Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-4C/21/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľa U. T., A.. XX.X.XXXX, P. X. XX X, XXX XX Q., Š., doručované na adresu: F. T., Q. O. XXX, XXX XX S., proti odporkyni O. T., A.. XX.XX.XXXX, X. XXX, XXX XX S., zast. JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom Moyzesova 34, 022 01 Čadca, v konaní o zníženie výživného takto

rozhodol:

I. Návrh z a m i e t a.

II. Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Dňa 2.2.2016 navrhovateľ podal návrh na zníženie výživného na dcéru O. T.. Výživné žiadal znížiť zo sumy 250 € mesačne na sumu 100 € mesačne. Ako dôvod zníženia uviedol, že poberá invalidný dôchodok vo výške 354 €. Iné skutočnosti v návrhu neuviedol. Na výzvu súdu na čl. 15 spisu na preberanie zásielok označil osobu - svojho brata F. T., S., Q. O. XXX, ktorý však bol určený navrhovateľom len na preberanie zásielok. Nepredložil v konaní plnú moc na zastupovanie v konaní vedenom pred Okresným súdom v Čadci pod sp. zn. , preto ho súd v konaní vypočul ako svedka. K svojmu návrhu pripojil listinný dôkaz v španielskom jazyku na čl. 2 spisu pretlmočený do úradného jazyka slovenského na čl. 3 spisu bez overenia úradnými osobami, z ktorého vyplýva, že od 21.8.2015 poberá invalidný dôchodok, pričom z listinných dôkazov na čl. 5 (španielsky), na čl. 7 (slovensky) vyplýva, že dôchodok je vo výške 355,38 €. Vyplýva to aj z ďalších listinných dôkazov, účtovných dokladov, výpisov z účtu v španielskom jazyku čl. 8, že dôchodok v takejto výške je na účet navrhovateľa doručovaný. Na čl. 15 spisu dňa 3.3.2016 mailom oznámil adresu odporkyne - dcéry ako aj adresu osoby určenej navrhovateľom na preberanie písomností, za ktorú označil svojho brata F. T., S., Q. O. XXX, Č.Y. (čl. 15). Pripojil zároveň obžalobu vo veci čl. 16, z ktorej vyplýva, že dňa 20.1.2011 bola podaná obžaloba na navrhovateľa za úmyselné neplnenie si zákonnej vyživovacej povinnosti. Z uvedenej obžaloby vyplýva, že na dcéru O. T. zverenej do výchovy matky neplatil úmyselne a riadne výživné od 1.7.2007 najmenej do podania obžaloby dňa 20.1.2011. Od 1.7.2007 do 27.3.2008 bol povinný platiť výživné 1 500 Sk, teda 49,79 € mesačne. Na základe rozsudku Okresného súdu v Čadci č. k. zo dňa 31.1.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.3.2008 bol povinný platiť výživné na dcéru O. T. vo výške 3 500 Sk, teda vo výške 116,17 €. Na základe rozsudku Okresného súdu v Čadci sp. zn. z 9.9.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2009, bol povinný platiť výživné na dcéru O. T. vo výške 250 € mesačne. Z obžaloby ďalej vyplýva, že za uvedené časové obdobie dlhuje na výživnom na dcéru O. T. najmenej 4 733 € (zaplatil 2 000 Sk, teda 66,38 €). V čase, kedy neplatil výživné, pracoval a žil v zahraničí. Neuviedol príjem za obdobie od 1.7.2007.

Právny zástupca O. T. na pojednávaní dňa 5.5.2016 uviedol. Dcéra navštevuje tretí ročník X. Č.. Nesúhlasí s návrhom na zníženie vyživovacej povinnosti. Navrhovateľ má dlh na výživnom viac ako 9

000 €. Dcéra je celiatička, v súvislosti s tým musí dodržiavať diétu, rovnako aj v súvislosti s reumatickým ochorením. V príčinnej súvislosti so zdravotným stavom má náklady minimálne vo výške 150 € mesačne. Okrem toho má bežné náklady študenta - stredoškoláka a občana jej vekovej kategórie.

Na pojednávaní dňa 5.5.2016 bola vypočutá osoba T. F., ktorého navrhovateľ na čl. 15 spisu označil ako osobu pre doručovanie. Plnú moc k zastupovaniu v konaní však nepredložil, preto na pojednávaní dňa 5.5.2016 bol vypočutý ako svedok. Uviedol: Navrhovateľ je jeho brat. Adresa trvalého bydliska navrhovateľa a svedka je zhodná, teda S., Q. O. XXX. Uviedol, že navrhovateľ žije v Š. približne 5 - 6 rokov. Poberá invalidný dôchodok. Nevie sa vyjadriť k tomu, či tam vykonáva prácu a akú prácu vykonáva. Za celý uvedený čas bol dvakrát doma. Náklady na rodinný dom č. XXX nepomáha svedkovi platiť. Svedok žije v rodinnom dome so sestrou a spoločne hradia náklady na rodinný dom XXX. Nevedel sa vyjadriť k tomu, prečo navrhovateľ neplatí výživné ani k tomu, v akej výške má zameškané výživné. O odporkyni a matke nevedel nič. Nevedel sa k tomu vyjadriť. Nevedel ani to, že navrhovateľ má trestné stíhanie pre zanedbanie povinnej výživy. Navrhovateľ mu to nepovedal. V období, keď mal predvolania na trestné konania, nebol doma. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či navrhovateľ má družku alebo iný vzťah na území Š., resp. či má vyživovaciu povinnosť voči ďalším osobám mimo bývalého manželského vzťahu. V januári 2016 bol na území Slovenskej republiky.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Naposledy bolo výživné určené rozsudkom Okresného súdu v Čadci č. k. z 9.9.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2009, vo výške 250 € mesačne na dcéru O. T., A.. XX.XX.XXXX.

Bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať podstatnú zmenu pomerov od 10.10.2009 ku dňu rozhodovania o jeho návrhu dňa 5.5.2016.

Výživné súd určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia (§ 164 ods. 1 OSP). Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia podstatná zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživného je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia (§ 159 ods. 2, 3 OSP). Je potrebné ustáliť aj okamih zmeny pomerov. Zmenu pomerov treba skúmať na strane matky, na strane otca a na strane dieťaťa.

Súd vychádzal zo záveru, že na strane matky k zmene pomerov od posledného rozhodovania nedošlo. Právny zástupca dcéry neprodukoval tvrdenia a nepredložil dôkazy o tom, že by na strane matky došlo k zmene pomerov od posledného rozhodovania vo veci. Pokiaľ ide o dieťa - odporkyňu O. T., bola právne zastúpená a súd ustálil, že na jej strane došlo k zmene pomerov. V pôvodnom rozhodnutí, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2009, bola vyživovacia povinnosť určená vo výške 250 € mesačne. Od roku 2009 do rozhodnutia súdu dňa 5.5.2016 prešlo 7 rokov. Odporkyňa nepožiadala o zvýšenie výživného pri prechode na vyšší stupeň základnej školy, kedy podľa ustálenej súdnej praxe je dôvod na zvýšenie výživného. Nepožiadala o zvýšenie výživného pri prechode na strednú školu, kedy podľa ustálenej súdnej praxe je dôvod na zvýšenie výživného. Podľa výpovede jej právneho zástupcu na pojednávaní dňa 5.5.2016 ku dňu rozhodovania je študentkou 3. ročníka X. Č.. Tým mal súd preukázané, že na strane dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov a na strane dieťaťa by boli dôvody na zvýšenie a nie na zníženie vyživovacej povinnosti. Naviac, okrem uvedených dôvodov sú dôvody pre zvýšenie výživného na jej strane aj z toho dôvodu, že je celiatička, v súvislosti s diétou ako aj reumatickým ochorením má zvýšené výdavky v porovnaní s ostatnými deťmi jej vekovej kategórie minimálne vo výške 150 € mesačne. Okrem toho má bežné náklady študenta - stredoškoláka, občana jej vekovej kategórie.

Navrhovateľ - otec nepreukázal podstatnú zmenu pomerov od posledného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2009, do 5.5.2016, kedy súd rozhodoval o jeho návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti. Samotná skutočnosť, že poberá invalidný dôchodok vo výške 355,38 €, nepreukazuje, že nemá iný príjem. Navrhovateľ ďalej netvrdil, nepreukázal, kde býva, aké má výdavky s bývaním, či býva sám, alebo v spoločnej domácnosti s inou osobou, akou, či má aj inú vyživovaciu povinnosť, akú. Nesplnil si dôkaznú povinnosť a povinnosť tvrdenia.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine matka sa fyzicky o dieťa stará, a preto svoju vyživovaciu povinnosť platí na dieťa naturálnou formou - osobnou starostlivosťou o dieťa a spoločnú domácnosť.

Z trestného stíhania je zrejmé, že otec zanedbáva dlhodobo plnenie svojej vyživovacej povinnosti v rozpore s § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého obidvaja rodičia sú povinní svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu plniť. Otec presúva svoju vyživovaciu povinnosť na matku, a to dlhodobo. Z obžaloby vo veci na čl. 16 spisu vyplýva, že neplatil navrhovateľ riadne výživné na dieťa od 1.7.2007 minimálne do podania obžaloby dňa 20.1.2011. V dobe, kedy neplatil výživné, pracoval a žil v zahraničí. Neuviedol príjem za obdobie od 1.7.2007. Podaná obžaloba svedčí o tom, že dôvodne sa dá predpokladať, že navrhovateľ úmyselne neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť.

V nadväznosti na § 62 ods. 5 Zákona o rodine súd poukazuje na tú skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Súd preto nebral do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nebolo nevyhnutné vynaložiť. Za takéto výdavky súd považuje výdavky na území Š. za situácie, kedy navrhovateľ tvrdí, že na území Š. nepracuje a poberá invalidný dôchodok. Za týchto okolností jeho výdavky na bývanie a stravu a ostatné výdavky na území Š. sú výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, keďže jeho spoločné bydlisko je spolu s bratom - svedkom na území SR v S., Q. O. XXX. Za situácie, kedy by navrhovateľ žil a býval v uvedenom rodinnom dome, odpadli by mu výdavky na bývanie a ostatné výdavky na území Š., keď tvrdí, že tam nepracuje. Invalidný dôchodok môže poberať aj na území SR. Preto výdavky vynakladané na území Š. súd vyhodnotil ako výdavky, ktoré nie je nevyhnuté

vynaložiť a pri ich nezapočítaní by potom navrhovateľ bol schopný platiť vyživovaciu povinnosť vo výške 250 €, ktorá mu bola určená pred 7 rokmi.

Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Úspešnou účastníčkou konania je odporkyňa. Podľa § 142 ods. 1 OSP by jej patrila plná náhrada trov konania. Trovy konania podľa § 151 ods. 1 OSP neuplatnila, preto súd rozhodol, že odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.