Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/155/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Krajčovej, v spore žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00603481, v mene ktorého koná Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, Junácka 4, Bratislava, IČO 00179663, proti žalovanému: Technické centrum - TC, s.r.o., so sídlom Sibírska 1596/3, Bratislava, IČO: 53 362 764, zastúpený advokátkou JUDr. Adelou Valockou, Radvanská 1, P.O.BOX 255, Bratislava, o zaplatenie 19.202,01 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. z 21. decembra 2018, č. k. -239, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I. z 21. decembra 2018, č. k. -239 v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť správcovi konajúcemu v mene žalobcu peňažnú čiastku vo výške 11.827, 29 Eur, p o t v r d z u j e.

Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I. z 21. decembra 2018, č. k. -239 v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť správcovi konajúcemu v mene žalobcu úroky z omeškania vo výške:

5 % ročne zo sumy 5.107,90 EUR od 01.04.2016 do 26.07.2016, 5 % ročne zo sumy 4.416,70 EUR od 27.07.2016 do 01.08.2016, 5 % ročne zo sumy 3.565,22 EUR od 02.08.2016 do 29.09.2016, 5 % ročne zo sumy 2.994,60 EUR od 30.9.2016 do 10.11.2016, 5 % ročne zo sumy 3.151,38 EUR od 31.07.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 3.669,76 EUR od 02.08.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 3.151,38 EUR od 31.08.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 455,64 EUR od 01.09.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 5.107,90 EUR od 01.10.2016 do 13.04.2017, 5 % ročne zo sumy 965,70 EUR od 14.04.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 210,54 EUR od 04.10.2016 do zaplatenia, spolu so zmluvnou pokutou vo výške: 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 5.107,90 EUR od 01.04.2016 do 26.07.2016, 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 4.416,70 EUR od 27.07.2016 do 01.08.2016, 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 3.565,22 EUR od 2.8.2016 do 29.09.2016, 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 2.994,60 EUR od 30.09.2016 do 10.11.2016, 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 3.151,38 EUR od 31.07.2016 do zaplatenia, 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 3.669,76 EUR od 02.08.2016 do zaplatenia, 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 3.151,38 EUR od 31.08.2016 do zaplatenia, 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 455,64 EUR od 01.09.2016 do zaplatenia, 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 5.107,90 EUR od 01.10.2016 do 13.04.2017, 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 965,70 EUR od 14.04.2017 do zaplatenia,

0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 210,54 EUR od 04.10.2016 do zaplatenia a vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol, z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I. (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 21. decembra 2018, č. k. -239 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť správcovi konajúcemu v mene žalobcu peňažnú čiastku vo výške 11.827, 29 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške: 5 % ročne zo sumy 5.107,90 EUR od 01.04.2016 do 26.07.2016, 5 % ročne zo sumy 4.416,70 EUR od 27.07.2016 do 01.08.2016, 5 % ročne zo sumy 3.565,22 EUR od 2.8.2016 do 29.09.2016, 5 % ročne zo sumy 2.994,60 EUR od 30.9.2016 do 10.11.2016, 5 % ročne zo sumy 3.151,38 EUR od 31.07.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 3.669,76 EUR od 02.08.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 3.151,38 EUR od 31.08.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 455,64 EUR od 01.09.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 5.107,90 EUR od 01.10.2016 do 13.04.2017, 5 % ročne zo sumy 965,70 EUR od 14.04.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 210,54 EUR od 04.10.2016 do zaplatenia, spolu so zmluvnou pokutou vo výške: 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 5.107,90 EUR od 1.4.2016 do 26.07.2016, 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 4.416,70 EUR od 27.7.2016 do 01.08.2016, 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 3.565,22 EUR od 2.8.2016 do 29.09.2016, 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 2.994,60 EUR od 30.9.2016 do 10.11.2016, 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 3.151,38 EUR od 31.07.2016 do zaplatenia, 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 3.669,76 EUR od 02.08.2016 do zaplatenia, 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 3.151,38 EUR od 31.08.2016 do zaplatenia, 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 455,64 EUR od 01.09.2016 do zaplatenia, 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 5.107,90 EUR od 01.10.2016 do 13.04.2017, 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 965,70 EUR od 14.04.2017 do zaplatenia, 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 210,54 EUR od 04.10.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalobcovi, konajúcemu prostredníctvom správcu - Správa telovýchovných a rekreačných zariadení Hlavného mesta SR Bratislavy, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 23,18 %. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že Hlavné mesto SR Bratislava (žalobca) zriadilo príspevkovú organizáciu Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, Junácka 4, Bratislava, IČO 00179663, ktorej zveril do správy prevádzku Areálu Zdravia Zlaté piesky (stroje, prístroje, zariadenia, dopravné prostriedky, inventár, umelecké diela, drobný majetok, majetok v operatívnej evidencii, prevádzkové budovy A a B, 3 rodinné domy, stamo, sociálne zaradenie, 10 okálov, chatu Aplina, lodenicu, chatu Camping, minigolfové ihrisko, 3 rotundy murované, 2 murované WC, 3 plážové ihriská, vchod do kúpaliska, 5 sociálnych zariadení pláž, 2 kajak kluby, žumpu prečerpávaču, trafostanicu, úpravu terénu, sprchy pláž, úpravu terénu, spevnenie pláže - vých. breh, zemné a sad. práce, inžinierske práce, oplotenie areálu, 2 bunky alernat, bunku mobilnú, sadové a terénne úpravy, úpravu brehov, bunku k lyž. vleku, krytý prístrešok, mobilný sklad, 2 prístrešky s ohniskom, pitnú fontánku, príjazdovú cestu, kanalizáciu, betónovú cestu, 3 predajné stánky drevenú kolibu, prepojenie kanalizácie, chodník k hlavnej pláži, bunku mobilnú, bunku k lyž. vleku, 10 predajných stánkov, žumpu k rodinnému domu, vonkajší vodovod, vodovodnú prípojku, el. prípojku k chate, 2 sociálne zariadenia, chatu, pozemky a ostatné plochy a zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. 1, XXXX, XXXX kat. územie Trnávka. Z nájomnej zmluvy č. 1/2006 zo dňa 27.10.2015 súd zistil, že Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, dňa 27.10.2015 uzavrela so žalovaným nájomnú zmluvu o nájme objektu Motela Zlaté piesky a pozemku v Areáli zdravia Zlaté piesky. Predmetom zmluvy podľa článku 1, ods. 1, bol prenájom stavby a budovy: ubytovací trakt č. 1 -3, hlavná budova, skladové priestory, prevádzková budova k tenisovým kurtom, tenisové kurty a zrubové chatky v celkovej výmere 4.068 m2, pozemky parcela č. XXXXX/ X, XXXXX/X, XXXX/X a XXXX/X zapísané na LV č. X v celkovej výmere XX.XXX m2. Špecifikácia

prenajímaných priestorov bola uvedená v prílohe č. 2 zmluvy. Účelom nájmu bolo podľa článku 1, ods. 2, vykonávanie ubytovacích, stravovacích, reštauračných, telovýchovných a rekreačných služieb. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, od 1.1.2006 do 31.12.2006. Zmluvné strany sa dohodli v článku VI bod 1, že podmienky nájmu sa budú riadiť ustanoveniami . V článku III bod 1. si zmluvné strany dohodli cenu na nájom vo výške 490.956,- Sk bez DPH, ku ktorej sa bude účtovať DPH v zmysle platných právnych predpisov. Výpočet ceny nájmu tvorí prílohu č. 2 zmluvy. V článku III bod 2. sa žalovaný ako nájomca zaviazal hradiť nájomné v štvrťročných splátkach vopred vo výške 122.739,- Sk + DPH na základe faktúry prenajímateľa do 15. dňa prvého mesiaca príslušného kalendárneho štvrťroka. V článku III bod 4. sa zmluvné strany dohodli, že prenajímateľ môže účtovať nájomcovi pri oneskorených úhradách nájomného zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % zo splatnej dlžnej sumy za každý deň omeškania. V článku III bod 4. sa zmluvné strany dohodli, že prenajímateľ je oprávnený meniť výšku nájomného v súlade so zmenou hodnoty slovenskej koruny, ak Sk oslabí o viac ako 5 % voči EUR, a to od 1. dňa nasledujúceho mesiaca, odkedy táto skutočnosť nastane. V článku III bod 9. sa zmluvné strany dohodli na tom, že nakoľko verejné osvetlenie vonkajšej časti areálu kúpaliska je napojené z trafostanice Motela a nájomca je priamy odberateľ elektrickej energie, nájomca bude prenajímateľovi prefakturovať štvrťročne spotrebu elektrickej energie vo výške 80 % spotreby osvetlenia na základe skutočnej spotreby nameranej na podružnom merači č. N XXXXXXX s počiatočným stavom ku dňu 02.01.2006 v cenách stanovených Západoslovenskou energetikou a.s., pričom k faktúre priloží kópiu faktúry zo ZSE a.s.. Dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve č. 1/2006 zo dňa 31.07.2007, predloženým žalobcom dňa 04.07.2018 (č. l. 197 spisu) došlo k zmene právnej formy existujúceho záväzkového vzťahu medzi stranami. V článku II bod 2 došlo k zmene nájomného vzťahu na vzťah podnájomný, a pomenovanie nájomnej zmluvy č. 1/2006 zo dňa 27.10.2005 sa zmenilo na podnájomnú zmluvu č. 1/2006 s tým, že všetky práva a povinnosti z doteraz platnej nájomnej zmluvy č. 1/2006 zostali v platnosti. Výmera predmetu nájmu sa v súvislosti s odňatím správy majetku upravila nasledovne: nebytové priestory budú o ploche 2.232,- m2, pozemky budú vo výmere 17.211,- m2 a tenisové kurty budú vo výmere 1.836,- m2. Špecifikácia predmetu nájmu bola uvedená v prílohe č. 1 tohto dodatku. V článku III bod 1. si zmluvné strany dohodli cenu za nájom vo výške 610.392,65 Sk ročne s DPH. Výška rozpisu nájomného je vo výpočtovom liste, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu č. 1 tohto dodatku. V článku III bod 2. sa žalovaný zaviazal uhrádzať nájomné v štvrťročných splátkach vo výške 128.233,75 Sk + DPH 24.364,40 Sk, spolu splátka 152.598,15 Sk na základe faktúry prenajímateľa do 15. dňa prvého mesiaca príslušného kalendárneho štvrťroka na účet prenajímateľa. Doúčtovanie nájomného za obdobie august a september 2007 vo výške 4.359,17 Sk bolo splatné na základe faktúry prenajímateľa v lehote 15 dní od jej vystavenia. V článku III sa zmluvné strany dohodli, na predĺžení nájmu/podnájmu do 31.12.2009. Ostatné ustanovenia nájomnej zmluvy č. 1/2006 zo dňa 27.10.2005 zostali v platnosti bez zmeny. Dodatkom č. 3 k nájomnej zmluve č. 1/2006 zo dňa 13.09.2007, predloženým žalovaným spolu s jeho vyjadrením zo dňa 13.04.2017 (č. l. 175 fotokópia overená notárom) došlo k zmene článku 3 bod 9 tak, že z dôvodu, že nakoľko žalovaný bude zabezpečovať údržbu a opravu zvereného majetku, do ktorého spadá aj osvetlenie prístupových ciest a areálu, budú mu kompenzované vzniknuté náklady. Cena za poskytnutú údržbu, opravy a osvetlenie bola stanovená v konštantnej výške, odvodená od ceny na 1 kWh el. energie a môže byť v tolerancii 20 % za obdobie 6 mesiacov. V článku 4 sa v bode 1 zmenila doba nájmu z doby určitej na dobu neurčitú. V článku 4 sa v bode 3 zrušil odstavec a) a c). V článku 4 sa zmenil bod 5 tak, že zmluvné stany sa dohodli na tom, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán nebude chcieť pokračovať v dohodnutých zmluvných podmienkach v nasledujúcom kalendárnom roku, doručí výpoveď druhej strane najneskôr do 31.07. písomnou formou. Pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán doručí výpoveď, výpovedná doba sa stanovuje na 24 mesiacov odo dňa doručenia výpovede strane. Ostatné ustanovenia nájomnej zmluvy č. 1/2006 zo dňa 27.10.2005 v znení neskorších dodatkov zostali v platnosti bez zmeny. Dodatok nadobudol účinnosť dňom jej podpísania. Dodatkom č. 4 nájomnej zmluvy č. 1/2006 zo dňa 19.11.2009, predloženým žalobcom spolu so žalobou (č. l. 31 spisu) došlo k zmene článku III bod 2 dodatku č. 1 k zmluve č. 1/2006 zo dňa 27.10.2015 o spôsobe platenia nájomného tak, že žalovaný sa zaviazal k úhrade štvrťročného nájomného vo výške 4.256,58 EUR + DPH v lehote do posledného dňa mesiaca príslušného kalendárneho štvrťroka na účet prenajímateľa vedený vo VÚB Bratislava č. 1866602656/0200 na základe faktúry prenajímateľa. Dodatok nadobudol účinnosť dňa 01.01.1010. 3. Z nájomnej zmluvy č. 19/2010 zo dňa 30.04.2010 súd prvej inštancie zistil, že Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, dňa 30.04.2010 uzavrela so žalovaným nájomnú zmluvu o nájme objektov a častí pozemkov v Areáli zdravia Zlaté piesky. Predmetom zmluvy podľa článku 1, ods. 1, bol prenájom: a/ časť objektu v Areáli zdravia Zlaté piesky, kat. územie Trnávka, parcela č. XXXX/XX, zapísaný na LV č. XXXX, a to: stánok rýchleho občerstvenia č. 16a vo výmere 33 m2, požičovňa vodných plavidiel č. 2 vo výmere 1,5 m2, b/ časť

pozemku v Areáli zdravia Zlaté piesky, kat. územie Trnávka, parcela č. XXXX/X, zapísaný na LV č. X a to: časť pozemku - terasa vo výmere 27 m2, časť pozemku - obslužný priestor vo výmere 20 m2, c/ hnuteľné veci podľa špecifikácie uvedenej v prílohe č. 3 tejto zmluvy. Celková výmera prenajatých priestorov je 81,50 m2. Kópia katastrálnej mapy a zameranie nebytových priestorov predmetu nájmu tvorí neoddeliteľnú prílohu č. 3 tejto zmluvy. Špecifikácia predmetu nájmu je uvedená v prílohe č. 2 zmluvy. Inventárny zoznam hnuteľných vecí tvorí neoddeliteľnú prílohu č. 3 tejto zmluvy. Účelom nájmu bolo poskytovanie rýchleho občerstvenia a požičiavanie vodných plavidiel, ktoré bude nájomca prevádzkovať počas prevádzky kúpaliska. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, od 15.05.2010. Zmluvné strany sa dohodli v článku VIII bod 2, že podmienky nájmu sa budú riadiť ustanoveniami . V článku III bod 1. si zmluvné strany dohodli ročnú cenu na nájom vo výške 4.046,- EUR s DPH. V článku III bod 2. sa žalovaný ako nájomca zaviazal hradiť nájomné v dvoch splátkach v lehote do 01.06., 01.08. príslušného kalendárneho roka vo výške 2.023,- EUR s DPH na účet prenajímateľa na základe vystavenej zálohovej faktúry prenajímateľa. V článku III bod 3. sa zmluvné strany dohodli, že nájomca bude hradiť prenajímateľovi úhradu za spotrebu elektrickej energie studenej vody, stočného podľa skutočnej spotreby nameranej na podružných meračoch energetických médií v cenách platných pre prenajímateľa na základe faktúry prenajímateľa v prospech účtu prenajímateľa so 14 dňovou splatnosťou odo dňa vystavenia. V článku III bod 4. si zmluvné strany dohodli ročnú paušálnu úhradu nákladov za poskytnuté služby spojené s nájmom vo výške 774,69 EUR. Výška a rozpis paušálnej náhrady nákladov za poskytnuté služby bol uvedený v prílohe č. 2 tejto zmluvy. V článku III bod 5. si zmluvné strany dohodli splatnosť paušálnej úhrady nákladov za služby spojené s nájmom v 2 splátkach ku dňu 01.06. a 01.08. príslušného roka vo výške 387,35 EUR na základe vystavenej zálohovej faktúry prenajímateľa. V článku III bod 7. sa zmluvné strany dohodli, že ak sa nájomca dostane s akoukoľvek platbou podľa tejto zmluvy do omeškania, zaväzuje sa zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % zo splatnej dlžnej sumy za každý deň omeškania. Povinnosť nájomcu zaplatiť úroky z omeškania podľa nie je týmto dotknutá. V článku III bod 8. sa nájomca zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu aj v prípade, ak nezavinil porušenie povinnosti. V článku III bod 10. sa zmluvné strany dohodli, že prenajímateľ je oprávnený vždy k 01.04. kalendárneho roka upraviť nájomné jednostranným právnym úkonom v nadväznosti na oficiálne stanovenú ročnú mieru inflácie za predchádzajúci rok podľa údajov štatistického úradu SR. V článku III bod 11. sa zmluvné strany dohodli, že prenajímateľ je oprávnený vždy k 01.04. kalendárneho roka upraviť paušálnu úhradu nákladov za služby spojené s užívaním jednostranným právnym úkonom v nadväznosti na zvýšenie cien energetických médií, prípadne ostatných služieb zo strany dodávateľov. Dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve č. 19/2010 zo dňa 25.06.2012 sa zmluvné strany dohodli na rozšírení predmetu nájmu o časť pozemku parcela č. 4358/1 - dvoch betónových plôch umiestených v strednej časti pláže kúpaliska Zlaté piesky, o výmere 73 m2 prvej plochy a 76 m2 druhej plochy za účelom prevádzkovania letných terás od 01.07. do 31.08. príslušného kalendárneho roka. V článku II si zmluvné stany dohodli nájomné za predmet nájmu vo výške 942,40 EUR + DPH, ktoré sa nájomca zaviazal uhradiť v 1 splátke na účet prenajímateľa na základe faktúry prenajímateľa v termíne do 15.07. príslušného kalendárneho roka. Ostatné ustanovenia nájomnej zmluvy č. 19/2010 zo dňa 30.04.2010 zostali v platnosti nezmenené. Dodatok nadobudol účinnosť dňom nasledujúcim po dni jeho zverejnenia podľa . Dodatkom č. 2 k nájomnej zmluve č. 19/2010 zo dňa 31.05.2012 sa zmluvné strany dohodli na rozšírení predmetu nájmu o časť pozemku parcela č. 6172/15 pred Areálom zdravia Zlaté piesky v celkovej výmere 537 m2, za účelom prevádzkovania odstavnej plochy pre motorové vozidlá v období od 01.06. do 31.08. príslušného kalendárneho roka. V článku II si zmluvné stany dohodli nájomné za predmet nájmu vo výške 2.500,- EUR + DPH za dobu nájmu, ktoré sa nájomca zaviazal uhradiť v 1 splátke na účet prenajímateľa na základe faktúry prenajímateľa v termíne do 30.06. príslušného kalendárneho roka. Ostatné ustanovenia nájomnej zmluvy č. 19/2010 zo dňa 30.04.2010 zostali v platnosti nezmenené. Dodatok nadobudol účinnosť dňom nasledujúcim po dni jeho zverejnenia podľa Dodatkom č. 3 k nájomnej zmluve č. 19/2010 zo dňa 31.05.2012 sa zmluvné strany dohodli na vyňatí požičovne vodných plavidiel vo výmere 1,5 m2, časti pozemku pri požičovni vodných plavidiel vo výmere 20 m2 a hnuteľných vecí - vodných bicyklov z nájmu k 30.04.2013. V článku II si zmluvné stany s platnosťou od 01.05.2013 dohodli predmet nájmu takto: a/ časť objektu v Areáli zdravia Zlaté piesky, kat. územie Trnávka, parcela č. XXXX/XX, zapísaný na LV č. XXXX a to: stánok rýchleho občerstvenia č. 16a vo výmere 33 m2, b/ časť pozemku v Areáli zdravia Zlaté piesky, kat. územie Trnávka, parcela č. XXXX/X, zapísaný na LV č. X a to: časť pozemku - terasa k stánku č. 16a vo výmere 27 m2, časť pozemku - betónová plocha na prevádzkovanie terasy o výmere 79 m2

c/ časť pozemku parcela č. XXXX/XX - odstavné plochy pre motorové vozidlá vo výmere 537 m2. Výmera prenajatých pozemkov bola 643 m2. Celková výmera prenajatých priestorov bola 676 m2. Špecifikácia predmetu tvorila prílohu č. 1 dodatku. Účelom nájmu bolo poskytovanie rýchleho občerstvenia počas prevádzky kúpaliska, prevádzkovanie terasy od 01.07. do 31.08. príslušného kalendárneho roka. V článku III si zmluvné stany na základe upraveného predmetu nájmu s platnosťou od 01.05.2013 dohodli ročné nájomné vo výške 5.389,80 EUR + DPH, ktoré sa nájomca zaviazal uhradiť v 2 splátkach vo výške 2.694,90 EUR bez DPH v lehote do 01.06. a 01.08. príslušného kalendárneho roka, na základe faktúry prenajímateľa. Zmluvné strany sa dohodli, že 1. splátka nájomného za rok 2013 bude splatná do 30.07. a 2. splátka do 20.08.2013. Ročná paušálna úhrad nákladov zo poskytované služby spojené s nájmom bola stanovená vo výške 651,- EUR + DPH. Výška a rozpis paušálnej náhrady nákladov za poskytnuté služby bol uvedený v prílohe č. 1 tohto dodatku. Splatnosť paušálnej úhrady nákladov zo poskytované služby spojené s nájmom bola dohodnutý v 2 splátkach ku dňu 01.06. a 01.08. príslušného kalendárneho roka vo výške 325,50 EUR + DPH na základe faktúry prenajímateľa. Zmluvné strany sa dohodli, že 1. splátka paušálnej náhrady nákladov za služby za rok 2013 bude splatná do 30.07. a 2. splátka do 20.08.2013. Ostatné ustanovenia nájomnej zmluvy č. 19/2010 zo dňa 30.04.2010 zostali v platnosti nezmenené. Dodatok nadobudol účinnosť dňom nasledujúcim po dni jeho zverejnenia podľa . Z oznámenia o zmene ceny za nájom zo dňa 15.07.2014 súd zistil, že Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta Slove nskej republiky Bratislava, dňa 15.07.2014 zaslala žalovanému oznámenie o zmene ceny nájmu na základe článku III bod 10 nájomnej zmluvy č. 19/2010 zo dňa 30.04.2010, v zmysle ktorého zvýšila nájomné o mieru inflácie 1,4 % za rok 2013 o 75,46 EUR, tak že nájomné od 01.04.2014 predstavovalo 5.465,26 EUR, z toho 1. splátka 2.732,63 EUR bez DPH a 2. splátka v rovnakej výške. Zároveň požiadala žalovaného, aby rozdiel na nájomnom vo výške 75,46 EUR uhradil v lehote splatnosti faktúr. 4. Z nájomnej zmluvy č. 3/2013 zo dňa 14.06.2013 súd prvej inštancie zistil, že Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, dňa 14.06.2013 uzavrela so žalovaným nájomnú zmluvu o nájme objektov a časti pozemku v Areáli zdravia Zlaté piesky. Predmetom zmluvy podľa článku 1, ods. 1, bol prenájom: a/ časť objektu v Areáli zdravia Zlaté piesky, kat. územie Trnávka, parcela č. XXXX/XX, zapísaný na LV č. XXXX a to: požičovňa vodných plavidiel č. 1 vo výmere 16 m2, vrátane vybavenia špecifikovaného v odovzdávacom protokole, ktorý tvorí prílohu č. 4 tejto zmluvy, b/ časť pozemku v Areáli zdravia Zlaté piesky, kat. územie Trnávka, parcela č. XXXX/X, zapísaný na LV č. X a to: prístup na pozemok - obslužný priestor vo výmere 60 m2. Špecifikácia predmetu nájmu tvorila neoddeliteľnú prílohu č. 1 zmluvy. Účelom nájmu bolo prevádzkovanie požičovne vodných plavidiel, ktoré bude nájomca užívať počas letnej sezóny. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Zmluvné strany sa dohodli v článku IX. bod 3, že podmienky nájmu sa budú riadiť ustanoveniami . V článku III bod 1. si zmluvné strany dohodli ročnú cenu na nájom vo výške 5.120,- EUR + DPH. V článku III bod 2. sa žalovaný ako nájomca zaviazal hradiť nájomné v dvoch splátkach v lehote do 30.07. a 30.08. príslušného kalendárneho roka vo výške 2.560,- EUR + DPH na účet prenajímateľa na základe vystavenej zálohovej faktúry prenajímateľa. V článku III bod 3. sa zmluvné strany dohodli, že prenajímateľ je oprávnený jednostranne zmeniť každoročne k 1.4. výšku nájomného o mieru inflácie stanovenej štatistickým úradom SR za bezprostredne predchádzajúci rok, zverejnenú v januári nasledujúceho roka. V článku III bod 5. sa nájomca zaviazal hradiť prenajímateľovi úhradu za spotrebu elektrickej energie mesačne podľa skutočnej potreby nameranej na podružných meračoch energetických médií v cenách platných pre prenajímateľa na základe faktúry prenajímateľa so 14 dňovou splatnosťou odo dňa vystavania. V článku III bod 7 sa nájomca zaviazal hradiť prenajímateľovi úhradu nákladov za služby spojené s nájmom, za vodu, stočné, odvoz a likvidáciu odpadu vo výške 132,30 EUR + DPH. Paušálna úhrada za služby spojené s nájmom bola uvedená vo výpočtovom liste, tvoriacom prílohu č. 1. V článku III bod 8. si zmluvné strany dohodli splatnosť paušálnej úhrady nákladov za služby spojené s nájmom v 2 splátkach ku dňu 30.07. a 30.08. príslušného roka vo výše 66,15 EUR + DPH na základe vystavenej zálohovej faktúry prenajímateľa. V článku III bod 10. sa zmluvné strany dohodli, že ak sa nájomca dostane s akúkoľvek platbou podľa tejto zmluvy do omeškania, zaväzuje sa zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % zo splatnej dlžnej sumy za každý deň omeškania. Povinnosť nájomcu zaplatiť úroky z omeškania podľa nie je týmto dotknutá. V článku III bod 11. sa nájomca zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu aj v prípade, ak nezavinil porušenie povinnosti. 5. V ďalšom súd prvej inštancie zistil, že Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava vystavila žalovanému tieto faktúry:

- č. 1640256 vo výške 5.107,90 EUR zo dňa 1.3.2016, so splatnosťou dňa 31.3.2016, ako nájomné za prenájom Motela a pozemku v AZ Zlaté piesky za 1. štvrťrok 2016 z nájomnej zmluvy č. X/XXXX zo dňa 27.10.2005,

- č. 16470739 vo výške 3.151,38 EUR zo dňa 12.7.2016, so splatnosťou dňa 30.7.2016 ako 1. splátka nájomného a služieb spojených s nájmom za prenájom nebytových priestorov a pozemku v AZ Zlaté piesky za účelom prevádzkovania požičovne vodných plavidiel za rok 2016 podľa zmluvy o nájme č. 3/2013 zo 14.6.2013,

- č. 1640744 vo výške 3.669,76 EUR zo dňa 12.7.2016, so splatnosťou dňa 1.8.2016 ako 2. splátka za prenájom stánku č. 16a a pozemku - nájomné a služby spojené s nájmom za rok 2016 v AZ Zlaté piesky zmluvy o nájme č. 19/2010 z 30.4.2010,

- č. 1640763 vo výške 237,92 EUR zo dňa 13.7.2016, so splatnosťou dňa 28.7.2016 ako spotreba energií v nebytových priestoroch v AZ Zlaté piesky za jún 2016 v zmysle nájomnej zmluvy č. 19/2010 z 30.4.2010,

- č. 1640883 vo výške 3.151,38 EUR zo dňa 1.8.2016, so splatnosťou dňa 30.8.2016 ako 2. splátka nájomného a služieb spojených s nájmom za prenájom nebytových priestorov a pozemku v AZ Zlaté piesky za účelom prevádzkovania požičovne vodných plavidiel za rok 2016 podľa nájomnej zmluvy č. 3/2013 zo 14.6.2013,

- č. 1640917 vo výške 455,64 EUR zo dňa 15.8.2016, so splatnosťou dňa 31.8.2016 ako spotreba energií v nebytových priestorov v AZ Zlaté piesky za júl 2016 v zmysle nájomnej zmluvy č. 19/2010 z 30.4.2010 a priloženého výpočtového listu,

- č. 1641013 vo výške 5.107,90 EUR zo dňa 6.9.2016, so splatnosťou dňa 30.9.2016 ako nájomné za prenájom objektu Motela a pozemku v AZ Zlaté piesky za 3. štvrťrok 2016 z nájomnej zmluvy č. 1/2006 zo dňa 27.10.2005,

- č. 1641061 vo výške 210,54 EUR zo dňa 14.9.2015, so splatnosťou dňa 3.10.2016 ako spotreba energií v nebytových priestorov v AZ Zlaté piesky za august 2016 v zmysle nájomnej zmluvy č. 19/2010 z 30.4.2010 a priloženého výpočtového listu,

- č. 15500230 vo výške 12,34 EUR zo dňa 15.1.2016, so splatnosťou dňa 29.2.2016, ako zmluvnú pokutu za oneskorenú hradu faktúr s variabilným symbolom č. 1540263 za 1 deň omeškania, č. 1540637 za 37 dní omeškania, č. 1540731 za 19 dní omeškania, č. 1540786 za 12 dní omeškania, č. 1540882 za 9 dní omeškania,

- č. 15500231 vo výške 40,68 EUR zo dňa 15.1.2016, so splatnosťou dňa 29.2.2016 ako zmluvná pokuta za oneskorenú hradu faktúr s variabilným symbolom č. 1540705 za 20 dní omeškania, č. 1540783 za 5 dní omeškania,

- č. 16500083 vo výške 54,92 EUR zo dňa 9.3.2016, so splatnosťou dňa 9.4.2016 ako úroky z omeškania za oneskorenú hradu faktúr s variabilným symbolom č. 1541324 za 58 dní omeškania,

- č. 16500084 vo výške 125,14 EUR zo dňa 9.3.2016, so splatnosťou dňa 9.4.2016 ako zmluvná pokuta za oneskorenú hradu faktúr s variabilným symbolom č. 1541324 za 58 dní omeškania, 6. Žalobca v žalobe uviedol, že faktúra č. 1640256 zo dňa 1.3.2016 bola čiastočne uhradená vzájomným vyrovnaním dňa 26.7.2016 v sume 691,20 EUR, dňa 1.8.2016 v sume 851,48 EUR a dňa v sume 570,62 EUR, tzn. zostalo uhradiť 2.994,60 EUR ako nájomné za 1. štvrťrok 2016 v zmysle nájomnej zmluvy č. 1/2006. Žalobca v žalobe uviedol, že faktúra č. 15500230 zo dňa 15.1.2016 bola čiastočne uhradená dňa 26.2.2016 v sume 10,19 EUR, tzn. zostalo uhradiť 2,15 EUR ako zmluvná pokuta. Z upomienok žalobcu zo dňa 30.4.2016, 30.4.2016, 15.5.2016, 15.8.2016, 31.8.2016, 16.9.2016, a výzvy pred podaním žaloby zo dňa 12.7.2016 a 22.8.2016 súd zistil, že žalobca opakovane žalovaného vyzýval na úhradu nezaplatených faktúr. Zo započítania pohľadávok z 10.11.2016 súd zistil, že žalovaný dňa 10.11.2016 jednostranne započítal svoje pohľadávky voči žalobcovi ku dňu 10.11.2016 vo výške 7.473,02 EUR, ktoré vyplývajú z neuhradených faktúr č.22091816 z 22.9.2016, splatnej 29.9.2016 v sume 570,62 EUR, zápočet 570,62 EUR, č. 02111116 z 2.11.2016 (31.12.2015), splatnej 9.11.2016 v sume 3.451,20 EUR, zápočet 3.451,20 EUR, č. 02111116 z 2.11.2016 (30.6.2016), splatnej 9.11.2016 v sume 3.451,20 EUR, zápočet 3.451,20 EUR, celkovo neuhradená pohľadávka 7.473,02 EUR, celkovo započítaná pohľadávka 7.473,02 EUR voči pohľadávke žalobcu, ktorú eviduje žalovaný k 10.11.2016 vo výške 7.472,90 EUR vyplývajúcej z jeho faktúr č. 1640256 z 1.3.2016, splatnej 31.3.2016 v sume 3.565,22 EUR, zápočet 570,62 EUR, č. 1640487 z 11.5.2016, splatnej 1.6.2016 v sume 3.669,76 EUR, zápočet 3.451,20 EUR, č. 1640763 z 13.7.2016, splatnej 28.7.2016 v sume 237,92 EUR, zápočet 3.451,20 EUR, celkovo neuhradené pohľadávky 7.472,90 EUR, celkovo započítaná pohľadávky 7.472,90 EUR, ostatok v sume 0,12 EUR bude evidovať ako svojej pohľadávky z faktúry č. 02111116 z 2.11.2016 (30.6.2016). Na základe uvedeného úkonu započítania žalovaný považoval pohľadávky titulom neuhradených faktúr žalobcu č. 1640256, 1640487 a 1640763 dňom 10.11.2016

za uhradené v celej výške. Započítanie bolo žalobcovi doručené dňa 10.11.2016. Žalovaný vystavil Správe telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava na základe nájomnej zmluvy č. 1/2006 a jej dodatkov 2 faktúry za služby zabezpečené mimo oplotenia areálu Zlaté piesky ktoré, započítal s pohľadávkami žalobu: faktúru č. 02111016 zo dňa 2.11.2016, splatnú dňa 9.11.2016 za obdobie do 31.12.2015 vo výške 3.451,20 EUR, faktúru č. 03011317 zo dňa 3.1.2017, splatnú dňa 10.1.2017 za obdobie od 1.7.2016 do 31.12.2016 vo výške 4.142,20 EUR. Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava faktúru č. 02111016 zo dňa 2.11.2016 žalovanému dňa 7.11.2016 vrátila ako neúplnú a nedôvodnú. Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava faktúru č. 03011317 zo dňa 3.1.2017 žalovanému dňa 13.1.2017 vrátila ako neúplnú a nedôvodnú. Žalovaný listom zo dňa 22.11.2016 Správe telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava vrátil faktúry č. 02111016 zo dňa 2.11.2016 a č. 03011317 zo dňa 3.1.2017 s odkazom na spoločné rokovanie zo dňa 18.2.2016 s tým, že jeho dôvody vrátenia neakceptuje. Z odstúpenia od zmluvy č. 1/2006 zo dňa 10.11.2016, doručeného žalovanému dňa 21.11.20156, súd zistil, že žalobca dňa 10.11.2016 v zmysle článku IV bod 3, písm. c) nájomnej zmluvy č. 1/2006 dňa 27.10.2005 odstúpil od nájomnej zmluvy uzavretej so žalovaným č. 1/2006 dňa 27.10.2005 v znení jej dodatkov a vyzval ho na vypratanie nehnuteľnosti v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba je čiastočne dôvodná. 7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , , , , , o nájme a podnájme nebytových priestorov. Poukázal na to, že sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 19.202,01 EUR spolu s úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou, z titulu 8 nezaplatených faktúr vystavených žalobcom na základe troch nájomných zmlúv za nájom objektov a pozemkov v Areáli zdravia Zlaté piesky v Bratislave a 4 nezaplatených sankčných faktúr. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu mal súd za preukázanú zriaďovacou listinou zo dňa 16.11.2006, schválenou uznesením Mestského zastupiteľstva Hl. mesta SR Bratislavy č. 1182/20006 zo dňa 26.10.2006 v znení jej dodatkov č. 1 zo dňa 26.7.2007 a č. 2 zo dňa 1.10.2009, vychádzajúc z o majetku obcí. Mal za to, že všetky tri nájomné zmluvy uzavreté medzi stranami dňa 27.10.2005, 30.4.2010 a 14.6.2013, spĺňali všetky náležitosti, ktoré k ich platnosti vyžadoval zákonodarca a preto ich vyhodnotil ako platné. Súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, týkajúcu sa neplatnosti dodatku č. 3 k nájomnej zmluvy č. 1/2006 zo dňa 13.9.2007, na základe ktorého žalovaný žalobcovi vystavil faktúry, ktoré z dôvodu ich neuhradenia, následne započítal s pohľadávkami žalobcu, keď žalobca v tomto smere argumentoval iba tým, že o existencii tohto dodatku nevedel, dozvedel sa o ňom až dňa 6.4.2016 a na pojednávaní dňa 23.11.2018 rozšíril dôvody jeho neplatnosti o jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť. V tomto smere súd prvej inštancie potom konštatoval, že skutočnosť, že žalobca o uvedenom dodatku nevedel bola vyvrátená tvrdením žalovaného na pojednávaní dňa 23.11.2018, že žalobca odo dňa účinnosti tohto dodatku, od jeho podpisu, na jeho základe plnil, a rešpektoval ho až do roku 2016, kedy došlo k tretej zmene štatutárneho zástupcu správcu. Žalobca toto tvrdenie nepoprel, preto ho súd v zmysle ods. považoval za nesporné. Navyše skutočnosť, že dodatok č. 3 k nájomnej zmluve č. 1/2006 zo dňa 13.9.2007 existoval nepriamo vyplýva aj z logického výkladu, keď tento dodatok (okrem iného) upravil v článku 4. aj dobu trvania nájmu z doby určitej na dobu neurčitú a žalobcom predložený dodatok č. 4 k tejto nájomnej zmluve, už neupravoval. Súd ustálil, že tento dodatok č. 3 k nájomnej zmluve č. 1/2006 zo dňa 13.9.2007 spĺňal všetky náležitosti, ktoré k jeho platnosti vyžadoval zákonodarca, neurčitosť ani nezrozumiteľnosť tohto dodatku súd nezistil, a nezistil ani žiaden rozpor vo vôli strán, čo týmto dodatkom mienili. Strany podľa súdu v uvedenom dodatku určite a zrozumiteľne vyjadrili svoju vôľu zmeniť články 3. bod 9., článok 4. bod 1., článok 4. bod 3. a článok 4. bod 5. nájomnej zmluvy č. 1/2006 zo dňa 13.9.2007. Na základe platne uzavretých troch nájomných zmlúv potom vzniklo stranám právo vystaviť faktúry, ktorých úhrada bola predmetom tohto sporu. Išlo o faktúry žalobcu:

- č. 1640256 vo výške 5.107,90 EUR zo dňa 1.3.2016, so splatnosťou dňa 31.3.2016, ako nájomné za prenájom Motela a pozemku v AZ Zlaté piesky za 1. štvrťrok 2016 z nájomnej zmluvy č. 1/2006 zo dňa 27.10.2005, z ktorej sa v konaní z dôvodu jej čiastočnej úhrady domáhal len úhrady vo výške 2.994,60 EUR, -č. 16470739 vo výške 3.151,38 EUR zo dňa 12.7.2016, so splatnosťou dňa 30.7.2016 ako 1. splátka nájomného a služieb spojených s nájmom za prenájom nebytových priestorov a pozemku v AZ Zlaté piesky za účelom prevádzkovania požičovne vodných plavidiel za rok 20166 podľa zmluvy o nájme č. 3/2013 zo 14.6.2013,

-č. 1640744 vo výške 3.669,76 EUR zo dňa 12.7.2016, so splatnosťou dňa 1.8.2016 ako 2. splátka za prenájom stánku č. 16a a pozemku - nájomné a služby spojené s nájmom za rok 2016 v AZ Zlaté piesky zmluvy o nájme č. 19/2010 z 30.4.2010, -č. 1640763 vo výške 237,92 EUR zo dňa 13.7.2016, so splatnosťou dňa 28.7.2016 ako spotreba energií v nebytových priestoroch v AZ Zlaté piesky za jún 2016 v zmysle nájomnej zmluvy č. 19/2010 z 30.4.2010,

- č. 1640883 vo výške 3.151,38 EUR zo dňa 1.8.2016, so splatnosťou dňa 30.8.2016 ako 2. splátka nájomného a služieb spojených s nájmom za prenájom nebytových priestorov a pozemku v AZ Zlaté piesky za účelom prevádzkovania požičovne vodných plavidiel za rok 2016 podľa nájomnej zmluvy č. 3/2013 zo 14.6.2013,

- č. 1640917 vo výške 455,64 EUR zo dňa 15.8.2016, so splatnosťou dňa 31.8.2016 ako spotreba energií v nebytových priestorov v AZ Zlaté piesky za júl 2016 v zmysle nájomnej zmluvy č. 19/2010 z 30.4.2010 a priloženého výpočtového listu,

- č. 1641013 vo výške 5.107,90 EUR zo dňa 6.9.2016, so splatnosťou dňa 30.9.2016 ako nájomné za prenájom objektu Motela a pozemku v AZ Zlaté piesky za 3. štvrťrok 2016 z nájomnej zmluvy č. 1/2006 zo dňa 27.10.2005, - č. 1641061 vo výške 210,54 EUR zo dňa 14.9.2015, so splatnosťou dňa 3.10.2016 ako spotreba energií v nebytových priestorov v AZ Zlaté piesky za august 2016 v zmysle nájomnej zmluvy č. 19/2010 z 30.4.2010 a priloženého výpočtového listu,

- č. 15500230 vo výške 12,34 EUR zo dňa 15.1.2016, so splatnosťou dňa 29.2.2016, ako zmluvnú pokutu za oneskorenú hradu faktúr s variabilným symbolom č. 1540263 za 1 deň omeškania, č. 1540637 za 37 dní omeškania, č. 1540731 za 19 dní omeškania, č. 1540786 za 12 dní omeškania, č. 1540882 za 9 dní omeškania, z ktorej sa v konaní z dôvodu jej čiastočnej úhrady domáhal len úhrady vo výške 2,15 EUR,

- č. 15500231 vo výške 40,68 EUR zo dňa 15.1.2016 so splatnosťou dňa 29.2.2016 ako zmluvná pokuta za oneskorenú hradu faktúr s variabilným symbolom č. 1540705 za 20 dní omeškania, č. 1540783 za 5 dní omeškania,

- č. 16500083 vo výške 54,92 EUR zo dňa 9.3.2016, so splatnosťou dňa 9.4.2016 ako úroky z omeškania za oneskorenú hradu faktúr s variabilným symbolom č. 1541324 za 58 dní omeškania,

- č. 16500084 vo výške 125,14 EUR zo dňa 9.3.2016, so splatnosťou dňa 9.4.2016 ako zmluvná pokuta za oneskorenú hradu faktúr s variabilným symbolom č. 1541324 za 58 dní omeškania a faktúry žalovaného: -č. 02111016 vo výške 3.451,20 EUR zo dňa 2.11.2016, so splatnosťou dňa 9.11.2016 za služby zabezpečené mimo oplotenia areálu Zlaté piesky za obdobie do 31.12.2015, -č.03011317 vo výške 4.142,20 EUR zo dňa 3.1.2017, so splatnosťou dňa 10.1.2017 za služby zabezpečené mimo oplotenia areálu Zlaté piesky za obdobie od 1.7.2016 do 31.12.2016. 8. Započítacími prejavmi žalovaného zo dňa 10.11.2016 a zo dňa 13.4.2017 mal potom súd za preukázané, že pohľadávky žalobcu z neuhradených faktúr č. 1640256 v časti uplatňovanej v tomto konaní výške 2.994,60 EUR, č. 1640763 vo výške 237,92 EUR a č. 1641013 v časti 4.142,20 EUR (uplatňovaných bolo 5.107,90 EUR) zanikli započítaním v zmysle . Žalovaný zvyšok nezaplatenej faktúry žalobcu č. 1640256 vo výške 2.994,60 EUR započítal zápočtom pohľadávok z 10.11.2016, doručeným žalobcovi osobne, s jeho faktúrou č. 02111116 zo dňa 2.11.2016, splatnou dňa 9.11.2016, za služby zabezpečené mimo oplotenia areálu Zlaté piesky za obdobie do 31.12.2015 vo výške 3.451,20 EUR s DPH, faktúru č. 1640763 vo výške 237,92 EUR žalovaný započítal tiež zápočtom pohľadávok z 10.11.2016 s jeho faktúrou č. 02111116 a faktúru č. 1641013 v časti 4.142,20 EUR (uplatňovaných bolo 5.107,90 EUR) započítal zápočtom pohľadávok v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.4.2017, doručenom právnemu zástupcovi žalobcu dňa 22.5.2017. Započítanie pohľadávok žalovaným súd vyhodnotil ako opodstatnené vzhľadom k tomu, že išlo o pohľadávky rovnakého druhu a žalovaný v zmysle § urobil voči žalobcovi písomné prejavy smerujúce k započítaniu. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nárok žalobcu vo výške 7.374,72 EUR z dôvodu jeho zániku vzájomným započítaním pohľadávok je nedôvodný a žalobu v tejto časti zamietol. 9. Nezaplatené teda zostali faktúry žalobcu č. 16470739 vo výške 3.151,38 EUR zo dňa 12.7.2016, so splatnosťou dňa 30.7.2016, č. 1640744 vo výške 3.669,76 EUR zo dňa 12.7.2016, so splatnosťou dňa 1.8.2016, č. 1640883 vo výške 3.151,38 EUR zo dňa 1.8.2016, so splatnosťou dňa 30.8.2016, č. 1640917 vo výške 455,64 EUR zo dňa 15.8.2016, so splatnosťou dňa 31.8.2016, č. 1641013 vo výške 965,70 EUR zo dňa 6.9.2016, so splatnosťou dňa 30.9.2016, č. 1641061 vo výške 210,54 EUR zo dňa 14.9.2015, so splatnosťou dňa 3.10.2016, vystavené na základe platných nájomných zmlúv č. 1/2006 zo dňa 27.10.2005 s dodatkami, č. 19/2010 z 30.4.2010 s dodatkami a č. 3/2013 zo 14.6.2013, spolu vo výške 11.604,40 EUR, za nájom a služby spojené s nájmom nebytových priestorov a pozemkov v

Areáli zdravia Zlaté piesky. Z dôvodu, že žalovaný nesplnil svoje záväzky vyplývajúce mu z platných nájomných zmlúv uhrádzať dohodnuté nájomné a služby spojené s nájmom nebytových priestorov a pozemkov v Areáli zdravia Zlaté piesky na základe faktúr vystavených žalobcom, súd ho zaviazal na splnenie tohto záväzku. 10. Pokiaľ žalovaný namietal uplatnené nároky z faktúr č. 1640739, 1640883 podľa nájomnej zmluvy č. 3/2013 a faktúr č. 1640917 a 1641061 podľa nájomnej zmluvy č. 19/2010 pre rozpor v znení týchto nájomných zmlúv, ktorými disponujú strany, dôkazom čoho sú prebiehajúce súdne konania na OS Bratislava II sp.zn. a , súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože strany sa na pojednávaní dňa 27.4.2018 zhodli na tom, že rozpor v týchto nájomných zmluvách sa netýkal predmetu tohto konania, časti nájomného, ale sa týkal len ustanovení o vyprataní nehnuteľnosti. 11. Žalovaný tým, že žalobcom vyúčtované nájomné a služby spojené s nájmom nebytových priestorov a pozemkov v Areáli zdravia Zlaté piesky v lehote splatnosti nezaplatil, dostal sa s plnením peňažného dlhu do omeškania, a preto ho súd zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania podľa , výšku ktorého určil podľa nariadenia vlády č. , a to vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. vo výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej z nezaplatených faktúr do zaplatenia resp. zániku pohľadávky započítaním. Vo zvyšku úrokov z omeškania súd žalobu zamietol, pretože záväzkový vzťah medzi stranami súd s poukazom na dohodu zmluvných strán, upravenú vo všetkých troch nájomných zmluvách tak, že podmienky nájmu sa budú riadiť ustanoveniami , vyhodnotil ako občiansko - právny vzťah. Keď žalobca uplatňoval úrok z omeškania ako z obchodnoprávneho vzťahu nepostupoval podľa súdu v zmysle platných uzavretých nájomných zmlúv. 12. Žalovaný tým, že žalobcom vyúčtované nájomné a služby spojené s nájmom nebytových priestorov a pozemkov v Areáli zdravia Zlaté piesky v lehote splatnosti nezaplatil, vznikla mu v zmysle platných nájomných zmlúv aj povinnosť zaplatiť písomne dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % za každý deň omeškania. Súd preto žalovaného zaviazal aj na zaplatenie písomne dohodnutej zmluvnej pokuty odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej z nezaplatených faktúr do zaplatenia resp. zániku pohľadávky započítaním. Vo zvyšku zmluvnej pokuty súd žalobu zamietol. 13. Súd zároveň zaviazal žalovaného aj na zaplatenie štyroch sankčných faktúr:

- č. 15500230 vo výške 12,34 EUR zo dňa 15.1.2016, so splatnosťou dňa 29.2.2016, ako zmluvnej pokuty za oneskorenú hradu faktúr s variabilným symbolom č. 1540263 za 1 deň omeškania, č. 1540637 za 37 dní omeškania, č. 1540731 za 19 dní omeškania, č. 1540786 za 12 dní omeškania, č. 1540882 za 9 dní omeškania, z ktorej sa v konaní z dôvodu jej čiastočnej úhrady domáhal len úhrady vo výške 2,15 EUR,

- č. 15500231 vo výške 40,68 EUR zo dňa 15.1.2016 so splatnosťou dňa 29.2.2016 ako zmluvná pokuta za oneskorenú hradu faktúr s variabilným symbolom č. 1540705 za 20 dní omeškania, č. 1540783 za 5 dní omeškania,

- č. 16500083 vo výške 54,92 EUR zo dňa 9.3.2016, so splatnosťou dňa 9.4.2016 ako úroky z omeškania za oneskorenú hradu faktúr s variabilným symbolom č. 1541324 za 58 dní omeškania,

- č. 16500084 vo výške 125,14 EUR zo dňa 9.3.2016, so splatnosťou dňa 9.4.2016 ako zmluvná pokuta za oneskorenú úhradu faktúr s variabilným symbolom č. 1541324 za 58 dní omeškania. Uvedenými faktúrami žalobca vyúčtoval žalovanému dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % za každý deň omeškania z faktúr, ktorých úhrada nebola predmetom konania a žalovaný v konaní ich dôvodnosť, ani výšku nenamietal. Súd ich preto vyhodnotil v zmysle ako nesporné a žalovaného zaviazal na ich úhradu. 14. Súd tak žalovaného zaviazal spolu na zaplatenie nezaplatených faktúr žalobcu č. 16470739 vo výške 3.151,38 EUR, č. 1640744 vo výške 3.669,76 EUR, č. 1640883 vo výške 3.151,38 EUR, č. 1640917 vo výške 455,64 EUR, č. 1641013 vo výške 965,70 EUR a č. 1641061 vo výške 210,54 EUR spolu s úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou + na zaplatenie sankčných faktúr č. 15500230 vo výške 2,15 EUR, č. 15500231 vo výške 40,68 EUR, č. 16500083 vo výške 54,92 EUR, č. 16500084 vo výške 125,14 EUR, spolu vo výške 11.827,29 EUR s príslušenstvom a vo zvyšku súd žalobu zamietol. 15. O trovách konania súd rozhodol podľa podľa pomeru úspechu vo veci a žalobcovi, ktorého absolútny úspech v konaní predstavoval 23,18 % (úspech žalobcu bol 61,59 %, úspech žalovaného bol 38,41 %), priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 23,18 %. 16. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca aj žalovaný. 17. Žalobca podaným odvolaním napadol rozsudok v celom jeho rozsahu a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť správcovi konajúcemu v mene žalobcu peňažnú čiastku vo výške 19.202,01 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške:

- 8,00 % ročne zo sumy 5.107,90 EUR od 01.04.2016 do 26.07.2016,

- 8,00 % ročne zo sumy 4.416,70 EUR od 27.07.2016 do 01.08.2016,

- 8,00 % ročne zo sumy 3.565,22 EUR od 02.08.2016 do 29.09.2016,

- 8,00 % ročne zo sumy 2.994,60 EUR od 30.09.2016 do zaplatenia,

- 8,00 % ročne zo sumy 237,92 EUR od 29.07.2016 do zaplatenia,

- 9,00 % ročne zo sumy 3.151,38 EUR od 31.07.2016 do zaplatenia,

- 8,00 % ročne zo sumy 3..669,76 EUR od 02.08.2016 do zaplatenia,

- 9,00 % ročne zo sumy 3.151,38 EUR od 31.08.2016 do zaplatenia,

- 8,00 % ročne zo sumy 455,64 EUR od 01.09.2016 do zaplatenia,

- 8,00 % ročne zo sumy 5.107,90 EUR od 01.10.2016 do zaplatenia,

- 8,00 % ročne zo sumy 210,54 EUR od 04.10.2016 do zaplatenia, spolu so zmluvnou pokutou vo výške:

- 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 5.107,90 EUR od 01.04.2016 do 26.07.2016,

- 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 4.416,70 EUR od 27.07.2016 do 01.08.2016,

- 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 3.565,22 EUR od 02.08.2016 do 29.09.2016,

- 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 2.994,60 EUR od 30.09.2016 do zaplatenia,

- 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 237,92 EUR od 29.07.2016 do zaplatenia,

- 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 3.151,38 EUR od 31.07.2016 do zaplatenia,

- 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 3.669,76 EUR od 02.08.2016 do zaplatenia,

- 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 3.151,38 EUR od 31.08.2016 do zaplatenia,

- 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 455,64 EUR od 01.09.2016 do zaplatenia

- 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 5.107,90 EUR od 01.10.2016 do zaplatenia,

- 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 210,54 EUR od 04.10.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie ohľadne preukázanej existencie a platnosti Dodatku č. 3 k nájomnej zmluve č. 1/2006 zo dňa 13.9.2007, keď uviedol, že súd v tomto smere nesprávne aplikoval ustanovenie vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného na pojednávaní dňa 23.11.2018. Nakoľko tieto tvrdenia uviedol žalovaný už na pojednávaní dňa 27.04.2018 a právny zástupca správcu sa k nim na pojednávaní dňa 27.04.2018 vyjadril, opakujúce sa tvrdenie žalovaného na pojednávaní dňa 23.11.2018 nemohol súd považovať v zmysle v konaní za nesporné. Vo vzťahu k následnému odôvodneniu existencie dodatku č. 3 k nájomnej zmluve č. 1/2006, ktorým mala byť upravená aj doba trvania nájmu z doby určitej na dobu neurčitú, mal za to, že práve zmena doby trvania nájmu z doby určitej na dobu neurčitú, spochybňuje existenciu dodatku č. 3 k nájomnej zmluve č. 1/2006. S ohľadom na skutočnosť, že v článku IV. v bode 1 dodatku č. 1 k nájomnej zmluve č. 1/2006 zo dňa 31.07.2007 bola upravená doba nájmu/podnájmu do 31.12.2009, a zároveň bol článkom II. bodom 2 tohto dodatku zmenený nájomný vzťah na podnájomný, následná zmena doby nájmu dodatkom č. 3 zo dňa 13.09.2007 (po necelých dvoch mesiacoch od uzavretia dodatku č. 1) je nelogická, pričom správca ako nájomca túto dobu podnájmu (bez súčasnej zmeny doby nájmu) by hypoteticky ani nebol oprávnený zmluvne dojednať. Zároveň súd v tejto súvislosti nezohľadnil ani tvrdenia žalobcu uvedené vo vyjadrení žalobcu zo dňa 05.06.2017 (nepopreté zo strany žalovaného) o tom, že správca ako dodatok č. 2 eviduje dodatok, ktorého predmetom bola zmena článku III. cena podnájmu a služby spojené s podnájmom, predĺženie doby podnájmu a ako dodatok č. 3 eviduje dodatok, ktorého predmetom bola zmena článku III. cena podnájmu a služby spojené s podnájmom, pričom oba tieto dodatky zasielal Správca žalovanému na podpis, avšak ani jeden z dodatkov sa nevrátil Správcovi podpísaný zo strany žalovaného. Žalobca trvá na tom, že dodatok č. 3 k nájomnej zmluve č. 1/2006 predložený žalovaným je neplatný. Z článku 3 tohto dodatku nie je možné odvodiť nárok vyčíslený vo faktúrach žalovaného za služby zabezpečené mimo oplotenia areálu Zlaté Piesky (nie je možné zistiť, akú cenu si zmluvné strany dohodli za poskytnutie služieb žalovaným), a preto sa nemožno stotožniť so záverom súdu, ktorý nezistil neurčitosť ani nezrozumiteľnosť tohto dodatku, a ktorý nezistil ani žiaden rozpor vo vôli strán, čo týmto dodatkom mienili. Poukázal na to, že v súvislosti s dodatkom č. 3 k nájomnej zmluve č. 1/2006 uviedol aj ďalšie skutkové okolnosti, ktoré priamo resp. nepriamo spochybňujú, že by dodatok č. 3 bol výsledkom dohody zmluvných strán, a to nasledovne: (i) predloženie dvoch znení dodatkov č. 1 k nájomnej zmluve č. 1/2006 zo strany žalovaného v inom súdnom konaní (pokiaľ žalovaný disponuje dvoma verziami dodatku s odlišným znením, vytvára to dôvodné pochybnosti o dôveryhodnosti žalovaného ako zmluvnej strany)

(ii) podanie trestného oznámenia vo vzťahu k dodatkom č. 1 až 3 a prebiehajúce znalecké dokazovanie (iii) obstaranie služieb, ktoré má vykonávať žalovaný podľa dodatku č.3, by malo byť v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní.

Súd prvej inštancie sa však s týmito skutkovými okolnosťami v odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal resp. tak urobil nedostatočným spôsobom. V ďalšom žalobca poukázal na to, že sa súd mal prejudiciálne zaoberať nielen platnosťou troch nájomných zmlúv uzavretých stranami sporu, ale aj platnosťou odstúpenia od nájomnej zmluvy č. 1/2006, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 21.11.2016. Súd v tejto súvislosti vykonaným dokazovaním zistil, že „žalobca dňa 10.11.2016 v zmysle článku IV bod 3, písm. c) nájomnej zmluvy č. 1/2006 dňa 27.10.2005 odstúpil od nájomnej zmluvy uzavretej so žalovaným č. 1/2006 dňa 27.10.2005 v znení jej dodatkov a vyzval ho na vypratanie nehnuteľnosti v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy.“ Po tomto skutkovom zistení však súd konštatoval (ods. 37, str. 19 Rozsudku), že pohľadávka žalobcu z neuhradenej faktúry č. 1641013 v časti 4.142,20 EUR (uplatňovaných bolo 5.107,90 EUR) zanikla započítaním s pohľadávkou žalovaného z neuhradenej faktúry č. 03011317 z 03.01.2017, splatnej 10.1.2017, ktorú žalovaný započítal v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.4.2017, doručenom právnemu zástupcovi žalobcu dňa 22.5.2017. Súd vôbec neuviedol, na základe akých úvah akceptoval započítanie žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 13.04.2017 (pri súčasnom skutkovom zistení o odstúpení od nájomnej zmluvy č. 1/2006 v znení jej dodatkov), preto sa rozsudok ako celok javí nelogický a arbitrárny. Žalobca namietal aj priznané príslušenstvo (úroky z omeškania), keď mal za to, že v danom prípade išlo o obchodnoprávny vzťah, nakoľko záväzkový vzťah správcu ako subjektu verejného práva a žalovaného ako podnikateľa pri podnikateľskej činnosti sa spravuje (vychádzajúc z ustanovenia ). Keďže v zmysle je kogentným ustanovením, dohodou zmluvných strán nemožno aplikáciu vylúčiť. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že s poukazom na dohodu zmluvných strán vo všetkých troch nájomných zmluvách ide o občianskoprávny vzťah. Rozsudok v tejto časti teda vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odhliadnuc od nesprávneho posúdenia záväzkových vzťahov z troch nájomných zmlúv ako občiansko-právnych vzťahov, žalobca poukázal na skutočnosť, že záväzkový vzťah medzi stranami sporu založený Nájomnou zmluvou č. 1/2006 zo dňa 27.10.2005 a založený Nájomnou zmluvou č. 19/2010 zo dňa 30.04.2010 vznikol pred 1. februárom 2013, a preto výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013 (v zmysle ustanovenia Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov). To znamená, že výška úrokov z omeškania je v zmysle ustanovenia Nariadenia vlády č. v znení účinnom k 31. januáru 2013 o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Pokiaľ aj súd prvej inštancie vyhodnotil záväzkový vzťah medzi stranami sporu ako občiansko-právny vzťah (podľa názoru žalobcu nesprávne), pri určení výšky úrokov z omeškania vo vzťahu k nezaplateným faktúram vystaveným na základe Nájomnej zmluvy č. 1/2006 a Nájomnej zmluvy č. 19/2010 následne nesprávne aplikoval ustanovenie nariadenia vlády č. v platnom znení, podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Pokiaľ išlo o započítanie pohľadávok žalovaného, žalobca namietal, že sa súd pri posudzovaní započítacích prejavov vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalobcu o neurčitosti a zmätočnosti faktúr vystavených žalovaným, ktoré boli započítané. S ohľadom na skutočnosť, že z dôvodu započítania sumy 7.374,72 Eur súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol, išlo o podstatnú otázku, ktorá súvisela s uplatneným nárokom, a preto išlo o otázku, s ktorou sa mal súd prvej inštancie vysporiadať v odôvodnení rozsudku. Zároveň v rozsudku absentuje aj akékoľvek odôvodnenie nepriznania úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty vo vzťahu k neuhradenej faktúre č. 1640763 vo výške 237,92 Eur, ktorá mala zaniknúť započítaním, keď vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku, resp. na základe odôvodnenia rozsudku sa skôr javí, že súd pochybil, keď v tejto časti nepriznal úroky z omeškania a zmluvnú pokutu. Odhliadnuc, že žalobca namieta započítanie pohľadávok zo strany žalovaného, má žalobca súčasne za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil okamih zániku pohľadávky z vystavenej faktúry č. 1641013 v časti 4.142,20 EUR, ktorá mala zaniknúť započítaním v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.04.2017, v dôsledku čoho priznal úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.107,90 EUR od 1.10.2016 do 13.4.2017 a 5 % ročne zo sumy 965,70 EUR od 14.4.2017 do zaplatenia, ako aj zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 5.107,90 EUR od 1.10.2016 do 13.4.2017 a 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 965,70 EUR od 14.4.2017 do zaplatenia. Zánik pohľadávky (pri

hypotetickej akceptácií započítania) nastal až doručením vyjadrenia žalovaného k žalobe právnemu zástupcovi žalobcu, t. j. dňa 22.05.2017, preto mal súd priznať úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.107,90 EUR od 1.10.2016 do 22.5.2017 a 8 % ročne zo sumy 965,70 EUR od 23.5.2017 do zaplatenia, ako aj zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 5.107,90 EUR od 1.10.2016 do 22.5.2017 a 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 965,70 EUR od 23.5.2017 do zaplatenia. 18. Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a vysloveným právnym záverom súdu prvej inštancie v ňom, ktorý považuje za správny. Uviedol, že po vydaní napadnutého rozhodnutia a v lehote na podanie odvolania nastala skutočnosť, ktorú by inak použil ako prostriedok procesnej obrany a to, že dňom 16.1.2019 jednostranným právnym úkonom v súlade s a nasl. započítal svoju pohľadávku v sume 4.456,49 Eur, splatnú 10.1.2019 voči pohľadávke žalobcu, ktorá tvorí súčasť priznaného nároku. Žalovaný faktúrou č. 020119 z 3.1.2019 podľa nájomnej zmluvy č. 1/2006 a jej dodatkov vyfakturoval odplatu za služby zabezpečené mimo oplotenia Areálu Zlaté piesky vrátane prevádzkovania osvetlenia za obdobie 1.7.2018 - 31.12.2018 v sume 4.142,20 Eur s DPH. Žalovaný faktúrou č. 030119 z 3.1.2019 splatnou 10.1.2019 vyfaktúroval žalobcovi za vodné a stočné podružných vodomerov za obdobie od 31.7.2018 do 31.12.2018 v areáli Morela Zlaté piesky v sume 314,29 Eur s DPH. Jednostranným započítaním pohľadávok zo dňa 16.1.2019 žalovaný vyššie uvedené splatné pohľadávky započítal voči pohľadávke žalobcu, priznanej odvolaním napadnutým rozsudkom, a to v časti istiny v sume 4.456,49 Eur, ktorú žalovaný započítal na neuhradenú faktúru žalobcu č. 1640739, splatnú 30.7.2016 v sume 3.151,38 Eur, faktúru č. 1641013, splatnú 30.9.2016 v sume 965,70 Eur, faktúru č. 1641061, splatnú 3.10.2016 v sume 210,54 Eur a faktúru č. 1640917, splatnú 31.8.2016 čiastočne v sume 128,87 Eur. Keďže zánik vyššie uvedenej pohľadávky v časti istiny má vplyv na priznaný úrok z omeškania, ako aj zmluvnú pokutu, žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobcovi prizná nárok na zaplatenie istiny 7.371,03 Eur s príslušenstvom vymedzeným v tomto odvolaní. 19. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného odmietol započtací prejav žalovaného, nakoľko neexistuje právny titul, na základe ktorého by bol žalovaný oprávnený vystaviť faktúru č. 020119 na sumu 4.142,20 Eur, ktorú si započítal. Ako už uviedol, žalovaný svoje právo odvodzuje od dodatku č. 3 k nájomnej zmluve č. 1/2006, ktorý žalobca považuje za neplatný. Preto žalovanému uvedenú faktúru vrátil. Rovnako žalovanému vrátil aj faktúru č. 030119 na sumu 314,29 Eur za vodné a stočné, pričom žalovaného požiadal o predloženie fotodokumentácie stavu vodomerov na preukázanie faktúrovaných hodnôt. Túto však žalovaný nezaslal. 20. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v časti (priznanej istiny) potvrdiť ( ), a v časti (pokiaľ ide o úroky z omeškania, zmluvnú pokutu a v zamietajúcom výroku) je potrebné ho zrušiť ( ) a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 21. Úvodom odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie žalobe vyhovel v časti istiny 11.827,29 Eur (z celkovo žalovanej istiny 19.202,01 Eur) s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, a preto odvolanie žalobcu, čo do takto priznanej istiny, bolo subjektívne neprípustné podľa , nakoľko odvolanie môže podať len strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Touto stranou (pokiaľ išlo o priznanú istinu 11.827,29 Eur) mohol teda byť len žalovaný, nakoľko bol on zaviazaný na jej zaplatenie. Z týchto dôvodov odvolací súd (napriek tomu, že žalobca v odvolaní uviedol, že napadá rozsudok v celom jeho rozsahu), vyhodnotil rozsah podaného odvolania tak, že ním žalobca napadol len priznané príslušenstvo (pokiaľ išlo o vyhovujúci výrok), a výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol. Na druhej strane ani žalovaný v podanom odvolaní nenamietal vyhovujúci výrok rozsudku (t. j. výrok, ktorým ho súd prvej inštancie zaviazal na zaplatenie sumy istiny 11.827,29 Eur s príslušenstvom a zmluvou pokutou), keď v tomto smere v odvolaní sám uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a vysloveným právnym záverom súdu prvej inštancie v ňom, ktorý považuje za správny. V podanom odvolaní iba žiadal, aby odvolací súd prihliadol na ním vykonané započítanie pohľadávok v celkovej výške 4.456,49 Eur a súdom prvej inštancie priznanú sumu istiny 11.827, 29 Eur preto znížil (zmenil) na sumu 7.371,03 Eur, tvrdiac, že sa jedná o prípustnú novotu v odvolacom konaní. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V danom prípade prípustnosť žalovaným

označenej novoty nevyplývala z písm. a) až c) cit. ustanovenia, a preto do úvahy prichádzal iba dôvod podľa písm. d) tohto ustanovenia, t. j. že by išlo o prostriedok procesnej obrany, ktorý nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie, nakoľko ho žalovaný bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

V tomto smere však odvolací súd mal za to, že sa nejdnalo o tzv. prípustnú novotu v odvolacom konaní, keďže tieto tzv. „nové dôkazy“, resp. táto procesná obrana, mohla byť uplatnená už v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný si totiž započítal svoju údajnú pohľadávku, ktorá mu mala voči žalobcovi vzniknúť titulom odplaty za služby zabezpečené mimo oplotenia areálu Zlaté piesky vrátane prevádzkovania osvetlenia za obdobie 1.7.2018 - 31.12.2018 (v sume 4.142,20 Eur s DPH) a za vodné a stočné podružných vodomerov za obdobie od 31.7.2018 do 31.12.2018 v areáli Morela Zlaté piesky (v sume 314,29 Eur s DPH). Vo veci prebehlo pojednávanie dňa 23.11.2018, na ktorom súd poučil strany o zákonnej koncentrácii konania ( ) a následne (po prednesení záverečných rečí a vyhlásenia dokazovania za skončené) pojednávanie odročil na deň 21.12.2018 za účelom vyhlásenia rozsudku. Žalovaný napriek tomu, že už v tom čase mal vedomosť o tom, že mu mala vzniknúť pohľadávka v podobe odplaty za služby zabezpečené mimo oplotenia areálu Zlaté piesky vrátane prevádzkovania osvetlenia a za vodné a stočné podružných vodomerov (a to minimálne za obdobie od júla 2018 do novembra 2018), a napriek poučeniu o zákonnej koncentrácii konania, túto svoju obranu v konaní pred súdom prvej inštancie nevzniesol. Inými slovami, už v čase pojednávania dňa 23.11.2018, žalovanému vznikla uvedená pohľadávka (minimálne za obdobie 5 meisacov, do vyhlásenia rozsudku už za obdobie takmer 6 mesiacov), mal o nej vedomosť, avšak v konaní (ani po poučení súdu podľa , ani v záverečnej reči a ani do vyhlásenia uznesenia súdu o ukončení dokazovania), túto obranu nevzniesol. Žalovaný tak mohol (keďže jeho hlavnou obranou v konaní bolo práve započítanie obdobných pohľadávok za predchádzajúce obdobia, ktorou sa súd prvej inštancie preto musel zaoberať) aj túto svoju „ďalšiu“ obranu uplatniť ešte v konaní pred súdom prvej inštancie a po poučení podľa , túto predniesť, resp. oznámiť súdu ešte pred ukončením dokazovania, že bude ešte voči nároku žalobcu započítavať svoju ďalšiu pohľadávku, ktoré započítanie hodlá v tomto konaní uplatniť (príp. mohol v tomto smere požiadať o odročenie pojednávania za účelom doručenia započítavacieho prejavu žalobcovi - alebo ho mohol urobiť aj priamo na pojednávaní), keďže táto pohľadávka už bola v čase konania tohto pojednávania existujúca, minimálne za obdobie júl až november 2018. Žalovaný tak neurobil, a túto svoju obranu vzniesol až v podanom odvolaní, čo potom odvolací súd nepovažoval za prípustný dôvod novoty v odvolacom konaní podľa , t. j. že žalovaný nemohol túto obranu uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie bez svojej viny (v tomto smere bolo potom irelevantným, že žalovaný predmetnú odplatu žalobcovi faktúroval až v roku 2019, t. j. po vyhlásení rozsudku). Navyše žalovaný ani v odvolaní pripojenými faktúrami, existenciu tejto pohľadávky riadne nepreukázal, keď z nich nie je vôbec zrejmé, aké práce a služby, v akom množstve a rozsahu mali byť vykonané (a či vôbec vykonané boli), keď iba ich púhe konštatovanie vo výpočtovom liste, takýmto dôkazom nie je (uvedené sa potom rovnako týka i fakturovaného vodného a stočného, pri ktorom nebola predložená ani len fotodokumentácia vodomeru, z ktorej by sa dalo zistiť nielen odobraté množstvo vody, ale aj číslo príslušného vodomeru a tak preveriť pravdivosť tohto vyúčtovania. Na to, aby odvolací súd mohol na prípadnú novotu odvolacieho konania vôbec prihliadať (t. j. posudzovať jej prípustnosť), musí byť už spolu s odvolaním predložený taký dôkaz (ktorý nebolo možné uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie bez zavinenia odvolateľa), ktorý skutočne novotou je (teda dôkaz riadne preukazujúci existenciu započítanej pohľadávky). Nestačí iba faktúra, bez riadneho preukázania existencie započítavanej pohľadávky. K faktúre mal byť priložený aj dôkaz o charaktere, druhu a rozsahu vykonaných prác, pričom z tohto dôkazu muselo zároveň vyplývať, že faktúrované práce boli aj skutočne vykonané. V opačnom prípade žalovaný mohol tieto práce bez ďalšieho vyčísliť v akejkoľvek hodnote a započítať na svoj celý dlh. Možno teda uzavrieť, že žalovaný v lehote na podanie odvolania túto svoju „novú procesnú obranu“ nielenže neuplatnil včas (t. j. mohol ju uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie), ale súčasne s ňou nepredložil ani taký dôkaz, ktorý by ju preukazoval, resp. ktorý by odvolaciemu súdu následne v odvolacom konaní (pri doplňovaní dokazovania) umožnil túto obranu vôbec dokazovať a následne i preukázať. Naviac súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že žalobca účinne a platne odstúpil od nájomných zmlúv (vrátane nájomnej zmluvy č. 1/2006) s účinnosťou k 21.11.2016, a teda odstúpil aj od jej prípadného Dodatku č. 3 (v čl. 3 bod 9), a preto nie je ani zrejmé, ako mohol žalovaný žalobcovi faktúrovať s odkazom na tento dodatok k nájomnej zmluve (ktorá odstúpením zanikla) svoje služby za obdobie od júla do decembra 2018. Z týchto dôvodov potom odvolací súd považoval odvolanie žalovaného za nedôvodné, a v ňom uplatnenú procesnú obranu za neprípustnú, keďže jej prípustnosť z ustanovenia nevyplývala. Nakoľko žalovaný v

ostatnom súdom priznanú istinu vo vyhovujúcom výroku napadnutého rozsudku nerozporoval (rozsudok sám považoval za vecne správny), a ani žalobca subjektívne nemohol v tomto smere odvolanie podať ( ), odvolací súd rozsudok súdu prvej ištancie v jeho vyhovujúcom výroku, pokiaľ išlo o priznanú istinu vo výške 11.827,29 Eur, potvrdil podľa .

22. Pokiaľ ide o priznané príslušenstvo k tejto istine (namietanú výšku úrokov z omeškania), odvolací súd má za to, že odvolacia argumentácia žalobcu bola v tomto ohľade dôvodná. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca od počiatku v konaní namietal charakter právneho vzťahu medzi stranami tak, ako ho vyhodnotil súd prvej inštancie, a teda od počiatku namietal, že medzi stranami bol založený obchodnoprávny a nie občianskoprávny vzťah. S týmto názorom sa stotožňuje i odvolací súd, keďže podľa , , , v spojení s a (účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu) bolo potrebné vzťah medzi stranami z uzavretých nájomných zmlúv (a to bez ohľadu na dojednanie o použití ustanovení ) vyhodnotiť ako vzťah obchodnoprávny. V zmysle cit. ustanovení sa totiž touto časťou zákona spravujú záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzatváraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 () je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2 (), ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom. Strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v , sa spravuje týmto zákonom. Strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení a , až 272, , až 289, , , , a , , , , , , , , , , , , , , až 408, a, , , , , , , , , , , , , , , , , , až 4, , , , a, a, , a , , , a . Z cit. ustanovení potom vyplýva, že uzavretím nájomných zmlúv vznikol medzi stranami obchodnoprávny vzťah ( Obch.Z), a že strany si nemohli platne dohodnúť, že ich vzťah bude občianskoprávny ( Obch.Z.). Zároveň tu platilo, že predmetné nájomné zmluvy, keďže neboli upravené v hlave II tejto časti zákona, ale boli upravené ako zmluvný typ v ( a nsl. ), sa tak spravovali (pokiaľ išlo o ich náležitosti a nároky z nich) príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom. Samotná skutočnosť, že sa nájomné zmluvy (pokiaľ išlo o ich náležitosti a nároky z nich) spravovali príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v (t. j. ustanoveniami o nájomnej zmluve podľa a nasl. ), nič nemenilo na povahe tohto vzťahu medzi stranami ako obchodnoprávneho, a navyše pokiaľ ide o príslušenstvo (úroky z omeškania) toto aj v zmysle ust. sa spravovalo výlučne (viď....a týmto zákonom...), pričom obsahoval v tomto smere jeho komplexnú úpravu. Inak povedané, aj keď sa platnosť nájomných zmlúv z hľadiska splnenia ich náležitostí, ako aj nároky z týchto zmlúv, spravovali príslušnými ustanoveniami o nájomnej zmluve, pokiaľ ide o žalované príslušenstvo, vzhľadom na zachovanú povahu obchodnoprávneho vzťahu, sa toto spravovalo výlučne ustanoveniami , ktorý vo svojich ustanoveniach až obsahoval ich komplexnú úpravu. V tomto smere nemožno názor odvolacieho súdu považovať ani za prekvapivý, nakoľko žalobca svoju argumentáciu o charaktere právneho vzťahu medzi stranami ako obchodnoprávneho, a teda aj priznanie príslušenstva podľa ustanovení , namietal od počiatku a súd prvej inštancie túto (hoci nesprávne) aj vyhodnocoval.

V zmysle ustanovení až (účinného v čase omeškania žalovaného) platilo, že dlžník bol v omeškaní, ak nesplnil riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikol iným spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíval v peňažnom plnení, bol v omeškaní, ak nesplnil riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplývala iná lehota splatnosti. Ak bol deň doručenia dokladu neistý, dlžník bol v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník bol v omeškaní, a to

až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikol iným spôsobom. Ak bol dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniklo veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník bol povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanovila vláda Slovenskej republiky nariadením.

V danej veci súd prvej inštancie (hoci nesprávne) úroky z omeškania priznal podľa vyhodnotiac vzťah medzi stranmi ako občianskoprávny, aplikoval vo veci správny prepis, a to vládne , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Aj v zmysle platilo, že ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník bol povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanovila vláda Slovenskej republiky nariadením. Týmto nariadením je spomínané nar. vl. č. .

Súd prvej inštancie potom však nesprávne aplikoval ustanovenie § 3 ods. 1 tohto nariadenia, keďže použil toto ustanovenie účinné až od 1.1.2015 (nezohľadňujúc prechodné ustanovenie § 10c tohto nariadenia), podľa ktorého výška úrokov z omeškania bola o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca potom v odvolaní namietal, že vzťah z nájomnej zmluvy č. 1/2006, ako aj z nájomnej zmluvy č. 19/2010 vznikol pred 1. februárom 2013, a preto výška úrokov z omeškania sa mala riadiť podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013 v zmysle tohto vl. nariadenia. Uvedené potom znamenalo, že výška úrokov z omeškania bola v zmysle vl. nariadenia č. v znení účinnom k 31.1.2013 o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Súd prvej inštancie (keďže vyhodnotil záväzkový vzťah medzi stranami sporu ako občiansko-právny vzťah) preto pri určení výšky úrokov z omeškania vo vzťahu k nezaplateným faktúram vystaveným na základe Nájomnej zmluvy č. 1/2006 a Nájomnej zmluvy č. 19/2010 podľa žalobcu nesprávne aplikoval ustanovenie nariadenia vlády č. v platnom znení, podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods. 1 vl. nar. č. 87/1995 (účinného v deň omeškania žalovaného), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa prechodného ustanovenia § 10c cit. nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

V danej veci možno súhlasiť so žalobcom, že záväzkový vzťah medzi stranami (pokiaľ ide o nájomné zmluvy č. 1/2006 a 19/2010) vznikol pred 1. februárom 2013 a preto sa pri omeškaní dlžníka (žalovaného) s peňažným plnením z týchto vzťahov, výška úrokov z omeškania riadila podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 (a to aj za dobu omeškania po 31. januári 2013).

Podľa vl. nariadenia č. účinného k 31.1.2013, bola potom výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Nakoľko v danej veci záväzkový vzťah medzi stranami (pokiaľ ide o nájomné zmluvy č. 1/2006 a 19/2010) vznikol pred 1. februárom 2013, a teda sa pri omeškaní žalovaného s peňažným plnením z týchto vzťahov výška úrokov z omeškania riadila podľa predpisov (vl. nar. č. ) účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013 (t. j. táto bola podľa tohto nariadenia o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu), odvolací súd túto odvolaciu argumentáciu žalobcu považoval za dôvodnú.

23. Napriek tomu, odvolací súd nemohol v tejto časti napadnutý rozsudok zmeniť a priznať žalobcovi z priznanej istiny úroky z omeškania v správnej výške (8 % ročne), ani zmluvné pokuty z priznanej

istiny, nakoľko žalobca v ďalšom namietal (pri niektorých sumách priznanej istiny a zmluvných pokút) aj nesprávne určenie okamihu a dĺžky trvania omeškania žalovaného, resp. aj ich nepriznanie súdom prvej inštancie z istiny 237,92 Eur - neuhradená faktúra č. 1640763 (a to najmä s poukazom na nedôvodnosť započítania pohľadávok žalovaného), a preto vzhľadom na dôvody zrušenia napadnutého rozsudku v jeho zamietajúcej časti a vrátení veci na ďalšie konanie (viď názor odvolacieho súdu nižšie), ako aj z dôvodu predídenia neprehľadnosti priznaných úrokov z omeškania a zmluvných pokút, musel odvolací súd zrušiť napadnutý rozsudok aj v časti všetkých doposiaľ priznaných úrokov z omeškania a zmluvných pokút (z priznanej istiny), nakoľko bude potrebné najskôr nanovo rozhodnúť o opodstatnenosti/neopodstatnenosti samotného započítania pohľadávok žalovaného, resp. o opodstatnenosti/neopodstatnenosti aj zvyšnej časti žalovanej istiny (ohľadne ktorej súd žalobu zamietol), a až následne bude možné nanovo ustáliť, z ktorých súm, v akej výške sa budú odvíjať (resp. možno priznať) aj príslušné úroky z omeškania (ako aj doba tohto omeškania) a zmluvné pokuty. Konkrétne žalobca (okrem nesprávne priznanej výšky úrokov z omeškania 5 % ročne namiesto 8 % ročne) namietal napr. aj okamih, od kedy do kedy mu mal súd prvej inštancie priznať úroky z omeškania a zmluvnú pokutu zo súm 5.107,90 EUR a 965, 70 EUR (t. j. podľa žalobcu mu mal súd priznať úroky z omeškania zo sumy 5.107,90 EUR od 1.10.2016 do 22.5.2017 a úroky z omeškania zo sumy 965,70 EUR od 23.5.2017 do zaplatenia a zmluvnú pokutu zo sumy 5.107,90 EUR vo výške 0,05 % za každý deň omeškania od 1.10.2016 do 22.5.2017 a zo sumy 965,70 EUR vo výške 0,05 % za každý deň omeškania od 23.5.2017 do zaplatenia práve z dôvodu neplatného započítania, príp. nesprávneho vyhodnotenia okamihu zániku započítavaných pohľadávok), a namietal aj nepriznanie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty vo vzťahu k neuhradenej faktúre č. 1640763 vo výške 237,92 Eur, ktorá mala údajne zaniknúť tiež započítaním. V tomto smere odvolací súd iba dodáva, že žalobca v odvolaní pri argumentovaní vyyšie uevedeným (t. j. že mu mal súd priznať úroky z omeškania zo sumy 5.107,90 EUR od 1.10.2016 do 22.5.2017 a úroky z omeškania zo sumy 965,70 EUR od 23.5.2017 do zaplatenia a zmluvnú pokutu zo sumy 5.107,90 EUR vo výške 0,05 % za každý deň omeškania od 1.10.2016 do 22.5.2017 a zo sumy 965,70 EUR vo výške 0,05 % za každý deň omeškania od 23.5.2017 do zaplatenia), opomenul túto svoju argumentáciu premietnuť aj do samotného odvolacieho návrhu, keď v tomto smere navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že pokiaľ ide o úroky z omeškania zo sumy 5.107, 90 Eur tieto žiadal priznať od 1.4.2016 do 26.7.2016 (teda tak ako mu ich priznal i súd prvej inštancie, ibaže vo výške 8 % ročne), to isté potom platí aj o zmluvnej pokute z tejto sumy.

24. V ďalšom odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, pričom dospel k záveru, že rozsudok je v tejto časti predčasný, a preto ho je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V danej veci sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 19.202,01 Eur s príslušenstvom, titulom dlžného nájomného za prenajaté nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vzhliadol opodstatnenosť žalovaného nároku, avšak tento v časti sumy 7.374,72 Eur považoval za zaniknutý započítaním s pohľadávkami žalovaného. V tomto smere súd prvej inštancie uviedol, že: “Započítacími prejavmi žalovaného zo dňa 10.11.2016 a zo dňa 13.4.2017 mal za preukázané, že pohľadávky žalobcu z neuhradených faktúr č. 1640256 v časti uplatňovanej v tomto konaní vo výške 2.994,60 EUR, č. 1640763 vo výške 237,92 EUR a č. 1641013 v časti 4.142,20 EUR (uplatňovaných bolo 5.107,90 EUR) zanikli započítaním v zmysle . Žalovaný zvyšok nezaplatenej faktúry žalobcu č. 1640256 vo výške 2.994,60 EUR započítal zápočtom pohľadávok z 10.11.2016, doručeným žalobcovi osobne, s jeho faktúrou č. 02111116 zo dňa 2.11.2016, splatnou dňa 9.11.2016, za služby zabezpečené mimo oplotenia areálu Zlaté piesky za obdobie do 31.12.2015 vo výške 3.451,20 EUR s DPH, faktúru č. 1640763 vo výške 237,92 EUR žalovaný započítal tiež zápočtom pohľadávok z 10.11.2016 s jeho faktúrou č. 02111116 a faktúru č. 1641013 v časti 4.142,20 EUR (uplatňovaných bolo 5.107,90 EUR) započítal zápočtom pohľadávok v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.4.2017, doručenom právnemu zástupcovi žalobcu dňa 22.5.2017. Započítanie pohľadávok žalovaným súd vyhodnotil ako opodstatnené vzhľadom k tomu, že išlo o pohľadávky rovnakého druhu a žalovaný v zmysle urobil voči žalobcovi písomné prejavy smerujúce k započítaniu. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nárok žalobcu vo výške 7.374,72 EUR z dôvodu jeho zániku vzájomným započítaním pohľadávok je nedôvodný a žalobu v tejto časti zamietol ”. Žalovaný si tak mal teda započítať svoje splatné pohľadávky voči žalobcovi, ktoré mu mali vzniknúť titulom ním poskytnutých služieb zabezpečovaných mimo oplotenia areálu Zlaté piesky za obdobie do 31.12.2015 vo výške 3.451,20 Eur, za obdobie od 1.7.2016 do 31.12.2016 vo výške 3.451,20 Eur a za služby súvisiace s prevádzkovaním osvetlenia za obdobie od 1.7.2016 do 31.12.2016 vo výške 691,- Eur (faktúry č. 02111016, 03011317), odvolávajúc sa na čl. 3 bod 9 Dodatku č. 3 k nájomnej zmluve č. 1/2006. Žalobca v tomto smere potom namietal

jednak neexistenciu takéhoto dodatku (o tomto dodatku sa mal dozvedieť až 6.4.2016) a jednak jeho neplatnosť pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť (túto námietku vzniesol na pojednávaní dňa 23.11.2018). Súd prvej inštancie potom konštatoval, že skutočnosť, že žalobca o uvedenom dodatku nevedel bola vyvrátená (iba) tvrdením žalovaného na pojednávaní dňa 23.11.2018, že žalobca odo dňa účinnosti tohto dodatku, od jeho podpisu, na jeho základe plnil, a rešpektoval ho až do roku 2016, kedy došlo k tretej zmene štatutárneho zástupcu správcu. Žalobca toto tvrdenie potom podľa súdu nepoprel, preto ho súd v zmysle ods. považoval za nesporné. Navyše skutočnosť, že dodatok č. 3 k nájomnej zmluve č. 1/2006 zo dňa 13.9.2007 existoval, podľa súdu nepriamo vyplývalo aj z logického výkladu, keď tento dodatok (okrem iného) upravil v článku 4. aj dobu trvania nájmu z doby určitej na dobu neurčitú a žalobcom predložený dodatok č. 4 k tejto nájomnej zmluve, už neupravoval. Súd prvej inštancie potom ustálil, že tento dodatok č. 3 k nájomnej zmluve č. 1/2006 zo dňa 13.9.2007 spĺňal všetky náležitosti, ktoré k jeho platnosti vyžadoval zákonodarca, neurčitosť ani nezrozumiteľnosť tohto dodatku súd nezistil, a nezistil ani žiaden rozpor vo vôli strán, čo týmto dodatkom mienili. 25. K tomuto odvolací súd uvádza, že v súlade s a skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (odsek 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (odsek 2). Vo všeobecnosti sa posúdenie otázok, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, odvíja od hmotného práva. Platí pritom, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany (ŠTEVČEK, M. a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 569.). Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti, a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. V civilnom procese má teda popretie skutkových tvrdení mimoriadny význam. Ten spočíva v tom, že popreté skutkové tvrdenia sa považujú v konaní za sporné a je potrebné o nich ďalej vykonať dokazovanie. Na základe citovaného ustanovenia možno uviesť, že na to, aby sa považovalo popretie skutkových tvrdení protistrany za procesne účinné (to znamená také, ktoré vyvolá zamýšľané účinky) je potrebné, aby popierajúca strana: výslovne poprela skutkové tvrdenia, a zároveň uviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Skutkové tvrdenia sa považujú za nesporné de facto v prípade, ak protistrana uvedie rovnaké skutkové tvrdenia, ako druhá strana. Skutkové tvrdenia sa považujú za nesporné de facto aj v prípade, ak protistrana potvrdí, že skutkové tvrdenie druhej strany je pravdivé. Pri nespornosti skutkových tvrdení de iure sa aplikuje zákonná domnienka o nespornosti skutkových tvrdení ustanovená v . Možnosť uvádzať skutkové tvrdenia a popierať skutkové tvrdenia je v súdnom procese časovo obmedzená. Skutkové tvrdenia a popretie skutkových tvrdení sú prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany a ich predloženie podlieha zákonnej koncentrácii konania a sudcovskej koncentrácii konania. Uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania je v právomoci súdu. Uplatnenie zákonnej koncentrácie konania je obligatórne. Podľa platí, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Zákonným limitom dokedy možno uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (teda aj skutkové tvrdenia a popretie skutkových tvrdení) je vyhlásenie uznesenia o skončení dokazovania. Sudcovská koncentrácia konania je v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou novým právnym inštitútom. Cieľom jej zavedenia bola snaha zákonodarcu o zrýchlenie konania a zvýšenie zodpovednosti strán za hospodárne vedenie sporu. Podľa sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Vzhľadom na jednotlivé ustanovenia platí, že skutkové tvrdenia a popretie skutkových tvrdení strán by mali byť uvedené v žalobe a procesných podaniach podľa až 4 - teda v žalobnej odpovedi, replike a duplike. Predloženie skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení neskôr si vyžaduje ospravedlniteľný dôvod podľa druhá veta, a teda že strana ich nemohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 26. V danej veci žalobca už v priebehu konania v podaní z 5.6.2017 (č. l. 131) odmietol platnosť započítacieho prejavu žalovaného s odôvodnením neexistencie právneho titulu, na základe ktorého by bol žalovaný oprávnený vystaviť faktúry, ktoré si započítal. Uviedol, že žalovaný faktúroval žalobcovi služby zabezpečované mimo oplotenia areálu kúpaliska, t. j. na pozemkoch, ktoré žalovaný nemá a nikdy nemal v nájme. Poukázal na to, že na predmetných pozemkoch zabezpečoval a stále zabezpečuje

práce spojené s údržbou zelene a údržbou prístupových komunikácií žalobca prostredníctvom svojich pracovníkov, nakoľko ide o majetok, ktorý bol žalobcom zverený správcovi do správy. Pokiaľ ide o Dodatok č. 3 k nájomnej zmluve č. 1/2006, tento nepovažoval žalobca za platný, o jeho existencii sa dozvedel až na osobnom stretnutí s právnou zástupkyňou žalovaného dňa 6.4.2016 (k tomu predložil úradný záznam zo stretnutia). Bez ohľadu na spornosť existencie tohto dodatku, tento (aj v prípade jeho existencie) by bol neplatným, jednak pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť v čl. 3 bod 9, a jednak preto, lebo obstaranie faktúrovaných služieb by muselo byť v súlade so zákonom o verejnom obstáravaní. Navyše žalobca platne odstúpil od nájomných zmlúv k 10.11.2016. Aj preto boli žalovanému jeho započítavacie faktúry vrátené. Aj na pojednávaní, ktoré prebehlo dňa 27.4.2018, žalobca neuznal jednostranné započítanie žalovaným na základe ním vystavených faktúr za neexistujúce služby. Faktúry žalovaného označil za zmätočné, neúplné s neurčitou idfentifikáciou vykonaných služieb. Uviedol, že žalovaný mal v zmysle nájomnej zmluvy č. 1/2006 nárok len na refundáciu elektrickej energie, avšak dodnes nevystavil v tomto smere žiadnu faktúru. Opätovne vzniesol námietku neplatnosti Dodatku č. 3 k nájomnej zmluve č. 1/2006. Žalovaný sa na tomto pojednávaní bránil tým, že takéto faktúry (na podklade sporného dodatku) boli vystavované už od roku 2007 až do okamihu zmeny štatutára žalobcu v roku 2015 a vždy boli uhradené. Žalobca v tomto smere (z dôvodu úmrtia Ľubomíra Kadnára - štatutárneho zástupcu prenajímateľa, ktorý mal uvedený dodatok podpisovať) navrhol predložiť originál dodatku č. 3 žalovaným (keďže žalobca ním nedisponoval), k čomu však žalovaný uviedol, že ho predložiť nemôže, nakoľko mu v lete 2017 mali byť odcudzené všetky zmluvy s dodatkami z auta konateľa žalovaného. Preto disponuje len osvedčenou fotokópiou tohto dodatku, ktorú súdu predložil. Na pojednávaní konanom dňa 23.11.2018 žalobca opätovne namietol neplatnosť dodatku č. 3 k nájomnej zmluve č. 1/2006 pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť a ďalej neuznával platnosť započítania pohľadávok. Žalovaný na tomto pojednávaní tvrdil, že od uzavrteia dodatku v roku 2007 až do roku 2016 bol tento dodatok stranami rešpektovaný, a bolo z neho plnené. K zmene názoru žalobcu došlo až po výmene štatutárneho zástupcu. Na tomto pojednávaní (v jeho závere) došlo k uplatneniu zákonnej koncentrácie konania ( ). 27. S poukazom na vyššie uvedené sa odvolací súd potom nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalovaného ohľadne existencie a platnosti dodatku č. 3 k nájomnej zmluve č. 1/2006 a bez ďalšieho si osvojil (iba) tvrdenie žalovaného o riadnom uzavretí tohto dodatku a dlhodobého plnenia (preplácanie vyfaktúrovaných služieb) strán z neho. Skutkovým tvrdením žalovaného bolo, že medzi stranami mal byť uzavretý Dodatok č. 3 k nájomnej zmluve č. 1/2006, ktorý mu umožňoval žalobcovi faktúrovať služby, ktoré vykonával pre žalobcu mimo oplotenia areálu Zlaté piesky, a ktoré súviseli s prevádzkovaním osvetlenia. Ako dôkaz k tomuto svojmu tvrdeniu predložil notársky osvedčenú fotokópiu tohto dodatku (osvedčenú dňa 5.6.2017) a ďalej tvrdil, že originály zmlúv a dodatkov boli jeho štatutárnemu zástupcovi odcudzené z jeho motorového vozidla niekedy v lete roku 2017 a zároveň tvrdil, že zmluvné strany si na podklade tohto dodatku plnili minimálne v období rokov 2007 až 2016 (do výmeny štatutárneho zástupcu žalobcu). Dôkaz o tomto “pravidelnom” plnení (ako aj o odcudzení dokladov) však žalovaný v konaní už nepredložil. Súd prvej inštancie sa potom bližšie nezaoberal tým, kedy presne mali byť uvedené dokumenty z motorového vozidla štatutárneho zástupcu žalovaného odcudzené, keď si žalovaný dal predmetný dodatok notársky overovať dňa 5.6.2017 (či to bolo pred týmto dátumom alebo potom). Vystáva tu potom otázka, že ak to bolo pred týmto dátumom, nebolo by možné takéto overenie vykonať (pre odcudzenie jeho originálu), a ak k jeho odcudzeniu malo dôjsť až po 5.6.2017, vystáva tu otázka, na aký účel bolo toto overenie pre žalovaného vôbec potrebné, ak v tom čase disponoval ešte jeho originálom. Ako už bolo uvedené, tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Samotné tvrdenia žalovaného takýmto dôkazom nie sú, pričom súd prvej inštancie potom nemohol tvrdenia žalovaného považovať za nesporné iba preto, že žalobca výslovne nepoprel tvrdenie žalovaného o tom, že „žalobca odo dňa účinnosti tohto dodatku, od jeho podpisu, na jeho základe plnil, a rešpektoval ho až do roku 2016, kedy došlo k tretej zmene štatutárneho zástupcu správcu“, hoci táto skutočnosť nebola žalovaným iným dôkazom podložená. Žalovaný totiž od počiatku tvrdil, že o existencii tohto dodatku vedomosť nemá (túto skutočnosť preukazoval úradný záznam zo stretnutia s právnou zástupkyňou žalovaného dňa 6.4.2016), a nevidel ani dôvod, aby mu boli takéto práce žalovaným fakturované, keďže tieto služby vykonával sám prostredníctvom svojich pracovníkov (tým teda poprel ich pravidelné preplácanie žalobcom od roku 2007 do roku 2016 - ako už bolo uvedené, žalovaný dôkaz o preplatení takýchto faktúr žalobcom za roky 2007 až 2016 doposiaľ nepredložil). Je pritom potrebné

zohľadniť i to, že preukazovať neexistujúcu skutočnosť nie je možné v zmysle tzv. negatívnej dôkaznej teórie (nebolo možné od žalobcu požadovať preukázanie neexistencie uzavretia predmetného dodatku). Ako už bolo uvedené, skutkové tvrdenia sa považujú za nesporné de facto v prípade, ak protistrana uvedie rovnaké skutkové tvrdenia, ako druhá strana (čo v danom prípade nenastalo). Skutkové tvrdenia sa považujú za nesporné de facto aj v prípade, ak protistrana potvrdí, že skutkové tvrdenie druhej strany je pravdivé (ani to nenastalo). Možno potom konštatovať, že z tohto pohľadu nebolo možné de facto považovať skutkové tvrdenia žalovaného (o existencii a platnosti Dodatku č. 3) za nesporné. L. pri nespornosti skutkových tvrdení de iure sa aplikuje zákonná domnienka o nespornosti skutkových tvrdení ustanovená v . V opačnom prípade (v prípade spornosti skutkových tvrdení) je potrebné o nich ďalej vykonať dokazovanie. Za nesporné nebolo možné potom považovať tieto skutkové tvrdenia žalovaného ani podľa , nakoľko ich žalobca účinne a včas (do uplatnenia zákonnej koncentrácie konania podľa ) poprel. Na to, aby sa považovalo popretie skutkových tvrdení protistrany za procesne účinné (to znamená také, ktoré vyvolá zamýšľané účinky) je potrebné, aby popierajúca strana výslovne poprela skutkové tvrdenia, a zároveň uviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, čo v danom prípade zo strany žalobcu nastalo (viď vyššie). 28. Vzhľadom na, podľa názoru odvolacieho súdu, účinné (a včasné - do uplatnenia zákonnej koncentrácie konania) popretie skutkového tvrdenia žalovaného o uzavretí dodatku č. 3 k nájomnej zmluve č. 1/2006, bolo úlohou súdu prvej inštancie ohľadne preukázania tejto skutočnosti vykonať aj ďalšie dokazovanie. Návrhy na vykonanie dokazovania v tomto smere zaťažujú procesné strany, kedy žalovaný (nakoľko z neho vyvodzuje svoje právo - existenciu pohľadávky spôsobilej na započítanie) je povinný jeho uzavretie riadne preukázať, keďže od žalobcu nemožno požadovať preukazovanie neexistujúcej skutočnosti (negatívna dôkazná teória). Žalovaný síce v konaní predložil jeho overenú fotokópiu, avšak bude potrebné, aby aj hodnoverne vysvetlil dôvod jej vyhotovenia (s ohľadom na ním tvrdenú skutočnosť o jeho odcudzení v lete 2017 - v tomto smere predložil o tom dôkaz), a aby predložil listiny preukazujúce pravidelnú úhradu obdobných faktúr žalobcom v období od roku 2007 do roku 2016. Nie je vylúčené ani prípadné vypočutie svedkov, ktorí mohli byť prítomní pri podpisovaní predmetného dodatku (keďže vtedajší štatutárny zástupca žalobcu medzičasom zomrel), príp. ktorí sa zúčastnili na jeho písomnej príprave (vypracovali jeho návrh) a pod.. Až následne bude možné prijať odôvodnený záver o tom, či bol/nebol dodatok č. 3 k nájomnej zmluve č. 1/2006 medzi stranami skutočne uzavretý. 29. Po tomto zistení (ak súd dospeje k záveru o jeho riadnom uzavretí) bude potrebné sa riadne vysporiadať aj s námietkou žalobcu ohľadne jeho určitosti a zrozumiteľnosti (z pohľadu jeho platnosti). Treba priznať, že znenie čl. 3 tohto dodatku (ktorým sa dopĺňa bod 9 nájomnej zmluvy č. 1/2006) skutočne vyvoláva pochybnosti o jeho určitosti, keď sa v ňom uvádza, že „nakoľko firma PRO-SPORTAM s. r. o. bude zabezpečovať údržbu a opravy zvereného majetku, do ktorého spadá aj osvetlenie prístupových ciest a areálu, jej budú kompenzované vzniknuté náklady. Cena za poskytovanú údržbu, opravy a osvetlenie je stanovená v konštantnej výške, odvodená od ceny 1kWh el. energie a môže byť v tolerancii 20 % za obdobie 6 mesiacov“. V prvom rade má ísť o zabezpečovanie „údržby a opravy zvereného majetku, do ktorého spadá aj osvetlenie prístupových ciest a areálu“, hoci žalobca tvrdí, že predmetné pozemky žalovaný nemá a nikdy nemal v nájme (a teda mu zverené nikdy neboli), a že na predmetných pozemkoch zabezpečoval a stále zabezpečuje práce spojené s údržbou zelene a údržbou prístupových komunikácií výlučne žalobca prostredníctvom svojich pracovníkov (a teda v prvom rade je spornou otázka ich zverenia žalovanému). V ďalšom je zváštne, že kompenzácia nákladov za údržbu a opravu zvereného majetku sa má odvíjať od ceny 1 kWh el. energie (teda nevedno prečo sa majú udržiavacie a opravné práce na zverenom majetku oceňovať práve cenou za 1 kWh el. energie). Napokon nie je zrejmé, čo znamená použitý pojem „v tolerancii 20 % za obdobie 6 mesiacov“. Uvedené potom skôr nasvedčuje tomu, že predmetný článok mal žalovanému kompenzovať výlučne len náklady na údržbu a opravu osvetlenia prístupových ciest a areálu (nie však iné náklady na opravu a údržbu zvereného majetku). Uvedené však potom nezodpovedá označeniu prác vyfaktúrovaných žalovaným faktúrami č. 02111016 a č. 03011317 ako „služby zabezpečené mimo oplotenia areálu Zlaté piesky“ a teda nie napr. ako náklady na opravu a údržbu osvetlenia prístupových ciest a areálu. Bude teda úlohou súdu prvej inštancie riadne vyhodnotiť, či znenie predmetného dodatku (čl. 3) je platným ustanovením z hľadiska jeho určitosti a zrozumiteľnosti, keď na takýto záver nepostačuje iba púhe tvrdenie súdu, že tento dodatok spĺňal všetky náležitosti, ktoré k jeho platnosti vyžadoval zákonodarca, neurčitosť ani nezrozumiteľnosť tohto dodatku súd nezistil, a nezistil ani žiaden rozpor vo vôli strán, čo týmto dodatkom mienili. Súd prvej inštancie potom bližšie neuviedol, aké náležitosti vyžadované zákonodarcom pre jeho platnosť považoval za splnené, v čom videl zrozumiteľnosť a určitosť tohto dodatku (ako sa teda vysporiadal s vyššie naznačenými otázkami znenia čl. 3 tohto dodatku) a napokon pokiaľ ide o vôlu strán,

toto tvrdenie súdu si odporuje so samotnými vyjadreniami žalobcu, ktorý namietal práve jeho neurčité a nezrozumiteľné znenie (teda sám nevedel, akých prác a služieb sa tento čl. 3 dodatku mal týkať, ohľadne akého údajne zvereného majetku a v akej cene mali byť tieto práce kompenzované), takže záver súdu prvej inštancie o neexistencii rozporu vo vôli strán, čo týmto dodatkom mienili, sa v tomto smere odvolaciemu súdu javí zvláštnym. 30. Rovnako bude potrebné sa vysporiadať s námietkou žalobcu, že vyfaktúrované sumy (ktoré žalovaný započítaval na svoj dlh) vo výškach 3.451, 20 Eur (za obdobie do 31.12.2015), 3.451,20 Eur (za obdobie od 1.7.2016 do 31.12.2016) a vo výške 691,- Eur (za služby súvisiace s prevádzkovaním osvetlenia za obdobie od 1.7.2016 do 31.12.2016) sú nepreskúmateľné, nakoľko z predložených faktúr (a ani výpočtových listov) vôbec nie je zrejmé (a tým faktúrované čiastky nie sú overiteľné), za aké konkrétne práce boli vyhotovené, v akom rozsahu a množstve mali byť tieto práce vykonané, v akej jednotkovej cene a pod., a teda nemožno ustáliť, či pohľadávky žalovaného boli oprávnené práve v tejto výške. Žalovaný mohol pri takomto prístupe v podstate žalobcovi takto vyfakturovať akúkoľvek (neoveriteľnú) čiastku, ktorú by si potom započítal na pohľadávky žalobcu. 31. Rovnako bude potrebné sa podrobnejšie zaoberať aj následkami odstúpenia od nájomných zmlúv žalobcom k 10.11.2016, kedy súd toto odstúpenie považoval za platné. Ak ho súd považoval za platné, k tomuto okamihu nájomný vzťah medzi stranmi zanikol (vrátane nárokov z dodatku č. 3 k nájomnej zmluve č. 1/2006), a teda plnenia faktúrované na podklade zaniknutého dodatku za obdobie po tomto dátume (10.11.2016), t. j. od 10.11.2016 do 31.12.2016, by mohli byť nanajvýš bezdôvodným obohatením, ktorého existenciu však treba zo strany žalovaného riadne preukázať. 32. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa , rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku zrušil, a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ). V novom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadne sa vysporiadať s otázkami naznačenými v bodoch 24. až 30. tohto rozhodnutia, a teda nanovo ustáliť, či medzi stranami bol platne uzavretý dodatok č. 3 k nájomnej zmluve č. 1/2006, a teda, či žalovanému vôbec vznikli pohľadávky voči žalobcovi, ktoré boli spôsobilé na započítanie (či tieto existovali, boli splatné, a či sa stretli). Z tohto dôvodu (ako už bolo uvedené vyššie) odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok aj v časti všetkých doposiaľ priznaných úrokov z omeškania a zmluvných pokút (z priznanej istiny) - bod 23. tohto rozhodnutia, nakoľko žalobca namietal (pri niektorých sumách priznanej istiny a zmluvných pokút) aj nesprávne určenie okamihu a dĺžky trvania omeškania žalovaného, resp. aj ich nepriznanie súdom prvej inštancie z istiny 237,92 Eur

- neuhradená faktúra č. 1640763 (a to najmä s poukazom na nedôvodnosť započítania pohľadávok žalovaného), a preto vzhľadom na dôvody zrušenia napadnutého rozsudku v jeho zamietajúcej časti a vrátení veci na ďalšie konanie, ako aj z dôvodu predídenia neprehľadnosti priznaných úrokov z omeškania a zmluvných pokút, musel odvolací súd zrušiť napadnutý rozsudok aj v časti všetkých doposiaľ priznaných úrokov z omeškania a zmluvných pokút (z priznanej istiny), keďže bude potrebné najskôr nanovo rozhodnúť o opodstatnenosti/neopodstatnenosti samotného započítania pohľadávok žalovaného, resp. o opodstatnenosti/neopodstatnenosti aj zvyšnej časti žalovanej istiny (ohľadne ktorej súd žalobu zamietol), a až následne bude možné nanovo ustáliť, z ktorých súm, v akej výške sa budú odvíjať (resp. možno priznať) aj príslušné úroky z omeškania (ako aj doba tohto omeškania) a zmluvné pokuty. V ďalšom však bude súd prvej inštancie viazaný názorom odvolacieho súdu ohľadne výšky týchto úrokov z omeškania (8 % ročne) vzhľadom k argumentácii v bode. 22 tohto rozhodnutia. Súd prvej inštancie bude zároveň povinný svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby toto spĺňalo všetky náležitosti podľa . 33. O trovách pôvodného prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci ( ).

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podia až n) ( ).

(1) Dovolanie podia § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podia odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podia predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podia možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podia § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).