Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-180-2016.pdf
PDF · 83.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-14C/180/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Natáliou Štrkolcovou v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 368,, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanej: I. B., L.. XX.X.XXXX, J. M.M. XX, P. G. Y., v konaní o zaplatenie 515,04 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 350 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 350 € od 17.10.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 48,51 € pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 10,98 € a trov právneho zastúpenia vo výške 37,53€ na účet právneho zástupcu žalobcu a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca návrhom zo dňa 29.1.2015 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu 515,04 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 17.10.2014 do zaplatenia zo sumy 450,04 €. Súčasne žiadal nahradiť trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že 22.8.2014 došlo medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľom k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanej krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 350 €. Zmluva bola uzavretá na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie tým spôsobom, že veriteľ zaslal žalovanej predzmluvný formulár a návrh zmluvy a žalovaná vyjadrila svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý jej bol zaslaný veriteľom elektronickou poštou. Žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi 450,04 €, ktorú sumu tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 350 € a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 100,04 €. Žalovaná však uvedenú sumu nezaplatila, žalobca si preto podľa čl. IV. bodu 5 Rámcovej zmluvy uplatňuje aj náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške 65 €.
Žalovaná vo vyjadrení k návrhu zo dňa 1.4.2016 uviedla, že nesúhlasí s výškou dlžnej sumy. Poukázala na to, že žalobca poskytuje krátkodobé pôžičky, za požičanie 350 € požaduje poplatok 100 €, za upomienku požaduje administratívny poplatok 35 €. Pôžičky poskytuje žalobca prostredníctvom internetu, cez ktorý prebieha celá komunikácia účastníkov. Žalovaná žiadala nevyhovieť žalobcovi v tom rozsahu, aby nemusela preplácať vysoké úroky za poskytnutie úveru.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Vzhľadom na to, že jedná sa o drobný spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, s poukazom na § 115a ods. 2 O.s.p. Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 19.9.2014, Rámcovou zmluvou zo dňa 22.8.2016, upomienkou zo dňa 23.10.2014, urgenciou nezaplatenej pohľadávky vo výške 495,04 € zo dňa 30.10.2014, upozornením na hrozbu exekúcie pohľadávky vo výške 505,04 € zo dňa 6.11.2014 a poslednou výzvou zo dňa 13.11.2014, ktoré žalobca adresoval žalovanej a výpisom z účtu žalobcu a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli dňa 22.8.2014 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb.
Podľa čl. IV. bodu 1 tejto rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.
Podľa čl. IV bodu 5 v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátané nasledovné: spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania upomienok - celkové náklady spolu 65 €.
Účastníci následne dňa 19.9.2014 uzavreli aj Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanej bezúročný úver vo výške 350 € prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet žalovanej. Žalovaná sa zaviazala vrátiť úver s príslušenstvom vo výške 450,04 € do 16.10.2014. V ďalšej časti sa uvádza, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 100,04 €.
Právny vzťah medzi účastníkmi súd právne posúdil podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), konkrétne § 657a nasl. o pôžičke.
Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je pre tento prípad neaplikovateľný s poukazom na § 1 ods. 3 písm. l). Podľa citovaného ustanovenia totiž spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. V danom prípade splatnosť pôžičky bola stanovená na dobu kratšiu ako 1 mesiac, a to s lehotou splatnosti do 16.10.2014.
Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 OZ pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 OZ). V zmluve sa však výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle § 41 OZ sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to spomínaný poplatok a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy.
Žalobca podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej
ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť žalovanej vrátiť peniaze. Keďže žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 350 € tak, ako to vyplýva aj z výpisu z účtu (č.l. 9 spisu), pričom žalovanej vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť požičanú sumu do 16.10.2011 a žalovaná túto svoju povinnosť ani čiastočne nesplnila, bolo právne dôvodné žalobe o zaplatenie istiny, t.j. o zaplatenie sumy 350 € vyhovieť.
Žalobca si uplatnil aj náhradu nákladov v súvislosti s výzvami žalovanej na úhradu jej dlhu a to vo výške 65 €. Podľa rámcovej zmluvy má ísť o skutočne vynaložené náklady. Výzvy boli zasielané elektronicky a teda žalobcovi žiadne finančné náklady spojené so zasielaním týchto výziev nevznikli.
Zároveň však súd poznamenáva, že zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto tzv. skutočných nákladov podľa druhu upomienky je potrebné považovať za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a zároveň je možné vyhodnotiť ju ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Žalobca na jednej strane uvádza skutočne vynaložené náklady a na druhej strane ich stanovil paušálne v neprimeranej výške. Táto zmluvná podmienka je teda výrazne v neprospech spotrebiteľa (žalovanej) a nepochybne nebola individuálne vyjednaná, keďže žalovaná nemohla ovplyvniť obsah rámcovej zmluvy.
Z vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.
Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V danom prípade sa žalovaná dostala do omeškania uplynutím dohodnutej doby splatnosti t.j. od 17.10.2014. V tom čase úroky z omeškania predstavovali 5,05% ročne, preto súd priznal úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p. ), o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na to, že náhradu trov konania si uplatnil len žalobca, ten však mal len čiastočný úspech vo veci. Pomer jeho úspechu predstavoval 36 % a v tom rozsahu mu súd priznal aj náhradu trov konania. Tá predstavuje zaplatený súdny poplatok zo žaloby vo výške 10,98 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 37,53 € za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie žaloby. Tarifná odmena za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavuje 34,86 € a k tomu bol pripočítaný aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 2 x 8,58 € a DPH 20 %. Priznaná náhrada trov tak v konečnom súčte predstavuje 48,51 € (t.j. 36 % zo sumy 30,50 € za zaplatený súdny poplatok a 36 % zo sumy 104,26 € za trovy právneho zastúpenia).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ust. § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.