Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-7C/294/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou v právnej veci navrhovateľa PRIVATdebt, s.r.o., so sídlom Hlohovec, 9. mája 1817/3, IČO: 45322571, zast. JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom v Hlohovci, 9. mája 3, proti odporkyni N. H., D.. W. XX.XX.XXXX, N. A. XXX, o zaplatenie 3.815,19 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd návrh zamieta.

II. Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd odporkyňu zaviazal k zaplateniu sumy 3.815,19 Eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 27.01.2013 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Uviedol, že navrhovateľ ako postupník nadobudol pohľadávku voči odporkyni vzniknutú na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2740403 4 02 uzatvorenej medzi odporkyňou a Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. Odporkyňa mala podľa tejto zmluvy povinnosť uhrádzať mesačné platby. Túto povinnosť si však neplnila a neuhrádzala platby ani po lehote splatnosti. Dňa 17.12.2012 uzatvorili navrhovateľ a odporkyňa Dohodu o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára. Odporkyňa uznala záväzok vo výške 3.815,19 Eur s príslušenstvom pohľadávky. Odporkyňa sa zaviazala zaplatiť navrhovateľovi záväzok vo výške 70,-Eur mesačne, pričom splatnosť prvej splátky bola dňa 25.01.2013. Ostatné splátky mala splácať vždy k 25. dňu v mesiaci. Odporkyňa dátum prvej splátky nedodržala a neuhradila splátku riadne a včas. Celá pohľadávka sa tak podľa bodu 3.2. stala splatnou 26.01.2013. Keďže odporkyňa neuhradila celý splatný záväzok do 26.01.2013, od 27.01.2013 sa dostala do omeškania.

Odporkyňa uviedla, že úver si brali spolu s mužom asi v sume 100,000,-Sk, nevie, koľko z neho zaplatili. Nepamätá si, či podpisovali aj Dohodu o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára, ktorá je založená v spise.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s Dohodou o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára zo dňa 17.12.2012, Zmluvou o postúpení pohľadávok 235/2012 zo dňa 01.10.2012, oznámením postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 15.10.2012, Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 07.02.2007, písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 16.04.2015, zo dňa 16.11.2015, výpisom z účtu konta medziúveru, odstúpením od zmluvy zo dňa 18.03.2009 s dokladom o doručovaní, výsluchom odporkyne.

Ako vyplýva z dokladov predložených navrhovateľom, dňa 07.02.2007 došlo medzi odporkyňou ako dlžníčkou, L. H. ako spoludlžníkom a Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., ako veriteľom k uzatvoreniu Zmluvy

o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Veriteľ poskytol odporkyni mimoriadny medziúver pod číslom 2740403 4 02 vo výške 100.000,-Sk s tým, že po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý, a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa mal mimoriadny medziúver zmeniť na stavebný úver pod číslom 2740403 7 01 vo výške 60.000,-Sk. Presná výška stavebného úveru sa mala rovnať rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Odporkyňa bola povinná poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 500,-Sk. Výška úrokovej sadzby všetkých vkladov poukázaných na zmluvu o stavebnom sporení bola 2% ročne ku dňu uzatvorenia zmluvy o stavebnom sporení. Odporkyňa sa zaviazala splatiť mimoriadny medziúver vrátane úroku. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru bola 7,99% ročne ku dňu uzatvorenia zmluvy. Ďalej boli dohodnuté výšky jednotlivých poplatok. Bolo ďalej dojednané, že do nasporenia 40% cieľovej sumy sa odporkyňa zaviazala vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 500,-Sk a splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 660,-Sk. Stavebný úver mala odporkyňa následne splácať spolu s úrokmi vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 875,-Sk. Veriteľ bol oprávnený uspokojiť z mesačnej splátky svoje pohľadávky v poradí: sankčné úroky, poplatky, úroky a istina. Bol tiež dohodnutý úrok z omeškania zo zameškaných splátok vo výške 5% ročne v prípade omeškania so splátkou povinného mesačného vkladu na zmluvu o stavebnom sporení, bol tiež dojednaný úrok z omeškania vo výške 3% pri stavebnom úvere a 5% pri mimoriadnom medziúvere, ak bola odporkyňa v omeškaní so splátkou, ako i iné podmienky.

Listom zo dňa 18.03.2009 veriteľ od tejto zmluvy odstúpil z dôvodu neuhradenia zročných splátok ani v poskytnutej dodatočnej lehote. Veriteľ žiadal uhradiť celkovú dlžnú sumu do 7 dní od doručenia tohto listu. Ten bol odporkyni doručený 23.03.2009.

Dňa 01.10.2012 došlo medzi veriteľom ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávok 235/2012, na základe ktorej bola pohľadávka veriteľa voči odporkyni z horeuvedenej zmluvy vrátane jej príslušenstva a všetkých práv s ňou spojených postúpená na navrhovateľa. Podľa prílohy tejto zmluvy bola celková dlžná suma k 30.09.2012 vo výške 5.530,37 Eur, pozostávala z istiny vo výške 3.815,19 Eur, úrokov vo výške 1.715,18 Eur.

Dňa 17.12.2012 bola medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom uzatvorená Dohoda o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára. Podľa tejto dohody odporkyňa uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči navrhovateľovi, ktorý vznikol na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2740403 4 02. Záväzok mal pozostávať z istiny 3.815,19 Eur a príslušenstva podľa zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Odporkyňa sa zaviazala zaplatiť záväzok voči navrhovateľovi v mesačných splátkach po 70,-Eur, dátum prvej splátky bol 25.01.2013. Odporkyňa sa tiež zaviazala k úhrade príslušenstva záväzku a úrokov z omeškania. V bode 3.1 sa konštatuje, že odporkyňa má vedomosť o premlčaní záväzku a jeho následkoch.

Podľa ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Dlh odporkyne vyplýva z pôvodne uzatvorenej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Na jej základe poskytol právny predchodca navrhovateľa odporkyni úver. Úver nebol splácaný a následne bola pohľadávka postúpená vrátane jej príslušenstva na navrhovateľa zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 01.10.2012. Avšak ešte dňa 18.03.2009 odstúpil pôvodný veriteľ od uzatvorenej Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a žiadal odporkyňu, aby uhradila celú pohľadávku do 7 dní od doručenia odstúpenia od zmluvy. Odstúpenie bolo odporkyni doručené dňa 23.03.2009, teda k dobrovoľnému plneniu malo dôjsť najneskôr dňa 30.03.2009. K zaplateniu nedošlo.

Pokiaľ by sme vychádzali zo skutočnosti, že uzatvorená zmluva je zmluvou o úvere (čo z jej názvu v zásade i vyplýva), úprava takéhoto typu zmluvy je obsiahnutá v Obchodnom zákonníku.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 261 ods. 1 - 6 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia, b) medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a družstvom pri výkone jeho poverenia, c) z burzových obchodov a ich sprostredkovania ( § 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov, d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716), e) z bankovej záruky ( § 313), z cestovného šeku ( § 720) a sľubu odškodnenia ( § 725). Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom

v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom. Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

Podľa § 397 Obch. zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 401 ods. 1 Obchodného zákonníka strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným vyhlásením druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu, a to aj opakovane; celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia ako 10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť. Toto vyhlásenie možno urobiť aj pred začiatkom plynutia premlčacej doby.

Je zrejmé, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere medzi veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom sa, vychádzajúc z § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, za spotrebiteľské zmluvy považovali iba kúpna zmluva, zmluva o dielo a odplatné zmluvy upravené v Občianskom zákonníku, zatiaľ čo zmluva o úvere je upravená ako absolútny obchod v Obchodnom zákonníku (§ 261 Obchodného zákonníka). Napriek tomu, že predmetná zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom nato, že ide o formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné túto zmluvu posúdiť i z pohľadu spotrebiteľského práva. V čase uzatvorenia zmluvy medzi pôvodným veriteľom a odporkyňou bol takýmto právnym predpisom zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. Podľa § 2 ods. 1 tohto zákona na účely tohto zákona sa spotrebiteľom rozumela fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, dodávateľom podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby, a službou akákoľvek činnosť, ktorá je určená na ponuku spotrebiteľovi s výnimkou činností podľa osobitných predpisov. Podľa § 6 tohto zákona predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Podľa názoru súdu nie je v súčasnosti možné rozlišovať medzi spotrebiteľskými vzťahmi, ktoré vznikli do doby, kým zákonodarca vývojom nedospel k záveru, že sa za spotrebiteľské zmluvy považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a zmluvami, ktoré sú uzatvárané v súčasnosti. Podľa názoru súdu je tak potrebné aplikovať i na tento právny vzťah ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v súčasnom znení. I v čase uzatvorenia zmluvy o úvere platilo ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemohli odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemohol vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy prikazovalo aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti spotrebiteľa pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie ako príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto nebolo možné prihliadať na zmluvné dojednania zmluvných strán v článku VIII. bod 6 zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Dojednanie o predĺžení zákonnej premlčacej lehoty účastníkov spotrebiteľskej zmluvy v neprospech spotrebiteľa je pre rozpor s ustanovením § 54 ods. 1 absolútne neplatné spôsobujúce hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Preto takéto písomné vyhlásenie odporcu o predĺžení premlčacej lehoty podľa ustanovení Občianskeho zákonníka predstavuje neprijateľnú a absolútne neplatnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Súd je pritom povinný na neplatnosť zmluvnej podmienky prihliadať. To znamená, že vyhláseniu odporcu o predĺžení premlčacej doby nemožno pripisovať žiadny právny význam a pri posudzovaní uplatnenej námietky premlčania treba postupovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ od uzatvorenej zmluvy riadne odstúpil, požiadal o vrátenie peňažných prostriedkov v stanovenej lehote. Odstúpenie od zmluvy bolo doručené odporkyni dňa 23.03.2009. Týmto bola predmetná zmluva od začiatku zrušená a každý z účastníkov bol povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal.

Premlčacia doba v prípade bezdôvodného obohatenia je v danom prípade dvojročná, preto táto uplynula 23.03.2011.

Následne však odporkyňa podpísala Dohodu o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára dňa 17.12.2012, kde je uvedené, že má vedomosť o premlčaní záväzku a jeho následkoch. Vychádzajúc z citovaných ustanovení súd konštatuje, že Dohoda o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára nie je uzatvorená platne. Dohoda je formulár, ktorý vopred pripravil nový veriteľ, pričom odporkyňa nemala možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah takejto dohody. Existuje aj vážna pochybnosť o tom, že skutočný prejav vôle odporkyne zodpovedá obsahu takejto dohody, čomu zodpovedá aj spôsob vyplňovania dohody. Prehlásenie odporkyne o vedomosti premlčania dlhu je pritom skryté do dohody o splátkach v článku 3.1, pričom podľa názoru súdu malo byť súčasťou uznania dlhu v článku II. Takto formulovaná dohoda nemôže byť pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľná a určitá. Postup navrhovateľa je potom v rozpore s dobrými mravmi, pretože odporkyňa si podpisom takejto dohody zhoršila svoje postavenie. Zmluvné vyhlásenie odporkyne o vedomosti premlčania dlhu spôsobuje pritom značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporkyne ako spotrebiteľky. Vychádzajúc z týchto skutočností súd preto konštatuje, že v danom prípade došlo k premlčaniu, na ktoré súd prihliadol ex offo.

V prípade spotrebiteľských sporov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Takúto povinnosť aj pre súd stanovila v spotrebiteľských sporoch novela zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vykonaná zák. č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014 (§ 5b zákona). Ide o ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť najmä súdom z úradnej povinnosti skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami nedošlo k premlčaniu. Vzhľadom k tomu, že táto novela zákona o ochrane spotrebiteľa nemá prechodné ustanovenia, má súd povinnosť prihliadnuť k premlčaniu ex offo pri všetkých sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv v čase svojho rozhodovania.

Na základe týchto skutočností súd návrh navrhovateľa v celosti zamietol. K premlčaniu nároku došlo 30.03.2011, návrh na súd bol podaný až dňa 17.04.2014.

Odporkyni ako v konaní úspešnej účastníčke vznikol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nárok na náhradu trov konania. Túto si podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, a tak jej súd náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.