Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11C-644-2002.pdf
PDF · 101.77 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/644/2002
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci navrhovateľa P.. P. Š., Z.. XX.XX.XXXX, B. Q. X., Q. Č.. XXX, I. T. A. P.. X. O., Q. Z. V., F.. U. X, X. H. D.. Ľ. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. Q. X., Š. X, I. T. A. P.. F. B., B., Š. Č.. XX, v konaní o vydanie hnuteľných vecí s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
O trovách konania súd r o z h o d n e do 30 dní po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaním zo dňa 27.06.2002 žiadal vo veci vydania hnuteľných vecí, a to 2 ks pštrosov z pôvodného matičného stáda a 10 ks pštrosov z pôvodného stáda alebo za nevydané kusy pôvodného pštrosieho stáda zaplatiť navrhovateľovi náhradu vo výške 75.000,- Sk za každý nevydaný kus matičného stáda a vo výške 25.000,- Sk za každý nevydaný kus zo stáda pôvodných jednoročákov, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa znejúceho petitu celková suma za nevydané kusy je v sume 400.000,- Sk, t.j. 13.277,56 eur. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že začiatkom decembra roku 2000 napísal rukou písaný list odporcovi, že od kúpy pštrosov odstupuje z dôvodov v pripojenom liste.
Súd mal preukázané na základe listinného dôkazu, a to listu adresovanému odporcovi, v ktorom na strane 4 listu uvádza, že odstupuje od dohody, nakoľko bol uvedený do omylu týkajúcej sa dohody o kúpe pštrosov a jedná sa o dohodu relatívne neplatnú podľa ust. 49a Občianskeho zákonníka. Žiada o vrátenie kúpnej ceny vo výške 410.000,- Sk, a to v lehote 7 dní odo dňa doručenia tohto listu.
Právny zástupca navrhovateľa trval na podanom návrhu a má zato, že návrh navrhovateľa je dôvodný na finančné plnenie. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa navrhovateľ stal vlastníkom na základe uzatvorenej ústnej zmluvy, ale držiteľom pštrosov nie je. Zároveň uviedol, že sa jedná o eventuálny petit.
Právny zástupca odporcu namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľa, kde uviedol, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný, keďže nie je vlastníkom veci, ktorú žiada vydať a pštrosy sa nenachádzajú u odporcu, takže v uvedenom prípade nejedná sa o pasívnu legitimáciu zo strany odporcu. V prípade žaloby o vydanie veci je pasívna legitimácia odporcu daná tým, že vec neoprávnene navrhovateľovi ako vlastníkovi zdržuje. Žaloba na vydanie veci môže mať úspech len vtedy, ak žalobca preukáže svoje vlastnícke právo a ďalej ak preukáže, že mu vec žalovaný zdržuje neprávom. Právny zástupca odporcu žiada, aby súd návrh navrhovateľa zamietol z vyššie uvedených dôvodov.
Súd vykonal dokazovanie, a to: vypočutím účastníkov konania, svedkov (Š. A. na čl. 83 spisu, D.. P. U. na čl. 115-117 spisu, H. B. na čl. 114-115 spisu), oboznámením sa s listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi, odpisom listu zo navrhovateľa adresovaný odporcovi, odstúpením resp. neplatnosťou
zmluvy o kúpe pštrosov - list navrhovateľa zo dňa 14.12.2000, neplatnosťou, resp. odstúpením od zmluvy o kúpe pštrosov zo dňa 17.01.2001, kúpnou zmluvou zo dňa 20.04.2001, zmluvou o úschove zo dňa 20.04.2001, upovedomením navrhovateľa zo dňa 17.10.2001 adresovaným D.. P. U., výzvou navrhovateľa zo dňa 04.04.2002 adresovanou odporcovi, návrhom mimosúdnej dohody - vyjadrením zo dňa 16.12.2003, návrhom mimosúdnej dohody zo dňa 26.09.2003, výpisom z obchodného registra OS Prešov ohľadom firmy B.-C. Q..J..H.., splnomocneným zo dňa 26.03.2001, Zmluvou o prevode obchodného podielu spoločnosti H.-G.-Q. Q..J..H.. zo dňa 27.03.2001, Zápisnicou z konania mimoriadneho valného zhromaždenia z dňa 27.03.2001, interným dokladom č. 7, inventárnou kartou hmotného investičného majetku, Daňovým priznaním spoločnosti H.-G.-Q. Q..J..H.., faktúrou č. 2/2000, faktúrou č. 1/2000, príjmovým a výdavkovým pokladničným dokladom. Okresný súd v Poprade rozhodol rozsudku dňa 7.5.2010. Proti rozsudku bolo podané odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 6.9.2010 zrušil rozsudok OS Poprad a vrátil vec na ďalšie konanie. Súd vytýčil pojednávanie na deň 24.3.2011. Právny zástupca odporcu ospravedlnil neúčasť na pojednávaní. Zápisnica z pojednávania zo dňa 24.3.2011. Odročené na deň 14.4.2011. Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní zo strany právneho zástupcu odporcu. Zápisnica zo dňa 14.4.2011, odročené na deň 3.6.2011. Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní zo strany právneho zástupcu odporcu na deň 3.6.2011 z dôvodu PN. Zápisnica zo dňa 3.6.2011, odročené na deň 22.9.2011. Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní zo strany právneho zástupcu odporcu zo dňa 21.9.2011. Žiadosť o odročenie pojednávania-ospravedlnenie na deň 229.2011 zo strany právneho zástupcu navrhovateľa. Zápisnica zo dňa 22.9.2011 odročené na deň 11.11.2011. Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Zápisnica zo dňa 11.11.2011, odročené na deň 20.1.2012. List zo dňa 23.11.2011 oznámenie adresy svedkov. Uznesenie zo dňa 16.12.2011 OS Poprad. Žiadosť o doručenie zásielky čl. 325. List Obecný úrad Soľ zo dňa 27.12.2011. Doplnenie podania zo dňa 11.1.2012: číta sa. List zo dňa 10.1.2012-žiadosť o preloženie termínu pojednávania zo strany právneho zástupcu odporcu. Zápisnica zo dňa 20.1.2012. Predvolanie na deň 9.3.2012. Zápisnica zo dňa 9.3.2012. Upovedomenie o odročení pojednávania na deň 20.4.2012. Plná moc zo dňa 1.4.2011. Uznesenie o znaleckom dokazovaní zo dňa 7.8.2012, ppl. dňa 31.8.2012. Záznam o zložení preddavku. Vyúčtovanie znaleckého. Znalecký posudok D.. X. U. čl. 359-378: číta sa. Uznesenie o zložení preddavku zo dňa 4.12.2012. Uznesenie o priznaní znalečného. Odvolanie proti uznesenie zo dňa 10.1.2013 zo strany právneho zástupcu odporcu. Postúpenie odvolania KS Prešov dňa 12.3.2013. Vyjadrenie znalca zo dňa 17.4.2013. Uznesenie KS Prešov zo dňa 30.4.2013 ppl. dňa 4.6.2013. Predvolanie zo dňa 11.7.2013 na deň 15.10.2013. Preloženie termínu pojednávania zo strany práv.zástupcu odporcu. Úradný záznam zo dňa 9.10.2013. Upovedomenie o odročení pojednávania na deň 24.1.2014. List zo dňa 9.10.2013-žiadosť o odročenie pojednávania. List zo dňa 24.1.2014-žiadosť o odročenie pojednávania zo strany práv.zástupcu odporcu. Potvrdenie o PN. Zápisnica zo dňa 24.1.2014, odročené na deň 20.3.2014. List zo dňa 17.3.2014-žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu PN právneho zástup.odporcu. zápisnica zo dňa 20.3.2014, odročené na dnešný deň, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Podľa súdu a podľa vyjadrenia účastníkov konania je nesporné, že bola uzatvorená ústna dohoda, na základe ktorej došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, pokiaľ sa jedná o výšku dohodnutej ceny. Na základe preukázanej judikatúry vyplýva, že navrhovateľov prejav vôle zo dňa 5.12.2000 je potrebné vykladať ako dovolanie sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, a to podľa judikatúry NS ČR 32Odo/722/2003, a to skutočnosť, že účastník sa dovoláva relatívnej neplatnosti, vyplýva napr. z toho, že z jeho žalobného tvrdenia je zrejmé, že pre vadu právneho úkonu, ktorá má podľa zákona za následok relatívnu neplatnosť, nechce byť účinkami tohto úkonu viazaný. Nie je preto rozhodujúce, ako účastník právny úkon označil, napr. ako odstúpenie od zmluvy, ale rozhodujúce je, akému prejavu vôle v skutočnosti podľa jeho obsahu úkon smeroval.
Z listu na strane čl. 3-7 navrhovateľ uvádza, že z dôvodu, že sa ukázalo, že pre neidentifickosť chovu (pôvod pštrosov nie je známy), pre pokrvnú príbuznosť a tiež pre vady najmä u Ramba z matičného chovu predmetné zvieratá nie sú spôsobilé na zaradenie do uznaného plemenného chovu a z tohto dôvodu je dohoda relatívne neplatná, a preto od nej odstupuje. Zároveň požaduje plnenie z neplatného právneho úkonu, čím je bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať. Odporca nepopiera tú skutočnosť, že došlo k odstúpeniu od zmluvy zo strany navrhovateľa a že uvedený list mu nebol doručený. List, ako sám navrhovateľ udáva, bol podaný na pošte dňa 5.12.2000 a na tento list reagoval odporca prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 14.12.2000. List navrhovateľa adresovaný odporcovi bol riadne doručený. Jednostranným právnym úkonom navrhovateľa, a to odstúpením od zmluvy, došlo k splneniu rozväzovacej podmienky, nastali právne účinky neplatnosti právneho úkonu a dotknutý právny
úkon stráca svoju účinnosť. Zmluva bola uzatvorená v júni 2000 a dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je z 5.12.2000. Ako sám navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza, že k ústnej dohode a ku kúpe pštrosov a úhrade za pštrosy došlo v dňoch 19.6. až 21.6.2000, kde celkovo uhradil sumu navrhovateľovi 410.000,- Sk. Z toho 150.000,- Sk za 2 ks pštrosov z matičného stáda (za 75.000,- Sk) a 260.000,- Sk za 10 a pol kusa jednoročákov (za 25.000,- Sk). Navrhovateľ sa ako osoba oprávnená dovolal relatívnej neplatnosti, a to v zákonnej 3-ročnej premlčacej dobe. Navrhovateľ počas celého konania nezobral svoj návrh späť vo veci týkajúcej sa jednostranného právneho úkonu. Navrhovateľ sa dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu, čo je právny úkon hmotnoprávnej povahy, nastali i účinky neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo.
Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon preto, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu, neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť (napríklad správa katastra je zásadne povinná, ak niet dovolania sa relatívnej neplatnosti, povoliť vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bez ohľadu na to, že právny úkon je relatívne neplatný).
Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu vyžaduje uplatnenie, a to oprávnenou osobou, prejav dovolania sa neplatnosti musí byť adresný a určený všetkým stranám úkonu a dovolanie neplatnosti sa musí uskutočniť v premlčacej lehote. Dovolaním sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy v našom konkrétnom prípade to bola kúpa pštrosov, nastávajú účinky neplatnosti právneho úkonu. To znamená, že kupujúcim sa nestal vlastníkom predmetu kúpy a predávajúcemu nepatrí kúpna cena. Na navrhovateľa neprešlo vlastnícke právo k pštrosom, a to z dôvodu, že sa úspešne dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. To znamená, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu pôsobí ex tunc. Subjektom na podanie vlastníckej žaloby je vlastník veci (rozhodnutie NS ČR 28Cdo/2368/2002). Odporca ako účastník právneho vzťahu nerozporoval žiadnym spôsobom relatívnu neplatnosť. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhovateľ nie aktívne legitimovaný na podanie žaloby, keďže nie je vlastníkom veci, ktorú žiada vydať.
Vlastnícka žaloba na vydanie veci (reivindikácia) môže mať úspech len vtedy, ak žalobca preukáže svoje vlastnícke právo a ďalej, ak preukáže, že mu vec žalovaný zdržuje neprávom. Z výsluchu účastníkov konania a z výsluchu svedkov súd mal preukázané, že predmetné pštrosy sa nenachádzajú u odporcu. To znamená, že v uvedenom prípade v návrhu o vydanie veci nebola preukázaná pasívna legitimácia zo strany odporcu, nakoľko uvedené pštrosy sa u odporcu nenachádzajú.
Podľa § 40a Občianskeho zákonníka Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
V ust. § 40a sú uvedené prípady, v ktorých sa právny úkon považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je právnym úkonom dotknutý, nedovolá tejto neplatnosti. Dovolať sa neplatnosť možno buď oznámením druhému účastníkovi právneho úkonu alebo aj v súdnom konaní.
V našom konkrétnom prípade sa navrhovateľ dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu tým, že začiatkom decembra 2000 zaslal list odporcovi, v ktorom oznámil neplatnosť právneho úkonu, tzn. ústnej dohody týkajúcej sa kúpy pštrosov. Podľa súdu dotknutá osoba-navrhovateľ sa dovolal neplatnosti právneho úkonu, nakoľko aj odporca-právny zástupca odporcu reagoval na uvedenú neplatnosť zmluvy listom, kde poukázal, že kúpa pštrosov prebiehala výlučne medzi firmou H.-G.-Q. Q..J..H.., ale nenamietal ďalšie skutočnosti týkajúce sa neplatnosti právneho úkonu.
Prípady relatívnej neplatnosti sú v § 40a Občianskeho zákonníka uvedené taxatívne. Za relatívne neplatné sa považujú tieto právne úkony: a) Právny úkony, ktorý urobila konajúca osoba v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť; právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne (§ 49a Občianskeho zákonníka).
Tak, ako navrhovateľ sám v liste uvádza, že bol uvedený do omylu, a to tým, že v liste z decembra 2000, a to tým, že kúpou pštrosov bol uvedený do omylu, nakoľko mal zato, že predal pštrosy, ktoré sú neidentické, ktorých pôvod nie je známy, a preto ich zaradenie do ďalšieho legalizovaného chovu je podľa právnej úpravy finančne náročné a pre zaradenie do plemenného chovu nemožné. To znamená, že podľa názoru súdu boli splnené aj podmienky cit. zák. 49a Občianskeho zákonníka.
Skutočnosť, že účastník uplatnil relatívnu neplatnosť, vyplýva už z toho, že z jeho žalobného tvrdenia vyplýva, že pre vadu právneho úkonu, ktorá má podľa zákona za následok relatívnu neplatnosť, nechce byť účinkami tohto úkonu viazaný. Je nerozhodné, či žalobca kvalifikuje uplatnenú neplatnosť právneho úkonu ako absolútnu alebo relatívnu (NS ČR č.k. 24Cdo/192/1998). Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľov prejav vôle v jeho liste zo dňa 5.12.2000 treba vykladať ako dovolanie sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania.
Z obsahu jednak návrhu a jednak vyjadrenia účastníkov konania súd zistil, že navrhovateľ zaplatil odporcovi za pštrosy v dňoch 19.6.2000 do 21.6.2000 sumu 410.000,- Sk bez potvrdenia a že sa dohodli o spoločnom chove, a to tak, že odkúpené pštrosy ponechal na farme odporcu, pretože nemal vytvorené chovné podmienky. Na chove sa podieľal do 5.12.2000 navrhovateľ. Odporca nemal ani ku dňu podania návrhu ani ku dňu vyhlásenia rozsudku v držbe pštrosy, nakoľko tieto boli v úschove u p. U.. Následne došlo k zmiešaniu pštrosov p. U. a odporcu a následne tieto pštrosy boli predané.
Súd sa zaoberal otázkou protinávrhu na čl. 77 spisu, ktorú vzniesol na pojednávaní dňa 26.5.2006 právny zástupca odporcu a ktorý uviedol, že sa nejedná o vzájomný návrh, ale výslovne o obranu.
Podľa § 49a Občianskeho zákonníka Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Podľa ust. § 107 Občianskeho zákonníka ods. 3 Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
Súd sa zaoberal aj otázkou pasívnej legitimácie odporcu a z výpisu z obchodného registra súd mal preukázané, že spoločnosť H.-G.-Q., s.r.o., zapísaná vo vložke 13038/V, bola zapísaná v obchodnom registri odo dňa 15.1.1997 do 10.6.2001, sídlo spoločnosti bolo Š. X, Q. X., od 28.12.1998 do 10.6.2001 a od 15.1.1997 do 27.12.1998 B. XXX. Spoločníkom bol odo dňa 15.1.1997 do 10.6.2001 D.. Ľ. A. a taktiež konateľom spoločnosti od 15.1.1997 do 10.6.2001. Odo dňa 11.6.2001 bol konateľom spoločnosti H. B.. Odo dňa 11.1.2001 bola spoločnosť vedená pod obchodným menom B.-C. Q..J..H.., kde spoločníkom a konateľom spoločnosti nebol D.. Ľ. A..
Zo zmluvy obchodného podielu spoločnosti H.-G.-Q., Q..J..H.. zo dňa 27.3.2001 čl. 93 a 94 spisu súd mal preukázané, že prevoditeľ D.. Ľ. A. a nadobúdateľ H. B. uzatvorili podľa § 115 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení, zmluvu o prevode obchodného podielu spoločnosti H.-G.-Q., Q.. Q. J..H.., Š. X, a to tak, že prevoditeľ-D.. Ľ. A. prevádza celý svoj obchodný podiel na nadobúdateľa, čím sa stáva nadobúdateľ vlastníkom obchodného podielu spoločnosti H.-G.-Q. a nadobúdateľ vyhlasuje, že pristupuje k spoločenskej zmluve spoločnosti H.-G.-Q., Q.. Q. J..H.. zo dňa 14.11.1996. Účinky prevodu obchodného podielu voči spoločnosti vznikajú dňom doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti. Zároveň bola spísaná zápisnica z konania mimoriadneho valného zhromaždenia o prevode celého obchodného podielu spoločníka D.. Ľ. A. na H. B. a zmena obchodného mena spoločnosti na B.-C. Q..J..H.. Uvedené zmeny prevody, obchodného podielu neriešia ďalšie záväzky vyplývajúce zo spoločnosti H.-G.-Q.. To znamená, že ku dňu podania návrhu na začatie konania, t.j. ku dňu 27.6.2002 spoločnosť H.-G.-Q. Q..J..H.. nebola evidovaná v obchodnom registri a celý podiel spoločnosti prešiel na spoločnosť B.-C. Q..J..H.. To znamená, že odporca v uvedenom spore bol pasívne legitimovaný, a to z dôvodu prevodu obchodného podielu spoločnosti.
Súd z výsluchu účastníkov konania má zato, že navrhovateľ sa dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu, a to najneskôr ku dňu 5.12.2000, tzn. že právny úkon je neplatný tzn. že kupujúci sa nestal vlastníkom predmetu kúpy a predávajúcemu nepatrí kúpna cena. Na základe tohto výkladu na navrhovateľa nikdy neprešlo vlastnícke právo k pštrosom, teda navrhovateľ sa vlastníkom predmetných pštrosov nikdy nestal, a to z dôvodu, že sa dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu ex tunc.
Ochrany vlastníckeho práva sa môže domáhať iba vlastník veci, toto právo nie je prevoditeľné na iné osoby a také osoby, ktoré nie sú vlastníkmi veci, nemôžu podať žalobu na ochranu vlastníctva iného vo svojom mene. Navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby, keďže nie je vlastníkom veci, ktorú žiada vydať. V uvedenom prípade sa jedná o eventuálny petit a súd sa zaoberal otázkou eventuálneho petitu, a to podstatou eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie jedného nároku a ak by toto vydanie nebolo možné, napr. pretože sa vec zničila, stratila, návrh na relutárnu peňažnú náhradu (prisúdenie sumy peňazí), to je podstata eventuálneho petitu. V rozhodnutí č.k. 3Cdo/347/2009 NS SR vysvetľuje sa, čo je eventuálny petit. Uvádza sa, že o takýto petit ide v prípade, ak navrhovateľ žiada zaviazať odporcu na jeden druh plnenia a len ak objektívne nebude možné vyhovieť prvému petitu, žiada ho zaviazať „in eventum“ na iné plnenie. Tak je to aj pri návrhu na vydanie veci, ktorý navrhovateľ formuluje tak, že pre prípad nemožnosti vydania veci či už preto, lebo vec neexistuje alebo ju odporca nemá, žiada od odporcu peňažnú náhradu. Treba zdôrazniť, že podstatou eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie iba jedného nároku. Aj súd dospeje k záveru o existencií okolností opodstatňujúci petit v jeho druhej eventualite, rozhoduje podľa nej a prvý petit zamietne. Naopak, ak súd rozhodne podľa prvej eventuality petitu, o druhej už nerozhoduje. Vzájomný obsah oboch petitov je teda daný tým, že súd sa môže zaoberať a rozhodovať o druhom (eventuálnom) petite až potom, kedy je zistená a preukázaná neodôvodnenosť alebo neopodstatnenosť plnenia v zmysle prvého petitu. V uvedenom prípade nemôže a nemá navrhovateľ aktívnu legitimáciu na podanie žaloby tak, ako uvádza vo svojom návrhu, t.j. vydania pštrosov, nakoľko dovolal sa úspešne relatívnej neplatnosti právneho úkonu ex tunc, a to 5.12.2000, tzn. že zmluva o kúpe pštrosov sa stala neplatnou, tzn. on už nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na vydanie pštrosov, lebo on už odo dňa 5.12.2000 sa nestal vlastníkom, nevlastnil pštrosy. To znamená, že neprichádza do úvahy otázka riešenia eventuálneho petitu, tzn. zaviazať odporu na zaplatenie peňažného plnenia titulom nemožnosti plnenia prvého petitu, a to vydania pštrosov, nakoľko, ak navrhovateľ nemá aktívnu legitimáciu, nie je vlastníkom pštrosov, tak ku dňu podania žaloby, t.j. ku dňu 27.6.2002 nemohol podať návrh vo forme eventuálneho petitu. Podstatou eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie jedného nároku.
Súd mal preukázané, že v uvedenom prípade nebol preukázaný hlavný nárok tak, ako uviedol vyššie, tak nie je možné vyhovieť ani eventuálnemu návrhu, nakoľko navrhovateľ sa nemôže domáhať svojho vlastníckeho práva, keď ho nemá.
O trovách konania súd rozhodne v zmysle ust. § 151 O.s.p., ods. 3 - v zložitých prípadoch najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, môže súd rozhodnúť, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.