Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/89/2015

Potvrdené rozhodnutím 1Sžsk/3/2016
„Najvyšší súd 1Sžsk/3/2016 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci ţalobcu: M.., bytom J., proti ţalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, Špitálska 8, Bratislava, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 05. mája 2016, č .k. 6S/89/2015-45, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 05. mája 2016, č. k. 6S/89/2015-45 p o t v r d z u j e. Ţalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. 2 1Sţsk/3/2016"

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. Š. C. V. Š. G. P., A.., bytom M. Č.. XX, G., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor pomoci v hotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 05. júna 2015 č. j.: UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/201/4959-0003 Km, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca podanou žalobou žiadal o preskúmanie rozhodnutia z 05.06.2015 č. j.: UPS/US1/ SSVOPHNSSD/SOC/201/4959-0003 Km, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE1/OPHN14/SOC/2015/109449-0014 z 27.03.2015. Žalobcovi podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, znížil pomoc v hmotnej núdzi na sumu 55,80 Eur mesačne od 01.03.2015 s odôvodnením, že účastníkovi konania bolo dňa 04.02.2015 ponúknuté vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne na obdobie od 01.02.2015 do 31.12.2015, ktorú dňa 04.02.2015 prijal, ale na vykonávanie činností v mesiaci marec 2015 nenastúpil. Vzhľadom na skutočnosť, že sa nezúčastňuje na vykonávaní činností podľa § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, dávka sa znižuje o sumu 61,60 Eur mesačne.

Včas podanou žalobou žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. d) zákona č. 99/1963 Zb. zrušiť a vrátiť na nové konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné, nakoľko jeho odvolanie proti rozhodnutiu ÚPSVaR Košice bolo zamietnuté. Rozhodnutie nespĺňa základnú požiadavku uvedenú v § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., t. j. správny orgán sa absolútne nevysporiadal s jeho námietkami, najmä skutočnosťou prečo nenastúpil na vykonávanie činností. Z odôvodnenia vyplýva, že ponuka na vykonávanie činností bola odmietnutá, čo bolo potvrdené aj evidenciou dochádzky. Skutočnosti, ktoré uviedol v odvolaní, najmä čo sa týka nedostatočnej prevencie ochrany zdravia pri práci a z toho dôvodu nenastúpenie na vykonávanie činností neboli v odôvodnení zohľadnené. Odôvodnenie má predovšetkým presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov. demonštratívnym spôsobom uvádza okolností, ktoré boli podkladom na rozhodnutie. V odôvodnení sa musí reagovať

na dva okruhy problémov a to na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočností, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a napokon, ako sa správny orgán vysporiadal s návrhmi a námietkami účastníkov. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Správny orgán sa musí vyrovnať so všetkými námietkami, inak by bolo takéto rozhodnutie nepreskúmateľné. Preto, že správny orgán sa nedostatočne vysporiadal s jeho námietkami a iba stroho citoval zákonné ustanovenia zákona č. 417/2013 Z. z. bez akéhokoľvek odkazu na príslušné ustanovenia o bezpečnosti ochrany zdravia pri práci, preto žiada, aby rozhodnutia boli zrušené.

Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Uviedol, že zo spisového materiálu mal za preukázané, že žalobcovi bola dňa 04.02.2015 predložená ponuka na vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne podľa pokynov organizátora, ktorým bola Mestská časť Vyšná Opátske na obdobie od 01.02.2015 do 31.12.2015. Žalobca ponuku prijal s dodatkom, „avšak iba formálne - z donútenia, t. j. kvôli Vašej hrozbe odobratia mojej dávky v hmotnej núdzi“, na ktorý žalovaný neprihliadol.

K námietke ohľadne školenia BOZP uviedol, že podľa ponuky z 23.01.2015 školenie bolo vykonané na úvod prvého dňa vykonávania ponúknutých činností, čo žalobca v odvolaní nepoprel. Vzhľadom na druh činnosti, ktoré mal žalovaný vykonávať a na jeho obsiahnuté vzdelanie má za to, že žalobca musel školeniu BOZP porozumieť. Ak niečomu neporozumel, mal možnosť požiadať o vysvetlenie školiteľa. Pri posudzovaní veci vychádzal z evidencie dochádzok občana poberajúceho dávku v hmotnej núdzi za mesiac február 2015 a marec 2015, z ktorých mal jednoznačne preukázané, že v mesiaci február 2015 sa výkonu činností v stanovenom rozsahu hodín zúčastnil, pričom v mesiaci marec 2015 sa žalobca ich vôbec nezúčastnil. Realizácia § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi je zverená do pôsobnosti obciam a je na rozhodnutí obce aký spôsob alebo aké kritéria vyberú žiadateľov z vôli pri nedostatku ponuky činností, musí však konať nediskriminačne. Pri výkone činností podľa § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi nejde o výkon práce v pracovnom pomere, alebo obdobnom pracovnom vzťahu, a preto na požiadavku na výkon menších obecných prác sa nezakladá ani pracovnoprávny vzťah.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa so žalobou, písomným vyjadrením žalovaného, pripojeným administratívnym spisom žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov súd zistil, že žalobcovi rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice z 18.12.2014 č. KE1/OPHN14/SOC/2014/14/ SOC/2014/144356-0010 podľa § 2, § 4, § 9 ods. 1, § 10 ods. 2 písm. a), § 14 ods. 2 písm. a), § 15 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi bola priznaná pomoc v hmotnej núdzi od 01.11.2014 mesačne v sume 117,40 Eur. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobca je slobodný, posudzovaný samostatne, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Je vlastníkom rodinného domu, uhrádza náklady spojené s bývaním, preto má nárok na príspevok na bývanie. Je vlastníkom motorového vozidla, ktoré je staršie ako 10 rokov.

Z listinného podkladu ponúka Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 04.02.2015 vyplýva, že žalobcovi bola daná ponuka v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z. na zabezpečovanie vykonávania menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo práce na predchádzanie mimoriadnej situácie počas vyhlásenia mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie. Ponuka bola daná na obdobie od 01.02.2015 do 31.12.2015, čas vykonania pracovných činností od 8:00 hod. do 12:00 hod. a konkrétne bol uvedený rozpis, ktoré dní v mesiacoch február až december 2015 má vykonávať tieto pracovné činností. Žalobca túto ponuku podpísal, podčiarkol v časti vyjadrenie občana prijímam a dopísal „avšak iba formálne - z donútenia, t. j. kvôli vašej hrozbe odobratia mojej dávky v hmotnej núdzi.“ Podľa prezenčnej listiny sledovania za mesiac 2/2015 žalobca sa zúčastnil pracovných činností v dňoch 12.02, 13.02., 16.02, 17.02., 18.02, 19.02, 20.02., 24.02.2015 každý deň od 8:00 hod. do 12:00 hod., t. j. po 4 hodiny denne. Podľa evidencie dochádzky občanov za sledovaný mesiac marec 2015 žalobca sa mal zúčastniť výkonu pracovných činností v dňoch 12.03.,

13.03., 16.03., 17.03., 18.03., 19.03., 20.03., 23.03.2015 od 8:00 hod. do 12:00 hod., t. j. každý uvedený deň 4 hodiny, pričom žalobca sa výkonu týchto pracovných činností nezúčastnil ani jeden deň.

Na základe takto zisteného skutkového stavu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice rozhodnutím z 27.03.2015 č.: KE1/OPHN14/SOC/2015/109449-0014 podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi znížil žalobcovi pomoc v hmotnej núdzi mesačne od 01.03.2015 na 55,80 Eur z dôvodu, že sa nezúčastňuje na vykonávaní činností podľa § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi od 01.03.2015, preto sa mu dávka znižuje o sumu 61,60 Eur mesačne.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že pred vykonávaním činností sa zúčastnil školenia bezpečnosti ochrany zdravia pri práci, ktorému v úplnosti neporozumel, čo aj uviedol školiteľke. Nakoľko nemal riadne absolvované školenie BOZP podľa inštrukcií aktivačného centra úradu, musel v čase aktívneho vykonávania prác pasívne, t. j. bez vykonávania činností zdržiavať sa v priestoroch Mestského úradu Vyšné Opátske. Je toho názoru, že úrad porušil v jeho prípade zásady prevencie na zaručenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov na zaistenie ochrany v pracovnom procese. Neznalosť predpisov BOZP na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spôsobuje nesplnenie jeho kvalifikačných predpokladov pre vykonávanie pracovnej činnosti. Vzhľadom na to mal byť opätovne oboznámený so školením BOZP, prípadne preradený na inú činnosť a nie ako bolo v jeho prípade podľa inštrukcií úradu pasívne zotrvávať v priestoroch Mestského úradu Vyšné Opátske, práve počas vykonávania prác zo strany ďalších občanov. Hoci nevykonával žiadnu aktívnu činnosť, je dôležité, aby poznal predpisy a zásady platné v oblasti BOZP, mal dostatočné vedomosti, znalosti a informácie a vedel ich uplatňovať na pracovisko, čo v jeho prípade nebolo preukázané. Zároveň poukázal na ďalšie pochybenie zo strany úradu, že dávka v hmotnej núdzi vo výške 61,60 Eur mu bola priznaná aj za mesiac február 2015, keď sa zúčastňoval vykonávania činností iba pasívne.

Žalovaný rozhodnutím z 05.06.2015 č. j.: UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/201/4959-0003 Km rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 10 ods. 2 písm. a), ods. 3, 8, § 14 ods. 2 písm. a), § 15 ods. 1 a § 25 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi a uviedol, že žalobcovi bola dňa 04.02.2015 predložená ponuka na vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne podľa pokynov organizátora, ktorým mala byť Mestská časť Vyšné Opátske na obdobie od 01.02.2015 do 31.12.2015. Žalobca ponuku prijal s dôvetkom: „avšak iba formálne - z donútenia, t. j. kvôli Vašej hrozbe odobratia mojej dávky v hmotnej núdzi.“ Ponuka predložená žalobcovi dňa 04.02.2015 bola odmietnutá, čo potvrdzuje aj evidencia dochádzky za mesiac marec 2015. Žalobca nebol v zmysle § 10 ods. 8 zákona o pomoci v hmotnej núdzi vylúčený z výkonu činností, preto mu vzniká povinnosť vykonávať činnosť v rozsahu 32 hodín mesačne. Nakoľko ponuka na vykonávanie činností bola odmietnutá v súlade s § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa dávka v hmotnej núdzi automaticky znižuje o 61,60 Eur za každého plnoletého člena domácnosti, ktorému je ponúknuté vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne, ak tento sa ich nezúčastnil. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v súvislosti s aplikáciou § 10 nehovorí ani o práci, ani o práci vhodnej podľa dosiahnutého vzdelania, ale používa termín činnosť. Zákon predpokladá, že prijímateľ dávky v hmotnej núdzi vykoná činnosť v rozsahu 32 hodní a to buď formou menších obecných služieb, dobrovoľníckej činností podľa osobitného právneho predpisu, alebo na predchádzanie mimoriadnej situácie počas vyhlásenia mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie.

Úlohou súdu v tomto konaní je posúdiť tak, ako je to uvedené v žalobe, či preskúmavané rozhodnutie žalovaného, resp. aj prvostupňového správneho orgánu má náležitosti stanovené v § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. a teda, či rozhodnutie žalovaného je preskúmateľné a či žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu.

Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších zmien (ďalej len „“) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.

Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva to, čo musí obsahovať odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia. Teda odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu tak, ako všetkých rozhodnutí správneho orgánu je dôležitou a podstatnou náležitosťou. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré musí nadväzovať na výroku časť rozhodnutia, preto v ňom je potrebné uviesť všetky podstatné

skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia. To znamená, že správny orgán musí v odôvodnení opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov zo strany účastníkov konania, prípadne s ich námietkami k vykonaným dôkazom. Ak správny orgán nerešpektoval návrhy účastníkov konania, musí v odôvodnení rozhodnutia opísať z akého dôvodu nepovažoval za potrebné navrhovaný dôkaz vykonať a aké úvahy ho k tomu viedli. Na základe vyhodnotenia dôkazov správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti považuje za nepochybne zistené a aký je právny význam týchto skutočnosti. V odôvodnení rozhodnutia tiež uvedie aj záver o tom, z akého dôvodu aplikoval na predmetné konanie predpisy citované vo výroku rozhodnutia.

Ako vyplýva z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, podkladom pre vydanie rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobcovi, ktorý je vedený v evidencii nezamestnaných bez nároku na dávku v nezamestnanosti bol dňa 04.02.2015 v súlade so zákonom č. Z. z. ponúknutý výkon pracovných činností v rozsahu 32 hodín mesačne za obdobie od 01.02.2015 do 31.12.2015. Túto ponuku žalobca dňa 04.02.2015 prijal, ale na vykonávanie pracovných činností v mesiaci marec 2015 podľa evidencie dochádzky za mesiac marec 2015 nenastúpil, z ktorého dôvodu podľa § 25 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi mu od 01.03.2015 bola znížená pomoc v hmotnej núdzi na sumu 55,80 Eur mesačne.

Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že žalobca je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie od 08.09.2014 bez vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a od 01.11.2014 mu bola poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi mesačne v sume 117,40 Eur. Dňa 04.02.2015 bola žalobcovi predložená ponuka na vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne podľa pokynov organizátora, ktorým je Mestská časť Vyšné Opátske na obdobie od 01.02.2015 do 31.12.2015, predloženú ponuku prijal 04.02.2015 s dôvetkom „avšak iba formálne - z donútenia, t. j. kvôli Vašej hrozbe odobratia mojej dávky v hmotnej núdzi.“ Z predloženej evidencie dochádzky občanov poberajúcich dávku v hmotnej núdzi za mesiac marec 2015 bolo preukázané, že žalobca v uvedenom mesiaci nevykonával činnosť v stanovenom rozsahu 32 hodín, z ktorého dôvodu v súlade s ustanovením § 25 ods. 2, v spojení s § 10 ods. 3 zákona o hmotnej núdzi od 01.03.2015 mu bola znížená pomoc v hmotnej núdzi mesačne na sumu 55,80 Eur.

Z uvedených odôvodnení rozhodnutí, ako prvostupňového správneho orgánu, tak aj žalovaného jednoznačne vyplýva, že podkladom pre rozhodnutie bola skutočnosť, že žalobca je evidovaný na úrade práce ako uchádzať o zamestnanie bez nároku na dávku v nezamestnanosti, že v súlade s ustanovením § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi žalobcovi dňa 04.02.2015 bola predložená ponuka na vykonanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne podľa pokynov organizátora, ktorým je Mestská časť Vyšné Opátske na obdobie od 01.02.2015 do 31.12.2015. Túto predloženú ponuku žalobca prijal dňa 04.02.2015, čo podpísal, ale s dôvetkom „avšak iba formálne - z donútenia, t. j. kvôli Vašej hrozbe odobratia mojej dávky v hmotnej núdzi.“ V administratívnom spise je založený aj list evidenčnej dochádzky občanov poberajúcich dávku v hmotnej núdzi za mesiac február 2015, podľa ktorej v uvedenom mesiaci žalobca sa mal zúčastniť na výkone pracovných činností v rozsahu 32 hodín mesačne, ale podľa evidencie dochádzky občanov poberajúcich dávku v hmotnej núdzi za mesiac marec 2015 podľa rozpisu ani jeden deň žalobca sa nezúčastnil na vykonávaní činností, z čoho jednoznačne vyplýva, že v mesiaci marec 2015 žalobca sa pracovných činností nezúčastňoval, ktorá skutočnosť medzi účastníkmi konania ani sporná nebola. Uvedené listinné podklady boli aj podkladmi pre vydanie rozhodnutia prvostupňovým správnym orgánom.

Žalobca v odvolaní z 20.04.2015 proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu poukazoval na to, že nebol dostatočne preškolený v rámci bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, i keď sa toho zúčastnil, ale všetkému neporozumel, čo má byť uvedené aj na prezentačnej listine. Zároveň uviedol aký druh pracovných činností mu bol ponúknutý. Poukázal aj na to čo uviedol na ponuke v rámci zabezpečovania vykonávania menších obecných služieb dobrovoľníckej činnosti alebo prác na predchádzaní mimoriadnej situácie dňa 04.02.2015, z akého dôvodu iba túto ponuku prijal a zároveň pripojil aj fotokópiu listu, ktorú doručil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach 11.03.2015, že počnúc dňom 12.03.2015 nebudem ani pasívne sa zúčastňovať tzv. obecných prác s tým, že jeho pasívna účasť na obecných prácach nie je nijako prínosná ani pre obec, ani pre neho a že táto jeho neúčasť nijako neoslabí jeho nárok na vyššie uvedený príspevok.

Podľa § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ak v odsekoch 5 a 6 nie je ustanovené inak, dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 Eur za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, dohodnutom v rozsahu najmenej 32 hodín mesačne a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech (ďalej len „organizátor dobrovoľníckej činnosti“) v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní a) menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, b) dobrovoľníckej činnosti, alebo c) prác na predchádzanie mimoriadnej situácie, počas vyhlásenej mimoriadnej situácii a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie.

Z predložených listinných podkladov, ktoré sú súčasťou administratívnych spisov bolo preukázané, že žalobca dňa 04.02.2015 prijal ponuku vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne v zmysle § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi na obdobie od 01.02.2015 do 31.12.2015, hoci na predloženej ponuke sám ju podčiarkol a zároveň tam uviedol dôvetok z akého dôvodu len túto ponuku prijíma, to znamená, že ponuku na vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne na obdobie od 01.02.2015 do 31.12.2015 prijal a túto činnosť aj v mesiaci február 2015 vykonával, o čom svedčí evidencia dochádzky občanov poberajúcich dávku v hmotnej núdzi. Posúdenie akú činnosť žalobca vykonával v mesiaci február 2015 nie je pre toto konanie podstatná, ale rozhodujúce a podstatné je to, že v mesiaci február 2015 žalobca ponuku vykonávania činností v rozsahu 32 hodín mesačne prijal a skutočne aj vykonal, o čom svedčí, ako už bolo uvedené, evidencia dochádzky.

Z Dohody č. /AC uzatvorená podľa § 10 ods. 3, ods. 9 a násl. zákona č. 417/2013 Z. z. zo dňa 04.12.2014 vyplýva, že organizátorom na realizovanie pracovnej činnosti bola Mestská časť Košice

- Vyšné Opátske, ktoré malo aj zabezpečiť jednak pracovnú činnosť, ktorá je špecifikovaná v článku 2 tejto dohody a taktiež zabezpečiť dodržiavanie dohodnutých podmienok počas celého obdobia trvania dohody. Žalobca, ako to vyplýva zo záznamu o vykonaní, oboznámení a predpisov na zaistenie BOZP u cudzích zamestnancov zo dňa 13.02.2015 podľa prezenčnej listiny sa zúčastnil a pri podpise uviedol, že neporozumel som všetkým témam, ale konkrétne už neuviedol ktorej z tém podľa obsahu nemal rozumieť. Žalobca oznámením, ktoré doručil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice 11.03.2015 oznámil, že sa nebude ani pasívne zúčastňovať tzv. obecných prác, ďalej od 12.03.2015 z dôvodu, že pasívna účasť nie je nijako prínosom pre obec, ani pre Vás, zrejme správny orgán. Z uvedeného vyplýva, že žalobca odmietol výkon menších obecných služieb, ktoré sú uvedené aj v ponuke, ale v žiadnom zo svojich podaní, ani na súdnom pojednávaní konkrétne neuviedol aký konkrétny výkon ponúknutej činnosti podľa ponuky odmietol.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižnej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na osobitný príspevok.

Žalobca ponuku na vykonanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne dňa 04.02.2015 prijal i keď s výhradou, ktorú sám uviedol a činností v rozsahu 32 hodín v mesiaci február 2015 sa zúčastnil a absolvoval. Z predloženej evidencie dochádzky občanov poberajúcich dávku v hmotnej núdzi za mesiac marec 2015 bolo preukázané, že žalobca v uvedenom mesiaci nevykonával činnosť v stanovenom rozsahu 32 hodín a jeho oznámenie doručené Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice 11.03.2015 podľa jeho obsahu možno považovať za odmietnutie, pretože uviedol, že sa nebude ani pasívne zúčastňovať tzv. obecných prác, pretože podľa neho nie sú nijakým prínosom pre neho, obec, ani pre samotný správny orgán. Preto, ak žalobca 04.02.2015 prijal ponuku na vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne a v marci 2015 písomne oznámil, že túto ponuku ďalej odmieta čo aj len pasívne plniť správne a v súlade s ustanovením § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi postupovali správne orgány, ak dávku znížili mesačne o 61,60 Eur z dôvodu neúčasti na aktivácii, nakoľko túto účasť v mesiaci marci 2015 odmietol.

Námietka žalobcu v žalobe, že správny orgán sa nevysporiadal so všetkými námietkami, ktoré uviedol v odvolaní proti prvostupňovému správnemu orgánu nie je opodstatnená, pretože povinnosťou prvostupňového správneho orgánu, ale ani žalobcu nebolo zisťovať, či organizátor pracovnej činnosti Mestská časť Košice - Vyšné Opátske zabezpečila výkon činností tak, ako pre ňu to vyplýva z predloženej dohody a teda aj v akom rozsahu občanov, ktorí prijali ponúknutý výkon činností poučila ohľadne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Podľa názoru súdu vzhľadom na obsah oboznámenia z predpisov na zaistenie BOZP zo dňa 13.02.2015, ako aj na druh pracovných činností uvedených na ponuke, ktorú podpísal žalobca 04.02.2015, keď žalobca má vysokoškolské vzdelanie sa nejaví ako dôveryhodné, že neporozumel všetkým témam, nakoľko mal byť oboznámený s takými predpismi a skutočnosťami, ktoré nemôžu byť problémom na pochopenie pre vysokoškolsky vzdelaného človeka.

Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby bol v súlade so zákonom o pomoci v hmotnej núdzi, ako so Správnym poriadkom, odôvodnenie rozhodnutia žalovaného zodpovedá rozsahu, ktorý vyplýva z ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku, žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadol so všetkými dôkazmi, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, a preto súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol, nepriznal právo na ich náhradu.

Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.