Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4S/15/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členiek senátu Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. so sídlom Komenského 50, Košice, proti žalovanému Okresnému úradu Vranov nad Topľou so sídlom Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou za účasti Okresnej prokuratúry Vranou nad Topľou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č.k. zo dňa 12. apríla 2012 na základe žaloby takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie Správy katastra Vranov nad Topľou zo dňa 12. apríla 2012 č.k.: UP 1/2012-Ro podľa § 250j ods. 2 písm. a), e) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 66 EUR na jej účet do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Rozhodnutím zo dňa 12.04.2012, č.k.: UP 1/2012-Ro žalovaná vyhovela protestu prokurátora č. PD 17/12-4 zo dňa 27.03.2012 a zrušila záznam pod č. Z-2203/09 zo dňa 09.10.2009.

Toto rozhodnutie napadol žalobca žalobou zo dňa 24.05.2012 a domáhal sa zrušenia rozhodnutia žalovanej a vrátenia veci na ďalšie konanie.

V dôvodoch žaloby namietal, že žalovaná nesprávne právne posúdila vec a nesprávne interpretovala právnu normu. Vytýkal žalovanej, že pre nedostatok dôvodov nie je zrejmé, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Rozhodnutie žalovanej považuje za nepreskúmateľné. Poukázal na to, že pod vecnými bremenami treba rozumieť právne vzťahy, na základe ktorých vzniká vlastníkovi nehnuteľnosti povinnosť niečo strpieť, konať, alebo sa niečoho zdržať v prospech niekoho iného, pričom pojem vecné bremená zahŕňa rozličné svojou povahou vecno-právne obmedzenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech iného subjektu. Vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim, ktorý je upravený predpismi verejného práva, na základe ktorých boli tieto zákonné vecné bremená zriadené, i keď majú nesporný verejnoprávny prvok, ktorý je daný spôsobom ich vzniku a účelom, ktorému slúžia, nemožno prehliadať ani ich významný súkromnoprávny prvok. Občianske právo definuje vecné bremeno ako právo niekoho iného, než vlastníka pozemku, ktorého obmedzuje v tom smere, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Tzv. zákonné vecné bremená majú tento charakter tiež. Ich režim však nie je úplne totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou právnou úpravou. Nejde však o úpravu komplexnú, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách. V prípade, že špeciálne predpisy neobsahujú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou občianskoprávnou úpravou. Ustanovenie § 20 zákona č. 442/2002 Z.z. upravuje

a „Oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam“, ktorými zákonodarca obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech tretej osoby, keď expressis verbis stanovuje práva k cudzím nehnuteľnostiam. Ustanovením § 20 zákonodarca okrem iného stanovuje, že „prevádzkovateľ je oprávnený vstupovať na cudzie nehnuteľnosti. Je teda nesporné, že jednému subjektu sú priznané práva, ktoré obmedzujú iný subjekt, a ten je povinný toto obmedzenie trpieť. Ak je toto právo upravené priamo v zákone, jedná sa o zákonné vecné bremeno aj bez toho, že by bolo takto výslovne pomenované. Skutočnosť, že správny orgán dospel k teoretickým záverom, z ktorých usudzuje, že vecné bremená zo zákona vznikajú len tam, kde to zákon výslovne ustanovuje svedčí o tom, že ani právna teória nemá na uvedenú problematiku jednotný názor, a preto sa mu javí použitie argumentu správneho orgánu pochybné a nemajúce oporu v slovenskom právnom poriadku. Argumentoval tým, že v danom prípade je potrebné skúmať aj názor predkladateľa, lebo práve z dôvodovej správy je možné zistiť zámer zákonodarcu a tiež účel zákonnej úpravy, pričom účel vzniku právnych noriem je dôležitým determinantom ich obsahu. V súlade s medzinárodnými záväzkami SR v oblasti vodného hospodárstva, a tiež v súlade s vnútroštátnymi predpismi o ochrane životného prostredia, ochrane zdravia prihliadnuc tiež k programovému vyhláseniu vlády sa možno odôvodnene domnievať, že zákonom č. 442/2002 Z.z. mal zákonodarca v úmysle zefektívniť výstavbu vodohospodárskej infraštruktúry. Vo vzťahu k § 20 predkladateľ výslovne uvádza, že sa jedná o tzv. zákonné vecné bremená. Je toho názoru, že vzhľadom na zabezpečenie právnej istoty je potrebné a vhodné zapisovať obmedzenia vznikajúce na základe ustanovenia § 20 zákona č. 442/2002 Z.z. do katastra nehnuteľností. Práve verejná listina svedčiaca o existencii ťarchy viaznucej na nehnuteľnosti má potenciál eliminovať právnu neistotu a tým výrazne redukovať počet správnych i súdnych konaní vyvolaných v súvislosti s projektovaním, zriaďovaním, prevádzkou, rekonštrukciou vodohospodárskej infraštruktúry. Je nesporné, že vlastnícke právo je najdôležitejším a základným vecným právom. Aj Občiansky zákonník v platnom znení legálne definuje vlastnícke právo tak, že „ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Možno konštatovať, že vlastnícke právo je zo všetkých subjektívnych práv najmenej obmedzené ale nie je neobmedzené. Práve naopak, aj vlastnícke právo je vždy, a to per definitionem, obmedzené. Inštitútu verejnoprávneho obmedzenia vlastníckeho práva je imanentné, že ide o obmedzenie vo verejnom záujme, ktoré upravujú právne predpisy kogentnej povahy. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR , v ktorom sa uvádza „S prihliadnutím na čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 1 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí pre Najvyšší súd vyplýva záver, že verejný záujem na ochrane životného prostredia ako základného predpokladu existencie ľudskej bytosti je mimoriadny a preto právny poriadok Slovenskej republiky mu venuje zvýšenú pozornosť a v prípade stretu tohto verejného záujmu s výkonom niektorých práv jednotlivcom je na základe uvedeného prípustné výkon týchto práv obmedziť. Toto je najmä evidentné v prípade stretu verejného záujmu na ochrane životného prostredia a súkromných práv, ktorým je napríklad vlastnícke právo, ktorých obsah (čl. 20) a zvýšená ochrana v správnom súdnictve (čl. 46 ods. 2 veta druhá) sú zakotvené priamo v Ústave Slovenskej republiky.“ v spojení s rozsudkom 3Sžp/l/2008 a tiež na rozsudok Okresného súdu Humenné , ktorý bol potvrdený aj v konaní Krajským súdom v Prešove. Ďalej namietal, že nebol účastníkom správneho konania č. UP , čím mu bolo odňaté právo účinne sa brániť a predložiť argumenty na svoju obranu.

Zdôraznil, že v danom prípade sa jedná o vodnú stavbu - vodojem Nová Kelča, ku ktorej bolo vydané užívacie povolenie rozhodnutím Okresného národného výboru - odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva vo Svidníku č. 215/76 z 18.50.1976 a doplnok k užívaciemu povoleniu rozhodnutím ONV č. 367/76-515 z 26.01.1977- Uvedenými rozhodnutiami bolo dané užívacie povolenie stavby „Vodovod Miňovce - Nová Kelča“ právnemu predchodcovi žalobcu. V tom čase platil starý vodný zákona č 138/1973 Zb. o vodách (Vodný zákon), v ktorom v 6. časti - Obmedzenie práv k nehnuteľnostiam v § 37 bola ustanovená povinnosť vlastníkov nehnuteľnosti bez náhrady trpieť na svojich nehnuteľnostiach umiestnenie o.i. zariadení potrebných na účely vodného hospodárstva. Len pokiaľ to bolo potrebné, mohli byť potrebné nehnuteľnosti alebo práva k nim vyvlastnené, ak ich nebolo možné získať dohodou. V danom konkrétnom prípade nedošlo ani k vyvlastneniu. Až novelou vodného zákona, z.č. 199/1995 Zb. účinnou od 01.10.1995 bol do zákona doplnený § 37a, ktorý definoval povinnosti vlastníka nehnuteľnosti ako vecné bremeno podľa občianskeho zákonníka, pričom priznal vlastníkom náhradu obdobne podľa predpisov o vyvlastnení. Pokiaľ nedošlo k dohode, o náhrade mal rozhodnúť vodohospodársky orgán, ktorý bol príslušný na povolenie vodohospodárskeho diela.

Po zrušení uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k.4S/15/2012-59 zo dňa 29. novembra 2012 uznesením Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 20. marca 2014 predložil žalovaný písomné

vyjadrenie k žalobe a uviedol, že na základe usmernenia Katastrálneho úradu v Prešove a v súlade so žiadosťou Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky číslo KO-4481/2010-1022 vo veci zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností záznamom podľa § 20 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „Zákon o vodovodoch"), bol na Okresnú prokuratúru Vranov nad Topľou predložený podnet na uplatnenie protestu prokurátora proti zápisu vecných bremien formou záznamu podľa § 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Z uvedeného je zrejmé, že ide o preskúmavanie zákonností rozhodnutí a postupu správnych orgánov podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 O.s.p.). V konaní podľa piatej časti O.s.p. súd preskúmava zákonnosť konkrétneho rozhodnutia, proti ktorému smeruje žaloba.

Krajský súd v intenciách ustanovení § 244 ods. 1 O.s.p., § 247 ods. 1 O.s.p. (druhej hlavy piatej časti O.s.p.) musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje svoju právomoc ustanovenú zákonmi. V zákonnom predpísanom postupe je tak správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonávať úkony a konanie musí skončiť vydaním rozhodnutia vo veci, ktoré má predpísané náležitosti.

Ustanovenie § 247 ods. 1 O.s.p. upravuje, že podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť

Ust. § 244 ods. 3 O.s.p. stanovuje, že rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Pri preskúmavaní zákonností a postupov správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

V právnom štáte nemožno odmietnuť ochranu základného práva alebo slobody, ako aj procesným nedostatkom, ktorý nespôsobila osoba namietajúca porušenie svojho základného práva (II.ÚS10/1999).

Z administratívneho spisu bolo zistené, že dňa 19.10.2009 bol na Správu katastra Vranov nad Topľou doručený návrh Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s., Košice č.l01981/2009/Cer zo dňa 09.10.2009 na vykonanie záznamu vecného bremena k nehnuteľnosti na LV 730 parcela registra E KN č.872 v katastrálnom území (ďalej len „k.ú.") Nová Kelča, podľa geometrického plánu č. 1080688l-546/97,úradne overeného dňa 21.08.1997 pod číslom 528/97 vo vlastníctve podielových spoluvlastníkov na LV 730 k.ú. Nová Kelča. Správa katastra Vranov nad Topľou na podklade vyššie uvedeného návrhu vykonala zápis predmetného vecného bremena do katastra nehnuteľností pod č. Z-2203/09 dňa 19.10.2009. Zápis vecného bremena bol vykonaný k nehnuteľnosti na LV 730 parcela registra E KN č.872 v katastrálnom území (ďalej len „k.ú.") Nová Kelča, podľa geometrického plánu č. 1080688l-546/97,úradne overeného dňa 21.08.1997 pod číslom 528/97. Dňa 29.03.2012 bol na Správu katastra Vranov nad Topľou doručený vyššie uvedený protest prokurátora Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou č. Pd 17/12-4 zo dňa 27.03.2012 podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b) a § 26 zákona o prokuratúre. JTýmto protestom sa navrhlo vyššie citované opatrenie, t.j. záznam vykonaný Správou katastra Vranov nad Topľou pod č. Z-2203/09 zrušiť, pretože je nezákonné. V odôvodnení citovaného protestu bolo okrem iného uvedené, že práva a povinnosti vyplývajúce zo znenia ust. § 17 ods. 4, § 18 ods. 4 a § 20 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona

č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vodovodoch") nemajú charakter zákonného vecného bremena a nezapisujú sa preto záznamom do katastra nehnuteľností. Ak napriek tomu k takémuto zápisu došlo, je vykonanie príslušného záznamu v rozpore so znením ust. § 34 ods. 1 katastrálneho zákona.

Správa katastra Vranov nad Topľou rozhodnutím zo dňa 12.04.2012, č.k.: UP 1/2012-Ro rozhodla o proteste prokurátora Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou č. PD 17/12-4 zo dňa 27.03.2012 proti opatreniu Správy katastra Vranov nad Topľou tak, že podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b) a § 26 ods. 1 a 2 Zákona o prokuratúre protestu prokurátora č. Pd 17/12-4 zo dňa 27.03.2012 vyhovela a napadnuté opatrenie, záznam pod č. Z-2203/09 zo dňa 09.10.2009 zrušila.

Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že po preskúmaní záznamu vykonaného pod č. 72203/09 dňa 19.10.2009 na základe protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou zistila, že protest prokurátora je dôvodný a vykonaný záznam je potrebné ako nezákonný zrušiť. Zápis predmetného vecného bremena do operátu katastra nehnuteľností bol vykonaný záznamom napriek tomu, že oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam podľa ustanovenia § 20 ods. 1 Zákona o vodovodoch neboli výslovne formulované ako vecné bremená a nebola uzavretá zmluva o zriadení vecného bremena. V dôvodovej správe k ustanoveniu § 20 Zákona o vodovodoch je uvedené, že obmedzenie vlastníka nehtnuteľností podľa ustanovenia § 20 Zákona o vodovodoch pôsobia priamo zo zákona, a preto nie je potrebný vklad do katastra nehnuteľností, ale iba záznam zákonného vecného bremena. Vzhľadom na to, že tento názor nebol premietnutý do vlastného textu zákona, je tento názor irelevantný. Podľa právnej teórie priamo zo zákona vznikajú vecné bremená v prípadoch, v ktorých to osobitný právny predpis ustanovuje. Ich obsah je určený kogentnou právnou normou. V tejto súvislosti je potrebné odlišovať vecné bremená a tzv. verejnoprávne obmedzenia. Vecné bremená majú v zásade súkromnoprávnu povahu, ktorá je daná aj tým, že všeobecná právna úprava vecných bremien je obsiahnutá v Občianskom zákonníku, ktorý je kódexom súkromného práva. Práva vyplývajúce z takýchto vecných bremien svedčia v prospech konkrétnych osôb. K zriadeniu takýchto vecných bremien je potom potrebná zmluva ako dvojstranný, či viacstranný právny úkon medzi jej konkrétnymi subjektmi. Naproti tomu verejnoprávne obmedzenia vlastníckeho práva predstavujú súhrn práv a povinností, ktoré vyplývajú priamo zo znenia príslušných právnych predpisov majúcich verejnoprávnu povahu. Tieto obmedzenia vyjadrujú verejný záujem, a preto smerujú k druhovo určeným osobám bez bližšej konkretizácie či individualizácie subjektov. Tieto verejnoprávne obmedzenia sa v zásade nezapisujú do katastra nehnuteľností. Ak majú tieto verejnoprávne obmedzenia charakter vecných bremien, potom sa do operátu katastra nehnuteľností zapisujú, a to vo forme záznamu. Podmienkou je, aby tieto verejné obmedzenia vlastníckeho práva boli ako vecné bremená priamo a výslovne označené v príslušných právnych predpisoch, ktoré ich kreujú. Vzhľadom na to, že v Zákone o vodovodoch takéto výslovné označenie verejnoprávnych obmedzení ako vecných bremien chýba, tieto verejnoprávne obmedzenia nemožno automaticky ex lége považovať za vecné bremená. Vzhľadom na uvedené a vzhľadom na článok 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, vzhľadom na princíp právnej istoty a princíp legality i vzhľadom na ústavne zaručenú ochranu vlastníckeho práva možno vysloviť záver, že predmetný zápis vecného bremena bol vykonaný v rozpore s ustanovením § 34 a nasl. Katastrálneho zákona.

Podľa ust. § 20 ods. 1 zákona o vodovodoch, prevádzkovateľ je oprávnený a) v nevyhnutnej miere vstupovať na cudzie pozemky v súvislosti s projektovaním, zriaďovaním, rekonštrukciou, modernizáciou, prevádzkovaním alebo na účely opráv a údržby verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie a ich pásiem ochrany, vodovodných a kanalizačných prípojok vrátane potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov, b) odstraňovať a okliesňovať v nevyhnutnom rozsahu stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie vrátane potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník pozemku, jeho správca alebo užívateľ; nedotknuté zostávajú osobitné predpisy, c) umiestňovať na nehnuteľnostiach orientačné označenia, ktoré je povinný udržiavať v riadnom stave.

Protest prokurátora je upravený ust. § 69 Správneho poriadku a v zákone č. 153/2001 o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o prokuratúre“), v konkrétnych ustanoveniach v § 22-27, ktoré sa prekrývajú a dopĺňajú. Aj keď expressis verbis neuvádza, že ide o mimoriadne oprávnený prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, je potrebné vychádzať zo

systematického zariadenia tohto inštitútu v rámci správneho poriadku a zároveň z ust. § 27 ods. 1 písm. a) Zákona o prokuratúre. Protest prokurátora je jedným z prostriedkov prokurátorského dozoru, ktorý prokurátor vykonáva vo vzťahu k orgánom verejnej správy.

Podľa § 22 ods. 1 písm. b) Zákona o prokuratúra prokurátor je oprávnený podať protest proti opatreniu.

Podľa § 26 ods. 1 Zákona o prokuratúre protest proti opatreniu podáva prokurátor orgánu verejnej správy, ktorý nezákonné opatrenie vydal.

Podľa § 26 ods. 2 Zákona o prokuratúre ak orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovie, je povinný do 30 dní od doručenia protestu podľa návrhu prokurátora uvedeného v proteste toto opatrenie zrušiť alebo nahradiť opatrením, ktoré bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Podľa § 26 ods. 9 Zákona o prokuratúre proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa nemožno odvolať ani podať rozklad.

Podľa § 5 ods. 2 Katastrálneho zákona záznam je úkon správy katastra plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

Podľa ust. 34 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním ,práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín.

Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Otázku, ktorú bolo potrebné vyriešiť bola otázka, či bol záznam vecného bremena k nehnuteľností na LV č. 872 v k.ú. Nová Kelča vo vlastníctve podielových spoluvlastníkov na LV 730 k.ú. Nová Kelča vykonaný v súlade s ustanovením § 20 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovoch a kanalizáciách.

Z obsahu ustanovenia § 20 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. vyplýva verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva, lebo prevádzkovateľ je oprávnený v nevyhnutnej miere vstupovať na cudzie pozemky v súvislosti s projektovaním, zriaďovaním, rekonštrukciou, modernizáciou, prevádzkovaním alebo na účely opráv a údržby verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie a ich pásiem ochrany, vodovodných a kanalizačných prípojok vrátane potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov, odstraňovať a okliesňovať v nevyhnutnom rozsahu stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie vrátane potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník pozemku, jeho správca alebo užívateľ umiestňovať na nehnuteľnostiach orientačné označenia, ktoré je povinný udržiavať v riadnom stave. Toto obmedzenie vlastníckych práv je výrazom prevahy verejného záujmu, ktorý sa vzťahuje k určitému zariadeniu nad záujmom jednotlivca, a to bez toho, aby k takémuto obmedzeniu bol nutný súhlas vlastníka.

Krajský súd je toho názoru, že aj keď v ustanovení § 20 ods. 1 Zákona o vodovodoch, ani v ďalších jeho ustanoveniach nie je vyslovene uvedené, že sa jedná o vecné bremeno tak, ako je to upravené v energetickom a telekomunikačnom zákone, jedná sa aj v tomto prípade o zákonné vecné bremeno a je vo verejnom záujme, aby bolo zapísané aj na liste vlastníctva v záujme prehľadu o zákonnom obmedzení vlastníka nehnuteľností a transparentnosti právnych vzťahov. Pri zápise takéhoto vecného bremena je zrejmé zaťaženie oprávnenia žalobcu a zamedzenie problémom vyplývajúcim z oprávnení žalobcu vyplývajúcich mu z ustanovenia § 20 ods. 1 Zákona o vodovodoch.

Krajský súd je toho názoru, že právna predchodkyňa žalovaného nesprávne vec právne posúdila, ak vyhovela protestu prokurátora a zrušila záznam pod č. Z-2203/09 zo dňa 09.10.2009.

Za vadu konania správneho orgánu, ktorá má vplyv na zákonnosť jej rozhodnutia súd považuje aj skutočnosť, že Správa katastra Vranov nad Topľou neupovedomila vlastníkov nehnuteľností zapísaných na LV č. 730 k.ú. Nová Kelča a žalobcu, ktorých sa zrušenie záznamu bezprostredne dotýkalo, že bol podaný protest a neumožnil im vyjadriť sa k veci.

Vzhľadom na uvedené súd zrušil rozhodnutie Správy katastra Vranov nad Topľou zo dňa 12. apríla 2012 č.k.: UP 1/2012-Ro podľa § 250j ods. 2 písm. a) a e) O.s.p. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že v konaní bola zistená vada, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného opätovne posúdiť protest prokurátora v zmysle vyššie uvedeného, konať tak so žalobcom, ako aj s vlastníkmi predmetných nehnuteľností a vo veci opätovne rozhodnúť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli so zaplatením súdneho poplatku vo výške 66 EUR, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet žalobcu.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru- čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.