Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/49/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobkyne Márie F., nar. X. X. XXXX, bytom S. C. XXX, zast. JUDr. Petrom Barňákom, advokátom, Kukorelliho 58, Humenné proti žalovanému Prešovskému samosprávnemu kraju Prešov, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava, pobočka Humenné, v konaní o náhradu škody na zdraví s prísl., takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť trovy štátu v sume 4651,71 eur na účet Okresného súdu Humenné v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 896 eur na účet Okresného súdu Humenné v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 7141,65 eur na adresu právneho zástupcu žalobkyne v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 28.4.2003 domáhala proti žalovanému náhrady škody z titulu choroby z povolania, ktorá u nej bola zistená dňa 24.10.2001. Išlo o diagnózu Hepatitis virósa typu B. Náhrada škody, ktorú uplatnila žalobkyňa podaným návrhom na začatie konania pozostávala z nároku na náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, účelne vynaložených nákladov spojených s liečením a vecnej škody. Žalobkyňa si v žalobnom návrhu vyhradila právo rozšíriť predmetnú žalobu, pokiaľ ide o konkrétne finančný nárok náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu, že ku dňu podania žaloby nemala ešte k dispozícií posudok o sťažení spoločenského uplatnenia. Prvotnou žalobou teda žiadala zaviazať žalovaného na zaplatenie 669.780,- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od právoplatností rozsudku do zaplatenia a náhradu trov tohto konania. Táto suma pozostávala z účelne vynaložených nákladov spojených s liečením vo výške 13.080,- Sk, náklady za zaplatenie lieku esentiále v sume 3000,- Sk, spolu účelne vynaložené náklady spojené s liečením predstavovali sumu 16.080,- Sk, ďalej náhradu vecnej škody vo výške 32.700,- Sk, a náhradu bolestného 150 bodov x 60,- Sk je 9000,-Sk x 70- násobok je 630.000,- Sk mínus 9000,- Sk, ktoré žalovaný plnil pred podaním žaloby, predstavuje spolu sumu 621.000,- Sk. Tento svoj žalobný návrh žalobkyňa podaním zo dňa 5.8.2003, ktorý došiel súdu 8.8.2003 ( čl. l8 ) rozšírila a žiadala pripustiť zmenu žalobného petitu vzhľadom k tomu, že už mala k dispozícií posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý jej vydal MUDr. Ján Šimko a určil bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia na 1000 bodov. Žalobkyňa žiadala priznať z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšené odškodnenie 1000 x 60,- Sk = 60.000,- Sk x 70 - násobok =

4.200.000,- Sk spolu s predchádzajúcim nárokom žiadala, aby súd pripustil zmenu žalobného petitu a priznal žalobkyni sumu 4.869.780,- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od právoplatností tohto rozsudku do zaplatenia, ako aj náhradu trov tohto konania.

O tomto návrhu rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa 21.9.2003 uznesením na čl. 26 tak, že pripustil zmenu žalobného petitu vo vyššie uvedenom znení.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť poukazujúc na to, že aj keď u žalobkyne bola konštatovaná choroba z povolania a to hepatitís virósa typu B, žalobkyňa nepreukázala okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali také zvýšenie odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, aké požaduje priznať a nepreukázala a neodôvodnila dostatočne ani nároky na náhradu za účelne vynaložené náklady spojené s liečením, vecnú škodu. Poukazovala tiež na to, že žalobkyni plnili náhradu za stratu na zárobku.

Na pojednávaní konanom dňa 20.05.2010 zástupca žalobkyne zobral žalobu v časti späť a to v celkovej sume 15.560,64 eur, čo predstavovalo nárok na náhradu vecnej škody v sume 32.700,- Sk, nárok na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 420.000,- Sk, náhradu nákladov spojených s liečením v sume 16.080,- Sk, spolu teda 448.780,- Sk, čo v prepočte na eurá predstavuje sumu 15.560,64 eur. Žalovaný a vedľajší účastník konania s čiastočným späťvzatím návrhu súhlasili.

V ďalšom konaní vedenom pod sp. značkou rozhodoval súd už iba o nároku žalobkyne na náhradu škody z titulu bolestného a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Nárok na náhradu škody z titulu bolestného predstavoval zo strany žalobkyne 70- násobok 150 bodov x 60,- Sk mínus 9.000,- Sk /plnenie pred podaním žaloby/, čo v prepočte na eurá predstavovalo sumu 20.613,42 eur a nárok na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia bol 900 bodov x 60,- Sk a 70- násobok, čo predstavuje sumu 3.780.000,- Sk, v prepočte na eurá 125.473,- eur.

Okresný súd Humenné rozsudkom č.k. - 258 zo dňa 20.5.2010 rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni z titulu náhrady bolestného 2688,70 eur, z titulu náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia 53.744,15 eur, v lehote do l5 dní od právoplatností tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Konanie v časti o zaplatenie 15.560,64 eur konanie zastavil. Žalovaného zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné trovy štátu v sume 3297,15 eur, súdny poplatok v sume 2822,50 eur, v lehote do l5 dní od právoplatností tohto rozsudku. Zároveň priznal žalobkyni náhradu trov konania v sume 2666,86 eur, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie a to spolu s vedľajším účastníkom, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Prešove. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. - 310 zo dňa 21.1.2011 potvrdil rozsudok Okresného súdu Humenné vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. Potvrdil rozsudok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 17.924,72 eur. V ostatnej časti o priznaní bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia nad sumu 17.924,72 eur, vo výroku o trovách štátu o súdnom poplatku a trovách konania zrušil rozsudok Okresného súdu Humenné a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu l. stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch tohto rozhodnutia poukázal na to, že prvostupňový súd nesprávne posúdil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre priznanie zvýšenia náhrady bolestného na základe preukázaných skutkových okolností ale tak isto pokiaľ ide o nárok žalobkyne na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Uložil súdu l. stupňa doplniť dokazovanie na základe návrhov žalobkyne vo vzťahu k uplatnenej náhrade zvýšenia bolestného v rozsahu 10- násobku, vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia v rozsahu ďalšieho 20-násobku zvýšenia. Poukázal na to, že pokiaľ žalobkyňa nepreukáže existenciu ďalších dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo dôvodne priznanie náhrady zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, je potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú, rovnako vedľajší účastník konania žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, poukazujúc na to, že žalobkyňa v ďalšom konaní, ktoré sa vedie pod novou spisovou značkou nepreukázala okolnosti hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých jej by bolo možné priznať zvýšenú náhradu škody z titulu bolestného a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia.

Po vrátení veci Krajským súdom v Prešove prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, súd doplnil dokazovanie a opätovne rozhodol rozsudkom č. k. -92 zo dňa 15.11.2012 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 35.819,43 eur. V prevyšujúcej časti nárok žalobkyne na náhradu škody z titulu bolestného zamietol, zaviazal žalovaného zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné trovy štátu v sume 3297,15 eur, zaviazal žalovaného zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok v sume 2687 eur a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni trovy tohto konania v sume 6125,13 eur. Týmto rozhodnutím súd nárok žalobkyne na náhradu bolestného zamietol z dôvodu, že žalobkyňa v konaní nepreukázala okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie náhrady z titulu bolestného, avšak považoval nárok žalobkyne na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia z časti za opodstatnený. Konštatoval, že došlo k zhoršeniu prejavov choroby z povolania u žalobkyne, ktoré ochorenie má výraznejšie vedľajšie účinky a tie sa prejavujú v obmedzení žalobkyne vo všetkých oblastiach jej života. Choroba prešla do horšieho štádia a to cirhózy pečene 1. stupňa, a preto aj všetky obmedzenia v živote žalobkyne sú omnoho výraznejšie. Základ nároku mal súd za preukázaný vykonaným dokazovaním, ale podporený najmä závermi súdnoznaleckého posudku Doc. MUDr. Ľubomíra Legátha PhD., ktorý však v čase, keď vypracoval súdno-znalecký posudok vychádzal zo stavu žalobkyne takého, že trpí chronickou hepatitídou typu B s opakovanými exacerbáciami v roku 2003 a v roku 2006. Znalec sa vyjadril aj k obmedzeniam žalobkyne v oblasti spoločenského života, ktoré boli prvým rozhodnutím Krajského súdu v Prešove, keď priznal žalobkyni zvýšené 10-násobné odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia, aj akceptované. Znalec pripustil v čase vypracovania tohto posudku možnosť vývoja tohto ochorenia, aj komplikácie, ktorá v tom čase ešte nenastala. Ďalším dokazovaním bolo teda zistené, že zdravotný stav žalobkyne sa výrazne zhoršil tým, že je u nej diagnostikovaná biliárna cirhóza 1. stupňa. Sám MUDr. Šimko, ktorého súd vypočul v konaní uviedol, že prechod do 2. stupňa je možný aj bez nejakých vonkajších prejavov. V latentnej forme môže aj nastať s tým, že pokiaľ prídu už komplikácie a vzniknú ďalšie výrazné ťažkosti, tak možno očakávať aj smrť a rýchly priebeh a zhoršovanie tohto ochorenia. Z vykonaného dokazovania súd mal za ustálené, že u žalobkyne táto choroba progreduje, čo podporovala aj správa od hepatológa Doc. MUDr. Jarčušku, ako aj z odborného posudku o invalidite.

Proti tomuto rozsudku podal vedľajší účastník konania odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Prešove a ten uznesením č. k. -132 zo dňa 24.05.2013 rozhodol tak, že vec vrátil súdu 1. stupňa na doplnenie znaleckého dokazovania za účelom posúdenia zdravotného stavu žalobkyne v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia. Uznesením č. k. -146 zo dňa 23.09.2013 súd v súlade s pokynmi Krajského súdu v Prešove nariadil vo veci znalecké dokazovanie a podaním doplnku ku znaleckého posudku poveril Doc. MUDr. Ľubomíra Legátha, PhD., znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Interná medicína a choroby z povolania, Klinika pracovného lekárstva klinickej toxikológie, LF UPJŠ a FN L. Pasteura Košice, ktorý v súlade s pokynmi súdu podal vo veci doplnok k znaleckému posudku č. 1/2008. Úlohou znalca v súlade s pokynmi Krajského súdu bolo doplniť znalecký posudok ohľadne diagnostikovanej primárnej biliárnej cirhózy pečene u žalobkyne v júni v roku 2011, ktoré ochorenie pri uplatnenom nároku na náhradu škody nebolo bodovo ohodnotené príslušným znalcom. V rámci doplnenia znaleckého dokazovania bolo potrebné, aby znalec okrem bodového ohodnotenia diagnostikovanej choroby žalobkyne stanovil, aj ako sa primárna biliárna cirhóza pečene prejavuje. Ustanovený znalec mal porovnaním následkov choroby z povolania vírusovej hepatitídy typu B s primárnou biliárnou cirhózou pečene stanoviť, aké sú preukázateľné nepriaznivé dôsledky pre životné úkony žalobkyne, ako sa prejavujú pri jej uspokojovaní životných a spoločenských potrieb, ako aj celkovej kvalite života. Najmä však bolo potrebné posúdiť, či novodiagnostikovaná choroba primárna biliárna cirhóza pečene je prejavom zhoršenia zdravotného stavu z dôvodu vírusovej hepatitídy typu B u žalobkyne. Zo záverov doplnku ku znaleckému posudku bolo zistené, že primárna biliárna cirhóza je choroba, ktorá má pravdepodobne autoimunitný podklad. Jej príčina nie je známa. Vyskytuje sa hlavne u žien v strednom a vyššom veku, veľmi zriedkavo u mužov. Podľa znalca bola táto biliárna cirhóza pečene u žalobkyne diagnostikovaná Doc. MUDr. Petrom Jarčuškom PhD. pri ambulantnom vyšetrení 23.02.2011 na základe klinického priebehu s laboratórnym nálezom intrahepatálnej choleastázy a výsledkov imunologického vyšetrenia s pozitivinou AMA, M2 protilátok. Jedná sa o ochorenie všeobecného charakteru, to znamená nejedná sa o chorobu z povolania, hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia nepatrí odboru Klinického pracovného lekárstva, stanovenie výšky bodového ohodnotenia je v kompetencii posudkového lekárstva. Z doplnku k znaleckému posudku, ale aj vykonaného dokazovania celého vyplynulo, že pacientka prekonala hepatitídu B v roku 2001 a s exacerbáciami v rokoch 2003-2006 podľa dokumentácie. Aktuálne nie je pozitívna. V posledných rokoch nie sú prítomné známky exacerbácie chronickej hepatitídy. Pacient musí

byť pri takomto ochorení doživotne monitorovaný a v danom prípade u žalobkyne toto ochorenie v tomto štádiu nelimituje uspokojovanie jej životných a spoločenských potrieb a nemá vplyv na celkovú kvalitu života v osobnom, pracovnom a rodinnom živote.

Podľa znalca primárna biliárna cirhóza je podľa nálezu ambulantného vyšetrenia Doc. MUDr. Petra Jarčušku, PhD. zo dňa 19.06.2014 v štádiu stredne pokročilej cirhózy pečene. Pacientka má malé množstvo voľnej tekutiny v dutine brušnej, zistené fyzikálnym vyšetrením s únavovým syndrómom a svrbením kože. Uvedené komplikácie zásadným spôsobom obmedzujú uspokojovanie životných a spoločenských potrieb a zásadným spôsobom ovplyvňujú celkovú kvalitu života v osobnom, pracovnom a rodinnom živote. Primárna biliárna cirhóza v tomto štádiu väčšinou vyžaduje plnú invalidizáciu pacienta a pri ďalšej progresii ochorenia, ktorá sa nevie vylúčiť, bude potrebné uvažovať aj o možnosti transplantácie. Znalec opakovane uvádzal, že primárna biliárna cirhóza je choroba pečene a nie je preukázaná doposiaľ žiadna asociácia s chronickou hepatitídou B. Primárna biliárna cirhóza u žalobkyne by mala rovnaký priebeh aj vtedy, ak by žalobkyňa nemala chronickú hepatitídu B v dokumentovanom období. Jej ťažkosti, ktoré žalobkyňa v súčasnosti má, nemajú žiadnu súvislosť s chorobou z povolania, súvisia s primárnou biliárnou cirhózou. Podľa znalca choroba žalobkyne nemôže vyvolať zmeny psychického stavu a nemôže žalobkyňu neurotizovať. V dostupnej zdravotnej dokumentácii, ani počas vyšetrenia na Klinike pracovného lekárstva Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach a opakovaných ambulantných vyšetreniach neboli diagnostikované poruchy psychického stavu. Znalec vo svojom posudku síce konštatoval zhoršenie únavového syndrómu, svrbenia kože, fyzická nevýkonnosť, prítomnosť tekutiny v dutine brušnej, avšak ide o prejavy, ktoré súvisia s primárnou biliárnou cirhózou, a nie s hepatitídou typu B v takom štádiu, akom je toto ochorenie u žalobkyne v súčasnej dobe. Toho času má totiž chronická hepatitída u žalobkyne benígny stacionárny priebeh, čo však nevylučuje, že primárna biliárna cirhóza v štádiu stredne pokročilej cirhózy môže aj progradovať.

Po doručení tohto doplnku k znaleckému posudku a vyjadreniach účastníkov konania k nemu Krajský súd v Prešove uznesením č. k. -201 zo dňa 16.09.2015 zrušil rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. -92 zo dňa 15.11.2012 a vrátil vec v rozsahu zrušenia súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.

Žalobkyňa s podaným doplnkom k znaleckému posudku nesúhlasila. Prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že doplnok k znaleckému posudku, najmä jeho závery sú nepresvedčivé, protirečivé. V konaní bolo nepochybne preukázané, že zdravotný stav žalobkyne sa zhoršil, a preto následky sú preukázané a preukazujú aj nárok žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v takej výške, ako súd rozhodol. Podľa zástupcu žalobcu sa doplnkom k znaleckému posudku malo objasniť, či biliárna cirhóza pečene je v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania, avšak toto znalec vo svojom doplnku nevysvetlil. Podľa názoru zástupcu žalobcu používa znalec neodborne medicínske termíny, je odborníkom v odbore Pracovné lekárstvo a z pohľadu zástupcu žalobkyne sa mal k týmto záležitostiam vyjadrovať znalec z odvetvia infektológie. K dodatku znaleckého posudku tak žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu rozporovala dve skutočnosti: jednak tú, že znalec tvrdil, že primárna biliárna cirhóza pečene je komplikáciou súvisiacou s imunologickou chorobou pečene a v súčasnosti v literatúre nie je popísaná žiadna asociácia, a teda súvislosť s chronickou hepatitídou typu B, pričom tieto tvrdenia znalca sú vyvrátené v samotnom znaleckom posudku základnom z roku 1/2008, kde na č.l. 81 a 85 ten istý znale uvádza, že chronická hepatitída typu B je doživotné ochorenie a hoci kedy v priebehu života sa môže vyskytnúť jej zhoršenie. Aj v samotnom doplnku znaleckého posudku na č.l. 14 znalec na druhej strane uvádza, že potencionálnym spúšťačom primárnej biliárnej cirhózy pečene môže byť aj infekčné ochorenie. Pričom hepatitída typu B je infekčným ochorením, ktoré bolo diagnostikované ako choroba z povolania. Na vyvrátenie tvrdenia znalca, že choroba primárna biliárna cirhóza pečene nemá príčinnú súvislosť s chorobou z povolania hepatitídou typu B, predložil zástupca žalobkyne aj stanoviská iných lekárov jednak z oblasti Klinickej mikrobiológie, z odvetvia Infektológie, publikované v roku 2015 stanovisko Ústavu národného referenčného centra pre liečbu chronických hepatitíd Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, kde v odbornom článku mimo iného sa uvádza, že vírusové hepatitídy sú choroby, ktoré dominantne postihujú pečeň. Predložil aj odborné články MUDr. Oltmana a MUDr. Bakoša z Inštitútu cestovnej medicíny INOCEM a spoločnosti THALION, ktoré taktiež problematiku rozoberajú poukazujúc na to, že pacienti trpiaci takouto chorobou majú vysoké riziko vzniku a rozvoja cirhózy, stvrdnutia pečene a pečeňového karcinómu, čo je príčinou smrti u viac, ako jedného milióna ľudí ročne. Zástupca žalobkyne preto navrhoval vo veci vykonať ďalšie znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvia infektológie na posúdenie a

preukázanie, či primárna biliárna cirhóza pečene je v príčinnej súvislosti s infekčnou chorobou hepatitídy typu B, pretože dodatok k znaleckému posudku, vypracovaný znalcom Doc. Legáthom, PhD. považoval za nepresvedčivý, nejednoznačný a diskutabilný.

Žalovaný v 1.rade zotrval na svojich doterajších prednesoch. Žiadal návrh na vykonanie dokazovania zamietnuť s tým, že žalobkyňa nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa žalovaného je doplnok k znaleckému posudku jasný a presvedčivý. Namietal jeho postup v tom, že žalobca ak mal nejaké stanoviská z literatúry, alebo odborné, mal ich predložiť súdu v čase vyhotovenia doplnku k znaleckému posudku. V súčasnej dobe sa k tomu ani zástupca žalobkyne nemôže odborne vyjadriť. To, že sa u žalobkyne zhoršil zdravotný stav, je už v súčasnej dobe kompenzované dávkami sociálneho poistenia, keď jej bol priznaný aj plný invalidný dôchodok.

Podľa § 190 ods. 3,4,5 Zákonníka práce účinného ku dňu 24.10.2001, za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnoprávnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Chorobami z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení ( zoznam chorôb z povolania ), ak vznikli za podmienok tam uvedených.

Ako choroba z povolania sa odškodňuje aj choroba, ktorá vznikla pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, a to od jej zaradenia do zoznamu a za dobu najviac troch rokov pred jej zaradením do zoznamu.

Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, aj keď dodržala povinnosti vyplývajúce z právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokiaľ sa zodpovednosti nezbaví podľa §-u 191.

Podľa § 191 ods. l pís. a), b) Zákonníka práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovedností celkom, ak preukáže, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojim zavinením porušil právne alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo pokyny na zistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo škodu si privodil postihnutý zamestnanec svojou opilosťou, alebo v dôsledku zneužitia iných omamných prostriedkov a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.

V danom prípade žalovaný sa nebránil tým, že by škoda bola spôsobená zavineným správaním sa žalobkyne a to celkové ani čiastočne. Keďže žalobkyňa pracovala ako zdravotná sestra išlo o riziko povolania pri ktorom došlo k vzniku choroby z povolania, ale neboli zistené porušenia iných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo iné zavinenie zo strany žalobkyne.

Podľa § 193 ods. l, 2 Zákonníka práce, zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz, alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, je zamestnávateľ povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť náhradu za : a) stratu na zárobku b) bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia c) účelne vynaložené náklady spojené s liečením d) vecnú škodu ustanovenie § 187 ods. 3 platí aj tu.

Spôsob a rozsah náhrady škody je zamestnávateľ povinný prerokovať bez zbytočného odkladu s príslušným odborovým orgánom a so zamestnancom.

Podľa § 11 Zák. č. 437/2004 Z.z., o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a v znení neskorších predpisov ( ďalej len citovaného zákona ) na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Na nároky poškodených uplatnených na súde podľa doterajších predpisov sa nevzťahuje § 6 ods. 3.

Podľa ustanovenia § 2 ods. l Vyhl. Ministerstva zdravotníctva a spravodlivosti, štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v platnom do 31.7.2004 ( ďalej len citovanej vyhlášky) odškodňovanie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením, alebo odstraňovaním jeho následkov a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa ustanovenia § 4 odst. 1 citovanej vyhlášky, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh ( ďalej len následky). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote alebo spoločnosti.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to nad sumu ustanovenú v ods. l a 2.

Predmetom tohto konania bol nárok žalobkyne na náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Humenné (č.l. 92) dňa 15.11.2012, ktorým súd nárok žalobkyne o náhradu bolestného zamietol a v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove (č.l. 201) zo dňa 16.09.2015, ktorý zrušil rozsudok Okresného súdu Humenné len vo vyhovujúcom výroku, bol v ďalšom konaní predmetom konania len nárok žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 35.819,43 eur.

Výsledkami ďalšieho dokazovania mal súd za preukázané, že následky a obmedzenia v živote žalobkyne sa nezhoršili v súvislosti s chorobou z povolania hepatitídou typu B, ale naopak v súvislosti s chorobou primárnou biliárnou cirhózou pečene, ktorá však podľa doplnku k znaleckému posudku nemá žiadnu príčinnú súvislosť s chorobou z povolania hepatitídou typu B. Naopak, z doplnku k znaleckému posudku vyplýva, že toho času má chronická hepatitída u žalobkyne benígny stacionárny priebeh a nelimituje žalobkyňu v uspokojovaní jej životných a spoločenských potrieb, nemá vplyv ani na celkovú kvalitu života v jej osobnom, pracovnom a rodinnom živote. To, čo obmedzuje a zhoršuje stav u žalobkyne, je práve primárna biliárna cirhóza, ktorá však nemá súvislosť s hepatitídou typu B. Na základe doplnenia znaleckého dokazovania súd žalobu žalobkyne o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nad sumu 17.924,72 eur zamietol, pretože nárok považoval za neopodstatnený a nepreukázaný. Zástupca žalobkyne žiadal pokračovať v konaní a vykonať ďalšie znalecké dokazovanie s tým, že považoval záver doplnku k znaleckému posudku za nepresvedčivý, nejasný a nejednoznačný, súd tento návrh na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania zamietol prihliadajúc na to, že v danej veci išlo o posúdenie odbornej otázky, ktorú posúdil znalec, a preto len nesúhlas žalobkyne odôvodňovaný odbornými článkami, ktoré doložil do spisu a ktoré nepreukázali vo svojom texte ani iný záver, než je vyjadrený v doplnku k znaleckému posudku, nepovažoval súd za dostačujúci dôvod pre nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania. Články, na ktoré poukazoval zástupca žalobcu, sú odbornými článkami, avšak aj z obsahu týchto článkov vyplýva, že rozoberajú chorobu chronickej hepatitídy typu B, možnosť prechodu tejto choroby do cirhózy pečene a pečeňového karcinómu, čo spôsobuje smrť viac ako jedného milióna ľudí ročne, avšak nedávali odpoveď, alebo iné stanovisko, ako je záver znaleckého posudku v tom, aby z nich vyplývala vzájomná súvislosť medzi chorobou primárna biliárna cirhóza pečene a hepatitída typu B. Z tohto dôvodu súd sa stotožnil so záverom znalca Doc. MUDr. Legátha, PhDr. a vyhodnotil tento dôkaz ďalšími vykonanými dôkazmi tak, že nárok žalobkyne pre ďalšie priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je neodôvodnený.

Súd zaviazal žalovaného k náhrade k zaplateniu súdneho poplatku z návrhu na začatie konania a to podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zbierky v platnom znení. Keďže žalobkyňa bola v konaní oslobodená od platenia súdneho poplatku, zaviazal súd žalovaného na zaplatenie sumy 896 eur na účet Okresného súdu Humenné, čo predstavuje 5% z priznanej sumy 17.924 eur.

O trovách štátu rozhodol súd podľa § 148 ods. l O.s.p. tak, že zaviazal žalovaného k zaplateniu trov štátu v sume 3.297,15 eur, ktoré pozostávajú z vyplatenej odmeny znalca vo výške 58.400,- Sk, odmeny konzultantovi Doc. MUDr. Petrovi Jarčuškovi PhD. v sume 10.800,- Sk a odmeny konzultantovi prof. MUDr. Ivanovi Schreterovi CSc. v sume 10.800,- Sk uznesením Okresného súdu Humenné č.k. - 210 zo dňa 9.10.2008. Týmto uznesením súd zároveň priznal Klinike pracovného lekárska Klinickej toxikológie FN L. Pastera Košice náklady spojené s hospitalizáciou žalobkyne, ktoré boli vyúčtované faktúrou č. 2080800336 v sume 17.530,- Sk. Uznesením zo dňa 9.10.2008 bola teda priznaná odmena znalcovi, konzultantom a náhrada nákladov spojených s hospitalizáciou v celkovej výške 97.530,- Sk, čo v prepočte na eurá predstavuje sumu 3.237,40 eur. Trovy štátu vznikli aj vyplatením odmeny znalcovi v sume 59,75 eur na čl. 233 spisu, sp. zn. , ktoré boli priznané uznesením dňa 9.4.2010 znalcovi za posudok za odškodnenie za bolesť pri chorobách z povolania vyhotovený Klinikou pracovného lekárstva NsP L. Pastera v Košiciach. Spolu teda trovy štátu predstavujú sumu 3.237,40 eur + 59,75 eur spolu 3.293,15 eur. Ďalšie trovy štátu vznikli vyplatením odmeny za podaný doplnok k znaleckému posudku znalcovi Doc. MUDr. Ľubomírovi Legáthovi, PhD., ako aj konzultantovi Doc. MUDr. Petrovi Jarčuškovi uznesením OS Humenné č. k. -181 zo dňa 04.11.2014 vo výške 1.075,68 eur a 278,88 eur, preto trovy štátu predstavujú spolu sumu 4.651,71 eur.

O trovách právneho zastúpenia rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že zaviazal žalovaného k zaplateniu trov konania, ktoré žalobkyni vznikli na trovách právneho zastúpenia a to spolu vo výške 7141,65 eur.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia súd vychádzal zo sumy 17 924,72 eur, ktorá žalobkyni bola priznaná rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 20. 5. 2010 č.k. -258 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 21. 1. 2011 č.k. -310, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 1. 3. 2011, teda súd vychádzal z prísudku - právoplatne priznanej sumy 17 924,72 eur.

Žalobkyňu od začatia konania na súde, t.j. od 28. 4. 2003, zastupoval advokát JUDr. Ing. Michal Plenta, ktorému súd priznal trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 2404,80 eur (7krát hlavný úkon po 336,94 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. zastupovanie na pojednávaní dňa 20. 11. 2006, 3. zastupovanie na pojednávaní dňa 15. 12. 2008, 4. zastupovanie na pojednávaní dňa 20. 5. 2010, 5. odvolanie žalobkyne proti rozsudku, 6. písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného, 7. zastupovanie na pojednávaní na Krajskom súde v Prešove dňa 21. 1. 2011 + 2krát paušál po 5,44 eur + 1krát paušál 1krát paušál 6,30 + 3krát paušál 7,21 eur + 1krát paušál 7,41 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Od 23. 11. 2011 žalobkyňu zastupoval JUDr. Peter Barňák, ktorému súd priznal trovy právneho zastúpenia v sume 4736,85 eur za tieto úkony: 23.11.2011 - prevzatie a príprava zastúpenia 336,94 eur 06.12.2011 - zastupovanie na pojednávaní Okresného súdu Humenné (1/4) 84,24 eur 15.03.2012 - zastupovanie na meritórnom pojednávaní Okresného súdu Humenné 336,94 eur 14.06.2012 - zastupovanie na meritórnom pojednávaní Okresného súdu Humenné 336,94 eur 15.08.2012 - porada s klientom ohľadom merita veci (2/3) 224,62 eur 21.08.2012 - písomné podanie - záverečné vyjadrenie 336,94 eur 25.10.2012 - zastupovanie na meritórnom pojednávaní Okresného súdu Humenné 336,94 eur 15.11.2012 - zastupovanie na pojednávaní Okresného súdu Humenné (1/4) 168,47 eur 08.01.2013 - vyjadrenie k odvolaniu 336,94 eur 24.05.2013 - pojednávanie Krajského súdu Prešov 336,94 eur 08.08.2013 - vyjadrenie k doplneniu znaleckého dokazovania 336,94 eur 16.12.2014 - vyjadrenie k doplnku znaleckého posudku doc. MUDr. Legátha 336,94 eur 05.05.2016 - pojednávanie Okresného súdu Humenné 336,94 eur Odmena advokáta spolu (bez režijných paušálov) 3846,73 eur

2 x režijný paušál 7,41 eur (za úkony vykonané od 01.01.2011 do 31.12.2011) 14,82 eur 6 x režijný paušál 7,63 eur (za úkony vykonané od 01.01.2012 do 31.12.2012) 45,78 eur 3 x režijný paušál 7,81 eur (za úkony vykonané od 01.01.2013 do 31.12.2013) 23,43 eur 1 x režijný paušál 8,04 eur (za úkony vykonané od 01.01.2014 do 31.12.2014) 8,04 eur 1 x režijný paušál 8,58 eur (za úkony vykonané od 01.01.2016 do 31.12.2016) 8,58 eur Odmena advokáta a režijné paušály spolu 3947,38 eur

Odmena advokáta a režijné paušály spolu (bez DPH) 3947,38 eur Odmena advokáta celkom (bez DPH) 3947,38 eur

plus 20% daň z pridanej hodnoty 789,47 eur súdny poplatok 0,00 eur Odmena advokáta vrátane DPH a súdne poplatky spolu 4736,85 eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.