Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-111-2015.pdf
PDF · 91.5 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/111/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú I. G., narodenú XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, ul. Moyzesova č. 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka - V.. R. G., narodená XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, I., zastúpená advokátkou : JUDr. Barbora Roštárová, so sídlom AK Radničné nám. 1, Pezinok a otec - V.. I. G., narodený XX.X.XXXX, bytom G. XX, H., zastúpený advokátskou kanceláriou Miškolci Legal, s.r.o., IČO 47 253 967, so sídlom AK Tajovského 37, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú I. G., narodenú XX.X.XXXX z doterajšej sumy 132,77 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne, počnúc dňom 9.4.2015, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné na maloletú I. za obdobie od 9.4.2015 do 30.4.2016 v sume 856,06 eur je otec povinný splácať v 20 euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.06.2016 k rukám matky pod následkom straty výhody splátok.
Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave číslo konania 21C/119/2007-40 zo dňa 9.10.2007 v časti výšky výživného na maloletú Mariannu.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 9.4.2015 žiadala matka maloletej o zvýšenie výživného zo sumy 4.000 Sk (132,77 eur) mesačne na sumu 254 eur mesačne od 1.2.2015. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bola upravovaná výška výživného v roku 2007. Maloletá je žiačkou 6.ročníka základnej školy, absolvuje mimoškolské aktivity, súkromnú výučbu anglického jazyka, reprezentuje školu na rôznych súťažiach. Na stane maloletej nastala zmena pomerov maloletej, doposiaľ určené výživné nepostačuje na pokrytie výdavkov na maloletú dcéru.
Matka na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá, upravila svoj návrh tak, že žiada zvýšiť výživné od 1.2.2015 na sumu 220 eur mesačne.
Otec na pojednávaní uviedol, že s návrhom matky súhlasí čiastočne, žiada aby súd zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť na sumu 160 eur mesačne a nie od 1.2.2015 ale od 1.1.2016, s poukazom na možnosti a schopností otca.
Kolízny opatrovník považuje návrh matky za opodstatnený a to z dôvodu, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynula dlhšia doba, odporúčajú zvýšiť výživné na maloletú na sumu 220 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu na súd t.j. od 9.4.2015.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov; oboznámil sa s listinnými dôkazmi: s rodnými listami , s potvrdením o návšteve školy, s rozsudkami Okresného súdu Bratislava III č.k. 21C 119/2007-40 zo dňa 9.10.2007, rozpisom mesačných výdavkov na maloletú, LV č.XXXX, k.ú. I., LV č. XXXX k.ú. I., písomným vyjadrením otca k návrhu, dokladmi osvedčujúcimi náklady na bývanie, ako i ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav vo veci:
Maloletá I. sa narodila v manželstve rodičov, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, č.k. 21C 119/2007-40 zo dňa 9.10.2007, právoplatný dňa 27.11.2007 rozvedené, maloletá bola na čas po rozvode v rámci rodičovskej dohody zverená do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 4.000 Sk (132,77 eur ) a na tvorbu úspor mesačne 1 000 Sk (33,19 eur). V tom čase bola maloletá vo veku 4,5 roka, navštevovala materskú školu, matka bola zamestnaná ako účtovníčka a jej príjem dosahoval sumu 22 082 Sk netto mesačne. Otec v tom čase bol zamestnaný v spol. G., Z..G.., obaja rodičia nemali ďalšie vyživovacie povinnosti.
Matka od poslednej úpravy výživného nezmenila osobný stav, je rozvedená, nemá vážnu známosť s ktorou by žila v spoločnej domácnosti, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Zamestnaná je ako účtovníčka v spoločnosti R., G..M..B.. a jej priemerný mesačný netto príjem je 1 251,70 eur, poberá rodinné prídavky a daňový bonus, iný príjem nemá, nepodniká. Spolu s maloletou bývajú v 4-izbovom rodinnom dome, ktorého výlučnou vlastníčkou je matka. Matka spláca úver v Prvej stavebnej sporiteľni z roku 2012 -8 000 eur, mesačné splátky 70 eur. Mesačné náklady na bývanie - elektrina 17 eur, RTVS 4,64 eur, internet 13 eur, komunálny odpad 43,80 eur ročne, pevné palivo ročne 760 eur, voda 5 eur mesačne , kanalizácia 7 eur , daň za psa 10 eur.
Maloletá I. je vo veku necelých 13 rokov, je žiačkou 7. ročníka základnej školy, je zdravá, učí sa výborne, stravuje sa v škole 36,80 eur, krúžky.
Navštevuje krúžky - angličtina 29,30 eur, nemčina 20 eur. Priemerné mesačné výdavky na maloletú matka vyčíslila na sumu cca 561,94 eur v ktorej sume sú započítané výdavky na bývanie, stravovanie, ošatenie, obutie, školské a bohaté mimoškolské aktivity.
Matka na pojednávaní uviedla, že otec nad rámec výživného v roku 2015 prispel 10 eur vreckové, meniny 40 eur. Maloletá sa s otcom stretáva 2x do mesiaca bez prespania u otca, tak isto navštevuje aj starých rodičov zo strany otca s ktorými má pekný vzťah. Maloletá je športovo nadaná, reprezentuje školu v športových aktivitách, napr. na Vianoce bol otec lyžovať s terajšou partnerkou a ich dcérou, I. nezobral.
Otec od poslednej úpravy výživného nezmenil osobný stav, je rozvedený, žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, z tohto vzťahu sa dňa 29.4.2015 narodila maloletá J. G., otcovstvo k maloletej bolo uznané na matrike súhlasným vyhlásením oboch rodičov. Partnerka otca poberá rodičovský príspevok 203,20 eur a rodinné prídavky. Od 11.7.2014 bola partnerka otca nezamestnaná, predtým pracovala ako B. F. D. Q. Q.. Bývajú v I. v rodinnom dome, ktorý vlastní otec a jeho partnerka v podielovom spoluvlastníctve , každý v 1-ici, (LV č. XXXX k.ú. I.) partnerka otca je vlastníčkou rodinného domu v I. (LV č. XXXX k.ú. I.). Rodinný dom v ktorom bývajú - I. bol skolaudovaný v roku 2014, otcov hypotekárny úver 94 000 z roku 2015 , mesačné splátky 469 eur. Mesačné náklady na bývanie - elektrina 24,90 eur, plyn 73 eur, RTVS 4,64 eur, vodné stočné 15 eur, komunálny odpad 5,46 eur, poistenie nehnuteľnosti 6,50 eur, daň z nehnuteľnosti ročne 16,31 eur. Otec je zamestnaný ako odborný konzultant v G.. G., Z..G.. a jeho priemerný mesačný netto príjem od 10/2015 do 3/2016 je 1 987,88 eur, od novembra 2015 do 10/2015 to bola suma 1 639,45 eur, iný príjem nemá, nepodniká. Na pojednávaní uviedol, že uznáva výdavky na maloletú dcéru I. v sume 514,14 eur. Za roky 2007 až 2014 sa s matkou maloletej vždy vedeli dohodnúť, kupoval dcére veci, vtedy nežiadala zvýšiť výživné, až od 1.1.2015 keď si založil rodinu, v súčasnosti musí splácať úver a živiť partnerku a spoločnú dcéru, preto nie je schopný vyššie výživné ako 160 eur poukazovať. Výdavky na maloleté J. sú mesačne cca 270 eur.
Právna zástupkyňa matka uviedla, že ako dôvody osobitné zreteľa pre ktoré žiadajú zvýšiť výživné spätne od 1.2.2015, matka uvádza skutočnosť, že v decembri 2014 matka otcovi navrhla mimosúdnu dohodu o výške výživného, pričom otec s touto dohodou súhlasil a v januári 2015 si to rozmyslel a s dohodou nesúhlasil, následne dňa 9.4.2015 matka podala návrh na zvýšenie výživného na súd, až v apríli matka zistila , že otec nemá záujem podpísať dohodu rodičov. Matka maloletú podporuje v jej aktivitách, jej konanie nie je špekulatívne, o čom svedčí aj fakt, že výživné žiada zvýšiť v takej výške ako žiadala v rodičovskej mimosúdnej dohode. Na strane maloletej nastala podstatná zmena , majetkové pomery otca umožňujú, aby súd rozhodol o zvýšení výživného na sumu 220 eur a ponechal tvorbu úspor v doterajšej výške, zročné výživné žiadame uhrádzať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným.
Právny zástupca otca uviedol, že je pravdou, že si otec založil novú rodinu a aj napriek tomu sa chce stále starať o maloletú I., ktorá je pre neho stále dôležitá. Chce byť s maloletou v kontakte, pomáhať jej a prispievať na úhradu nákladov na jej život, mimoškolské aktivít a všetky výdavky, ktoré maloletá potrebuje. Otec má okrem svojich výdavkov vyživovaciu povinnosť voči druhej maloletej dcére a preto navrhujú aby súd zvýšil výživné na sumu 160 eur mesačne, od 1.1.2016, nakoľko v roku 2015 mal otec zvýšené výdavky na pôrod, materské výdavky . tak isto otec bol preradený na inú pracovnú pozíciu z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, nakoľko otec sa svojvoľne vzdialil z pracoviska, zročné výživné žiadajú povoliť v splátkach spolu s bežným výživným.
Podľa §-u 26 Zákona NRSR č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len Zákona o rodine), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa §-u 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa §-u 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa §-u 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa §-u 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Zvýšil výživné na maloletú z doterajšej sumy 132,77 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne od podania návrhu na súd t.j. od 9.4.2015, vo zvyšku súd návrh matky (20 eur) zamietol. Súd sa nestotožnil s dôvodmi osobitného zreteľa, ktoré matka na pojednávaní uviedla a nepriznal zvýšenie výživného spätne. Svoje rozhodnutie súd opiera o skutočnosť, že matkou uvedené dôvody nie sú dôvodmi osobitného zreteľa, neobstojí tvrdenie, že matka čakala dva mesiace či otec pristúpi na mimosúdnu dohodu, nakoľko aj keby bol súhlasil s mimosúdnou dohodou, mimosúdna dohoda je účinná až po schválení súdom, iné dôvody matka neuviedla, preto súd zvýšil výživné odo dňa podania návrhu na súd.
Pri určovaní výšky výživného súd zohľadnil vek maloletej, dobu po ktorú nebolo výživné upravované, školské a mimoškolské aktivity maloletej I.. Navýšenie výživného o sumu 67,23 eur za obdobie 9
- tich rokov (ročný nárast výživného 7,47 eur), je suma , ktorú otec zo svojho príjmu bez vážneho zásahu do rodinného rozpočtu je schopný uhrádzať. Súd sa nestotožnil s argumentáciou otca že zo svojho príjmu cca 1800 eur túto sumu nie je schopný poukazovať. Pri všetkých finančných transakciách (úver v roku 2015 v sume 94 000 eur, napriek tomu, že jeho partnerka je vlastníčkou rodinného domu v I.), porušovaní pracovnej disciplíny, založení si rodiny mal otec v prvom rade myslieť na jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť k 12,5 ročnej dcére z prvého manželstva. Otec sa zadlžoval a zakladal si rodinu s partnerkou ktorá bola nezamestnaná , napriek tomu že predtým pôsobila pracovne vo farmaceutickej firme ako obchodník, musel vedieť že maloletá I. je vo veku , kedy jej odôvodnené potreby sú neúmerne zvýšené a mal a mohol prispievať vyššou sumou na jej výživu čo neurobil. Od 1.1.2015 kedy si založil rodinu príspevky nad rámec výživného na maloletú výrazne klesli, čo viedlo matku k dôvodnému podaniu návrhu na zvýšenie výživného. Zhodnotiac vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach má súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca matke zvýšené výživné poukazovať pri doposiaľ určenej tvorbe úspor, mesačne 33,19 eur.
Čo sa týka zročného výživného za obdobie od 9.4.2015 do 30.4.2016 otcovi vzniklo zročné výživné v sume 856,06 eur súd povolil otcovi splácať v 20 euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným v zmysle §-u 160 ods. 1 O.s.p., od 1.6.2016, s poukazom na otcove ďalšie vyživovacie povinnosti, a súhlasné vyjadrenie matky ako i otca splácať zročné výživné v splátkach. O strate výhody splátok súd rozhodol podľa §-u 565 Občianskeho zákonníka.
Výpočet zročného výživného 12 mesiacov x67,23 (200-132,77=67,23)= 806,76 eur + alikvotná čiastka apríl 2015 = 67,23 eur: 30=2,24 eur x 22 dni = 49,30 eur sumár 806,76 eur + 49,30 eur = 856,06 eur.
O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 146 ods. 1 písmeno a / O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu (§ 176 ods. 1 O.p.s., § 81 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne a v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 odsek 2) O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 odsek 3) O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.