Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/139/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľky: K.. E. I., R.. XX.XX.XXXX, D. Q. XX, právne zast. JUDr. Jaroslav Jaroščiak, advokát so sídlom M.Rázusa 14, Žilina, proti odporcovi: I. W. - Z. N. I., Š. X, D., o náhradu škody vo výške 2.605,92 Eur s príslušenstvom,

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 2.598,31 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.598,31 Eur od 20.11.2014 až do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd žalobný návrh vo zvyšnej časti zamieta. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 20,- Eur titulom súdneho poplatku za návrh a vo výške 529,99 Eur titulom trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 21.04.2015 sa navrhovateľka domáhala zaviazať odporcu na zaplatenie sumy vo výške 2.605,92 eur s úrokmi z omeškania a trovy konania z titulu náhrady spôsobenej škody nezákonným rozhodnutím, nakoľko uznesením zo dňa 22.06.2008 bolo vznesené obvinenie voči K. I., následne dňa 23.06.2008 bola obmedzená jej osobná sloboda zadržaním. Podala sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, avšak uznesením Krajskej prokuratúry v T. bola sťažnosť zamietnutá. Následne trestné stíhanie bolo zastavené uznesením Krajskej prokuratúry T. zo dňa 30.07.2013. V konaní bola právne zastúpená, v dôsledku čoho jej vznikli náklady na trovy právneho zastúpenia v uplatnenej výške.

Súd musí skúmať podmienky konania kedykoľvek v priebehu konania, a to v zmysle § 103 O.s.p. Súd sa najprv zaoberal vecnou legitimáciou. Aktívna legitimácia navrhovateľky je daná v dôsledku postúpenia pohľadávky K. I. voči odporcovi na základe Zmluvy o postúpení zo dňa 31.10.2013. Pasívna legitimácia účastníka konania - Slovenskej republiky je nespochybniteľná. Podľa § 21 ods. 2 O.s.p., za štát pred súdom koná pracovník toho štátneho orgánu, ktorého sa vec týka, alebo poverený pracovník iného štátneho orgánu. Otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu má v mene odporcu konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie odporcu, zistené nedostatky v zastúpení odporcu majú povahu nedostatku procesných podmienok konania (R 48/1967).

Podľa § 21 ods.4 veta prvá O.s.p. za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu.

Podľa § 79 ods.1 veta piata O.s.p. ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods.2 O.s.p. ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví. V prípade, ak súd je toho názoru, že za štát má konať iný orgán, ako bol označený účastníkom konania v žalobe, je povinný sa postarať o odstránenie procesnej vady žaloby. Pri odstraňovaní tejto procesnej vady žaloby je súd povinný žalobcu poučiť o tom, ktorého štátneho orgánu sa prejednávaná vec týka. Dokonca aj v prípade, ak žalobca neoznačí správne štátny orgán, ktorý konal v mene štátu, je súd povinný v záujme rýchlo vedeného konania konať s orgánom, ktorý je podľa § 4 zák.č. 514/2003 Z.z. oprávnený v týchto vzťahoch menom štátu vystupovať. Súd posúdil, že pre dané konanie sa aplikuje zákon č. 514/2003 Z.z. Ustanovenie § 4 zák.č. 514/2003 Z.z. kogentne ustanovuje, kto vystupuje za štát a s týmto zástupcom štátu súd koná. Pokiaľ by súd tento postup nedodržal a naďalej konal s nesprávne označenou zložkou štátu, táto vada konania by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd dospel k záveru, že odporca, ktorým je nepochybne štát - Slovenská republika, je v konaní zastúpený podľa uvedených zákonných ustanovení Generálnou prokuratúrou SR, preto s týmto orgánom súd naďalej konal, a to po odstránení nedostatkov v označení tohto orgánu navrhovateľkou. Pokiaľ odporca namieta, že navrhovateľka nesprávne označila orgán konajúci v mene štátu SR, súd postupom vyššie uvedeným, teda po výzve a po poučení, konal s orgánom oprávneným v zmysle § 4 zák.č. 514/2003 Z.z., a to aj bez ohľadu na to, že navrhovateľka tento orgán neoznačila správne. Bolo nepochybné, že navrhovateľka sa domáha náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím - uznesením o vznesení obvinenia voči K.Á. I., voči ktorému bola podaná sťažnosť, avšak tá bola Krajskou prokuratúrou v T. zamietnutá. Je nepochybné, že následne bolo trestné stíhanie zastavené voči K. I.. Odporca nesprávne poukazoval na neurčitosť návrhu, keď tvrdil, že navrhovateľka v podanom návrhu neuviedla, z akého titulu sa domáha nároku na náhradu škodu. Z návrhu zo dňa 21.04.2015 je totiž jednoznačne zrejmé, že K. I. bola spôsobená škoda pri nesprávnom rozhodovaní - vydaním uznesenia o vznesení obvinenia a následným postupom vyšetrovateľky a prokuratúry. Dokonca navrhovateľka titul svojho nároku aj v priebehu konania jednoznačne deklarovala pred súdom, pričom pred súdom si uplatnila iba náhradu škody za vzniknuté trovy právneho zastúpenia. Nemajetkovú ujmu za obmedzenia,... už pred súdom nepožadovala. Teda jej nárok spočíva v nezákonnom rozhodnutí - uznesenie o vznesení obvinenia, voči ktorému podala sťažnosť, ktorá bola prokuratúrou zamietnutá a následne trestné stíhanie bolo prokuratúrou zastavené. Podľa § 4 ods.1 písm.b), bod 1 zák.č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. a podľa § 4 ods.1 písm.f) zák.č. 514/2003 Z.z. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Odporca namietal označený orgán konajúci v mene štátu, avšak súd skonštatoval, že týmto orgánom v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je Generálna prokuratúra SR, nakoľko náhrada škody sa uplatňuje titulom nezákonného rozhodnutia o vznesení obvinenia, voči ktorému bola podaná sťažnosť, ktorá bola zamietnutá. Z uvedených dôvodov nie sú splnené podmienky pre konanie v mene odporcu orgánom - Ministerstvom vnútra SR, nakoľko ku škode síce došlo v trestnom konaní, ktorú spôsobil vyšetrovateľ vznesením obvinenia, ale prokurátor sťažnosť zamietol, aj keď nepodal obžalobu. Teda nie sú splnené všetky kumulatívne podmienky k tomu, aby v mene štátu konalo Ministerstvo vnútra SR, ktorými sú - škodu spôsobil vyšetrovateľ, prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa a nepodal v trestnej veci obžalobu súdu. V danom prípade totiž prokurátor zamietol sťažnosť.

Taktiež nie je splnená podmienka aj pre konanie v mene štátu orgánom - Ministerstvom spravodlivosti SR, keďže konajúci orgán v mene štátu je možné určiť, a to v zmysle § 4 ods.1 písm. f) zák.č. 514/2003 Z.z. a ku škode vzniklo v trestnom konaní.

Odporca namietal aj miestnu príslušnosť, nakoľko ku škode malo dôjsť orgánmi mimo miestnej príslušnosti Okresného súdu Žilina.

Podľa § 105 ods.1 O.s.p. súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.

Námietku miestnej príslušnosti však vzniesol orgán konajúci v mene štátu - Generálna prokuratúra SR. Je síce pravdou, že GP SR začala vystupovať a konať v mene SR v tomto konaní až na výzvu súdu z 09.03.2016 po ustálení tohto konajúceho orgánu, avšak predtým v mene odporcu konalo Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré sa v mene odporcu v tomto konaní písomne vyjadrilo. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v konaní je odporca Slovenská republika a nie orgán konajúci v mene štátu, preto je nutné posudzovať vykonané úkony ako úkony odporcu a nie orgánov konajúcich. Teda pokiaľ v konaní sa vyjadroval pôvodne označený orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR pred Generálnou prokuratúrou SR, išlo vždy o úkony odporcu. Následne keď v konaní začala vystupovať Generálna prokuratúra SR, jej prvé úkony nemožno posudzovať ako prvé úkony odporcu. Z uvedených dôvodov nemožno súhlasiť s odporcom o procesnej nespôsobilosti Ministerstva spravodlivosti SR, nakoľko procesnú spôsobilosť má SR a MS SR nie je odporca. Z uvedených dôvodov, keďže námietku miestnej príslušnosti vzniesla až Generálna prokuratúra SR, hoci predtým už vo veci konalo MS SR v mene odporcu, nemožno na danú námietku prihliadať, nakoľko nebola uplatnená pri prvom úkone odporcu.

Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania, vyjadrením sa právneho zástupcu navrhovateľky a prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu.

Súd mal zistené, že listom zo dňa 04.06.2014 bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, a to voči Ministerstvu vnútra SR, ktoré postúpilo danú žiadosť Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré listom zo dňa 13.11.2014 pod č. XXXXX/XXXX-XX oznámilo, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nebolo vyhovené. Svoje rozhodnutie odôvodnilo tým, že v tejto veci nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, preto žiadosť bola posúdená ako nedôvodná. Oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody bolo navrhovateľke doručené dňa 19.11.2014, čo bolo súdu riadne preukázané predložením listiny preukazujúcu danú skutočnosť k nahliadnutiu a medzi účastníkmi táto skutočnosť bola nesporná.

Následne navrhovateľka si uplatnila svoj nárok na súde titulom trov právneho zastúpenia vo výške 1.605,92 eur, teda v rovnakej výške, ako bolo uplatnené u odporcu listom zo dňa 04.06.2014. Navrhovateľka si u odporcu pôvodne uplatnila aj ďalšiu škodu, ale pred súdom v tomto konaní si uplatnila náhradu škody iba titulom trov právneho zastúpenia.

Podľa § 15 zák.č. 514/2003 Z.z. (1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. (2) Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Na základe uvedeného súd má za to, že boli splnené zákonné podmienky pre konanie, a to aj napriek tomu, že K. I.Ň. sa domáhala predbežného prerokovania na orgáne - MV SR.

Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods.1 a 2 zák.č. 514/2003 Z.z. (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. (2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 17 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 18 zák.č. 514/2003 Z.z. (1) Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. (2) Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. (3) Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Súd mal nepochybne zistené, že voči K. I. bolo vznesené obvinenie uznesením Č.C.: N.-X/BOK-I.-X.- XXXX zo dňa 22.06.2008, proti ktorému podala sťažnosť, avšak uznesením Krajskej prokuratúry v T. pod sp.zn. J.-XX, bola zamietnutá ako nedôvodná. Následne uznesením Krajskej prokuratúry T. č. J. X/XX zo dňa 30.07.2013 bolo trestné stíhanie zastavené po vykonaní rozsiahleho vyšetrovania a dôkladného vyhodnotenia dôkazov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.08.2013. K. I. bola zadržaná a bola umiestnená v cele policajného zaistenia, na čo Okresný súd v T. uznesením z 25.06.2008 a 26.06.2008 ju ponechal na slobode so súčasným ustanovením viacerých obmedzení, za čo si však navrhovateľka v tomto konaní neuplatňuje náhradu škody, aj keď ju pôvodne požadovala pri predbežnom prerokovaní spolu s trovami právneho zastúpenia. Preto predmetom tohto konania je iba náhrada škody spôsobená nezákonným rozhodnutím - uznesením o vznesení obvinenia voči K..I. zo dňa 22.06.2008, pričom trestné stíhanie bolo následne uznesením z 30.07.2013 zastavené. Škoda jej vznikla v dôsledku vzniku trov právneho zastúpenia.

Je nepochybne preukázané, že K. I. bola v trestnom konaní zastúpená advokátom S.. C..S., ktorý si voči nej uplatnil trovy právneho zastúpenia, a to najprv zálohovou faktúrou č. XXXXX na sumu 30.000,- Sk/995,82 eur a následne celkovým vyúčtovaním faktúrou XXXXX na sumu 1.610,10 eur po zohľadnení zaplatenej zálohy. Teda celkovo trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené na sumu 2.605,92 eur za 9 úkonov právnej pomoci, paušál, cestovné náklady a náhradu za stratu času.

Podľa § 20c vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júlom 2013, patrí advokátovi odmena podľa predpisov účinných do 30. júna 2013 (súd priznal účastníkom za konkrétny úkon právnej služby odmenu podľa vyhlášky platnej a účinnej v čase uskutočnenia úkonu).

Za úkony uskutočnené do 31.12.2010 patrí DPH vo výške 19% a za úkony po 01.01.2011 patrí DPH vo výške 20%. Právny zástupca navrhovateľky preukázal, že je platcom DPH od 01.01.1993 (č.l. 6).

Právny zástupca navrhovateľky si uplatnil za jeden úkon právnej služby v roku 2008 sumu 105,42 eur. Podľa cit. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. však odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2008 predstavuje

výšku 105,36 eur, za rok 2009 predstavuje výšku 115,90 eur, za rok 2013 výšku 130,16 eur, a to podľa § 12 ods. 3 písm. c) (1/6 VZ), § 14 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Odporca nenamietal počet úkonov, avšak namietal cestovné náklady a náhradu za stratu času s tým, že paušálne výdavky k týmto nákladom sú uplatnené duplicitne a zároveň navrhovateľka nepreukázala stratu času a cestovné náklady, čo sa týka výšky spotreby, vzdialenosti.

Navrhovateľka v priebehu konania preukázala osvedčenie o evidencii použitých vozidiel právnym zástupcom, ktorými bola preukázaná priemerná spotreba vozidiel, a to J. I. O. K. P.-X. Zároveň preukázala nákup pohonných hmôt v spornom období, ako aj priemerné ceny pohonných hmôt v spornom období.

Z predložených listín mal súd preukázané namietané skutočnosti ohľadom spotreby, použitie pohonných hmôt a ceny pohonných hmôt pre to ktoré vozidlo. Čo sa týka vzdialenosti, súd sa stotožnil s právnym zástupcom navrhovateľky, že vzdialenosť zo sídla právneho zástupcu (Ž.) do miesta, kde bol úkon vykonaný, je všeobecne známa skutočnosť, a to nielen súdu, preto nebolo potrebné túto skutočnosť osobitne dokazovať.

Odporca namietal uplatnený nárok aj do právneho základu. Súd sa však s námietkami odporcu nestotožnil, nakoľko je nepochybné, že K..I. bola trestne stíhaná na základe uznesenia o vznesení obvinenia a toto trestné stíhanie bolo zastavené o cca 5 rokov. Voči uzneseniu o vznesení obvinenia podala sťažnosť, ktorá bola zamietnutá. Zvolila si právneho zástupcu na svoju obhajobu, v dôsledku čoho jej vznikli náklady - trovy právneho zastúpenia. Trestné stíhanie po vykonaní dokazovania bolo zastavené, obžaloba nebola ani podaná. Z uvedených dôvodov s poukazom na ustálenú súdnu prax je nepochybné, že na strane K..I. vznikla škoda v dôsledku vznesenia obvinenia a nevyhovenie sťažnosti voči tomu a predsa K..I. nemôže za dĺžku trvania dokazovania a teda nemôže byť na jej úkor účasť jej právneho zástupcu a teda vznik trov pri jej obhajobe. Je nepochybné, že sťažnosti nebolo vyhovené a až o cca 5 rokov bolo trestné stíhanie zastavené. Z uvedeného teda je nutné vyvodiť záver, že navrhovateľke prislúcha právo na náhradu škody nezákonným rozhodnutím, ktorý si uplatňuje len vo výške trov právneho zastúpenia. Predsa keby nebolo vznesené obvinenie alebo keby sťažnosť voči vzneseniu obvinenia nebola zamietnutá, tak by jej nevznikli žiadne trovy právneho zastúpenia, žiadna škoda, žiadne náklady, ktoré bola nútená vynaložiť na svoju obranu v takom konaní, ktoré nakoniec bolo zastavené z dôvodu, že je nepochybné, že skutok nespáchala. (l.č. 21 obsahu spisu) Napriek tomu, že skutok nespáchala, čo bolo konštatované až v uznesení zo dňa 30.07.2013, bolo vznesené obvinenie, sťažnosť voči tomu bola zamietnutá a jej vznikli náklady s tým spojené, a to z dôvodov na strane odporcu. Hoci je bežný a štandardný takýto postup, keď je podozrenie voči nejakej osobe, nemôže však byť na úkor takej osoby vznik nákladov s tým spojených, pokiaľ taká osoba bola posúdená ako nevinná. Súd má za to, že boli splnené všetky podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, ktorá bola riadne preukázaná. Ustanovenie § 18 cit.zák. výslovne stanovuje, že náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo trestné stíhanie zastavené. Teda bez ohľadu na to, že sa postupovalo zákonne v zmysle platných právnych predpisov. Podstatné je, že bolo vznesené obvinenie, sťažnosť bola zamietnutá prokuratúrou a následne bolo trestné konanie zastavené

- a toto všetko spôsobuje následok náhradu škody za vzniknuté trovy takej osobe. /V tejto súvislosti súd poukazuje aj na prípad - nárok na odškodnenie sa priznáva, aj keď rozhodnutie o väzbe bolo zákonné, ak bol obvinený spod obžaloby oslobodený. (I. ÚS , R116/1999, rozsudok KS v Bratislave , , R35/1991...)/

Podľa doterajšej judikatúry u nárokov na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia je podmienkou zákona splnená aj napriek tomu, že pri oslobodení spod obžaloby, či k zastaveniu trestného stíhania, nedochádza k formálnemu zrušeniu takého rozhodnutia.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v danom prípade sa neskúma zákonnosť uznesení, teda či bolo porušené nejaké zákonné ustanovenie. Taktiež je nepodstatné, či K..I.Á. si trestné stíhanie zavinila sama

alebo nie, ako tvrdí odporca, čo je aj nelogické prípadné také skúmanie. Zavinenie by bolo relevantné napr. pri vzatí do väzby a následne oslobodenie spod obžaloby. Je nepochybné a podstatné to, že bolo vznesené obvinenie a následne trestné stíhanie bolo zastavené, čomu predchádzalo podanie sťažnosti a jej zamietnutie. Teda Krajská prokuratúra v T. ponechala v platnosti uznesenie o vznesení obvinenia, hoci o cca 5 rokov trestné stíhanie nakoniec sama zastavila z dôvodu, že K..I. skutok nespáchala.

Na základe uvedeného súd posúdil, že nárok navrhovateľky je opodstatnený, podmienky pre vznik škody boli splnené.

Súd posúdil uplatnené trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. Medzi účastníkmi konania bolo nesporné vykonanie 9 úkonov. Ku každému úkonu prislúcha režijný paušál, pričom tieto úkony boli vykonané aj mimo sídla právneho zástupcu, preto pri vyúčtovaní trov právny zástupca správne postupoval, keď si uplatnil aj náklady cestovného a stratu času. Pokiaľ odporca namietal, že právnemu zástupcovi neprislúcha režijný paušál, pokiaľ si uplatnil aj náklady cestovného, súd sa s ním nestotožňuje s poukazom na citovanú vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., podľa ktorej právny zástupca správne postupoval, keď vyúčtoval nielen odmenu za jednotlivé úkony spolu s režijným paušálom, ale aj náklady cestovného a stratu času.

Čo sa týka nákladov cestovného, spotreba bola riadne preukázaná, ako aj cena pohonných hmôt. Vzdialenosť medzi miestami výkonu jednotlivých úkonov bola taktiež odporcom namietaná, nakoľko vraj nebola vzdialenosť preukázaná. Súd opätovne uvádza, že vzdialenosť považuje za všeobecne známu skutočnosť, preto ju osobitne nedokazoval s poukazom na § 121 O.s.p. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že navrhovateľka si uplatnila cestovné náklady za kratšiu vzdialenosť, než je všeobecne známa, nakoľko si uplatnila Žilina - Banská Bystrica a späť 180 km, Žilina

- Trnava a späť 300 km, Žilina - Považská Bystrica a späť 62 km, Žilina - Bratislava a späť 400 km, pričom aj z inej sporovej agendy, či vo všeobecnosti sú známe súdu tieto vzdialenosti, ako aj z internetových zdrojov, podľa ktorých je vzdialenosť: Žilina - Banská Bystrica a späť 180 km, Žilina - Trnava a späť 311,58 km, Žilina - Považská Bystrica a späť 66,08 km, Žilina - Bratislava a späť 402,58 km. Súd preto osobitne nedokazoval dané skutočnosti a nepovažoval ich za nepreukázané.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd s prihliadnutím na vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. priznal navrhovateľke náhradu škody titulom vzniknutých trov právneho zastúpenia v trestnom konaní vedenom voči K.. I., pričom trovy trestného konania tak predstavujú : 1/ úkon právnej služby prevzatie - prevzatie veci, vrátane porady s klientom zo dňa 23.06.2008 v sume 105,36 podľa § 12 ods. 3 písm. c), § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. + režijný paušál v sume 6,31 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 19% DPH v sume 21,22 eur, spolu suma 132,89 eur, 2/ úkon právnej služby - výsluch obvinenej dňa 23.06.2008 v sume 105,36 podľa § 12 ods. 3 písm. c), § 14 ods. 1 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z.z. + režijný paušál v sume 6,31 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 19% DPH v sume 21,22 eur, spolu suma 132,89 eur, 3/ úkon právnej služby - sťažnosť zo dňa 25.06.2008 proti uzneseniu o vznesení obvinenia v sume 105,36 podľa § 12 ods. 3 písm. c), § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. + režijný paušál v sume 6,31 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 19% DPH v sume 21,22 eur, spolu suma 132,89 eur, 4/ úkon právnej služby - rozhodovanie o väzbe zo dňa 26.06.2008 v sume 105,36 podľa § 12 ods. 3 písm. c), § 14 ods. 1 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z.z. + režijný paušál v sume 6,31 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 19% DPH v sume 21,22 eur, spolu suma 132,89 eur, 5/ úkon právnej služby - výsluch obvinenej dňa 05.03.2009 v sume 115,90 podľa § 12 ods. 3 písm. c), § 14 ods. 1 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z.z. + režijný paušál v sume 6,95 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 19% DPH v sume 23,34 eur, spolu suma 146,19 eur, 6/ úkon právnej služby - konfrontácia dňa 17.04.2009 v sume 115,90 podľa § 12 ods. 3 písm. c), § 14 ods. 1 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z.z. + režijný paušál v sume 6,95 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 19% DPH v sume 23,34 eur, spolu suma 146,19 eur, 7/ úkon právnej služby - výsluch svedka dňa 04.09.2009 (od 10,30 hod. do 13,30 hod.) v sume 115,90 x 2 podľa § 12 ods. 3 písm. c), § 14 ods. 1 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z.z. + režijný paušál v sume 6,95 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 19% DPH v sume 23,34 eur, spolu suma 284,11 eur,

8/ úkon právnej služby - rekognícia dňa 16.09.2009 (od 9,55 hod. do 14,30 hod.) v sume 115,90 x 2 podľa § 12 ods. 3 písm. c), § 14 ods. 1 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z.z. + režijný paušál v sume 6,95 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 19% DPH v sume 23,34 eur, spolu suma 284,11 eur, 9/ úkon právnej služby - oboznámenie s výsledkami vyšetrovania dňa 21.03.2013 v sume 130,16 podľa § 12 ods. 3 písm. c), § 14 ods. 1 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z.z. + režijný paušál v sume 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% DPH v sume 27,59 eur, spolu suma 165,56 eur, spolu trovy trestného konania v sume 1.557,72 eur.

cestovné výdavky v zmysle ust. § 16 ods. 4 cit. vyhlášky, náhrada za použitie osobného motorového vozidla (pri ceste dňa 23.06.2008, 26.06.2008 spotreba 7,1 l/100km, pri ceste dňa 05.03.2009, 17.04.2009, 04.09.2009, 16.09.2009, 21.03.2013 spotreba 10,2 l/100km) : za cestu dňa 23.06.2008 Žilina - Banská Bystrica a späť v sume 54,64 podľa § 16 ods. 4 cit. vyhl. + DPH v sume 10,38 eur, spolu suma 65,02 eur, za cestu dňa 26.06.2008 Žilina - Trnava a späť v sume 91,06 podľa § 16 ods. 4 cit. vyhl. + DPH v sume 17,30 eur, spolu suma 108,36 eur, za cestu dňa 05.03.2009 Žilina - Považská Bystrica a späť v sume 18,44 podľa § 16 ods. 4 cit. vyhl. + DPH v sume 3,50 eur, spolu suma 21,94 eur, za cestu dňa 17.04.2009 Žilina - Považská Bystrica a späť v sume 18,63 podľa § 16 ods. 4 cit. vyhl. + DPH v sume 3,54 eur, spolu suma 22,17 eur, za cestu dňa 04.09.2009 Žilina - Bratislava a späť v sume 127,18 podľa § 16 ods. 4 cit. vyhl. + DPH v sume 24,16 eur, spolu suma 151,34 eur, za cestu dňa 16.09.2009 Žilina - Považská Bystrica a späť v sume 19,54 podľa § 16 ods. 4 cit. vyhl. + DPH v sume 3,72 eur, spolu suma 23,26 eur, za cestu dňa 21.03.2013 Žilina - Banská Bystrica a späť v sume 63,45 podľa § 16 ods. 4 cit. vyhl. + DPH v sume 12,69 eur, spolu suma 76,14 eur, cestovné spolu 468,23 eur,

náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 cit. vyhlášky za cestu dňa 23.06.2008 Žilina - Banská Bystrica a späť, 6 polhodín, 10,52 eur x 6 = 63,12 eur + 19% DPH v sume 11,99 eur, spolu suma 75,11 eur, za cestu dňa 26.06.2008 Žilina - Trnava a späť, 8 polhodín, 10,52 eur x 8 = 84,16 eur + 19% DPH v sume 15,99 eur, spolu suma 100,15 eur, za cestu dňa 05.03.2009 Žilina - Považská Bystrica a späť, 4 polhodiny, 11,59 eur x 4 = 46,36 eur + 19% DPH v sume 8,81 eur, spolu suma 55,17 eur, za cestu dňa 17.04.2009 Žilina - Považská Bystrica a späť, 4 polhodiny, 11,59 eur x 4 = 46,36 eur + 19% DPH v sume 8,81 eur, spolu suma 55,17 eur, za cestu dňa 04.09.2009 Žilina - Bratislava a späť, 10 polhodín, 11,59 eur x 10 = 115,90 eur + 19% DPH v sume 22,02 eur, spolu suma 137,92 eur, za cestu dňa 16.09.2009 Žilina - Považská Bystrica a späť, 4 polhodiny, 11,59 eur x 4 = 46,36 eur + 19% DPH v sume 8,81 eur, spolu suma 55,17 eur, za cestu dňa 21.03.2013 Žilina - Banská Bystrica a späť, 6 polhodín, 13,01 eur x 6 = 78,06 eur + 20% DPH v sume 15,61 eur, spolu suma 93,67 eur, náhrada za stratu času spolu 572,36 eur, spolu trovy právneho zastúpenia v sume 2.598,31 eur.

Vo zvyšnej časti súd uplatnené trovy ako náhradu škody nepriznal, nakoľko priznanie požadovanej výšky by bolo v rozpore s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. Navrhovateľka si uplatnila v prevyšujúcej výške trovy konania v rozpore s platnými právnymi predpismi vzhľadom na výšku DPH v jednotlivých sporných obdobiach. Preto v prevyšujúcej sume súd žalobný návrh zamietol.

Navrhovateľka si uplatnila aj úroky z omeškania vo výške 9,15 % ročne od 05.06.2014.

Podľa § 16 ods.4 zák.č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj

úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd priznal úroky z omeškania iba z priznanej sumy a iba v zákonnej výške v zmysle § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

V prevyšujúcej výške súd žalobný návrh zamietol.

Súd posúdil v zmysle § 16 zák.č. 514/2003 Z.z., že odporca sa dostal do omeškania až od nasledujúceho dňa po oznámení vybavenia žiadosti na predbežné prerokovanie. Toto oznámenie je datované dátumom 13.11.2014, avšak podľa preukázania, oznámenie bolo navrhovateľke - jej právnemu zástupcovi, doručené až dňa 19.11.2014, preto odporca sa dostal do omeškania až od 20.11.2014. Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť nesplnil, nevybavil riadne žiadosť navrhovateľky, dostal sa do omeškania nasledujúcim dňom po doručení odpovede. Keďže navrhovateľka požadovala úroky z omeškania od 05.06.2014, súd uplatnené úroky z omeškania za obdobie od 05.06.2014 do 19.11.2014 zamietol. Súd priznal navrhovateľke úroky z omeškania iba z priznanej sumy. Výšku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu súd nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p.

Z uvedených dôvodov súd žalobný návrh zamietol v časti nepriznaných úrokov z omeškania a v časti nepriznanej sumy trov konania.

Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomere nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Výrok o trovách konania sa opiera o § 142 ods. 3 O.s.p. Nakoľko navrhovateľ mal neúspech v pomere nepatrnej časti, súd priznal navrhovateľke náhradu trov konania voči neúspešnému účastníkovi

- odporcovi. Súd nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by navrhovateľke ako úspešnému účastníkovi nepriznal náhradu trov konania voči odporcovi ako neúspešnému účastníkovi v konaní.

Navrhovateľka si v podaní zo dňa 06.05.2016 prostredníctvom právneho zástupcu uplatnila náhradu trov konania - náhradu súdneho poplatku za návrh a náhradu trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby, parkovné, poštovné spolu v sume 681,13 eur.

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, súd preskúmal navrhovateľkou uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal jej titulom trov právneho zastúpenia sumu 529,99 eur, pozostávajúcu: 1.za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 07.12.2013 v sume 101,25 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81 eur + 20% DPH v sume 21,81 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl., spolu suma 130,87 eur, 2.za úkon právnej služby - podanie žaloby na súde dňa 21.04.2015 v sume 101,25 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,39 eur + 20% DPH v sume 21,93 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl., spolu suma 131,57 eur, 3.za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 08.04.2016 v sume 101,25 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,58 eur + 20% DPH v sume 21,97 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl., spolu suma 131,80 eur, 4.za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 05.05.2016 v sume 101,25 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,58 eur + 20% DPH v sume 21,97 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl., spolu suma 131,80 eur,

- poštovné za zaslanie žiadosti na MV SR v sume 1,45 eur,

- parkovné: pojednávanie dňa 08.04.2016 v sume 1,50 eur a pojednávanie dňa 05.05.2016 v sume 1,- eur a náhrada súdneho poplatku za návrh v sume 20,- eur.

Súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania za úkon právnej služby - písomné podanie protistrane

- žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 04.06.2014, nakoľko pri rozhodovaní o náhrade týchto trov vychádzal zo skutočnosti, že procesným okamihom, od ktorého možno hovoriť o trovách konania, je začatie súdneho konania. Dovtedy sa nejedná o trovy konania, aj keď sú tieto trovy navonok úzko spojené so súdnym konaním (napr. predžalobné písomné upomienky, predžalobné rokovania alebo pokusy o mimosúdne riešenie sporu). Tieto náklady treba považovať len za náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a je potrebné ich i takto uplatniť, t.j. v rozsahu príslušenstva pohľadávky. K trovám konania patria len trovy, ktoré sú vynaložené v súvislosti s konaním na súde, konanie na súde začalo dňom, kedy súdu došiel návrh na začatie konania vo veci samej, t.j. dňom 21.04.2015 ( §82 ods. 1 O.s.p. ).

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Na základe uvedeného je odporca povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania - náhrada súdneho poplatku za návrh vo výške 20,-eur a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 529,99 eur, a to na účet právneho zástupcu navrhovateľky a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. f) OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).