Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

45C/537/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou v právnej veci navrhovateľky: J., štátne občianstvo SR, proti odporcovi: W., štátne občianstvo SR, o rozvod manželstva, takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov J. a W. uzatvorené dňa XX.XX.XXXX zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu X. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, rozvádza.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka podaným návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.08.2015 domáhala sa rozvodu manželstva s odporcom, nakoľko vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo neplní svoje funkcie asi osem rokov, pre rozdielnosť pováh, hodnôt, záujmov, k odporcovi nemá citový vzťah aký je potrebný pre spolužitie manželov a v budúcnosti už nie je predpoklad na obnovenie ich manželského spolužitia.

Odporca v písomnom vyjadrení k podanému návrhu uviedol, že manželstvo uzatváral z lásky, tešil sa na krásny harmonický život s navrhovateľkou, ktorá mala dcéru z mimomanželského vzťahu, neskôr si jej dcéru osvojil. Manželské spolužitie bolo usporiadané až do doby kým sa nerozhodli postaviť si rodinný dom v X., ktorý nikdy úplne nedokončili a napokon rodinný dom predali, nakoľko museli platiť hypotéku, poplatky. Po predaji domu si zakúpili pozemok v T. na ktorom v roku 2012 postavili menší dom a v tomto období už mali nedostatok finančných prostriedkov. Navrhovateľka začala chodiť do zahraničia na dovolenky, užívať si život, osobne povedala odporcovi, že chodí za priateľmi do Talianska. Odporca ďalej uviedol, že nemal problém s alkoholom, nefajčí, peniaze nerozhadzoval, v úprimnej viere v Boha sa snažil spolu s navrhovateľkou vychovať deti, najväčšia chyba bola keď dovolil navrhovateľke, aby odišla zo spoločnej spálne, navrhovateľku má stále rád a chce vyriešiť manželskú krízu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa so sobášnym listom a zistil nasledovný skutkový stav.

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že pred uzavretím manželstva sa poznala s odporcom asi jeden rok, manželstvo uzatvárala z lásky a aj z toho dôvodu, že mala dcéru a chcela žiť v rodine. Z manželstva pochádzajú dve deti, ktoré sú už plnoleté. Manželské spolužitie bolo usporiadané asi dva mesiace, odporca fyzicky napadol navrhovateľku, pretože prehral v kartách, nebola však na ošetrení u lekára. Odporca viackrát fyzicky napadol navrhovateľku, mala modriny, nepodala trestné oznámenie na polícii. Naposledy ju odporca fyzicky napadol keď dcéra mala 18 rokov, chytil navrhovateľku za vlasy a tlačil jej hlavu na sporák za to, že sa nešla pozrieť ako orezal strom. Asi pred piatimi rokmi začali žili oddelene,

jeden rok bývala v podnájme s deťmi, odporca býval tiež sám v podnájme. Posledné štyri roky bývajú v spoločnej domácnosti oddelene, nemajú spoločné názory, intímne spolu nežijú asi osem rokov. Navrhovateľka v roku 2006 podala návrh na rozvod manželstva, ktorý vzala späť vzhľadom na to, že odporca nesúhlasil s návrhom na rozvod manželstva a v tomto období boli deti ešte maloleté. Spolužitie s odporcom navrhovateľka považuje len za formálne, nemá záujem na obnovení manželského spolužitia a žiadala súd, aby manželstvo účastníkov rozviedol.

Z výsluchu odporcu súd zistil, že pred uzavretím manželstva sa poznal s navrhovateľkou asi deväť mesiacov, manželstvo uzatváral z lásky bez ohľadu na to, že navrhovateľka mala dcéru. Manželské spolužitie bolo usporiadané až do doby, keď navrhovateľka očakávala druhé dieťa, vtedy navrhovateľku fyzicky napadol. Mali rozdielne názory na výchovu detí, odporca sa niekedy nedokázal ovládať, fyzicky napadol navrhovateľku, ale nikdy nemusela vyhľadať lekársku starostlivosť. Pred siedmimi rokmi začali žili oddelene asi jeden a pol roka, každý v inom podnájme, predali rodinný dom v X., investovali finančné prostriedky na kúpu pozemku v T., kde si postavili menší rodinný dom do ktorého sa nasťahovali v novembri 2012, žili však oddelene, navrhovateľka nechcela žiť s odporcom v spálni. V lete v roku 2013 bola navrhovateľka so svojimi rodičmi, aj s inými priateľmi v Taliansku, kde sa zoznámila s priateľom starším o 20 rokov, s ktorým udržuje stály kontakt, každý deň si telefonujú, navrhovateľka ho navštevuje v Taliansku asi jedenkrát do mesiaca v trvaní 4 až 5 dní. Navrhovateľka osobne povedala odporcovi, že má v Taliansku priateľa, pred druhými ľuďmi ho nenazýva ako priateľa, ale ako známeho, i napriek tomu odporca doposiaľ nepodal návrh na rozvod manželstva. Z predaja rodinného domu v T. na naliehanie navrhovateľky jej musel dať polovicu finančných prostriedkov, ktoré minula spôsobom, akým uznala za vhodné. Navrhovateľka mala vždy príjem z podnikania, ktorý si nechala, kúpila potraviny a čo bolo treba a odporca platil ostatné výdavky, mali nedostatok finančných prostriedkov, čo má za následok tú skutočnosť, že navrhovateľka nebola s ničím spokojná a odmietala akékoľvek návrhy. Intímne spolu nežijú asi sedem rokov, odporca stále miluje navrhovateľku, chce, aby inak premýšľala o životných hodnotách o tom, že majú deti a vnúčatá a rozvod nepovažoval za riešenie, žiadal súd, aby návrh na rozvod manželstva zamietol. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18a 19.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení uzatvorením manželstva vznikajú manželom rovnaké osobné práva a povinnosti, ktoré sú mravnými a etickými postulátmi charakterizujúcimi vzťah manželov a ich spolužitie. Rovnosť manželov v manželstve vyplýva z čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti a právach. Povinnosť žiť spolu vyplýva z účelu manželstva vyjadreného v ustanovení § 1 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého povinnosť žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva, pokojného a harmonického spolužitia. Vernosť je ďalšou morálnou povinnosťou manželov, ktorá vyplýva z podstaty manželstva, ako aj z jeho účelu. Porušenie vernosti je výslovne subjektívnou kategóriou, ktorá závisí od postoja druhého manžela, teda či niektoré styky manžela bude považovať za porušenie vernosti alebo nie. Dodržiavanie povinnosti vzájomne rešpektovať dôstojnosť má viesť manželov k rešpektovaniu svojich osobností, najmä svojich schopností, možností a k vyrovnanému spolužitiu. Ide teda o otázku vzájomného správania, ako aj komunikácie medzi manželmi a kultúry prejavov. Povinnosť vzájomného rešpektovania dôstojnosti vyplýva z povinnosti vytvárať zdravé rodinné prostredie a zároveň je jej predpokladom. Vzájomná pomoc manželov vychádzajúca z povinnosti vzájomnej pomoci všetkých členov rodiny je vyjadrená v čl. 4 Základných zásad Zákona o rodine, jej porušenie môže spôsobiť vážne narušenie vzťahov medzi manželmi. Povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie je najširšie koncipovanou povinnosťou, ktorá vychádza z účelu manželstva vyjadreného v § 1 ako aj v čl. 1 Základných zásad Zákona o rodine. Rodina je základnou jednotkou spoločnosti a je prirodzeným prostredím pre rast a blaho všetkých svojich

členov. Rodinné prostredie by preto malo byť zdravé, to znamená, že by v ňom mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia, tolerancie, dôvery a lásky. Súd na základe zhodných výpovedí oboch účastníkov mal za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, nedorozumenia v manželstve vznikali najmä v súvislosti s nedostatkom finančných prostriedkov, tieto pretrvávali a zasahovali do manželského spolužitia, museli predať nedokončený rodinný dom v X., následne si zakúpili pozemok v T. na ktorom si postavili menší rodinný dom do ktorého sa nasťahovali v roku 2012, účastníci však žili oddelene, rodinný dom následne predali. V súčasnej dobe bývajú v podnájme v trojizbovom byte, naďalej oddelene, intímne spolu nežijú asi viac ako sedem rokov, nemajú spoločné názory ani záujmy. Manželstvo teda neplní svoj spoločenský účel v zmysle zákona o rodine, je len formálnym zväzkom. Navrhovateľka nemá záujem na obnovení manželského spolužitia s odporcom, každý z účastníkov žije svojím spôsobom života, ide o neodstrániteľný a nenapraviteľný vzťah daný intenzitou rozvratu a dĺžkou jeho trvania, manželstvo nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo účastníkov. Plnenie povinností v zmysle § 18 Zákona o rodine nie je súdne vymáhateľné ani sankcionované, ide skôr o morálne požiadavky, avšak ich porušenie spôsobilo vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi bez perspektívy ďalšieho obnovenia manželského spolužitia. Súd pri posudzovaní miery rozvratu manželov prihliadol na porušenie povinností manželov, ktoré predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. V danom prípade ide o objektívny rozvrat vzťahov medzi manželmi nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva. Za príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi súd ustálil rozdielne povahové vlastnosti a názory účastníkov na spoločný život, rozpory finančného a majetkového charakteru, navrhovateľka od roku 2013 navštevuje priateľa v Taliansku, v dôsledku čoho sa ako manželia úplne odcudzili. Podľa názoru súdu v manželstve nebolo vytvorené také zdravé rodinné prostredie, aby manželia vzájomne rešpektovali svoje práva a povinnosti, aby mali porozumenie pre vzájomné potreby a osobné záujmy, aby rozpory, ktoré vznikli v priebehu spolužitia preklenuli vzájomnou dohodou. Od manželov už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, ide o vážny a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi, nezhody manželov sa týkajú podstatných vecí manželského spolužitia, sú narušené citové vzťahy medzi manželmi, a preto súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení manželstvo účastníkov rozviedol.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.