Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17C-455-2015.pdf
PDF · 92.32 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/455/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: Š. R., nar. XX. X. XXXX, bytom XXX XX R., Č. XXXX, t. č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou P. K., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie 704,47 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 196,58 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo súm :
- 55,19 eura od 26. 1. 2013 do zaplatenia,
- 41,21 eura od 26. 2. 2013 do zaplatenia,
- 52,36 eura od 26. 3. 2013 do zaplatenia,
- 47,82 eura od 26. 4. 2013 do zaplatenia.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 24. 6. 2015 domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 704,47 eura spolu s úrokom z omeškania, zmluvnou pokutou a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa (spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) a odporcom bola uzavretá Zmluva o pripojení v znení dodatku, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb, program DATA SIM MI NEOB3.
Právny predchodca navrhovateľa poskytoval odporcovi služby riadne a včas, za čo vystavil odporcovi faktúry, ktoré neboli uhradené riadne a včas. Za poskytnuté služby právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi tieto faktúry: číslo XXXXXXXXXX, splatná 25. 1. 2013, na sumu 55,19 eura, číslo XXXXXXXXXX , splatná 25. 2. 2013, na sumu 46,20 eura, číslo XXXXXXXXXX , splatná 25. 3. 2013, na sumu 57,35 eura, číslo XXXXXXXXXX, splatná 25. 4. 2013, na sumu 47,82 eura, číslo XXXXXXXXXX, splatná 25. 1. 2014, na sumu 497,91 eura.
Odporca faktúry neuhradil.
Na základe zmluvy poskytoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi plnenie riadne a včas. Podľa účtovných dokladov bolo zistené, že odporca faktúry neuhradil. Dlžné sumy uhradené neboli, čím sa odporca dostal do omeškania.
Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a navrhovateľ uzavreli dňa 20. 11. 2014 medzi sebou Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetná pohľadávka sa stala vlastníctvom navrhovateľa. Na základe tejto zmluvy došlo aj k postúpeniu pohľadávky voči odporcovi, čo odporcovi bolo oznámené.
Uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. účinného do 31. 1. 2013
Súdu sa nepodarilo zistiť, kde sa odporca zdržiava, preto mu postupom podľa § 29 ods. 2 a 6 O.s.p. ustanovil v konaní na zastupovanie jeho záujmov opatrovníka.
Súd vo veci rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvou o pripojení, faktúrami, oznámením o postúpení pohľadávky a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľ podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.
Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom zmluvu tak, ako to navrhovateľ popísal v návrhu a to dňa 4. 8. 2012.
Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie hlasových mobilných služieb, pričom právny predchodca navrhovateľa služby riadne poskytol, za čo odporcovi vystavil tieto faktúry: číslo XXXXXXXXXX, splatná 25. 1. 2013, na sumu 55,19 eura, číslo XXXXXXXXXX , splatná 25. 2. 2013, na sumu 46,20 eura, číslo XXXXXXXXXX , splatná 25. 3. 2013, na sumu 57,35 eura, číslo XXXXXXXXXX, splatná 25. 4. 2013, na sumu 47,82 eura.
Na základe vystavenej faktúry číslo XXXXXXXXXX, splatnej 25. 1. 2014, na sumu 497,91 eura., právny predchodca navrhovateľa žiadal zaplatiť od odporcu zmluvnú pokutu.
Postúpenie pohľadávky vyplývajúce zo Zmlúv bolo odporcovi oznámené.
Navrhovateľova pohľadávka voči odporcovi teda pozostáva z neuhradených služieb, zo zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania.
Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania) účastníka konania na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.
Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Súd dáva navrhovateľovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinného k dátumu uzatvorenia Zmluvy (t. j. 4. 8. 2012), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k/, ods. 10 OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. (10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je podaný čiastočne dôvodne. Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca navrhovateľa konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Odporca vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zák. č. 351/2011 Z.z. a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, ods. 12 písm. a/ a b/ zák. č. 351/2011 Z.z., účinného k 4. 8. 2012, (1) Podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. (2) Podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
(12) Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Súd z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že odporca využil služby právneho predchodcu navrhovateľa v celkovej fakturovanej sume 196,58 eura, ktoré odporca nezaplatil. Súd nepriznal navrhovateľovi právo na zaplatenie poplatku 2 x 4,99 eura (faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX) za upomienku, nakoľko súdu nie je známe, či tieto upomienky boli zasielané, kedy, za aké porušenie zmluvných podmienok a navyše, v zmluve nie je dohodnutý žiaden poplatok za upomienku (možno je súčasťou cenníka, ktorý však nie je zmluvou!). Tento postup súd zvolil s poukazom na § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého predávajúci nesmie ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu. To znamená, že navrhovateľ nemôže požadovať zaplatenie poplatkov, ktoré si zmluvne účastníci záväzkového vzťahu nedohodli.
Čo sa týka faktúry číslo XXXXXXXXXX, aj v tejto bol fakturovaný poplatok za upomienku, avšak navrhovateľ si z faktúry pôvodne vystavenej na sumu 62,27 eura uplatnil žalobným návrhom len sumu 55,19 eura, čo je menej ako za fakturované služby (tieto boli fakturované vo výške 57,27492 eura s DPH).
Súd preto priznal navrhovateľovi zaplatenie sumy 196,58 eura z titulu poskytnutých služieb, pričom navrhovateľ si uplatnil návrhom aj príslušenstvo - úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad, keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Odporca podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času plnenia.
Nárok na úroky z omeškania vznikol odo dňa nasledujúcom po splatnosti jednotlivých faktúr a výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. účinný do 31. 1. 2013).
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola stanovená pre dané obdobie omeškania vo výške 0,75 % p.a., potom úrok z omeškania je 8,75 % p.a.
Podľa § 10c nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom znení, Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Vzhľadom na uvedené popri priznanej istine z titulu neuhradených služieb vo výške 196,58 eura potom súd priznal navrhovateľovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške, zo súm a odo dňa tak, ako to vyplýva z enunciátu rozsudku, teda plne v súlade s návrhom navrhovateľa.
V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 497,91 eura. Hoci viaceré súdy Slovenskej republiky rozhodli o tom, že zmluvná pokuta je neprijateľná zmluvná podmienka, nie je možné tieto rozhodnutia paušalizovať na všetky uzatvorené zmluvy a je potrebné individuálne pristupovať k zmluvným dojednaniam.
Podľa § 544 ods. 1 OZ, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Z vykonaného dokazovania však súd nemal za preukázané, že odporca si nesplnil svoju (nejakú) zmluvnú povinnosť, nie je preukázané, prečo právny predchodca navrhovateľa fakturoval zmluvnú pokutu vo výške 497,91 eura. Navrhovateľ nepreukázal, či došlo k porušeniu povinnosti, akej, kedy sa tak malo stať, teda z akého titulu bola fakturovaná zmluvná pokuta, čím neuniesol dôkazné bremeno. Súd potom nemohol ani preskúmať a dospieť k jednoznačnému záveru, či dojednanie o zmluvnej pokute je alebo nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto nemohol navrhovateľovi priznať právo na zaplatenie sumy 497,91 eura a zároveň ani úroku z omeškania z tejto sumy.
Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia a zdôvodnenie súd preto vyhovel návrhu navrhovateľa v rozsahu 196,58 eura s príslušenstvom z titulu neuhradených služieb a vo zvyšnej časti (zmluvná pokuta s príslušenstvom) musel návrh zamietnuť pre jeho nepreskúmateľnosť a neunesenie dôkazného bremena.
O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Odporca bol v konaní úspešnejší ako navrhovateľ, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli, ich náhradu si pred súdom neuplatnil a preto mu ju súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.