Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-234-2005.pdf
PDF · 81.5 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Er/234/2005
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku, so sídlom Dr. Alexandra 61, Kežmarok, IČO: 37 938 606, proti povinnému: E. S., F.. X.X.XXXX, T. P., v konaní o vymoženie 3 067,11 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom, so sídlom Exekútorského úradu v Nitre, Moyzesova 5 pod č. EX 1083/05 z a s t a v u j e.
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi trovy exekúcie vo výške 39,84 eur a z a v ä z u j e oprávneného zaplatiť exekútorovi priznané trovy exekúcie do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet súdneho exekútora.
III. Oprávnený a povinný n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 13.4.2005 na exekútorský úrad vyššie uvedeného súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie vyššie uvedenej pohľadávky v zmysle exekučného titulu - rozhodnutie č. 26804/03 z 30.4.2003 vydané oprávneným a pre vymoženie trov exekúcie.
Tunajší súd vydal dňa 4.5.2005 vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
Dňa 4.12.2012 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor uviedol, že vykonaným šetrením bola zistená nemajetnosť povinného. V katastri nehnuteľností neboli zistené žiadne nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného, v evidencii ODI taktiež neboli zistené žiadne motorové vozidlá vo vlastníctve povinného. Prostredníctvom evidencie Sociálnej poisťovne bolo zistené, že povinný nie je registrovaný v evidencii, nepoberá žiadne dávky ani dôchodok. Osobným šetrením bolo zistené, že povinný sa natrvalo odsťahoval do Českej republiky, kde žije už 10 rokov. Na Slovensku nezanechal žiaden majetok, s rodinou sa nekontaktuje. Nie je predpoklad, že by v budúcnosti nadobudol majetok podliehajúci exekúcii.
Oprávnený na uvedený a súdom predložený podnet súdneho exekútora písomne reagoval s tým, že trvá na vymáhaní pohľadávky.
Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Nemajetnosť povinného zaraďuje Exekučný poriadok medzi dôvody na zastavenie exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať záujem na pokračovaní exekúcie z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku. Očakávanie musí mať reálny predpoklad, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok.
Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. V zmysle § 125 O.s.p. ako dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom takýmto orgánom, ako je uvedené vyššie je aj poverený súdny exekútor. Súd pri rozhodovaní vychádzal taktiež aj z obsahu pripojeného spisu EX 1083/2005, z ktorého sú tvrdenia exekútora dostatočne preukázané. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd rozhodol o zastavení exekúcie bez návrhu, na podnet súdneho exekútora, a to z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd taktiež vykonal vlastné šetrenie majetkových pomerov povinného a zistil, že tento nie je evidovaný v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec, SZČO, prípadne ako poberateľ dôchodku či nejakej dávky. Adresa trvalého pobytu je v registri obyvateľov vedená na Mesto Kežmarok. Z lustrácie v registri priestupkov súd zistil, že povinný sa v rokoch 2014 a 2015 zdržiaval v Bratislave bez prihlásenia sa na trvalý či prechodný pobyt, bol 21 krát riešený hliadkou Mestskej polície hl. mesta SR Bratislavy, priestupky sa týkali čistoty a poriadku na verejných priestranstvách, požívania alkoholických nápojov na verejných priestranstvách a obťažovania osôb. Všetky tieto priestupky sa stali v centre hlavného mesta. Nakoľko všetky uvedené priestupky boli vyriešené napomenutím aj napriek skutočnosti, že sa opakovali v krátkom slede po sebe, možno z toho, ako z miest, na ktorých sa odohrali usudzovať, že povinný sa v Bratislave zdržiaval ako bezdomovec. V prejednávanej veci súd taktiež aplikoval právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený uznesením sp. zn.: 1CoE/52/2013 zo 17.5.2013, podľa ktorého pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.). Obdobne vyslovil tento právny názor Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 13CoE/23/2014 zo 14.5.2014.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku (účinného od 01.01.2012, a pre neexistenciu prechodných a záverečných ustanovení Exekučného poriadku k novele účinnej od 01.01.2012 vzťahujúceho sa aj na exekučné konania začaté pred 01.01.2012) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 85j ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane
na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (účinnej v čase začatia exekučného konania), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 € za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa ods. 3 cit. ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 vyhl. č. 288/1995 Z.z. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. boli súdnym exekútorom vyšpecifikované trovy (paušálna odmena) paušálnou sumou za 6 úkonov, spolu v sume 19,92 eur. Konkrétne súdny exekútor vykonal tieto úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie majetku povinného - Sociálna poisťovňa, kataster nehnuteľností, osobné šetrenie v mieste bydliska, dopravný inšpektorát. Exekučný súd považuje všetky vyššie uvedené exekútorom uplatnené úkony za účelné a preukázané obsahom spisového materiálu. Preto exekučný súd priznal odmenu za 6 paušálne odmeňovaných úkonov t.j. sumu 19,92 eur.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. boli súdnym exekútorom vyšpecifikované trovy (časová odmena) za 5 začatých hodín (300 minút = celkový čas spolu po sčítaní jednotlivých časových úsekov) v sume 33,19 eur. Súd nepriznal časovú odmenu za úkony - vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia 20 minút, zaevidovanie poverenia na vykonanie exekúcie - 15 minút, vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie - 25 minút, rozposlanie upovedomenia oprávnenému a povinnému a ich zaevidovanie - 20 minút, nakoľko súdnemu exekútorovi bola priznaná paušálna odmena za uvedené úkony, teda ide o úkony za ktoré si súdny exekútor duplicitne uplatnil odmenu aj v rámci paušálnej odmeny (ktorú mu súd priznal), a preto mu ju súd v rámci vyčíslenia časovej odmeny nepriznal. Súd nepriznal odmenu ani za úkony: vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie - 35 min., zaevidovanie uznesenia o zastavení exekúcie - 15 min., žiadosť o vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zastavení a jeho odoslanie - 10 min., vyhotovenie faktúry pre oprávneného a jej odoslanie -15 min., vyhotovenie
vrátenia poverenia - 15 min., archivácia spisu, vyvedenie z evidencií súdneho exekútora - 50 min, nakoľko tieto časové úseky týchto administratívnych úkonov neboli účelne vynaložené na exekúciu, t.j. nesmerovali k účelu exekúcie a ide o administratívne úkony, ktorých náhrada je zahrnutá v odmene exekútora v zmysle § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Exekučný súd priznal časovú odmenu iba za 2 začaté hodiny (90 minút) a to za: prijatie návrhu na vykonanie exekúcie - 10 min., zaevidovanie návrhu
- 25 min., zabezpečenie výpisu z OR alebo živnostenského registra - 15 min., vypracovanie správy pre oprávneného - 40 min., t.j. spolu 2 x 6,64 eur = 13,28 eur.
Podľa § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. si súdny exekútor neuplatnil žiadne hotové výdavky súvisiace s exekúciou.
V súlade s § 196 Exekučného poriadku a s § 85j ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty súd priznal poverenému exekútorovi z priznanej odmeny nárok na 20 % DPH, t.j. sumu 6,64 eur.
Priznané trovy exekúcie tak spolu tvoria sumu 39,84 eur a túto sumu je oprávnený povinný v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a ďalšími vyššie citovanými ustanoveniami vyplatiť poverenému súdnemu exekútorovi tak, ako je to uvedené vo výroku č. II. tohto uznesenia.
Pokiaľ ide o trovy ostatných účastníkov tohto exekučného konania súd vychádzajúc z ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) OSP rozhodol o tom, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov exekučného konania, pretože konanie bolo zastavené. Žiadny z ostatných účastníkov konania si náhradu trov tohto konania ani neuplatňoval, pričom v zmysle § 151 ods. 1, 1. vety OSP súd rozhoduje o trovách konania len na návrh.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. /§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku/
Proti výrokom II. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. /§ 202 ods. 2 OSP/
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.