Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/126/2015

Potvrdené rozhodnutím 4Sžf/64/2016
„Identifikačné číslo spisu: 7015201117 Dátum vydania rozhodnutia: 12.09.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Nora Halmová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7015201117.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej a sudkýň JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci žalobcu: L+Real s.r.o., Záhradná 22, Košice, IČO: 45 714 371, zastúpeného: JUDr. Ján Spišák, advokát, AK Idanská 17, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1206274/2015 zo dňa 22. júla 2015, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 7S/126/2015-82 zo dňa 5. mája 2016, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/126/2015-82 zo dňa 5. mája 2016 p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej, členov JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Mareka Kotoru, v právnej veci žalobcu: L + Real s.r.o., Záhradná 22, Košice, IČO : 457 143 71, zastúpeného: JUDr. Ján Spišák, advokát, AK Idanská 17, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1206274/2015 zo dňa 22.7.2015, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 1206274/2015 zo dňa 22.7.2015, ako aj rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa - Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves č. 20039063/2015 zo dňa 25.3.2015 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/, e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný z a p l a t i ť na účet advokáta JUDr. Jána Spišáka, AK Idanská 17, Košice, odmenu v sume 448,02 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi 70,- EUR titulom súdneho poplatku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Rozhodnutím žalovaného uvedenom v úvodnej časti tohto rozsudku, žalovaný ako orgán príslušný, potvrdil v odvolacom konaní rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa Daňového úradu Košice č. 20039063/2015 zo dňa 25.3.2015 vo veci určenia rozdielu na dani z pridanej hodnoty v sume 9 532,07 EUR, za zdaňovacie obdobie november 2013, podľa ust. § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní v znení nesk. predpisov, ďalej len v skratke „DP“.

Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Správca dane neuznal právo na odpočítanie dane v celkovej sume 9 532,07 € z faktúr od dodávateľov (DPH 9 474,65 €):

- IRES R + M s.r.o., Kavečianska cesta 41, Košice, IČO 36197882 č. 13011003 (int. č. 201301115) zo dňa 30.11.2013, základ dane 41 000,00 €, DPH 8 200,00 € (lešenie BOSTA 70 HUNNEBECK)

- S. N., I. G. XX, N., IČO 34740996 za tovar č. 201300795 (int. č. 201301101) zo dňa 05.11.2013, základ dane 876,75 €, DPH 175,35 € č. 201300817 (int. č. 201301110) zo dňa 22.11.2013, základ dane 954,00 €, DPH 190,80 € č. 201300825 (int. č. 201301113) zo dňa 29.11.2013, základ dane 985,17 €, DPH 197,03 € č. 201300844 (int. č. 201301114) zo dňa 30.11.2013, základ dane 206,62 €, DPH 41,32 €

- BEK Baustoffe Slovakia s.r.o., Odborárska 52, Košice, IČO 31364951 za tovar č. 21020886 (int. č. 201301105) zo dňa 08.11.2013, základ dane 513,14 €, DPH 102,63 € č. 21020917 (int. č. 201301106) zo dňa 09.11.2013, základ dane 498,36 €, DPH 99,67 € č. 21021011 (int. č. 201301108) zo dňa 18.11.2013, základ dane 1731,16 €, DPH 346,23 € č. 21021010 (int. č. 201301109) zo dňa 18.11.2013, základ dane 479,43 €, DPH 95,89 €

- BADOCO s.r.o., Rumunská 11, Košice, IČO 43977669 č. 301310164 (int. č. 201301103) zo dňa 07.11.2013, základ dane 87,57 €, DPH 17,52 € (pracovné pomôcky, hygienické potreby) č. 301310240 (int. č. 201301112) zo dňa 26.11.2013, základ dane 5,29 €, DPH 1,06 € (materiál)

- MECHANIK SK s.r.o., Neresnícka cesta 9530, Zvolen, IČO 36635291 za tovar č. 10130667 (int. č. 201301111) zo dňa 25.11.2013, základ dane 35,76 €, DPH 7,15 €

- a z pokladničných dokladov (DPH 57,42 €) č. V130026-32, V130034, V130036-37, VI30039-44 za materiál a zneškodnenie odpadu.

Správca dane sa pri výkone daňovej kontroly zaoberal oprávnenosťou daňového subjektu na odpočítanie dane z týchto dokladov z dôvodu, že daňový subjekt v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2013 a ani za nasledujúce zdaňovacie obdobie nevykázal žiadne dodanie tovarov a služieb súvisiacich s uplatneným odpočítaním dane z nákupu tovarov a služieb v zdaňovacom období november 2013.

Správca dane zistil, že daňový subjekt faktúru č. 13011003 za nákup lešenia od spoločnosti IRES R+M s.r.o. na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 30.11.2013 zúčtoval ako nákup tovaru na účte 132.

Spoločnosť IRES R+M s.r.o. odpredanú časť lešenia pred predajom evidovala ako dlhodobý hmotný majetok na účte 022. Daňová povinnosť z predmetného dodania bola priznaná v zdaňovacom období november 2013.

Z predložených dokladov správca dane zistil, že príjemky na sklad boli vyhotovené v čase nákupu a neobsahujú údaje o použití konkrétneho prijatého plnenia na dodávky tovarov a služieb tohto platiteľa. Zmluva č. 118854 uzatvorená s FAMI plus s.r.o. na dodávku montážnych prác (dodávka dverí, okien, parapet s montážou) na stavbe objednávateľa Bytový dom Dobšinského 1 v Košiciach nesúvisela s odpočítaním dane na základe dokladov predložených daňovým subjektom ku kontrole za zdaňovacie obdobie november 2013 a preto správca dane opakovane zaslal daňovému subjektu výzvu na predloženie dokladov a dôkazov č. 98120401/5/2306848/2014 zo dňa 29.05.2014 doručenú dňa 18.06.2014, ktorou opakovane žiadal o predloženie dokladov a dôkazov - skladovú evidenciu nakúpeného materiálu a tovaru k 31.12.2013, zmluvu na dodanie diela pre objednávateľa: Bytový dom Dobšinského ul. č. 1, Košice, zmluvy z uzavretých obchodných vzťahov s odberateľmi k 31.12.2013 preukazujúce skutočnosť, že prijaté plnenia sú použité na uskutočňovanie ekonomických aktivít podliehajúcich dani na výstupe vrátane dokladov preukazujúcich tieto skutočnosti.

Správca dane z predložených účtovných dokladov, účtovných evidencií, ako aj z vyjadrení daňového subjektu poskytnutých pri výkone daňovej kontroly zistil, že daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období nerealizoval žiadne dodanie tovarov a služieb, ale mal zabezpečovať len nákup tovarov a materiálu, ktoré mal použiť na realizáciu stavebných prác na akcii: „Novostavba bytového domu, Dobšinského 1, Košice“ na základe predloženej zmluvy o dielo zo dňa 02.10.2013 uzatvorenej medzi objednávateľom IRES R+M s.r.o. a zhotoviteľom L+Real s.r.o. so začiatkom doby plnenia od 03.10.2013 do 31.12.2015.

Podľa vyjadrenia daňového subjektu do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9812401/5/4365590/2014 zo dňa 25.09.2014 spoločnosť L+Real s.r.o. v roku 2013 stavebnú činnosť nevykonávala, došlo len k podpisu zmluvy a na jej základe sa začal nakupovať materiál na stavbu, robili len drobné zabezpečovacie práce, pričom daňový subjekt v priebehu výkonu daňovej kontroly nepredložil správcovi dane žiadny

dôkaz o tom, kto robil nákup materiálu a drobné zabezpečovacie práce, keďže spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov.

Z informačného systému RDS správca dane zistil, že spoločnosť L+Real s.r.o. v roku 2013 ale ani v roku 2014 nemala žiadnych zamestnancov, prostredníctvom ktorých by mohla realizáciu stavebných prác zabezpečovať. Z predložených dokladov a účtovných evidencií správca dane zistil, že spoločnosť nevlastní žiaden majetok, strojné zariadenie alebo mechanizmy, čím nemá vytvorené personálne ani materiálne predpoklady na vykonávanie stavebnej činnosti.

Z výpisov obchodného registra Okresného súdu Košice 1 spoločností IRES R+M, s.r.o., BERON SK s.r.o. a L+Real s.r.o. správca dane zistil, že ide o spoločnosti, ktoré sú vzájomne personálne prepojené prostredníctvom osoby konateľa a spoločníka v týchto spoločnostiach.

Z fotodokumentácie priebehu výstavby projektu „Bytový dom, Dobšinského 1, Košice“ na internetovej stránke www.košice.estranky.sk správca dane zistil, že napriek vyššie uvedeným skutočnostiam (v čase od ukončenia platnosti Zmluvy o dielo č. V-06/2012 so spoločnosťou BERON SK s.r.o. a podľa vyjadrení nového zhotoviteľa stavby spoločnosti L+Real s.r.o., že v roku 2013 spoločnosť nevykonávala stavebnú činnosť) na stavbe bytového domu na Dobšinského 1, Košice, boli v období od 28.09.2013 do konca roku 2013 vykonávané stavebné práce, ktoré však spoločnosť L+Real s.r.o. podľa jej vyjadrenia nemala vykonávať.

Z účtovných dokladov a evidencií spoločnosti L+Real s.r.o. správca dane zistil, že z nakúpeného tovaru na základe dodávateľských faktúr int. číslo 201301101, - 201301106, 201301108-201301111 a 201301113-201301115 účtovaných na účte 132-Tovar na sklade a v predajniach, daňový subjekt vyhotovil v zdaňovacom období november 2013 príjemku na sklad č. P20130009 zo dňa 30.11.2013 za nákup lešenia od dodávateľa IRES R+M, s.r.o. na základe dodávateľskej faktúry int. č. 201301115 a príjemku č. P20130010 zo dňa 18.11.2013 za nákup stavebného tovaru od dodávateľa BEK Baustoffe Slovakia s.r.o. na základe dodávateľských faktúr int. č. 201301105, 201301106, 201301108, 201301109. Ostatný nakúpený tovar na základe dodávateľských faktúr int. č. 201301101, 201301110, 201301111, 201301113 a 201301114 napriek jeho obstaraniu a zaúčtovaniu v mesiaci november 2013 na účet 132, v skladovej evidencii na základe príjemky na sklade neviedol.

Použitie tohto tovaru na uskutočnenie zdaniteľných plnení podliehajúcich dani na výstupe však daňový subjekt relevantnými dôkazmi nepreukázal. Časť nakúpeného tovaru na základe označenia jednotlivých položiek na faktúrach int. č. 201301113 a 201301114 a k nim doložených dodacích listov mala byť určená na stavbu OC Merkúr. Daňový subjekt do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9812401/5/4365590/2014 zo dňa 25.09.2014 uviedol, že je zhotoviteľom časti stavby OC Merkúr a nákup tovaru na túto stavbu doložil objednávkou č. 2013027 zo dňa 18.11.2013, na základe ktorej spoločnosť IRES R+M, s.r.o. mala objednať u dodávateľa spoločnosti L+Real s.r.o. dodávku materiálu na stavbu OC Merkúr Košice na základe dohody, avšak daňový subjekt nepredložil žiaden dôkaz o tom, že nakúpený tovar, ktorý mala objednať spoločnosť IRES R+M, s.r.o. na stavbu OC Merkúr Košice bol predmetom jeho zdaniteľného plnenia podliehajúceho dani na výstupe za dodanie tohto tovaru pre jej objednávateľa na tejto stavbe.

Na základe dodávateľskej faktúry int. č. 201301103 daňový subjekt obstaral od spoločnosti BADOCO s.r.o. pracovné pomôcky a hygienické potreby, o ktorých účtoval na účte 501-Spotreba materiálu, pričom sám nezamestnával žiadnych zamestnancov. Daňový subjekt do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9812401/5/4365590/2014 zo dňa 25.09.2014 uviedol, že spoločnosť L+Real s.r.o. uvedené zabezpečovala pre subdodávateľa spoločnosť BERON SK s.r.o., k čomu doložil objednávku č. 201400102 zo dňa 07.01.2014, ktorou spoločnosť BERON SK s.r.o. mala objednať u dodávateľa spoločnosti L+Real s.r.o. materiál na základe ústnej dohody zo dňa 03.01.2014. Daňový subjekt pracovné pomôcky a hygienické potreby nakúpil ešte predtým ako malo dôjsť k ústnej dohode a predtým ako bola vyhotovená objednávka, pričom rovnako nepredložil žiaden dôkaz o tom, že nakúpený tovar, ktorý mala objednať spoločnosť BERON SK s.r.o. bol predmetom jeho zdaniteľného plnenia podliehajúceho dani na výstupe za dodanie tohto tovaru pre tohto objednávateľa.

Na základe výdavkových pokladničných dokladov č. V130026-V130027, V130029- VI30032, V130034, V130036-V130044 uplatnil daňový subjekt právo na odpočítanie dane z nákupu materiálu, ktorý mal byť použitý na stavbe Dobšinského 1, Košice a OC Merkúr Košice a odpočítanie dane na základe

výdavkového pokladničného dokladu č. V130028 za služby zneškodňovania odpadu, pričom daňový subjekt v roku 2013 nevykonával stavebnú činnosť.

Finančné riaditeľstvo SR dospelo k záveru, že v danom prípade nebolo sporným to, či preverované tovary a služby boli v skutočnosti dodané, ale dôvodom, pre ktorý správca dane konštatoval porušenie ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov bola skutočnosť, že daňový subjekt L+Real s.r.o. nepreukázal použitie týchto tovarov a služieb na účely svojho podnikania, t.j. na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7 (ako to predpokladá ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), čím nepreukázal opodstatnenosť nákupu tovarov a služieb a v danej veci neuniesol dôkazné bremeno.

Samotná fakturácia stavebných prác pre odberateľa IRES R+M s.r.o. na základe zisťovacieho protokolu za obdobie 01.10.2013-28.02.2014 č. faktúry 201402003 zo dňa 28.02.2014 predložená správcovi dane pri miestnom zisťovaní dňa 09.12.2014 je v rozpore s vyjadreniami konateľa spoločnosti L+Real s.r.o.

K tvrdeniu odvolávajúceho sa, že správca dane nemal záujem ísť skontrolovať obhliadkou na mieste samom umiestnenie zakúpeného lešenia na predmetnej stavbe dňa 25.09.2014 a nezaujímali ho už údajne z časových dôvodov ani firemné priestory, Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že práve konateľ spoločnosti sa dňa 25.09.2014, kedy sa správca dane dostavil na dohodnuté miesto za účelom uskutočnenia ústneho pojednávania ku skutočnostiam zisteným z predložených dokladov, na stretnutie nedostavil. O skutočnosti, že na predmetnej stavbe bolo používané lešenie, mal správca dane vedomosť či už z fotodokumentácie na vyššie uvedenej internetovej stránke, alebo z vlastných poznatkov správcu dane (pri služobných cestách prechádzal okolo predmetnej nehnuteľnosti, na ktorej sa malo lešenie využívať). K uvedenému je však potrebné uviesť, že správca dane vykonával daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie november 2013, ktorá začala 24.02.2014 a vykonávala sa v ďalšom období po jej začatí, pričom stavba už bola v takom štádiu výstavby, že správca dane by skutkový stav veci nemohol preveriť, len konštatovať skutočnosť v inom čase. Správca dane nemohol uznať odpočítanie dane len na základe skutočností, že stavba reálne existuje. Odvolávajúci sa si nesplnil svoje dôkazné povinnosti a nepreukázal skutočnosti, na ktoré bol v priebehu daňovej kontroly viackrát vyzvaný. Obidva personálne prepojené subjekty svojim konaním zneprehľadnili konkrétny pohyb a vlastnícke vzťahy k predmetnému lešeniu, ktoré fyzicky na stavbe mohlo byť použité.

K námietke, že správca dane opomenul skutočnosť, že použitie lešenia bude vyúčtované rozpočtovanou položkou rozpočtu stavby v rámci fakturácie za stavebné práce na predmetnej stavbe a je už teda položkovite zahrnuté v rozpočte predmetnej .stavby predloženom dňa 09.12.2014 správcovi dane, Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že zahrnutie položiek montáž lešenia, demontáž lešenia, ako aj príplatok za každý začatý mesiac použitia lešenia na základe poddodávky stavebných prác spoločnosťou BERON SK s.r.o. pre zhotoviteľa L+Real s.r.o. na základe faktúr predložených pri miestnom zisťovaní, ešte nepreukazuje skutočnosť, že ide práve o lešenie, ktoré spoločnosť L+Real s.r.o. (určitú časť) mala odkúpiť ako tovar od spoločnosti IRES R+M s.r.o., pričom zvyšná časť lešenia bola aj naďalej v majetku spoločnosti IRES R+M s.r.o.

Finančné riaditeľstvo SR k tvrdeniu, že správca dane vôbec neprihliadol na skutočnosť, že už dokladmi predtým predloženými daňovým subjektom L+Real s.r.o. bolo preukázané, že tovary a služby, z ktorých si odpočítal DPH skutočne existujú a je len zrejmé, že boli použité na účely podnikania spoločnosti L +Real s.r.o., pričom všetky dodávateľské faktúry a dodávateľské pokladničné doklady už obsahovali označenie objektov, pre ktoré boli v rámci ich výstavby alebo rekonštrukcie použité uvádza, že správca dane nespochybňoval samotnú existenciu tovarov a služieb, ale neuznal nárok na odpočítanie dane z dôvodov, že odvolávajúci sa nesplnil podmienky nároku na odpočítanie dane definované v § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov tým, že v priebehu daňovej kontroly nepreukázal, že dodaný tovar a materiál, pri ktorom si uplatnil odpočítanie dane, použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Sám odvolávajúci sa vo svojom odvolaní cituje ustanovenie § 24 ods. 1 až 4 Daňového poriadku, v ktorom je zadefinované aj dôkazné bremeno daňového subjektu, ktoré daňový subjekt neuniesol. Správca dane nezaťažoval odvolávajúceho sa, ak žiadal o predloženie dokladov a dôkazov, ktoré mal alebo mohol mať k dispozícií.

Finančné riaditeľstvo SR k faktúram č. 201401001 z 31.01.2014 na sumu 29 220,00 € a č. 201402002 z 28.02.2014 na sumu 8 256,00 €, ktoré tvoria prílohu odvolania, a ktorými odvolávajúci sa vyúčtoval

spoločnosti BERON SK s.r.o. ako zdaniteľné obchody predaj tovaru a prenájom lešenia obstaraných na základe zdaniteľných obchodov od svojich dodávateľov na základe preverovaných faktúr a dokladov uvádza, že odvolávajúci sa pri výkone daňovej kontroly, ani po jej ukončení na základe výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, nepredložil správcovi dane také doklady a dôkazy, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontrole napriek tomu, že bol na túto povinnosť niekoľkokrát písomne vyzvaný. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku je povinnosťou daňového subjektu v priebehu daňovej kontroly predkladať všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, tieto daňový subjekt napriek opakovaným výzvam správcu dane nepredložil. Správca dane preveroval opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane, preto bolo povinnosťou daňového subjektu preukázať splnenie podmienok vyplývajúcich z ust. § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Predložené faktúry č. 201401001, č. 201402002 jednoznačne nepreukazujú skutočnosti, že ide práve o predaj tovaru, ktorý bol nakúpený na základe preverovaných faktúr a dokladov, nakoľko správca dane vykonával kontrolu za zdaňovacie obdobie november 2013 a daňový subjekt v predložených daňových priznaniach na DPH za zdaňovacie obdobia od júla 2013 do januára 2014 uplatnil odpočítanie dane v sume vyššej ako je suma DPH uplatnená k cene na základe týchto faktúr.

Na základe predložených faktúr mal odvolávajúci sa z časti lešenia obstaraného na základe faktúry č. 13011003 za predaj lešenia BOSTA 70 HUNNEBECK, ktorý zúčtoval ako nákup tovaru na účte 132, znova časť lešenia predať a časť lešenia prenajímať spoločnosti BERON SK s.r.o. Nákup a predaj jednotlivých tovarov je vytvorený umelo bez ekonomického opodstatnenia a mohla ich vo vlastnej réžii zabezpečiť, príp. i zabezpečila spoločnosť BERON SK s.r.o., ktorá nakúpený tovar prostredníctvom svojich zamestnancov i preberala, o čom svedčia dodacie listy potvrdené podpisom o prevzatí tovarov.

Postup, ktorý používa odvolávajúci sa v súčinnosti s ďalšími personálne prepojenými spoločnosťami pri nákupe stavebného materiálu a tovaru a pri jeho následnom predaji medzi prepojenými spoločnosťami, umožňuje odvolávajúcemu sa ovplyvňovať a vytvárať výšku daňovej povinnosti, resp. nadmerného odpočtu v jednotlivých spoločnostiach.

Finančné riaditeľstvo SR konštatuje, že správca dane na základe vyhodnotenia všetkých dokladov a dôkazov, ktoré získal v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, ale i na základe vlastných zistení dospel k správnemu záveru, že odvolávajúci sa nepreukázal, že dodaný tovar a materiál, pri ktorom uplatnil odpočítanie dane, použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.

Správca dane na základe výziev na predloženie dokladov č. 9812401/5/1532856/2014 zo dňa 16.04.2014, č. 9812401/5/2306848/2014 zo dňa 29.05.2014 a č. 9812401/5/4761509/2014 zo dňa 24.10.2014, ako aj v zápisnici o miestnom zisťovaní č. 9812401/5/5345633/2014 zo dňa 09.12.2014 opakovane žiadal odvolávajúceho sa o predloženie dokladov a dôkazov preukazujúcich, že prijaté zdaniteľné obchody sú použité na uskutočňovanie ekonomických aktivít podliehajúcich dani na výstupe, vrátane dokladov preukazujúcich tieto skutočnosti, ktoré odvolávajúci sa správcovi dane v priebehu daňovej kontroly nepredložil a nepredložil ich ani k vyjadreniu daňového subjektu k protokolu, napriek tomu, že správca dane konštatoval, že daňový subjekt sa nevyjadril k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane umožnil daňovému subjektu predložiť dôkazné prostriedky, ktoré by potvrdili právo na odpočítanie dane avšak daňový subjekt, ktorý je zaťažený dôkazným bremenom na ten druh a obsah daňovej transakcie, ktorú deklaruje, ani počas výkonu daňovej kontroly a ani v odvolacom konaní nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal, že tovary a služby, z nákupu ktorých si uplatnil odpočítanie dane boli použité na účely jeho podnikania.

Dôkazná povinnosť nie je pre daňovníka - platiteľa dane iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré odvolávajúci sa daňový subjekt nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o použití predmetných tovarov a služieb na účely svojho podnikania. V prvom rade malo byť v záujme daňového subjektu a v nadväznosti na to aj povinnosťou, aktívne sa starať o to, aby svoje procesné práva v daňovom konaní využil. V prípade, ak takéto skutočnosti daňový subjekt nepreukáže, nesie z toho následky. V danom prípade odvolávajúci sa neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil také dôkazy, ktoré by potvrdili vierohodnosť a správnosť ním deklarovaných údajov v daňovom priznaní v zdaňovacom období november 2013.

K tvrdeniu, že správca dane nie je oprávnený podmieňovať odpočítanie dane podmienkami, ktoré nevyplývajú zo zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov odvolací orgán uvádza, že keďže odvolávajúci sa nepredložil dôkazy na preukázanie práva na odpočítanie dane, správca dane zisťoval a posudzoval skutkový stav na základe predložených dokladov a na základe vyjadrení daňového subjektu, pričom postupoval v daňovom konaní v súlade s ustanovením § 3 a § 24 Daňového poriadku.

Žalovaný uviedol, že procesná povinnosť preukázať opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane je na strane daňového subjektu a ten si túto povinnosť nemôže vysvetľovať ako svoje právo požadovať od správcu dane, aby prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní tejto skutočnosti. Je povinnosťou daňového subjektu, aby v záujme objasnenia skutočností predložil také dôkazy, ktorými by túto opodstatnenosť odpočítania dane preukázal. Odvolávajúci sa však ani v odvolaní nepredložil a neposkytol žiadne ďalšie dôkazy a informácie, ktoré by preukázali opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane, ďalej k tvrdeniu odvolávajúceho sa, že v podanom daňovom priznaní DPH za mesiac november 2013 priznal dodanie tovarov a služieb podľa § 8 a § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. (základ dane 47 698,35 €, daň 9 539,67 €) uvádza, že odvolávajúci sa v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2013 neuviedol na riadkoch 01 až 19 daňového priznania žiadne dodanie tovarov a služieb, ktoré by bolo predmetom dane, príp. dodanie oslobodené od dane.

Z vyššie uvedených skutočností, ako aj z predloženého spisového materiálu a vykonaného dokazovania je zrejmé, že platiteľ dane nepredložil žiadne relevantné dôkazy o tom, že predmetné tovary a služby použil na účely podnikania platiteľa dane. Uplatnením odpočítania dane z dodaných tovarov a služieb došlo k porušeniu prvej vety ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, keďže nebola splnená podmienka ich použitia na účely podnikania platiteľa dane.

K námietke týkajúcej sa doručovania protokolu uviedol, že podľa ust. § 31 ods. 3 Daňového poriadku písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty na deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.

Zo spisového materiálu vyplýva, že správca dane zaslal odvolávajúcemu sa výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 9812401/5/208117/2015 zo dňa 28.01.2015 spolu s protokolom č. 9812401/5/195791/2015/Fri.

Predmetná výzva bola doručovaná Slovenskou poštou, a.s. Doručovateľ dňa 30.01.2015 odvolávajúceho sa v mieste doručenia nezastihol a písomnosť opakovane doručoval dňa 02.02.2015. Aj tento pokus o doručenie písomnosti bol bezvýsledný, preto doručovateľ uložil písomnosť na pošte (02.02.2015).

Odvolávajúci sa prevzal zásielku dňa 20.02.2015, teda 18-ty deň od jej uloženia.

Správca dane postupoval v zmysle § 31 ods. 3 Daňového poriadku a keďže si odvolávajúci sa písomnosť do 15 dní od jej uloženia nevyzdvihol, považoval posledný deň tejto lehoty, teda 17.02.2015, za deň doručenia písomnosti, aj napriek skutočnosti, že zásielka bola prevzatá 20.02.2015. Dňom nasledujúcim po tomto dni (17.02.2015) začala plynúť lehota na vyjadrenie k protokolu.

Správca dane v predmetnej výzve určil daňovému subjektu lehotu na podanie písomného vyjadrenia najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. Na základe zistených skutočností lehota na podanie vyjadrenia začala plynúť 18.02.2015 a posledný deň lehoty uplynul 10.03.2015. Odvolávajúci sa predložil správcovi dane písomné vyjadrenie k protokolu elektronickým podaním dňa 13.03.2015, teda po uplynutí stanovenej lehoty na vyjadrenie. V zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku zmeškanie lehoty nemožno odpustiť a správca dane predložené vyjadrenie považoval za nepodané.

Odvolávajúci sa nevyjadril k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve, správca dane v súlade s § 68 ods. 2 písm. c) Daňového poriadku spísal o tejto skutočnosti Úradný záznam č. 63701/2015 zo dňa 17.03.2015.

Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote žalobu.

Žalobné dôvody :

- nesprávne zistený skutkový stav, neakceptáciou vyjadrenia žalobcu ako aj príloh k uvedenému vyjadreniu k protokolu z daňovej kontroly č. 9812401/5/195791/2015/Fri zo dňa 21.1.2015, ako oneskorene podaného, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, žalobca poukázal na doručovanie zásielok podľa Poštového poriadku Slovenskej pošty,

- žalobca mal za to, že správca dane bol povinný upovedomiť poštový úrad o skrátenej 15-dňovej úložnej lehote, tieto vady žalobca namietal, poukázal aj na nezákonnosť vyhotovenia úradného záznamu č. 63701/2015 zo dňa 17.3.2015 podľa § 68 ods. 2 písm. c/ DP o tom, že žalobca sa ako daňový subjekt nevyjadril k protokolu v lehote určenej správcom dane, v tejto súvislosti poukázal na porušenie ust. § 3 ods. 1,2,3,5,6 DP na strane správcu dane,

- pri daňovej kontrole správca dane nepostupoval v súčinnosti so žalobcom, predložené listinné dôkazy žalobcom nevyhodnotil, nevykonal kontrolu účtovníctva v protokole o daňovej kontrole neboli spomenuté jednotlivé časti evidencie DPH,

- personálna prepojenosť žalobcu na iné spoločnosti, ktorá nemá zamestnancov a práce vykonáva subdodávateľsky, napr. obchodnou spoločnosťou BERON SK s.r.o., nebola podľa ust. § 24 ods. 4 DP nijako preverovaná, i keď žalobca tvrdil, že lešenie zakúpené žalobcom bolo riadne použité na stavbe bytového domu na X. U. Č.. X O. N., ale na uvedenom objekte zamestnanci správcu dane neboli /dňa 25.9.2014/, v kontrolný deň 25.8.2014 sa zdržali iba v sídle spoločnosti IRES R+M s.r.o., a to rovnako aj v dňa 9.12.2014, reklamný banner nezaručuje presný rozsah a presný dátum uverejnených údajov, na ktorý sa odvolal správca dane,

- žalobca nemal možnosť vysvetliť správcovi dane, že hygienické potreby si na stavebné práce zakúpil vopred na výkon budúcich aktivít v stavebnej činnosti, čo nemôže byť v rozpore s ustanoveniami zákona o DPH, z.č. 222/2004 Z.z.,

- nesúhlasil s konštatovaním správcu dane, že ani v zmluve o dielo medzi spoločnosťami L+Real s.r.o. a IRES R+M s.r.o. nie je zmienka o zabezpečovaní stavebných prác tretími osobami, uvedené je pre výkon stavebných činností irelevantné, aj z pohľadu ust. § 538 Obchodného zákonníka,

- správca dane opomenul, že použitie lešenia na základe faktúry č. 13011003 zo dňa 30.11.2013 bude účtovné rozpočtovanou položkou rozpočtu stavby predmetného bytového domu a to pre zhotoviteľa L +Real s.r.o. pre jeho objednávateľa /zahrnuté v rozpočte stavby, ktoré predložil žalobca správcovi dane dňa 9.12.2014/,

- na záver tvrdil, že všetky tovary a služby, z ktorých si žalobca odpočítal daň v zdaňovacom období november 2013 reálne existujú a boli použité pre účely podnikania žalobcu, všetky účtovné doklady obsahovali označenie stavieb a objektov, čo správca dane neoveroval, preto záver správcu dane, že žalobca nepreukázal splnenie ust. § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,

- nepredloženie určitých dôkazov nezbavuje správcu dane povinnosti zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti čo najúplnejšie. Žalobca predložil v prílohe svojho odvolania faktúry č. 201401001 zo dňa 31.1.2014 na sumu 29.220,- EUR s DPH s dodacím listom a faktúru č. 201402002 zo dňa 28.2.2014 na sumu 8.256,- EUR s DPH, vo vzťahu k odberateľovi BERON SK s.r.o., ako aj ďalšie listinné dôkazy zo dňa 13.10.2014, 15.10.2014, 26.11.2014 a 8.1.2015, avšak správca dane dokazovanie nedoplnil, s poukazom na ust. § 63 ods. 2 a 5 DP,

- v rozhodnutí žalovaného absentuje správna úvaha na základe akých právnych skutočností hodnotil dôkazy a podklady k vydanému napadnutému rozhodnutiu, správca dane nereagoval na návrh účastníka daňového konania v otázke vykonávanie navrhovaných dôkazov, citujúc zákonné ustanovenia DP ako aj rozhodnutia NS SR v daňových veciach, v rozhodnutí správneho orgánu I. stupňa, ako aj v rozhodnutí žalovaného nebolo uvedené čím bolo preukázané, že zdaniteľné plnenia neboli uskutočnené tak, ako je uvedené v účtovných dokladoch, dodávateľských faktúrach a príjmových dokladoch, pričom žalobca má právo vedieť, prečo správca dane k niektorým dôkazom a zisteniam pripisoval väčší dôkazný význam a ostatným nie.

K žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 14.1.2016. Uviedol, že pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane musia mať nadobudnuté tovary a služby priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami.

Existencia priameho a bezprostredného spojenia medzi konkrétnym plnením na vstupe a konkrétnym plnením alebo plneniami na výstupe, ktoré sú dôvodom pre vznik nároku na odpočítanie dane, je nevyhnutná ešte predtým, ako je zdaniteľná osoba oprávnená na odpočítané dane. Právo na odpočítanie dane predpokladá, že výdavky (náklady) vynaložené na získanie týchto tovarov alebo služieb tvoria súčasť nákladov výstupných operácií, t.j. výdavky vynaložené na obstaranie tovarov a služieb patria k podstatným prvkom tvoriacich cenu tovarov a služieb, ktoré zdaniteľná osoba poskytuje.

V danom prípade nebolo sporným to, či preverované tovary a služby boli v skutočnosti dodané, ale dôvodom, pre ktorý správca dane konštatoval porušenie ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal použitie týchto tovarov a služieb na účely svojho podnikania, t.j. na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7 (ako to predpokladá ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), čím nepreukázal opodstatnenosť nákupu tovarov a služieb a v danej veci neuniesol dôkazné bremeno.

Správa daní je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená (s prihliadnutím na jej účel vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu) tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, teda má bremeno tvrdenia, ale má aj povinnosť toto svoje tvrdenie doložiť, teda má aj dôkazné bremeno. Toto svoje bremeno daňový subjekt plní v rámci dokazovania, ktoré vedie správca dane. Správca dane je oprávnený a zároveň povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane, predchádzajúcej vyrubeniu daňovej povinnosti autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia, uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane spolu so zásadou objektívnej pravdy vo vzťahu k potrebným zisteniam.

Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§3 ods. 3 Daňového poriadku), pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

Z dokazovania vykonaného správcom dane a predloženého spisového materiálu vyplýva, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období, ani v roku 2014, nemal žiadnych zamestnancov; nevlastnil žiadny majetok; nemal teda vytvorené personálne ani materiálne predpoklady na vykonávanie stavebnej činnosti, ktorú ani nevykonával; nerealizoval žiadne dodanie tovarov a služieb, ale mal zabezpečovať len nákup tovarov a materiálu, ktoré mal použiť na realizáciu stavebných prác; nepreukázal, akým spôsobom vykonával práce, ktoré boli predmetom fakturácie pre IRES R+M s.r.o. v roku 2014; nepreukázal kedy a na akej stavbe nakúpený materiál a tovar použil; nepreukázal, či nakúpený tovar a materiál bol súčasťou nákladov zdaniteľného obchodu, ktoré mal uskutočniť.

Námietka žalobcu, že správca dane nevykonal dokazovanie tak, ako navrhoval žalobca nie je opodstatnená, pretože zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícií.

Procesná povinnosť preukázať opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane je na strane žalobcu a ten si túto povinnosť nemôže vysvetľovať ako svoje právo požadovať od správcu dane, aby prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní tejto skutočnosti. Je povinnosťou daňového subjektu, aby v záujme objasnenia skutočností predložil také dôkazy, ktorými by túto opodstatnenosť odpočítania dane preukázal.

Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že správca dane vôbec neprihliadol na skutočnosť, že už dokladmi predtým predloženými žalobcom bolo preukázané, že tovary a služby, z ktorých si odpočítal DPH skutočne existujú a je len zrejmé, že boli použité na účely podnikania žalobcu, pričom všetky dodávateľské faktúry a dodávateľské pokladničné doklady už obsahovali označenie objektov, pre ktoré boli v rámci ich výstavby alebo rekonštrukcie použité, uvádza, že správca dane nespochybňoval samotnú existenciu tovarov a služieb, ale neuznal nárok na odpočítanie dane z dôvodov, že odvolávajúci sa nesplnil podmienky nároku na odpočítanie dane definované v § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov tým, že v priebehu daňovej kontroly nepreukázal, že dodaný tovar a materiál, pri ktorom si uplatnil odpočítanie dane, použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Žalobca aj v žalobe cituje ustanovenie § 24 ods. 1 až 4 Daňového poriadku, v ktorom je zadefinované aj dôkazné bremeno daňového subjektu, ktoré daňový subjekt neuniesol. Správca dane nezaťažoval žalobcu, ak žiadal o predloženie dokladov a dôkazov, ktoré mal alebo mohol mať k dispozícií.

Žalovaný k námietke súvisiacej s doručovaním protokolu s výzvou uvádza, že z predloženého spisového materiálu vyplýva, že protokol č. 9812401/5/195791/2015/Fri bol spolu s výzvou na vyjadrenie č. 9812401/5/208117/2015 zo dňa 28.01.2015 doručovaný dňa 30.01.2015 a 02.02.2015. Keďže pokus o doručenie písomnosti bol bezvýsledný, zásielka bola uložená na pošte dňa 02.02.2015 a žalobca ju reálne prevzal dňa 20.02.2015 (18-ty deň od jej uloženia).

Podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku je zásielka doručená posledný deň 15 dňovej lehoty odo dňa uloženia zásielky v prípade, ak si adresát zásielku nevyzdvihne, čo platí v tomto prípade, keďže zásielka nebola prevzatá do 15 dní od jej uloženia.

Správca dane postupoval v zmysle § 31 ods. 3 Daňového poriadku a keďže si žalobca písomnosť do 15 dní od jej uloženia nevyzdvihol, považoval posledný deň tejto lehoty, teda 17.02.2015, za deň doručenia písomnosti, aj napriek skutočnosti, že zásielka bola prevzatá 20.02.2015. Dňom nasledujúcim po tomto dni (17.02.2015) začala plynúť lehota na vyjadrenie k protokolu.

Správca dane v predmetnej výzve určil daňovému subjektu lehotu na podanie písomného vyjadrenia najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. Na základe zistených skutočností lehota na podanie vyjadrenia začala plynúť 18.02.2015 a posledný deň lehoty uplynul 10.03.2015. Žalobca predložil správcovi dane písomné vyjadrenie k protokolu elektronickým podaním dňa 13.03.2015, teda po uplynutí stanovenej lehoty na vyjadrenie.

V zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku zmeškanie lehoty nemožno odpustiť a správca dane predložené vyjadrenie považoval za nepodané.

Keďže sa žalobca nevyjadril k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve, správca dane v súlade s § 68 ods. 2 písm. c) Daňového poriadku spísal o tejto skutočnosti Úradný záznam č. 63701/2015 zo dňa 17.03.2015 a vyššie uvedený postup správcu dane bol v súlade s platnými právnymi predpismi a námietky žalobcu k danej veci sú neopodstatnené.

Súd v konaní podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p., po preskúmaní obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného trpelo nedostatočne zisteným skutkovým stavom, vadným procesným postupom, preto rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/, e/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Za zdaňovacie obdobie november 2013 bola u žalobcu vykonaná daňová kontrola, ktorej výsledkom bol protokol č. 9812401/5/195791/2015/Fri zo dňa 26.1.2015, na základe ktorého potom správca dane určil vo vyrubovacom konaní žalobcovi rozdiel dane na DPH v sume 9.532,07 EUR rozhodnutím č. 20039063/2015 zo dňa 25.3.2015.

Je potrebné poznamenať, že do prvostupňového správneho rozhodnutia bol doslova opísaný protokol z daňovej kontroly, teda zhodnotenie právnych záverov v obsahových náležitostiach tohto rozhodnutia absentujú. Faktúry, ktoré boli predmetom kontroly boli uvedené v tabuľkách č. 1 a 2 a zo zákonného ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a/ z.č. 222/2004 Z.z. správca dane vyvodil iba ten záver, že žalobca v daňovom konaní podľa predložených dokladov nevykázal žiadne dodanie tovarov a služieb súvisiacich s uplatneným odpočítaním dane z nákupov tovarov a služieb v zdaňovacom období november 2013.

Správca dane predovšetkým nevypočul svedkov, zamestnancov, prípadne konateľa BERON SK s.r.o., ako odchádzajúcej stavebnej firmy, ktorá pôvodne mala stavebné práce na vyššie uvedenom bytovom dome realizovať. Konateľom BERON SK s.r.o. v čase od 12.1.2010 do 19.11.2014 bol L. Y., čo potvrdzoval výpis z obchodného registra odd. Sro, vl.č. 32643/V. Žalobca v daňovom konaní tvrdil, že ako zhotoviteľ mal uzavretú zmluvu s objednávateľom tejto stavby obchodnou spoločnosťou IRES R+M s.r.o., so sídlom na Kavečianskej ceste 41, s účinnosťou od 2.10.2013. Z výpisu obchodného registra obchodnej spoločnosti IRES R+M s.r.o., odd. Sro, vl.č. 11570/V vyplýva, že táto spoločnosť od 27.6.2012 má sídlo na Michalskej 9 v Bratislave, konateľom je L. Y. od 27.6.2012, W. Y. od 2.5.2000.

Zápisnica z pojednávania č. 9812401/5/4365590/2014 zo dňa 25.9.2014 potvrdzuje, že miestom pojednávania bolo neexistujúce sídlo objednávateľa IRES R+M s.r.o., na Kavečianskej ceste 41 v Košiciach, za prítomnosti daňového subjektu L+Real s.r.o., ktorý tiež má inde sídlo a to na Záhradnej ulici č. 22 v Košiciach od 1.6.2013.

Správca dane nevyhodnotil následky zániku zmluvy medzi IRES R+M s.r.o. č. V - 06/2012 zo dňa 30.9.2013, ani vzájomný zápočet faktúr za rok 2013, nezisťoval, v akom rozsahu boli odovzdané stavebné práce pre nového zhotoviteľa /žalobcu/ a ani neurobil miestne zisťovanie u spoločnosti BERON SK s.r.o. v jeho sídle, ktoré sa v priebehu obdobia od 31.5.2013 do 19.11.2014 zmenilo z Kavečianskej cesty 41 v Košiciach na Hlavnú 53 Družstevná pri Hornáde. Funkcia konateľa L. Y. pritom v obchodnej spoločnosti BERON SK s.r.o. trvala od 12.1.2010 do 19.11.2014

Dňa 30.11.2013 vyfakturoval IRES R+M s.r.o. Košice pre žalobcu za predaj lešenia na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.11.2013 sumu 49.200,- EUR, DPH 8.200,- EUR na základe faktúry 13011003, konateľ predávajúcej spoločnosti za IRES R+M s.r.o., W. Y. vypočutý nebol, pričom táto položka v daňovom priznaní žalobcu bola najväčšia. Ostatné náklady, ktoré si žalobca účtoval sa týkali nákupu farieb, a i., čo v skutočnosti nakúpené bolo, pričom ich použitie správca dane skúmal aj vo vzťahu k spoločnosti FAMI plus s.r.o., ako subdodávateľa bytového domu na X. U.. Č.. X O. N.. Zmluva bola podpísaná dňa 30.9.2013, pričom plnenie z týchto prác sa týkalo montážnych prác vyrobených okien od výrobcu OKNOPLAST sp-zoo OCHMANOW a to v lehote do 4 týždňov odo dňa pripísania zálohovej platby od objednávateľa na jeho účet.

K splneniu predmetu zmluvy pri týchto montážnych prácach je nepochybne potrebné aj lešenie, pričom v daňovom konaní nijakým spôsobom nebolo skúmané, kedy práce boli ukončené a kým. Žalobca aj v protokole z daňovej kontroly tvrdil, že práce zabezpečoval subdodávateľsky aj firmou BERON SK s.r.o., miestne šetrenie sa vykonávalo na adrese, ktorá v čase tohto zisťovania podľa výpisu z obchodného registra nebola sídlom obchodnej spoločnosti IRES R+M s.r.o. a miestne zisťovanie na stavbe investora

- X. U.. O. N. vykonané nebolo.

Zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 5.5.2016 tvrdil, že zmluvu s obchodnou spoločnosťou BERON SK s.r.o., ktorej žalobca aj prenajal sporné lešenie uzavretú mal. Nebol vypočutý ani stavebný dozor predmetnej stavby, W. Y., správca dane sa uspokojil iba s konštatovaním, že v danom prípade išlo o personálne prepojené obchodné spoločnosti, avšak ich ekonomickú činnosť nijakým spôsobom nevyhodnotil.

Správcovi dane teda bolo známe, že išlo o personálne prepojenie jednotlivých konateľov týchto obchodných spoločností, no napriek tomu nevykonal výsluch týchto konateľov, k podrobnejšiemu zaobstarávaniu predmetu stavebných prác na uvedenom bytovom dome a s tým súvisiacimi fakturovanými službami. Do rozhodnutia uvádzal skutočnosti, ktoré so spornou faktúrou za kúpu lešenia nesúviseli, napr. stavebným povolením na uvedený bytový dom a iné zmluvné vzťahy, ktoré rozhodnutie žalovaného robia chaotickými v právnej argumentácii a v jeho podstate nepreskúmateľnými vo vzťahu k uplatnenému nadmernému rozpočtu žalobcom za predmetné zdaňovacie obdobie, keď nedokončil dokazovanie v rámci námietok žalobcu k uvedenému protokolu, ani nevykonal kontrolu účtovníctva.

Napokon aj samotné zakúpenie hygienických potrieb pred uzavretím zmluvy na predmetnú stavbu, nie je v rozpore so žiadnym ustanovením zákona o DPH.

Súd považuje namietané skutočnosti týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu v žalobných námietkach v celom rozsahu za opodstatnené.

Žalobca si však nesprávne vysvetľuje doručovanie podľa ním uvádzaných poštových podmienok, pretože v daňovom konaní sa doručuje podľa ust. § 30, § 31 DP, teda v tomto prípade správca dane správne postupoval podľa ust. § 31 ods. 2,3 DP, keď písomnosť určenú do vlastných rúk považoval za doručenú uplynutím 15 dní od jej uloženia, pričom posledný deň sa považuje za deň doručenia, aj keď sa o tom právnická osoba nedozvedela.

V tejto súvislosti už súd niekoľkokrát poukázal na skutočnosť, že aj keď daňový subjekt doručí správcovi dane svoje podania podľa ust. § 13 ods. 1, 3 DP, bez ohľadu na to, že právnická osoba je zastúpená advokátom /§ 14 ods. 1 písm. c/ DP/, správca dane je povinný prihliadať na dodatočné podania, ak podľa jeho obsahu majú zásadný vplyv na meritórne rozhodnutie vo veci samej, keďže žiadne ustanovenie DP mu neumožňuje prijať záver, že na dodatočné podania sa už neprihliada.

Takýmto postupom by boli porušené práva daňového subjektu, ktoré chráni čl. 46 Ústavy SR, čo súd považoval aj za inú procesnú vadu konania.

Správca dane ďalej tvrdil, že ani v decembri neboli žalobcom na uvedenej stavbe vykonané žiadne práce, i keď žalobca v odvolaní predložil správcovi dane dve faktúry adresované BERON SK s.r.o., zo dňa 31.1.2014 na sumu 29.220,- EUR /fa č. 201401001/ a na sumu 8.256,- EUR zo dňa 28.2.2014, /fa č. 201402002/, ktoré súviseli s prenájmom lešenia a za predaj tovaru, pričom predmet plnenia podľa názoru žalobcu by sa mal týkať zdaňovacieho obdobia november 2013.

Bez náležitého zistenia skutkového stavu k týmto dvom faktúram, správca dane nemôže konštatovať v napadnutom rozhodnutí, že žalobca týmito faktúrami nepreukázal, že ide o predaj tovaru, ktorý bol nakúpený na základe preverovaných faktúr s odkazom na to, že žalobca za obdobie od júla 2013 do januára 2014 uplatňoval odpočet dane v sume vyššej ako je suma DPH uplatnená k cene na základe týchto faktúr.

Súd bol toho názoru, že v danom prípade sa výnimočne rozložilo dôkazné bremeno medzi daňový subjekt a správcu dane, preto pre účely ust. § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH bude potrebné ešte doplniť dokazovanie v naznačenom smere.

Podľa ust. § 3 ods. 1, 2, 5 zák. č. 563/2009 Z.z. pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zák. č. 563/2009 Z.z. daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov, pričom daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje.

Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa ust. § 24 ods.1 až 4 zák.č. 563/2009 Z.z.:

(1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

2)

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 63 ods. 2 a 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní ():

(2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 74 ods. 2, 3, 4 Daňového poriadku:

(2) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. (3) Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania.

(4) Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

Rozhodnutia správnych orgánov obidvoch stupňov neobsahujú úplné vyhodnotenie všetkých dôkazov ani z hľadiska ich obsahu, závažnosti, vierohodnosti, či vypovedacej schopnosti vo vzťahu k preukazovaným skutočnostiam, čím sú nezákonné.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p., § 151 ods. 8 O.s.p., ktoré spočívali v odmene za zastupovanie žalobcu advokátom: za 3 úkony právnej pomoci, prevzatie zastúpenia, podanie žaloby a účasť na pojednávaní: 2 x 139,83 EUR, 1 x 143,- EUR, 2 x 8,39 EUR, 1 x

8,58 EUR náhrada paušálu, celkom 448,02 EUR priznané podľa ust. § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení nesk. predpisov a náhrade 70,- EUR za súdny poplatok pri podaní žaloby, ktoré súd priznal žalobcovi.

Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.