Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/369/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36442151, proti odporkyni v 1.rade Q. Z., M. I. XXXX/XX, XXX XX L. a odporcovi v 2.rade B. C., C. Č..XX, XXX XX V., t.č. ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, o zaplatenie 1.985,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie 90,- € z a s t a v u j e.

Odporca v 2.rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1.895,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.985,- € od 5.12.2013 do 16.11.2015, zo sumy 1.970,- € od 17.11.2015 do 14.12.2015, zo sumy 1.955,- € od 15.12.2015 do 22.1.2016, zo sumy 1.940,- € od 23.1.2016 do 14.3.2016, zo sumy 1.925,- € od 15.3.2016 do 16.3.2016, zo sumy 1.910,- € od 17.3.2016 do 13.4.2016, zo sumy 1.895,- € od 14.4.2016 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 119,- € predstavujúce zaplatený súdny poplatok za podaný návrh, ktoré je povinný zaplatiť navrhovateľovi, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh navrhovateľa voči odporkyni v 1.rade z a m i e t a.

odôvodnenie:

Dňa 5.11.2015 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 30.10.2015, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 1.985,- € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.985,- € od 5.12.2013 do zaplatenia. Návrh zdôvodnil tým, že odporcovia neoprávnene odoberali zo zariadenia pre verejný rozvod elektrinu na odbernom mieste Z. XXXX podľa § 46 zákona č.251/2012 Z.z. tým spôsobom, že na uvedenom odbernom mieste sa nachádzala 3 fázová odbočka na povale rodinného domu, pričom odobratá elektrina nebola riadne zaznamenaná elektromerom a následne zo strany odporcov uhradená. Faktúrou č.XXXXXXXXXX za neoprávnený odber elektriny navrhovateľ vyúčtoval sumu 2.240,08 €, ktorej splatnosť nastala dňa 4.12.2013 s tým, že k 30.10.2015 bola uhradená čiastka 255,08 € a rozdiel vo výške 1.985,- € predstavuje žalovanú sumu. Skutočnosť, že neoprávnený odber elektrickej energie spôsobil odporca v 2.rade, vyplýva z konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Zvolen sp.zn. . Odporkyňa v 1.rade ako zmluvný odberateľ elektriny na odbernom mieste Z. XXXX/X bola povinná v zmysle § 36 ods. 2 písm. b/ zákona č.251/2012 o energetike udržiavať odberné elektrické zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave. Zároveň poukázali na článok 20 ods. 3 Ústavy SR a

tiež na ustanovenie § 415 OZ, ktorý zakladá generálnu prevenciu predchádzania k škodám. Odporkyňa v 1.rade teda ako spoluvlastník predmetných nehnuteľností bola povinná správať sa tak a so svojou nehnuteľnosťou disponovať tak, aby nedošlo ku škodám. Odporcovia napriek zaslaným výzvam ku dňu spísania tohto žalobného návrhu pohľadávku v celom rozsahu neuhradili. Po právnej stránke pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku odkázali na ustanovenie § 46 ods. 2 zákona č.251/2012 Z.z. o energetike a vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č.292/2012 Z.z. Taktiež si uplatnili úrok z omeškania s odkazom na ustanovenie § 3 Nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. Pre prípad, že by súd nemal dostatočne preukázanú pasívnu legitimáciu odporcov, navrhli vypočuť ako svedka B. O., ktorý dňa 7.11.2013 zistil neoprávnený odber, ktorý je predmetom tohto konania.

Dňa 14.3.2016 bolo na tunajší súd doručené čiastočné späťvzatie návrhu na zaplatenie navrhovateľom zo dňa 7.3.2016, v ktorom uviedli, že zo strany odporkyne v 1.rade došlo k čiastkovým úhradám v celkovej výške 45,- € a to konkrétne dňa 16.11.2015, 14.12.2015 a 22.1.2016, vždy do výške 15,- €.

Na pojednávaní dňa 4.5.2016 poverená zamestnankyňa navrhovateľa krátkou cestou predložila súdu čiastočné späťvzatie návrhu na zaplatenie zo dňa 3.5.2016, v ktorom uviedli, že zo strany odporkyne v 1.rade došlo opätovne k čiastkovým úhradám vo výške 45,- € a to konkrétne 14.3.2016, 16.3.2016 a 13.4.2016, vždy vo výške 15,- €.

Dňa 16.3.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie odporkyne v 1.rade zo dňa 16.3.2016, v ktorom uviedla, že faktúra vo výške 2.240,08 € splatná 4.12.2013 vznikla v dôsledku neoprávneného odberu na odbernom mieste, kde vlastníkom sú ešte ďalší dvaja spoluvlastníci a to B. Z. (jej otec) a jeho brat V. Z., čo vyplýva z listu vlastníctva č.XXXX, aj keď zmluva o odbere elektrickej energie je bohužiaľ písaná na ňu, hoci s touto vecou a vzniknutou situáciou nemala nič spoločné. Po obdržaní upomienky začala vystavenú faktúru splácať mesačnými 15,- € splátkami a komunikovala s navrhovateľom. Do danej nehnuteľnosti nechodila 5 rokov, keďže je v dezolátnom stave a nemala od nej kľúče. Bez jej vedomia bola poskytnutá k prenájmu tretej osobe pánovi B. C., s ktorým nikdy nebola v osobnom kontakte. Danú nehnuteľnosť poskytol k užívaniu V. Z., jej ujo, ktorý sa poznal s dotyčným, o čom svedčí aj zápisnica o výsluchu svedka. Žiadala zvážiť vzniknutú situáciu a návrh navrhovateľa voči nej, keďže B. C., ktorý spôsobil škodu bol trestne odsúdený a ona s danou vecou nemala nič spoločné, aj keď zmluva o odbere je písaná na jej meno, ale jedná sa o jednostrannú zmluvu, ktorej podmienky pri podpisovaní musí zákazník vždy prijať.

Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 4.5.2016 s tým, že na toto pojednávanie sa dostavil navrhovateľ prostredníctvom povereného zamestnanca, pričom navrhovateľ mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Taktiež sa dostavila odporkyňa v 1.rade, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie rovnako vykázané riadne a včas. Nedostavil sa odporca v 2.rade, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas s tým, že dotyčný oznámil súdu podaním zo dňa 21.3.2016, že sa nechce pojednávania zúčastniť, nakoľko sa k danému prípadu vyjadril a nemá viac čo k tomu dodať. Na pojednávanie sa tiež dostavil predvolaný svedok B. O., ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd postupoval podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu v 2.rade.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne v 1.rade, výsluchom svedka B. O., oboznámil sa s prednesom povereného zamestnanca navrhovateľa a tiež vykonal listinné dôkazy, ktoré predložili účastníci konania v jeho priebehu vo fotokópiách a to: Zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny č.1065881-3 zo dňa 7.3.2011 z č.l.5, výzvu na zaplatenie zo dňa 24.8.2015 č.l.6, výzvu na zaplatenie zo dňa 19.3.2014 z č.l.7, faktúru za neoprávnený odber elektriny zo dňa 18.11.2013 z č.l.10-11, protokol o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie č.307113 zo dňa 7.11.2013 z č.l.12, výpis LV č.2974 zo dňa 11.3.2016 z č.l.28, reklamáciu zo dňa 2.12.2013 z č.l.34-35, emailovú komunikáciu zo dňa 1.4.2014, fotodokumentáciu v počte kusov 10, čiastkovú zmluvu na dodávku služieb - výkon merania elektrickej energie a výmena elektromerov na rok 2013 zo dňa 1.2.2013, list zo dňa 17.3.2016, výpočet škody, sprievodný list zo dňa 29.10.2015 vrátane návrhu uznania dlhu a dohody o splátkach, faktúru č.4134990308, výpis z účtu SSE - Metrológia s.r.o. zo dňa 23.12.2013 a oboznámil sa s obsahom pripojeného trestného spisu Okresného súdu Zvolen , pričom zistil tento skutkový stav. Zo Zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny č.1065881-3 zo dňa 7.3.2011 súd zistil, že sa týkala kategórie domácnosti a uzavretá bola podľa ustanovení zákona o energetike č.656/2004 Z.z. pre číslo odberného miesta (ďalej len „ČOM“) 1065881, kde ako dodávateľ je uvedená Stredoslovenská

energetika a.s. a ako odberateľ odporkyňa v 1.rade, adresa odberného miesta Z., I. XXX XX, č.domu XXXX/X, periodicita úhrady preddavkových platieb ročne, periodicita fakturácie ročná. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok dodávateľa opakovane dodávať odberateľovi elektrinu, ktorú odoberá pre vlastnú spotrebu v domácnosti, zabezpečiť mu prístup do distribučnej sústavy, distribúciu elektriny, systémové služby a služby spojené s používaním prenosovej sústavy (ďalej len „dodávka elektriny“) a záväzok odberateľa zaplatiť dodávateľovi za dodávku elektriny cenu podľa tejto zmluvy a cenníka, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Okrem toho neodeliteľnou súčasťou tejto zmluvy mala byť príloha č.1 - technická špecifikácia odberného miesta a tiež obchodné podmienky dodávky elektriny pre odberateľov v domácnosti a cenník elektriny pre odberateľov v domácnosti. Z výzvy na zaplatenie zo dňa 24.8.2015 a z výzvy na zaplatenie zo dňa 19.3.2014 súd zistil, že túto adresoval navrhovateľ resp. právny zástupca navrhovateľa, pričom výzva zo dňa 24.8.2015 bola adresovaná odporcovi v 2.rade a výzva zo dňa 19.3.2014 odporkyni v 1.rade, v ktorých boli vyzvaní na úhradu sumy 2.240,08 € z titulu predmetnej faktúry č.9131001834, z dôvodu neoprávneného odberu elektrickej energie, ktorý bol zistený pri kontrole odberného miesta Z. XXXX dňa 7.11.2013. Z faktúry za neoprávnený odber elektriny zo dňa 18.11.2013 súd zistil, že ju navrhovateľ adresoval odporkyni v 1.rade, jedná sa o faktúru s variabilným symbolom 3500044001, poradové číslo faktúry 9131001834, fakturačné obdobie 9.10.2013 - 7.11.2013, dátum splatnosti 4.12.2013, pričom je fakturovaný neoprávnený odber v celkovej výške 2.240,08 € vrátane DPH, odberné miesto č.XXXXXXX Z. XXXX-XX I. XXX XX, pričom súčasťou faktúry je aj rozpis fakturácie - výpočet škody s uvedením jednotlivých taríf, cien, množstva, kde ako výška škody je uvedená čiastka 1.990,48 €, zisťovací poplatok 208,- €, obidve bez DPH. V ozname zákazníkov je uvedené, že neoprávnený odber bol identifikovaný v zmysle § 46 zákona č.251/2012 Z.z. a spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny stanoví vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č.292/2012. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie č.G. zo dňa 7.11.2013 súd zistil, že sa jedná o tlačivo navrhovateľa, ako meno zmluvného / neoprávneného odberateľa elektrickej energie je uvedená odporkyňa v 1.rade ČOM XXXXXXX, Z. XXXX, je tu tiež uvedené výrobné číslo elektromera, typ / prúdový rozsah, stav VT, rok výroby / ciachu, namerané záťaže. V kolónke stručný a výstižný popis spôsobu vykonania neoprávneného odberu je uvedené na OM medzi SIL a meraním trojfázová odbočka s káblom A4K4 4x10 mm na povale rodinného domu, OM vypnuté v SIL na dome. Iným písmom je uvedené „Nakoľko som len spoluvlastníčka a mám elektriku vedenú na seba, nebola som tam v dome 5 rokov, neviem, že v dome sa niečo deje - dialo. Cez infolinku som si v októbri zisťovala podmienky zrušenia odberu elektrickej energie.“ V dolnej časti dokladu je uvedené B.G. O.. Z výpisu z listu vlastníctva č.XXXX zo dňa 11.3.2016 pre okres V., obec I., katastrálne územie I. súd zistil, že v časti A: majetková podstata je uvedená stavba rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele XXXXX/XX, v časti B: vlastníci a iné oprávnené osoby sú uvedení ako vlastníci B. Z., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/6, titul nadobudnutia D 1345/90-15/91, B. Z., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/12, titul nadobudnutia D 1745/90 Z 29.04.1991-63/92, V. Z., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/6, titul nadobudnutia D 1345/90-15/91, V. Z., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/12, titul nadobudnutia D 1745/90 Z 29.04.1991-63/92, Q. Z., nar. X.X.XXXX, spoluvlastnícky podiel 1, titul nadobudnutia Z-675/10-č.23D/21/2010,D not.39/2010-720/2010 a V. Z., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastnícky podiel 1, titul nadobudnutia Z-675/10-č.23D/21/2010,D not.39/2010-720/2010. Na spoluvlastnícke podiely V. Z. je súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom uvedené upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na rodinný dom súp.č.XXXX resp. upovedomenie o začatí exekúcie predajom predmetnej nehnuteľnosti. Z listu reklamácia zo dňa 2.12.2013 súd zistil, že ho adresovala právna zástupkyňa odporkyne v 1.rade navrhovateľovi, v ktorom uviedla, že jej klientka nesúhlasí s postupom, keď jej fakturovali faktúrou č.9131001834 skutočnú škodu spôsobenú neoprávneným odberom a zisťovací poplatok spolu vo výške 2.240,08 €. Uviedla, že klientka sa nepovažuje za osobu, ktorá elektrinu neoprávnene odoberala a neporušila ani jednu z povinností odberateľa, ktoré jej vyplývajú z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona č.251/2012 Z.z. V tomto prípade sa jedná o neoprávnený odber elektriny v dôsledku neoprávneného zásahu tretej osoby, ktorý mal za následok nezaznamenávanie resp. nesprávne zaznamenávanie odberu elektriny. Poukázala na reklamáciu zo dňa 18.11.2013, kde už uviedla, že sa na OR PZ SR Zvolen, odbor kriminálnej polície vedie trestné konanie pod ČVS: ORP-1025/OVK-ZV-2013, kde jej klientka tvrdí a bude to preukazovať aj v trestnom konaní, že ona ako odberateľka žiadny neoprávnený zásah nevykonala a ani elektrinu neodoberala a nie je teda totožná s osobou, ktorá je povinná k uhradeniu skutočnej škody. Z týchto dôvodov a s poukazom na to, že ohľadne neoprávneného odberu je už známy páchateľ, žiadala o prehodnotenie ich postupu pri uplatňovaní týchto nárokov voči klientke, keď

žiadala aby si predmetné nároky uplatnili v rámci predmetného trestného konania v adhéznom konaní voči osobe, ktorá elektrinu odoberala, keď poukázala na ustanovenie § 46 ods. 2 zákona č.251/2012 Z.z. Z emailu zaslaného odporkyňou v 1.rade právnemu zástupcovi navrhovateľa súd zistil, že zotrvala na svojich vyjadreniach uvedených okrem iného v reklamácii zo dňa 2.12.2013, žiadala, aby si svoje nároky súvisiace s neoprávneným odberom uplatnili voči B. C. v rámci predmetného trestného konania. V závere uviedla, že nakoľko je vlastníčkou domu, kde sa nachádza predmetné odberné miesto v podiele 1 a ďalší dvaja vlastníci sa od uvedeného problému dištancujú (exekúcie, nezamestnaní) požiadala o splátkový kalendár vo výške 15,- € mesačne. Z fotodokumentácie zo dňa 7.11.2013 súd zistil, že má byť na nich zdokladovaný predmetný neoprávnený odber. Z čiastkovej zmluvy na dodávku služieb - výkon merania elektrickej energie a výmena elektromerov na rok 2013 zo dňa 1.2.2013 súd okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi navrhovateľom ako objednávateľom a firmou SSE-Metrológia s.r.o., IČO: 36411141, ako zhotoviteľom, pričom predmetom tejto zmluvy je záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa za podmienok a spôsobom uvedeným v tejto zmluve v roku 2013 okrem iného výkon činností v oblasti merania elektrickej energie, odpočet odberných miest a kontrolu odberných miest (ďalej len „meranie“) v zmysle § 40 ods. 1 zákona č.251/2012 Z.z. o energetike a tiež výmenu elektromerov, ktorým v príslušnom kalendárnom roku skončí platnosť overenia v zmysle zákona č.142/2000 Z.z. o metrológii. Ceny za vykonávanie predmetu plnenia podľa tejto zmluvy sú určené dohodou zmluvných strán podľa zákona č.18/1996 Z.z. o cenách, ako ceny bez DPH vo výške uvedenej v prílohe č.1 tejto zmluvy pre výkon merania, výmenu elektromerov a kontrolu odberných miest, keď v prílohe č.1 je uvedený popis príslušnej činnosti a cena za 1 ks bez DPH. Z listu výpočet škody zo dňa 17.3.2016 súd zistil, že ho adresovala firma navrhovateľa, konkrétne T.. I., riaditeľ sekcie netechnické straty samostatnému právnemu odboru firmy navrhovateľa, v ktorom uviedli, že na základe ich žiadosti zo dňa 15.3.2016 zasielajú výpočet škody ohľadne Q. Z., Č.U. Z. XXXX, neoprávnený odber zistený dňa 7.11.2013 s tým, že pri výpočte faktúry sa postupovalo v zmysle platnej vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č.292/2012 Z.z., denná spotreba bola vypočítaná podľa § 1 ods. 6 písm. a/ podľa menovitej hodnoty hlavného istiaceho prvku (poznámka súdu: uvedené sú konkrétne číselné údaje), doba trvania neoprávneného odberu vychádzala z § 1 ods. 4 platnej citovanej vyhlášky, keď z dôvodu priblíženia výpočtu ku skutočnej škode je doba skrátená z obdobia 183 dní len na 30 dní a výpočet škody bol uskutočnený podľa § 1 ods. 1 citovanej vyhlášky, pričom pri výpočte sa použili jednotkové ceny z cenníka pre distribúciu elektriny na rok 2013 pre domácnosti pripojené do distribučnej sústavy spoločnosti SSE-Distribúcia a.s. platné a aktualizované v roku 2013. Celková škoda tak bola vypočítaná na čiastku 1.990,48 € (poznámka súdu: v tabuľke je uvedený podrobný rozpis a spôsob výpočtu škody), s tým, že vo faktúre bol vyúčtovaný aj zisťovací poplatok podľa § 1 ods. 7 v sume 208,- € + 20 % DPH, celkovo 249,60 €. Zo sprievodného listu zo dňa 29.10.2015 súd zistil, že ho adresoval navrhovateľ odporkyni v 1.rade a prílohou tohto listu malo byť uznanie dlhu a dohoda o splátkach s tým, že v súvislosti so spôsobeným neoprávneným odberom elektriny na adrese Z. XXXX zasielajú v prílohe vypracovanú dohodu o splátkach dlhu a tieto dohody s doplnením mesačnej splátky v konkrétnej výške mala obratom zaslať na ich adresu s tým, že po podpise generálnym riaditeľom bude jej jedno vyhotovenie vrátené. Z faktúry č.4134990308 zo dňa 9.12.2013 súd zistil, že ako dodávateľ je tu uvedená firma SSE- Metrológia s.r.o., ako odberateľ je uvedený navrhovateľ, dátum splatnosti 24.12.2013 s tým, že sa fakturuje kontrola odberných miest za mesiac november 2013 podľa prílohy s uvedením jednotky, jednotkových cien, celkových cien vrátane DPH, pričom fakturovaná bola čiastka spolu 46.783,20 €. Z výpisu z účtu SSE-Metrológia s.r.o. č.1709136356/0200 zo dňa 23.12.2013 súd zistil, že sa jedná o výpis z účtu VÚB a.s. s tým, že okrem iného je tu uvedená realizácia bankovej transakcie dňa 23.12., variabilný symbol 4134990308, popis transakcie SSE-Distribúcia, suma 46.783,20 €. Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. súd okrem iného zistil, že v tomto konaní bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 16.5.2014 sp.zn. -400, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.5.2014, ktorým súd schválil podľa § 334 ods. 4 Tr.poriadku dohodu o vine a treste, ktorá bola uzavretá dňa 29.4.2014 na Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici za prítomnosti prokuratúra Mgr. Mareka Kostola, obvineného B. C. a obhajcu JUDr. Ing. Jitky Mlynarčíkovej a potvrdil túto dohodu na základe ktorej obvinený B. C., nar. XX.XX.XXXX je vinný, že v bode 1/ v dobe od mesiaca august roku 2013 do 7.11.2013 v priestoroch rodinného domu súp.č.1103 nachádzajúcom sa na parcele č.XXXX/XX v I., časť Z., k.ú. I., kde sa v tom období prechodne zdržiaval za použitia systému svetelnej, ohrievacej a ventilačnej techniky napojenej na zdroj elektrickej energie na povale rodinného domu vypestoval najmenej 191 kusov rastlín rodu Cannabis - konopa, v rôznej fáze rastu o celkovej využiteľnej hmotnosti vo vysušenom stave 7.389,57 g s obsahom účinnej látky Tetra hydro

canabinol (ďalej len „THC“) od 1,2 % do 18,3 % hmotných, čo zodpovedá počtu najmenej 14.780 obvykle jednorázových dávok v hodnote na nelegálnom drogovom trhu nie menej ako 25.126,- €, pričom rastlina Rodoc canabis je uvedená v I.skupine omamných látok v zozname omamných a psychotropných látok v zákone č.139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkov v znení neskorších zmien a doplnkov a v bode 2/ v dobe najneskôr od 9.10.2013 do 7.11.2013 v priestoroch rodinného domu súp.č.1103 nachádzajúcom sa na parcele č.XXXX/XX v I., časť Z., k.ú. I., kde sa v tom období prechodne zdržiaval vykonal neoprávnený zásah v elektrickom vedení s tým, že sa neoprávnene pripojil a bez určeného meradla spotreby elektrickej energie túto následne odoberal, čím dodávateľovi elektrickej energie spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia a.s., IČO: 36442151 vznikla škoda v súvislosti s neoprávnene odobratou elektrickou energiou v celkovej výške 2.388,57 €, teda v bode 1/ neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a taký čin spáchal vo väčšom rozsahu, v bode 2/ prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu, na základe osobitného predpisu, čím spáchal v bode 1/ obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr.zákona, v bode 2/ prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e/ Tr.zákona, za čo bol odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Tiež mu bol uložený trest prepadnutia tam špecifikovaných vecí, ktorých vlastníkov sa stáva štát - Slovenská republika a tiež bol obvinenému uložený ochranný dohľad v trvaní 1 roka. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu č. ČVS: KRP-101/1-VYS-BB-2014 súd okrem iného zistil v zápisnici o výsluchu svedka - poškodeného dňa 11.2.2014 prostredníctvom B. O., nar. XX.XX.XXXX, že tento okrem iného ako splnomocnený zástupca poškodenej uviedol, že si od obvineného žiadnu náhradu škody neuplatňujú a túto si budú nárokovať od zmluvného odberateľa. Zo zápisnice o výsluchu svedka dňa 12.11.2013 V. Z., nar. XX.X.XXXX súd okrem iného zistil, že je spolumajiteľom rodinného domu č.XXXX, ktorý sa nachádza v I., časť Z. pri ceste, kde spolumajiteľom je aj jeho brat Julo a jeho dcéra Anna. Z nich však tento dom už dlhšiu dobu nik neužíva, on niekedy v júni tohto roku dal k dispozícii kľúč od domu osobe B. C., čo je bývalý zať jeho priateľky I. C., s ktorou on žije, on mal za ženu jej dcéru s ktorou majú dieťa a on ho teda dobré pozná, lebo predtým u nej býval. Jano ho vlastne o to požiadal, povedal mu, že prišiel o robotu a nemá kde bývať. Ako mu dal ten kľúč, tak on do domu prakticky nechodil, stalo sa, že občan tam len prespal v izbe. Naposledy bol dnu v dome asi pred mesiacom. Keď tam aj on bol, tak tam bol len Jano, iné osoby tam nevidel, ani nejaké autá. Nevšimol si, že by B. na povale niečo robil, cítil tam nejaký zvláštny zápach, ale nevedel čo je to, Jana sa na to nepýtal, že by to mala byť marihuana, on nevedel, marihuanu nepozná. Jánovi s ničím nepomáhal. Sám je prekvapený a nahnevaný na B., čo tam robil, ale on s tým nič nemá spoločné. Tiež nevedel nič o tom, že je v dome čierny odber elektriny. Ako užívateľ je evidovaná v elektrárňach bratova dcéra, ktorá platí účty, na čo on aj prispieva. S B. už asi mesiac nebol, nevie kde sa zdržiava. Z výsluchu svedka na pojednávaní B. O., nar. XX.XX.XXXX súd okrem iného zistil, že je zamestnancom navrhovateľa. K veci uviedol, že boli upovedomení políciou, aby vykonali kontrolu odberného miesta v časti Z., niekedy v novembri 2013. Keď tam prišli zisťovali to odberné miesto, elektromer, prípojku. Podľa ich vedomosti sa vtedy v dome nikto nenachádzal. Uskutočnili štandardné merania, teda záťaž na prípojke, porovnávali to s elektromerom a zistili nesúlad pri týchto meraniach, teda konkrétne na meraných hodnotách na elektromere a pred elektromerom. Z toho vyvodili, že medzi elektromerom a prípojkou je nejaká odbočka a zistili, že prípojka bola ukončená poistnou skrinkou a z nej vychádzal kábel, ktorý prechádzal z časti cez povalu toho predmetného domu. Asi po 2 hodinách, čo uskutočňovali tieto merania vyšiel z rodinného domu človek, ktorý sa odmietol im preukázať, nejakým dokladom, uvádzal, že to má v podnájme a na ich výzvu, aby umožnil vstup na tú nemeranú časť, ktorá teda prechádzala cez tú povalu, odmietol, nechcel ich tam pustiť, potom po čase si to rozmyslel a povedal, že môžu ísť po vstup na povalu, ale nie ďalej. Oni z tadiaľ videli, že na povale sa nachádzajú rôzne prístroje a z fotodokumentácie, ktorú zhotovili, zistili, že prístroje vykazovali zhruba tú spotrebu, ktorá bola mimo toho elektromera. Na otázku súdu, či tomu má súd rozumieť tak, že prístroje, ktoré boli na povale spôsobovali ten neoprávnený odber, svedok uviedol, že áno. Následne ten dotyčný človek prístroje poodpájal a už im nebolo umožnené tam ďalej vstúpiť a uskutočniť ďalšie merania a na základe toho čo tam oni videli, tak potom to riešili cez ich technikov a veci nahlásili na políciu. Z výsluchu odporkyne v 1.rade na pojednávaní súd okrem iného zistil, že elektrárne si voči nej uplatnili škodu z toho titulu, že je v predmetnej nehnuteľnosti jednou z troch spoluvlastníkov a bohužiaľ má zmluvu s elektrárňami, ktorá je písaná na ňu, pretože to nemôže byť na všetkých. Elektrárňami jej bolo povedané, že to musí uhradiť, chceli, aby uznala celú sumu, odôvodňovali to faktom, že to má zaplatiť ten na koho je písaná elektrika. Poprela, že by vedela, že by tam bola páchaná nejaká trestná činnosť,

čo uviedla už pri výsluchu na polícii a chcela, aby si to elektrárne uplatňovali od toho, kto im škodu spôsobil. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na nejaké rozhodnutia iných súdov, spochybnila, či sa jednalo o takú istú situáciu ako v tomto prípade, že či aj tam bola páchaná takáto trestná činnosť. Podľa nej celú situáciu zavinil dotyčný, čo neprišiel ani na pojednávanie a ona o týchto skutočnostiach nemala vedomosť, nechodila tam a keby tam aj išla, tak by to nemala ako zistiť, že sa tam nejako manipulovalo s tým odberným miestom. Ona ani nevedela, či si to uplatňujú aj voči nemu alebo či voči nej chcú plnú čiastku. Na základe tých výziev, ktoré jej posielali ona uhrádzala aspoň nejaké sumy, ale podľa jej názoru za to nenesie zodpovednosť. Na otázku súdu, či je v nejakom vzťahu s odporcom v 2.rade, či tohto pozná, či vedela, že v predmetnej nehnuteľnosti býva, uviedla, že nie je s ním v žiadnom vzťahu, vôbec ho nepozná, ani nevedela, že tam býva. Do nehnuteľnosti nechodila, pretože tá je vlastne v dezolátnom stave. Na priamu otázku súdu, či v predmetnej nehnuteľnosti bola niekedy v roku 2013, uviedla, že v tom čase tam vôbec nebola, ani nevedela, že sa v nehnuteľnosti niekto zdržuje. Na otázku súdu, či ona uhrádzala faktúry za elektrinu a ak áno, v akej výške a s akou periodicitou, prípadne či tam boli nejaké výkyvy vo výške fakturovaných súm, uviedla, že faktúry uhrádzala ona, raz ročne a fakturovaná výška bola okolo 30,- € ročne, potom prišla zrazu faktúra asi na 300,- € a ona hneď začala zisťovať, že o čo ide a chcela tú elektrinu odpojiť. Konkrétne sa spojila so strýkom, ale s ním je ťažká komunikácia a kým sa to celé vyriešilo tak už ju kontaktovali z elektrárni ohľadne týchto udalostí, ktoré sa tam stali. Na záver uviedla, že žiada, aby bola predmetná čiastka vymáhaná od pána C., ktorý škodu spôsobil. Z prednesu poverenej zamestnankyne navrhovateľa na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržali podaného žalobného návrhu zo dňa 30.10.2015 vrátane čiastkových späťvzatí, ktoré boli predložené súdu. Trvali na tom, že na predmetnom odbernom mieste došlo k neoprávnenému odberu, keďže bolo zistené, že medzi poistkovou skrinkou a meraním bola trojfázová odbočka. Mali za to, že sa v tomto prípade jedná o absolútnu objektívnu zodpovednosť s poukazom na ustanovenie § 46 ods. 1 písm. a/ a § 46 ods. 2 o energetike. Pokiaľ je v tomto ustanovení uvedené, že za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zodpovedá ten kto elektrickú energickú energiu odoberal, má sa podľa ich názoru analogicky jednať aj o odberateľa. Pokiaľ ide o odporcu v 2.rade tam jeho pasívnu legitimáciu zdôvodnili odkazom na trestné stíhanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn. . Pokiaľ ide o odporkyňu v 1.rade podľa ich názoru porušila povinnosť v zmysle § 36 ods. 2 zákona o energetike a tiež poukázali na článok 20 ods. 3 Ústavy SR s tým, že sa jedná o generálnu prevenciu a zároveň poukázali na rozsudok Krajského súdu Žilina sp.zn. zo dňa 30.12.2015. Pokiaľ ide o výšku škody poukázali na ustanovenie vyhlášky 292/2012, konkrétne § 1 ods. 6, § 7 ods. 4 a § 1 ods. 7. Nakoľko odporkyňa v 1.rade uhradila nejaké splátky na úhradu tohto dlhu, mali za to, že dlh tým uznala. Na otázku súdu, či si uplatňoval navrhovateľ voči odporcovi v 2.rade škodu v rámci trestného konania, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod sp.zn.3T/58/2014, poverená zamestnankyňa navrhovateľa uviedla, že sa nevie k tomu jednoznačne vyjadriť, podľa nej si škodu uplatňovali, lebo väčšinou si ju uplatňujú, ale presne si na tieto udalosti nepamätala, keďže sa to týka niekoľko rokov spätne dozadu. Na záver uviedla, že trvajú na podanom návrhu, keďže v konaní bolo preukázané, že došlo k neoprávnenému odberu a bola preukázaná aj výška škody týmto neoprávneným odberom spôsobená. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu odporkyne v 1.rade poukázali na jej podielové spoluvlastníctvo na predmetnej nehnuteľnosti a tiež uzavretú zmluvu o dodávke elektriny a pokiaľ ide o odporcu v 2.rade pasívnu legitimáciu preukazovali tým, že bol odsúdený za tento trestný čin v predmetnom trestnom konaní.

Podľa § 46 ods. 1 zákona č.251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len „zákon o energetike“) neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny b/ bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c/ meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy. Podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i). Podľa § 36 ods. 2 zákona o energetike odberateľ elektriny v domácnosti je povinný b/ udržiavať odberné elektrické zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č.292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len „citovaná vyhláška“) škoda

spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2. Podľa § 1 ods. 7 citovanej vyhlášky k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa § 420 ods. 1 každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa článku 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Podľa § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom, alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná ( § 109 ods.1 písm.b) ). Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k l.dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný voči odporcovi v 2.rade a nedôvodný voči odporkyni v 1.rade. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca v 2.rade bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k.3T/58/2014-396 zo dňa 16.5.2014 uznaný za vinného okrem iného z toho, že v období najneskôr od 9.októbra 2013 do 7.novembra 2013 v priestoroch rodinného domu súp.č.XXXX, nachádzajúcom sa v I., časť Z., katastrálne územie I., kde sa v tom období prechodne zdržiaval, vykonal neoprávnený zásah v elektrickom vedení tým, že sa neoprávnene pripojil a bez určeného meradla spotreby elektrickej energie túto následne odoberal, čím dodávateľovi elektrickej energie firme Stredoslovenská energetika - Distribúcia a.s., IČO: 36442151 vznikla škoda v súvislosti s neoprávnene odobratou elektrickou energiou v celkovej výške 2.388,57 €, teda si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, čím spáchal prečin krádeže za ktorý bol aj právoplatne odsúdený. Spoločnosť navrhovateľa ako poškodený si v tomto trestnom konaní neuplatnil nárok na náhradu škody voči odporcovi v 2.rade. Nakoľko sa navrhovateľ v súdenej veci domáhal zaplatenia žalovanej sumy z titulu náhrady škody, súd z tohto dôvodu skúmal či sú splnené zodpovednostné predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti, t.j.: 1/ protiprávny úkon, 2/ spôsobenie škody,

3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4/ zavinenie. Pokiaľ ide o protiprávny úkon odporcu v 2.rade teda porušenie nejakej právnej povinnosti, súd mal vyššie uvedeným trestným rozsudkom Okresného súdu Zvolen tento zodpovednostný predpoklad preukázaný, keďže bol viazaný v zmysle citovaného ustanovenia § 135 ods. 1/ O.s.p. týmto trestným rozsudkom o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Pokiaľ ide o vznik (existenciu) škody, z vykonaného dokazovania mal tiež súd preukázané rovnako s poukazom na predmetný trestný rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 16.5.2014 s poukazom na § 135 ods. 1 O.s.p., že v majetkovej sfére navrhovateľa škoda vznikla. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 17.5.2012, v ktorom je odkaz na nález Ústavného súdu SR -55 zo dňa 23.11.2011, z ktorého vyplýva, že pokiaľ je znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol žalovaný účastník právoplatne odsúdený „spôsobenie škody na cudzom majetku“, potom si súd rozhodujúci o žalobe poškodeného, ktorý bol so svojim nárokom na náhradu škody spôsobenej takýmto trestným činom odkázaný na občianskoprávne konanie, nemôže vytvoriť vlastný názor na to, či žalobcovi bola trestným činom spôsobená škoda a kto ju spôsobil. Ústavne konformný výklad § 135 ods. 1 O.s.p. totiž vyžaduje, aby súd rozhodujúci v občianskoprávnom konaní o náhrade škody spôsobenej trestným činom, bol viazaný právoplatným odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu (jeho výrokovou časťou), a to vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia páchateľa za tento trestný čin. Zodpovednosť škodcu za škodu spôsobenú trestným činom treba potom posudzovať v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Na druhej strane však stále platí, že občianskoprávny súd nie je viazaný výškou škody, aj keď bola vo výroku trestného rozsudku presne vyčíslená, čo vyplýva z toho, že v trestnom konaní sa výška škody spravidla nezisťuje presne, s výnimkou prípadov, keď trestný súd rozhoduje aj o nároku poškodeného na náhradu škody podľa § 287 Trestného poriadku. V súdenej veci sa súd s týmto právnym názorom Ústavného súdu SR stotožnil, keď nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by sa mal od tohto právneho názoru odkloniť, v dôsledku čoho považoval nárok navrhovateľa na náhradu škody voči odporcovi v 2.rade, čo do základu preukázaný a ďalej sa zaoberal iba výškou škody. Súd pritom vychádzal z predmetnej faktúry č.9131001834 zo dňa 18.11.2013, ktorou bol fakturovaný neoprávnený odber elektriny, keď faktúra bola vystavená na sumu 2.240,08 €, pričom výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny bol stanovený v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č.292/2012 Z.z., čím mal súd nárok navrhovateľa preukázaný aj pokiaľ ide o výšku škody. S poukazom na predmetný trestný rozsudok Okresného súdu Zvolen mal súd preukázané aj ďalšie zodpovednostné predpoklady zodpovednosti za škodu, t.j. objektívnu existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou a škodou ako jej následkom, keď súd vzťah príčiny a následku medzi protiprávnym konaním a škodou videl v tom, že pokiaľ by nedošlo k spáchaniu trestného činu - prečinu krádeže t.j. odporca v 2.rade by nevykonal neoprávnený zásah v elektrickom vedení a neoprávnene sa nepripojil a bez určeného meradla spotreby elektrickej energie túto následne neodoberal, nebola by v majetkovej sfére navrhovateľa vznikla žiadna škoda. Pokiaľ ide o posledný zodpovednostný predpoklad, ktorým je zavinenie, toto sa podľa príslušného ustanovenia všeobecnej zodpovednosti za škodu predpokladá (prezumpcia zavinenia). Na základe vyššie uvedených skutočností, teda súd mal za preukázané splnenie všetkých zodpovednostných predpokladov a následne vznik nároku navrhovateľa na náhradu škody v uplatnenej výške voči odporcovi v 2.rade. Odporca v 2.rade sa nezaplatením škody vzniknutej za neoprávnený odber elektriny v lehote splatnosti dostal do omeškania s úhradou dlhu a preto navrhovateľovi vznikol nárok aj na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti predmetnej faktúry, ktorou si navrhovateľ nárok na náhradu škody uplatnil a vyčíslil s tým, že pokiaľ ide o výšku uplatneného úroku z omeškania, súd mal za preukázané, že túto si navrhovateľ uplatnil v zákonnej výške, nakoľko z údajov dostupných súdu bola výška základnej úrokovej sadzby ECB od 13.11.2013 vo výške 0,25 %. Pokiaľ ide o odporkyňu v 1.rade súd voči nej návrh zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keďže súd mal za to, že táto nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní išlo. Navrhovateľ len preukázal, že odporkyňa v 1.rade je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 v pomere k celku, pokiaľ ide o rodinný dom so súp.č.1103, v ktorom sa nachádzalo predmetné odberné miesto a tiež navrhovateľ preukázal, že odporkyňa v 1.rade mala uzavretú s firmou Stredoslovenská energetika a.s., IČO: 36403008 zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny č.106588-3 zo dňa 7.3.2011, avšak navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal akú konkrétnu povinnosť mala odporkyňa v 1.rade porušiť a ktorá mala byť základným predpokladom vzniku nároku navrhovateľa na náhradu škody z titulu neoprávneného odberu elektrickej energie vo vzťahu k odporkyni v 1.rade, keď súd ani z pripojeného trestného

spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. nezistil, že by odporkyňa v 1.rade akýmkoľvek spôsobom umožnila odporcovi v 2.rade užívať predmetnú nehnuteľnosť resp. o tom, že sa odporca v 2.rade v predmetnej nehnuteľnosti zdržuje nemala ani žiadnu vedomosť, keď túto nehnuteľnosť ani nenavštevovala, nemala na to dôvod, keďže táto bola neobývaná, čo súd považoval za hodnoverné tvrdenie aj s poukazom na fakt, že spoluvlastnícky podiel nadobudla z titulu dedenia. Súd sa nestotožnil s právnym názorom navrhovateľa, ktorý tvrdil, že odporkyňa v 1.rade porušila ustanovenie § 36 ods. 2 písm. b/ zákona o energetike resp. ustanovenie § 415 OZ, resp. keď tento odkázal na ustanovenie článku 20 ods. 3 Ústavy SR, pretože súd nemal za to, že by odporkyňa v 1.rade porušila všeobecnú prevenčnú povinnosť predchádzania vzniku škody, keď tak ako to vyplýva z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie zo dňa 7.11.2013 v spojení s jej výpoveďou na pojednávaní dňa 4.5.2016, potom čo jej bola doručená faktúra za dodávku elektriny, kde fakturovaná suma bola cca 10-násobne vyššia oproti bežnej každoročnej fakturácii, začala zisťovať príčiny a mala záujem ukončiť zmluvný vzťah s dodávateľom elektrickej energie. Súd zastáva názor, že v súvislosti s ustanovením § 415 môže ísť iba o bežnú mieru opatrnosti a nie je možné od kohokoľvek očakávať resp. vyžadovať, aby dotyčný predišiel všetkým možným škodám, ktoré by kedy mohli vzniknúť. Súd preto pri posúdení tejto konkrétnej situácie dospel k záveru, že nedošlo k porušeniu ustanovenia § 415 odporkyňou v 1.rade resp. § 36 ods. 2 písm. b/ zákona o energetike, keď naopak súd poukazuje na výslovné znenie § 46 ods. 2 zákona o energetike, podľa ktorého je pri neoprávnenom odbere povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu ten, kto elektrinu odoberal, čo v súdenej veci bol jednoznačne odporca v 2.rade. K tvrdeniu navrhovateľa, že odporkyňa v 1.rade uznala dlh tým, že uhradila jeho časť formou splátok súd na okraj uvádza, že na občianskoprávny vzťah medzi účastníkmi tohto konania nie je možné aplikovať ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, navyše zo všetkých prejavov odporkyne v 1.rade by ani nebolo možné usúdiť a vyvodiť, že čiastočným plnením uznala celý dlh. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vzal navrhovateľ návrh voči odporcom sčasti späť a to podaním zo dňa 7.3.2016 vo výške 45,- € a podaním zo dňa 3.5.2016 tiež vo výške 45,- €, skôr, než sa začalo pojednávanie, súd konanie zastavil v tejto časti podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku bez skúmania postoja odporcov k späťvzatiu návrhu, keďže ich prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol bez právneho významu.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel vo vzťahu k odporcovi v 2.rade, navrhovateľ bol pri uplatnení svojho práva úspešný a má v zásade nárok na náhradu trov konania v plnej výške, ktoré si navrhovateľ uplatnil podaním zo dňa 3.5.2016 a to pokiaľ ide o zaplatený súdny poplatok. Navrhovateľ na výzvu súdu uhradil súdny poplatok vo výške 119,- €, na základe čoho súd odporcu v 2.rade zaviazal nahradiť navrhovateľovi aj trovy konania vo výške 119,- € z titulu zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)