Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-5C/9/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci navrhovateľa: E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K., L. M. XXX/XX, proti odporcovi: Poľovnícke združenie Likava - Choč, Likavka, 034 81 Lisková č. 492, zast. Mgr. Richard Koiš, MBA, advokátska kancelária so sídlom Štiavnická 2018/7, 034 01 Ružomberok, v konaní o zaplatenie 400,-eur s prísl., takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 357,50 eur do 3 dnbí od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

V ostatnej čsati súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 24,-eur, ktoré mu j e odporca p o v i n n ý zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 20.01.2016 navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi čiastku 400,-eur titulom náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená lesnou zverou na výsadbe zemiakov zo dňa 09.07. na 10.07.2015, a to na parcele č. XXX o výmere 585 m2 v k. ú. H., v oblasti nazývanej „Doliny“, úroda zemiakov na tejto parcele bola kompletne zničená lesnou zverou. Navrhovateľ pri výpočte škody vychádzal z úrody v predchádzajúcich rokoch na uvedenej parcele, v roku 2013 mal úrodu 800 kg, v roku 2014 mal úrodu 900 kg. Spotrebiteľská cena konzumných zemiakov podľa informácie z internetu v roku 2014 bola 0,41 eur za kilogram (priemer 850 kg z uvedenej parcely x 0,41 eur za kilogram je 348,50 eur). Zároveň mu vznikli náklady spojené s výsadbou (výsadba, plečkovanie, oboranie) v sume 50,-eur. Na výsadbu použil vlastnú sadbu z úrody v roku 2014, z toho dôvodu cenu za sadbu zemiakov do výšky škody neuvádza. Odporca mu nie je ochotný nahradiť škodu, ktorá mu vznikla zničením porastu zemiakov, pričom navrhovateľ odporcovi písomne oznámil, že zo dňa 09.07. na 10.07.12015 mu bola spôsobená škoda lesnou zverou, v liste zo dňa 19.07.2015 uviedol, aké opatrenia na zabránenie vzniku škody vykonal. Na stretnutie a ohliadku parcely bol navrhovateľ vyzvaný listom odporcu zo dňa 29.07.2015, pričom sa ohliadka uskutočnila dňa 10.08.2015 a bola spísaná zápisnica. Odporca listom doručeným navrhovateľovi dňa 22.10.2015 uviedol svoje stanovisko k žiadosti o náhradu škody, navrhovateľ v záujme dobrých mravov pristúpil na sumu 300,-eur, avšak bezvýsledne.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrval na písomne podanom návrhu, ako aj na dôvodoch v ňom uvádzaných. Poukázal na opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie vzniku škody, všetko bolo oblepené páskou, bol tam odpudzovač pachu, svoj pozemok mal okolíkovaný a obtiahnutý špagátom. Na odplašenie zveri použil odpudzovač, a to prípravok Kornitol, ktorý sa dáva na kolíky, každé dva týždne

tieto odpudzovače menil. Pokiaľ ide o sadbu, nepoužil certifikovanú, ale mal sadbu z predchádzajúceho roku s tým, že pôdu mu pripravil, zemiaky sadil a všetky práce vykonával aj pán J. - súkromne hospodáriaci roľník. Kvalita úrody bola predchádzajúce roky dobrá. Navrhovateľ 11.07.2015 vyhotovil fotografie z parcely, na ktorej bolo pekne vidno stopy zveri, ako aj vyvalené stopky, vyťahané vňate. V uvedenom období, ale aj pred týmto obdobím zaznamenali aj ostatní pestovatelia poškodenú úrodu, aj sa sťažovali, ale nikdy sa riešenie nenašlo. Je pravdou, že rok 2015 bol suchý, išlo o najsuchšie leto v histórii s tým, že pokiaľ sa vňať natrhla, podkopala, všetko bolo zoschnuté. V uvedenej oblasti je veľmi veľa srnčej a jelenej zveri, sám ich videl asi 40 ks, ktoré prebehujú z jednej strany na druhú.

Odporca prostredníctvom právneho zástupcu s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a tento žiadal v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu existencie liberačných dôvodov na strane odporcu, ktoré ho zbavujú povinnosti uhradiť škodu užívateľom poľovného revíru. S poukazom na § 69 ods. 5 Zákona o poľovníctve je vlastník, v danom prípade nájomca poľovných pozemkov povinný urobiť primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, zákonodarca uvádza výsev odpútavacich plodín a výsadbu ohryzových plôch. Žiadne takéto odporúčané opatrenia nájomca poľovného pozemku nerealizoval. Opatrenia, na ktoré poukazuje navrhovateľ sú nedostatočné. K samotnej výške škody právny zástupca odporcu uviedol, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, koľko výsadbových zemiakov na danú parcelu použil, taktiež nezdokladoval náklady spojené s výsadbou. Z predloženej fotodokumentácie vyplýva, že samotnej výsadbe nebola venovaná dostatočná pozornosť, je nepochopiteľné, že na parcelu, ktorú užíval navrhovateľ vnikla zver a mala zdevastovať úrodu, keď vedľajšia parcela je absolútne nedotknutá. Je teda aj otázka, či výsadba navrhovateľa nebola postihnutá nejakým ochorením, plesňou, či bola dostatočná pozornosť venovaná postreku a starostlivosti o zasadené zemiaky. Odporca ako užívateľ poľovného revíru vykonáva právo poľovníctva v oblasti Orava, ktorý sa vyznačuje v prvom rade výskytom jelenej zveri, diviačej zveri a srnčej zveri. V danom prípade nie je možné uvažovať nad škodou spôsobenou diviačou zverou. Srnčia zver nie je konzumovateľom takej potravy ako sú zemiaky, je možné pripustiť, že by škodu mohla spôsobiť jelenia zver, pričom odporca ako užívateľ poľovného revíru dôsledne dodržuje plán chovu a lovu, čo môže preukázať katalógom o prehľade trofejí z ulovenej zveri v poľovníckej sezóne 2013/2014, 2014/2015 a 2015/2016. Nie je preukázané, že by odporca si neplnil svoje povinnosti ako užívateľ poľovného revíru, že by nesprávne užíval poľovný revír a tým spôsoboval premnoženie zveri, ktorá môže spôsobiť škody na úrode.

Štatutárny zástupca odporcu uviedol, že bol prítomný pri ohliadke dňa 10.08.2015, na základe čoho sa spísala zápisnica. Bol tu prítomný aj poľovný hospodár p. J. R. a vedúci pracovnej skupiny H.. E. P.. V zmysle zákona škoda sa môže vyčísliť až po zbere úrody, navrhovateľ však tvrdí, že má všetko totálne zničené, ale však za zber úrody nie je možné považovať 10.-ty august, keď ten termín je až na konci augusta. Na mieste samom štatutárny zástupca odporcu videl pováľanú vňať s tým, že zemiaky sú malé, hľuzy, steblá žlté tenké, oproti výsadbe na susednej parcele to bol rozdiel. Nebolo vidieť technický zásah napr. oborávku; pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že všetko mu vyschlo, tak to bolo spôsobené nejakou virózou alebo plesňou. Samotná zver nejde po vňati, ale ide po hľuzách.

Svedok G. J., súkromne hospodáriaci roľník v obci Martinček uviedol, že navrhovateľovi, ale aj ostatným občanom v obce Martinček pripravoval pôdu pre sadbu zemiakov, všetko svojim traktorom pripravil, zrotarátoroval, zasadil zemiaky, potom zemiaky oboral, na pole chodieval často a všímal si výsadbu. Odporučil navrhovateľovi aj kvapalinu, ktorá zapácha a slúži na odpudzovanie zveri. Zver je však veľmi premnožená, ľudia v Martinčeku z roka na rok prestávajú čokoľvek pestovať, pretože z úrody nemajú nič. Sám svedok sadil možno 20 ľuďom, ale z toho polovica ani nevyorávala, nechali to tak, lebo nič z toho nebolo. Navrhovateľ mal sadbu veľmi peknú, pretože on je vzorový gazda, je v Zväze záhradkárov, vždy sa vie o pole postarať, zemiaky mu pekne vyklíčili, všetko bolo v poriadku. Pôda navrhovateľa je krajná, zver má prístup na túto prvú zem, keď by obožrali celú túto zem, tak by prešli aj na susedovu zem. Len čo niečo vzíde, zver to vytrhne, nechá to tam ležať, pretože vňať je horká, oni si vyhrabú drobné zemiačky. Tie drobné, čo ešte len začínajú rásť, tie má zver rada.

Svedok Jozef Pekár, ktorý má pozemok v susedstve s navrhovateľom potvrdil, že i jemu predchádzajúci rok bola zničená celá úroda, celý porast, narátal stádo 27 ks zveri pred mesiacom, čo prechádzalo záhradami a parcelami. Navrhovateľ mal všetky opatrenia na zabráneniu vniknutiu zveri na jeho pozemok, a to koly, špagáty, stužky. Taká istá škoda vznikla na úrode aj navrhovateľovi.

Svedok J. R., poľovný hospodár v Poľovnom združení Likava uviedol, že ho kontaktoval navrhovateľ, že mu zver urobila škodu, akým spôsobom má pokračovať; navrhovateľ začal vo veci konať a obrátil sa listom na poľovné združenie. Svedok často chodieva na ohliadku po revíri, bol aj na konkrétnej ohliadke za prítomnosti pána F. a pána P.. Na pozemku pána navrhovateľa bolo vidno, že všetko bolo poškodené, ale vedľa na pozemku bol krásny porast. Sám svedok si všimol, že hriadky na pozemku navrhovateľa boli slabé, nízke. Zver bylinu nebude žrať, ona vyhrabáva hľuzy buď nohami alebo rypákom. Zákon uvádza, že na zabránenie vzniku škôd sa vyžadujú opatrenia, a to oplotenie pozemku, aj keď sa neuvádza aké oplotenie, ani výška oplotenia. Svedok uviedol, že navrhovateľ mal okolo pozemku špagáty do výšky 40 - 50 cm, na tom boli nejaké stužky a pravdepodobne aj pachové odpudzovače, čo mu povedal navrhovateľ, že tam dal pachové odpudzovače. Svedok ako poľovný hospodár Poľovného združenia Likava - Choč ďalej uviedol, že vypočítava predpokladaný nárast zveri, od štátu majú normované kmeňové stavy, pod ktoré nesmú ísť a štátna správa im schvaľuje plán chovu a lovu, ktorý musia plniť. Vzhľadom na početné sťažnosti ľudí z uvedenej oblasti ohľadne premnoženej zveri, navyšoval plány chovu a lovu. Minulý rok splnili plán lovu na 110 %, bolo to 66 ks. Na tento rok navrhol 75 ks zveri na odstrel, ako jediný v celej oblasti navrhoval takýto vysoký počet. Škodu na pozemku navrhovateľa mohla spôsobiť vysoká jelenia zver, aby to mohla takto zničiť, musí prísť minimálne 20 ks, pričom táto vysoká zver chodieva vo veľkých skupinách, z jari a v zime sa zgrupujú do jednej skupiny. Hmotnosť jeleňa je okolo 200 kg, jelenica okolo 100 kg. Poľovné združenie sa snaží vykonávať hliadky, spolupracuje s urbárom, urbár nakúpi chemikálie, zver rada ohrýza výhonky, pokazí stromček, preto to natierajú týmito chemikáliami. Snažili sa takto spraviť aj v okolitých dedinách, momentálne je najlepší elektrický oplotok. V lokalite Mních je okolo 20 - 30 ks jelenej zveri. Srnčia aj jelenia zver je konzumovateľom zemiakov.

Svedok E. P., člen výboru Poľovného združenia Choč uviedol, že bol prítomný na ohliadke parcely pána navrhovateľa, kde mala vzniknúť škoda na poraste zemiakov, ohliadky sa zúčastnil dňa 22.07.2015, bolo to asi s odstupom jedného mesiaca po tom ako uviedol pán navrhovateľ v žiadosti, že mu bola poškodená úroda. Jeho prvý dojem z vizuálnej ohliadky a ohliadky okolia bol taký, že na parcele navrhovateľa to nemohlo byť spôsobené všetko zverou, na vzniku tejto škody sa podieľalo aj zrejme sadenie, obhospodarovanie pozemku, pretože všetky okolité pozemky boli nenarušené, tak isto boli oplotené a zabezpečené, preto mu to nedávalo zmysel, že akurát táto jedna zem, navrhovateľa, je tak poškodená zverou. Predmetný pozemok pred poškodením nevidel, je ťažko posúdiť, čo bolo skutočne poškodené zverou a kde bola nedostatočná starostlivosť o obhospodarovanie pozemku. Vlastník pozemkov je povinný urobiť opatrenia, a to oplotenie, majú tam byť chemické odrádzadlá, nesmie byť použitý ostnatý drôt. Pri ohliadke pozemku navrhovateľa videl oplotenie, ktoré z pohľadu svedka ako poľovníka je nedostatočné; zver ak tam chce ísť, tak sa tam dostane. Zver preskočí aj dvojmetrové oplotenie. Pachové odpudzovače treba obmieňať, svedok nemá vedomosť o tom akú majú životnosť, expiráciu, avšak je potrebné ich obmieňať, avšak z jeho hľadiska je to tiež nepostačujúce. Svedok ako vedúci pracovnej skupiny Likavka prednáša organizačné otázky z výboru poľovného združenia a jednou z úloh poľovného združenia je plašenie zveri. V máji, keď si vlastníci pozemkov posadia zemiaky vykonávajú poľovníci plašenie zveri, a to pochôdzkami, v poslednej dobe skúšali aj streľbou. Konkrétne v Likavke od polovice mája spracúva svedok ako vedúci skupiny zoznam na mesiace máj, jún, júl, august, na tie najkritickejšie obdobia, kde každý druhý deň dvojica poľovníkov vykonáva obchôdzku v rannej dobe alebo vo večerných hodinách. Má zápisy z ohliadky revíru a kontrolnú činnosť vykonáva hospodár a svedok. Sú ochotní a aj spolupracujú s obcou, so starostom.

Svedok Y. O., člen poľovného združenia a zamestnanec PD Likavka uviedol, že bol prítomný pri ohliadke na parcele navrhovateľa, nevidel nijaký súvislý porast ani na nepoškodených riadkoch, ak tam boli zemiaky, čo asi tie trsy tam boli, boli to trsy tenké, bez farby, bez vegetačnej sily, nevedel sa vyjadriť k tomu, aká sadba sa tam použila, ale ak si zemiak vytvorí koreňový systém, ide do byle, čiže silný koreňový systém a byľ by si predstavoval určite inak než to bolo na pozemku navrhovateľa. Pokiaľ sa nevytvorí koreňový systém na rastline, nie je možnosť prijímať živiny a rastlina nemôže rásť. Koreňový systém môže porušiť chorá sadba, pôda, ako aj pestovateľský rok, výživa, hnojenie. Na parcele navrhovateľa, na nepoškodených hriadkach nenašiel trsy, nevidel tam rad zemiakov, keď odhrnuli pôdu, našli zhnité zemiaky. Ročník 2015 bol veľmi zlý pre zemiaky kvôli počasiu, vegetácia zastala. Obdobie od 10.07. do 10.08. by mal byť zemiak už v raste, okolo 15. - 20.08. ukončuje rast. Od výsadby do zapojenia porastu je potrebných 30 dní, záleží však od teploty, od výživy. Keď sa porast povyťahuje v tej dobe zo zeme, zas vňať zaschne. Na ohliadke však nevidel svedok nič zaschnuté.

Ďalej sa súd v rámci dokazovania oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to s fotodokumentáciou poškodeného porastu na parcele v užívaní navrhovateľa (č.l. 3 - 4 spisu), so žiadosťou navrhovateľa zo dňa 19.07.2015 o náhradu škodu spôsobenej nesprávnym užívaním poľného revíru v zmysle § 69 a 70 zákona č. 274/2009 Z. z. (č.l. 5 spisu), s listom Poľovného združenia Likava zo dňa 29.07.2015 (č.l. 6 spisu), s urgenciou navrhovateľa k žiadosti o náhradu škody spôsobenej zverou (č.l. 7 spisu), s odpoveďou Poľovného združenia Likava (č.l. 8 spisu), so zápisom z ohliadky na parcele č. XXX v katastri Martinček dňa 10.08.2015 (č.l. 9 spisu), podľa ktorého zápisu boli na ohliadke prítomní štatutárny zástupca odporcu, navrhovateľ, J. R. a H.. E. P., so stanoviskom Poľovného združenia Likava k žiadosti o náhradu škody zo dňa 10.10.2015 (č.l. 10 spisu), so stanoviskom navrhovateľa zo dňa 03.11.2015 (č.l. 11 spisu), s výpisom z listu vlastníctva č. XXX k. ú. H., podľa ktorého výlučným vlastníkom pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXX k. ú. H. je pán L. R. (č.l. 12 spisu), s Nájomnou zmluvou na poľnohospodársku pôdu uzavretou medzi prenajímateľom Blažej Surový a navrhovateľom ako nájomcom dňa 28.03.2015 (č.l. 13 - 14 spisu), predmetom ktorej je prenájom pozemku parcela KNC č. XXX vedeného na LV č. XXX ako poľnohospodárska pôda o výmere 585 m2 za účelom poľnohospodárskeho využitia pozemku, na dobu určitú od 01.04.2015 do 01.04.2020. Súd sa ďalej oboznámil aj so stanoviskom Poľnohospodárske družstvo Ludrová (č.l. 75 spisu), ktorý na dotaz súdu uviedol, že v ich podniku za rok 2015 bola produkcia zemiakov 327 t o priemernej úrode 15,8 t/ha na výmere 20,7 ha (jedna parcela), celkové náklady 429,-eur na jednu tonu, na danej výmere bolo možné vypestovať 0,75 t zemiakov. Nakoľko sa zameriavajú na množenie zemiakovej sadby, náklady majú vyššie, nakupujú sadbu zo zahraničia, robia rozbory pôdy a zemiakov, vykonávajú častejšie ošetrenie porastov podľa ich predpokladov, náklady u malých pestovateľov sú o 50 % nižšie. Cena zemiakov určených na výsadbu v roku 2014 bola 780,-eur/tona, v roku 2015 750 eur/tona, ide o sadbu dovezenú zo zahraničia, cena zemiakov určených na predaj bola v priemere 270 eur/tona. Úroda v roku 2015 bola ovplyvnená extrémnym suchom, čo ovplyvnilo zníženie úrody o 30 %. Ďalej sa súd oboznámil s príjmovým pokladničným dokladom č. 13/15 zo dňa 11.05.2015, podľa ktorého navrhovateľ vyplatil p. G. J., súkromne hospodáriaci roľník H. XX čiastku 50,-eur; uvedený účel: rotarátor, sadenie, oboranie zem. Súd sa taktiež oboznámil i s rozpisom služieb pracovnej skupiny PZ Likava - Choč, Likavka na mesiac júl a august 2015.

Účelom zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 1 ods. 1) je upraviť podmienky zachovania druhovej pestrosti a zdravých populácií voľne žijúcej zveri a jej prirodzených biotopov, uznávanie, zmeny a využitie poľovných revírov, poľovnícke hospodárenie, plánovane a dokumentáiu, ochranu poľovníctva a zveri, starostlivosť o zver, zlepšovanie životných podmienok zveri a pôsobnosť poľovníckej stráže, vznik, registráciu a zánik poľovníckej organizácie, organizáciu, postavenie a pôsobnosť Slovenskej poľovníckej komory (ďalej len „komora“), podmienky na lov a zužitkovanie zveri, náhradu škody spôsobenej poľovníctvom, zverou a na zveri, pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva a štátny dozor v poľovníctve, zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 2 písm. w), x), y) zákona č. 274/2009 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie: w) užívaním poľovného revíru výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri, x) užívateľom poľovného revíru fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vykonáva právo poľovníctva v poľovnom revíri, y) užívateľom poľovných pozemkov osoba, ktorá poľnohospodársky, lesnícky, vodohospodársky alebo rybársky obhospodaruje poľovné pozemky.

Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z., užívateľ poľovného revíru zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru. Za nesprávne užívanie poľovného revíru na účely tohto zákona sa považuje poľovnícke hospodárenie, ktoré je v rozpore s § 26 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20150101>, c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20150101>, d) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20150101>, f) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20150101>, i) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20150101>, l) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20150101> a m) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >.

Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z., užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru. Na ten účel najmä: a) hospodáriť v poľovnom revíri tak, aby dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav zveri, predpísanú vekovú a pohlavnú štruktúru populácií jednotlivých druhov zveri a jej dobrý zdravotný stav, b) vykonávať po oznámení užívateľa poľovného pozemku podľa § 25 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2009/274/20150101> potrebné opatrenia na záchranu zveri, c) zriaďovať so súhlasom vlastníka poľovného pozemku poľovnícke zariadenia z takého materiálu, ktorý nenaruší vzhľad krajiny, ak to nie je v rozpore s osobitným predpisom,21) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20150101> d) prikrmovať zver v čase núdze zdravotne nezávadným krmivom22) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20150101> takým spôsobom, aby sa krmivo neznehodnotilo vplyvom nepriaznivého počasia alebo nespôsobovalo zveri zdravotné problémy, e) vykonať opatrenia na záchranu zveri alebo ochranu zveri pri záplavách, lesných požiaroch alebo počas extrémne vysokej snehovej prikrývky, alebo v čase extrémneho sucha, f) odstraňovať z poľovného revíru nefunkčné poľovnícke zariadenia; po skončení prikrmovania alebo vnadenia odstrániť nepoužité krmivo, odstrániť znehodnotené alebo zdravotne závadné krmivo a jeho zvyšky z prikrmovacích zariadení a ich okolia, g) vykonávať veterinárne opatrenia vydané podľa osobitného predpisu23) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20150101> a predložiť požadované vzorky pri monitoringu alebo veterinárnom vyšetrení zvierat alebo živočíšnych produktov podľa pokynov orgánov veterinárnej starostlivosti, h) každoročne zisťovať v poľovnom revíri stavy zveri, i) vypracovať plány poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri, v určených termínoch ich predkladať na schválenie a zabezpečiť plnenie schválených plánov, ak tento zákon neustanovuje inak, j) viesť záznamy o revíri a poľovníckom hospodárení v ňom, k) podávať informácie okresnému úradu o stave zveri, love zveri a stave poľovného revíru, l) dohodnúť písomnou zmluvou s užívateľom poľovného pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri, m) oznámiť okresnému úradu doručenie rozhodnutia podľa § 56 ods. 5 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20150101> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >, n) zlepšovať po dohode s vlastníkom alebo užívateľom poľovného pozemku úživnosť poľovného revíru zakladaním remízok, políčok pre zver, ohryzových plôch a ďalšími na to vhodnými spôsobmi, o) používať pri ochrane zveri a love zveri poľovne upotrebiteľných psov, p) viesť aktuálny prehľad poľovníckych zariadení na mape poľovného revíru.

Z ustanovenia § 69 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z. vyplýva, že užívateľ poľovného revíru je povinný uhradiť škodu spôsobenú nesprávny užívaním poľovného revíru na poľovných pozemkoch alebo na poľných plodinách dosiaľ nezobratých, viniči alebo na lestných porastoch.

Podľa § 69 ods. 5 zákona č. 274/2009 Z. z., vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov je povinný urobiť primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, pričom však nesmie zver zraňovať. Za primerané opatrenia sa považuje najmä výsev odpútavacích plodín a výsadba ohryzových plôch. Ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov takéto opatrenia neurobí, znáša škodu podľa miery jeho zavinenia.43) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20150101>

V zmysle § 70 ods. 1 písm. a) zákona č. 274/2009 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym užívaním poľovného revíru si uplatní poškodený u užívateľa poľovného revíru pri škodách na a) poľnohospodárskych pozemkoch, poľných plodinách a poľnohospodárskych porastoch do 15 dní odo dňa, keď škodu zistil, do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla.

Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z., súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody nesprávnym užívaním poľovného revíru uvedie poškodený výšku škody. Ak poškodený vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov v lehotách uvedených v odseku 1 vznik škody nenahlási a súčasne nenahlási požadovanú výšku náhrady a neuvedie opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou, jeho nárok na náhradu škody zaniká. Ak bola škoda spôsobená na poľnohospodárskych

plodinách a poľnohospodárskych porastoch a jej rozsah sa dá zistiť len v čase zberu, poškodený uvedie jej výšku do 15 dní po vykonaní zberu.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha voči odporcovi náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho užívania poľovného revíru odporcom na poľnohospodárskych plodinách vysadených na poľovnom pozemku. Z vyššie citovaného ustanovenia § 69 zákona č. 274/2009 Z. z. vyplýva zodpovednosť užívateľa poľovného revíru za škodu na poľovných pozemkoch alebo plodinách na takýchto pozemkoch vysadených spôsobenú užívaním poľovného revíru, podľa Zákona o poľovníctve je táto zodpovednosť objektívna, užívateľ poľovného revíru za vzniknutú škodu zodpovedá bez ohľadu na jeho zavinenie, teda aj vtedy, keď svojim konaním alebo opomenutím škodu nezavinil. Užívateľ poľovného revíru je teda povinný uhradiť škodu, ktorá bola v poľovnom revíri spôsobená výkonom práva poľovníctva na poľovných pozemkoch alebo na poľných plodinách, ktorú spôsobila zver, ktorej chov a lov bol v poľovnom revíri plánovaný, alebo ktorej lov bol povolený. Postup užívateľa poľovných pozemkov pri uplatňovaní náhrady škody voči užívateľovi poľovného revíru upravuje vyššie citované ustanovenie § 70 Poľovného zákona. Užívateľ poľovného pozemku je povinný prijať opatrenia na zabránenie škody spôsobenej zverou, pričom nesmie nimi zver zraňovať. Ak užívateľ takéto opatrenia neprijme, znižuje sa náhrada škody podľa miery zavinenia. Rovnaké opatrenia môže prijať aj užívateľ poľovného revíru, v danom prípade odporca.

Nárok na náhradu škody si uplatnil navrhovateľ v zmysle § 70 Poľovného zákona, systém občiansko- právnej zodpovednosti za škodu tvoria okrem všeobecnej zodpovednosti za škodu upravenej v § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, aj prípady osobitnej zodpovednosti za škodu upravené jednak v Občianskom zákonníku a iných zákonoch. Nárok na náhradu škody v zmysle Zákona o poľovníctve predstavuje prípad tzv. osobitnej zodpovednosti za škodu, pričom Zákon o poľovníctve je v danej veci lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Zákon o poľovníctve ako lex specialis v ustanoveniach § 69 a 70 ustanovuje subjekt zodpovedný za náhradu škody, subjekt oprávnený domáhať sa náhrady škody, ako aj podmienky vzniku zodpovednosti za škodu a osobitné predpoklady pre uplatnenie tohto nároku. V ostatných neupravených otázkach sa subsidiárne uplatnia všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: 1) Splnením dlh zanikne. 2) Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že navrhovateľ ako užívateľ poľovného pozemku na základe Nájomnej zmluvy na poľnohospodársku pôdu uzavretej medzi prenajímateľom L. R. (vlastník pozemku parc. č. KNC č. XXX o výmere 585 m2 - orná pôda k. ú. K., zapísaný na LV č. XXX k. ú. H.) a navrhovateľom ako nájomcom dňa 28.03.2015, postupoval pri uplatnení nároku na náhradu škody v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 70. V zákonom stanovenej lehote nahlásil vzniknutú škodu a súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody uviedol aj výšku škody, ako aj opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd. Ako užívateľ poľovného pozemku urobil aj primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, a to oplotenie, pásky, pachový odpudzovač zveri Kornitol, ktoré skutočnosti boli preukázané svedeckými výpoveďami p. G. J. a E. J., oplotenie pozemku vyplýva i z predloženej fotodokumentácie a toto potvrdili aj ostatní svedkovia navrhnutí odporcom, vypočutí v konaní, i keď z ich výpovedí vyplynulo, že oplotenie nebolo dostatočné a nebolo vysoké. Zákon nepovažuje za primerané opatrenia len výsev odpútavacích plodín a výsadbu ohryzových plôch, výpočet týchto opatrení je v § 69 ods. 5 len demonštratívny, zákon počíta aj s inými opatreniami, napr. takými ako urobil navrhovateľ, a to natiahnuté pásky, strašiaci, ostrahy, kontroly pozemku, pachový odpudzovač zveri. Svedkovia navrhnutí odporcom taktiež nevedeli jednoznačne ustáliť, aké sú primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd, napr. pokiaľ ide o výšku oplotenia, táto môže byť rôzna, pričom podľa vyjadrení svedkov aj dvojmetrové oplotenie dokáže vysoká zver preskočiť. Z toho dôvodu súd má za to, že navrhovateľ nezanedbal svoje povinnosti v zmysle § 69 ods. 5 Poľovného zákona, vykonal všetky

opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou. Rovnako však takéto opatrenia môže urobiť užívateľ poľovného revíru, v danom prípade odporca, a to za podmienok stanovených v § 69 ods. 6 citovaného zákona, pričom aj z ustanovenia § 26 ods. 1 citovaného zákona vyplýva povinnosť užívateľovi poľovného revíru zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru a za tým účelom najmä zlepšovať po dohode s vlastníkom alebo užívateľom poľovného pozemku úživnosť poľovného revíru zakladaním remízok, políčok pre zver, ohryzových plôch a ďalšími na to vhodnými spôsobmi.

Odporca namietal svoju zodpovednosť za škodu na úrode navrhovateľa z dôvodu, že navrhovateľ nevykonal opatrenia na zabránenie škodám na poľovnom pozemku a že nebol preukázaný vznik škody v dôsledku vstupu lesnej zveri na pozemok, keď škoda bola spôsobená v dôsledku nesprávnej sadby a ďalšieho obhospodarovania pozemku zo strany navrhovateľa. Tvrdenia odporcu o tom, že navrhovateľ sa nesprávne staral o sadbu, že samotnej výsadbe nebola venovaná dostatočná pozornosť, že výsadba mohla byť postihnutá ochorením, plesňou a nebola venovaná dostatočná pozornosť postreku, resp. starostlivosti o zasadené zemiaky, neboli zo strany odporcu žiadnym spôsobom preukázané. R. G. J. a E. J. práveže potvrdili, že navrhovateľ sa príkladne staral o výsadbu, samotný svedok G. J. viacerým užívateľom pozemkov ako súkromne hospodáriaci roľník pomáhal pri výsadbe, zabezpečoval aj ďalšiu starostlivosť, sledoval nielen svoje pole, ale aj ďalších užívateľov. Obaja svedkovia zhodne potvrdili, že sadbu mal peknú, zemiaky vyklíčili, avšak v dôsledku vstupu lesnej zveri na pozemok došlo k podrytiu koreňového systému, vytrhnutiu vňate. Z predloženej fotodokumentácie vyhotovenej navrhovateľom deň po zistení, že na jeho pozemku vznikla škoda, je zrejmé, že vňate sú na pozemku zelené, ale povytŕhané, pôda je rozdupaná. Svedkovia, ako aj štatutárny zástupca odporcu, pokiaľ tvrdili, že bol pri ohliadke dňa 10.08.2015 zistený rozdiel vo vzraste nadzemnej časti zemiakov na pozemku navrhovateľa a na pozemku susediacom s jeho pozemkom, k týmto tvrdeniam súd uvádza, že ohliadka bola vykonaná mesiac po uvedenej udalosti, v dôsledku čoho uvedený stav zistený osobami zúčastnenými na ohliadke sa nestotožňoval so stavom, ktorý bol bezprostredne po uvedenej udalosti.

Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti odporcu ako užívateľa poľovného revíru za škodu spôsobenú navrhovateľovi, a to nesprávnym užívaním poľovného revíru spočívajúcim v porušení povinnosti zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru a zabraňovať tak vzniku škôd spôsobených zverou na poľovných pozemkoch a plodinách na nich vysadených. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že navrhovateľ bol a v súčasnej dobe aj je užívateľom poľovného pozemku, ktorý sa nachádza v poľovnom revíri odporcu. Ďalej súd mal za preukázané a medzi účastníkmi konania taktiež nebolo sporné, že srnčia a jelenia zver schádza k pozemkom, ktoré sú užívané a obhospodarované za účelom dopestovania poľnohospodárskych plodín, zver schádza vo väčších množstvách a na pozemkoch spôsobuje škody. Povinnosťou navrhovateľa v predmetnom konaní bolo preukázanie vzniku škody. Je nesporné, že navrhovateľovi vznikla škoda na poľných plodinách vysadených na poľovnom pozemku a medzi touto škodou a porušenou povinnosťou zo strany odporcu je príčinná súvislosť, keď odporca síce tvrdil, že škoda na pozemku vznikla v dôsledku nesprávnej sadby, nesprávneho obhospodarovania pozemku zo strany navrhovateľa, prípadne napadnutia plodín plesňou, avšak toto ostalo len v rovine tvrdení, odporca nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Súd má teda za to, že boli dané a preukázané všetky predpoklady zodpovednosti odporcu za vzniknutú škodu.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníka, škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu do predošlého stavu. Podstatou ušlého zisku je ujma vyjadriteľná v peniazoch spočívajúca v tom, že poškodený v dôsledku škodnej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dali očakávať, pokiaľ by nebolo došlo k vzniku škody. V danom prípade ujma navrhovateľa predstavuje ušlý zisk, ktorý spočíva v zničenej úrode zemiakov, keďže sa nezvýšili majetkové hodnoty na strane navrhovateľa, ktoré by bol dosiahol, keby nedošlo ku škode.

Navrhovateľ si uplatňuje škodu, ktorá mu mala vzniknúť na poľných plodinách vysadených na poľovnom pozemku, a to parcela č. XXX o výmere 585 m2 k. ú. Martinček s tým, že sadba bola na celej parcele 656, ako to vyplýva z predloženej fotodokumentácie a z výpovedí svedkov p. G. J. a E. J.. Samotný odporca nespochybňoval, že by sadba bola na ploche menšej než navrhovateľom uvádzaná výmera 585 m2. Navrhovateľ pri výpočte spôsobenej škody vychádzal z úrody v predchádzajúcich rokoch, keď

v roku 2013 úroda predstavovala 800 kg, v roku 2014 úroda 900 kg, a teda si uplatnil priemer, a to 850 kg z uvedenej parcely. Z dôvodu objektivizovania údajov uvádzaných navrhovateľom súd si vyžiadal stanovisko z PD Ludrová, podľa ktorého stanoviska v roku 2015 bola priemerná úroda 15,8 t/ha na výmere 20,7 ha (jedna parcela), pričom PD Ludrová sa vyjadrilo i k posúdeniu, aké množstvo zemiakov bolo možné vypestovať na danej rozlohe 585 m2, pričom na danej výmere bolo možné dopestovať 0,75 ton (750 kg) zemiakov. Z uvedeného vyjadrenia vyplýva i skutočnosť, že úroda bola v roku 2015 ovplyvnená extrémnym suchom, čo ovplyvnilo zníženie úrody o 30 %.

Uvedené množstvo súd považuje za objektívne, a to aj vzhľadom na údaje všeobecne známe a dostupné na internete ohľadne hektárovej úrodnosti zemiakov, keď v rámci Slovenska v rokoch 2014/2015 bola hektárová úrodnosť 19,64 ton/ha.

Hodnotu poškodenia úrody zemiakov súd ustálil v súlade s návrhom navrhovateľa, a to 0,41 eur za kg zemiakov, opäť vychádzajúc pri tom z dostupných údajov na internete ohľadne priemernej spotrebiteľskej ceny konzumných zemiakov v Slovenskej republike, z toho dôvodu hodnotu poškodenia úrody zemiakov súd ustálil sumou 307,50 eur (750 kg zemiakov x 0,41 eur za kg). Navrhovateľ si však uplatňoval i nárok na náhradu škody vo výške 50,-eur ako náklady spojené s výsadbou (výsadba, plečkovanie, oboranie), ktorá skutočnosť vyplýva i z predloženého príjmového pokladničného dokladu č. 13/2015 zo dňa 11.05.2015, podľa ktorého G. J. - súkromne hospodáriaci roľník, ktorý potvrdil, že vykonával práce pre navrhovateľa v súvislosti s výsadbou zemiakov prijal od navrhovateľa čiastku 50,-eur.

Súd považoval za neefektívne v ďalšom ustanovovať na zistenie výšky škody znalca, a to vzhľadom aj na časový odstup vzniku škody a nemožnosť ohliadky poškodených plodín.

Z uvedeného dôvodu súd potom návrhu vyhovel a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi čiastku 357,50 eur a v ostatnej časti súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný a nepreukázaný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 3 OSP a priznal navrhovateľovi, ktorý mal neúspech v pomerne nepatrnej časti plnú náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 24,-eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).