala v médiách už v danom období, keď k incidentu došlo. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že téma článku pojednáva o problematike alkoholu za volantom a trestnom postihu resp. prevencii a osoba navrhovateľa, ako aj iných bývalých poslancov SR, je skutočne spomenutá len okrajovo, jednou vetou. Vzhľadom na osobu navrhovateľa, ktorý je známy svojimi excesmi z minulosti, podľa názoru súdu, výrok uvedený v predmetnom článku nijako neznevažuje jeho osobu a je primeraný k situácii, ktorá sa udiala v čase, keď došlo k dopravnej nehode. Predmetný článok informuje čitateľa hlavne o probléme dopravných nehôd, ktorých najčastejšou príčinou je alkohol za volantom a ako sama autorka článku uviedla, bývalých poslancov NR SR spomenula len z dôvodu, že by mali byť vzorom pre bežného občana a nemali by porušovať právne predpisy. Tým, že navrhovateľ prestal pôsobiť v politike, neprestal byť osobou verejného záujmu a preto verejnosť má právo byť informovaná o jeho pôsobení na verejnosti. Podľa názoru súdu navrhovateľ je osobou verejného záujmu vzhľadom na svoju predchádzajúcu činnosť (bol poslancom v NR SR ako aj v mestskom zastupiteľstve, počas výkonu politických funkcií bol aj podnikateľom), preto musí strpieť zverejňovanie informácií o svojej osobe. Navrhovateľ bol a je osobou verejného záujmu práve pre svoju politickú minulosť a skutočnosť, že ako politik bol odsúdený za páchanie trestnej činnosti. Navrhovateľ sa zviditeľnil okolnosťami, ktoré súviseli s jeho trestnými stíhaniami a jeho pôsobenie a správanie bolo široko medializované aj v období, keď už v politike nepôsobil. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že informáciou uverejnenou v predmetnom článku o osobe navrhovateľa nebolo porušené právo na ochranu osobnosti navrhovateľa v zmysle ustanovenia § 11, Obč. zák., neboli splnené podmienky ustanovenia § 13 Obč. zák a preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že oboznámenie pripojeného spisu na pojednávaní dňa 01.12.2015 nemalo byť uskutočnené z dôvodu, že nebolo odporcom označené ako dôkaz na prvom pojednávaní vo veci samej v zmysle § 118a ods. 1 OSP, súd má za to, že v danom prípade je splnená podmienka ods. 2 citovaného ustanovenia. Odporca sa dozvedel o tom, že spis OR PZ BA I, ktorého predmetom bola dopravná nehoda zo dňa 21.02.1999, bol skartovaný až v priebehu pojednávania, až následne sa dozvedel pri oboznamovaní výpisu z registra trestov o trestnom spise , preto vykonanie tohto dôkazu súd pripustil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 149 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP. Nakoľko navrhovateľ bol v konaní neúspešný, súd ho zaviazal na náhradu náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 8 v spojení s § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 10 meritórnych úkonov po 152,70 Eur + 7 x 8,39 Eur RP + 3 x 8,58 Eur RP + 322,29 Eur DPH (prevzatie veci, vyjadrenie dňa 02.02.2015, účasť na pojednávaniach dňa 03.02.2015, 19.03.2015, 08.09.2015, vyjadrenie dňa 27.11.2015, účasť na pojednávaniach dňa 01.12.2015, 15.03.2016, 05.05.2016, vyjadrenie dňa 05.05.2016), čo je spolu 1.933,76 Eur, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti: · z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované · v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha · odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: · v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, OSP, · konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, · súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, · súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, · doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) · rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.