Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_38Cb-357-2015.pdf
PDF · 106.1 KB
Case nature
Area
Subarea
38Cb/357/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou, v právnej veci navrhovateľa: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina: IČO: 00 321 796, proti odporcovi: Žilinská parkovacia spoločnosť, s.r.o., so sídlom Košická 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 407 470, zastúpený JUDr. Michalom Krnáčom, advokátom so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 37 904 779, o zaplatenie 72.286,34 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 23.719,48 € od 15.03.2015 do 02.11.2015, zo sumy 24.293,95 € od 15.04.2015 do 02.11.2015 a zo sumy 24.272,91 € od 07.05.2015 do 02.11.2015, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti návrh zamieta.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 41,98 €, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa písomným návrhom doručeným súdu 29.07.2015 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 72.286,34 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 23.719,48 € od 15.03.2015 do zaplatenia, zo sumy 24.293,95 € od 15.04.2015 do zaplatenia, zo sumy 24.272,91 € od 07.05.2015 do zaplatenia a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že na základe Dohody o úprave vzájomných práv a povinností týkajúcej sa Zmluvy o prevádzke parkovísk a poskytovaní služieb pri prevádzke parkovísk zo dňa 06.06.2003 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 24.11.2003, Dodatku č. 2 zo dňa 03.05.2006 a Dodatku č. 3 zo dňa 11.09.2006 uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 11.08.2008 (ďalej aj len „Dohoda“) v zmysle čl. 1 ods. 4 sa odporca zaviazal hradiť navrhovateľovi mesačné nájomné vo výške 60% z ceny za parkovanie bez DPH vybrané odporcom za príslušný kalendárny mesiac na základe faktúry vystavenej navrhovateľom. Na základe oznámení odporcu o výbere parkovného za mesiace január, február a marec 2015 vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. 20150024 zo dňa 26.02.2015 na sumu 23.719,48 € splatnú 14.03.2015, faktúru č. 20150039 zo dňa 26.03.2015 na sumu 24.293,95 € splatnú 14.04.2015 a faktúru č. 20150065 zo dňa 17.04.2015 na sumu 24.272,91 € splatnú 06.05.2015. Uvedené faktúry odporca do dňa podania návrhu neuhradil. V zmysle čl. 4 Dohody sa nájomné malo uhrádzať mesačne na základe vystavenej faktúry so splatnosťou 15 dní od jej doručenia.
Súd vo veci vydal dňa 24.09.2015 platobný rozkaz č.k. 38Cb/357/2015-39. Proti platobnému rozkazu podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej, v ktorom uviedol, že navrhovateľ požaduje plnenie nezodpovedajúce skutočnosti a faktúry nie sú vystavené v súlade s dojednaniami medzi účastníkmi konania. Odporca rozporuje pohľadávku uplatnenú navrhovateľom čo do právneho dôvodu a výšky, nakoľko uplatnený nárok nepovažuje za dôvodný. Navrhovateľ nesprávne špecifikoval výšku istiny a dobu splatnosti jednotlivých faktúr. Vzhľadom na uvedené odporca zároveň
spochybňuje aj uplatnené úroky z omeškania. Navrhovateľ sa s odporcom dohodol na zmene obsahu záväzku v časti istiny a doby splatnosti, čo navrhovateľ nezohľadnil. Odporca je v zlej finančnej situácii, o ktorej má navrhovateľ vedomosť, nakoľko je jedným z jeho spoločníkov a preto na takúto dohodu s odporcom pristúpil. Vzhľadom na uvedené odporca žiadal, aby súd vo veci nariadil pojednávanie.
Písomným podaním zo dňa 13.11.2015 doručeným súdu dňa 19.11.2015 navrhovateľ oznámil súdu, že odporca dňa 02.11.2015 vykonal úhradu pohľadávky v časti istiny, čím došlo k úhrade faktúry č. 20150024 z 26.02.2015 vo výške 23.719,48 €, faktúry č. 20150039 z 26.03.2015 vo výške 24.293,95 € a faktúry č. 20150065 zo dňa 17.04.2015 vo výške 24.272,91 €. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť v časti o zaplatenie istiny a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Zotrval na zaplatení príslušenstva pohľadávky titulom úroky z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 23.719,48 € od 15.03.2015 do 02.11.2015, zo sumy 24.293,95 € od 15.04.2015 do 02.11.2015 a zo sumy 24.272,91 € od 07.05.2015 do 02.11.2015.
V písomnom vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 18.11.2015 navrhovateľ s poukazom na čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania v časti o zaplatenie istiny uviedol, že považuje za nadbytočné vyjadrovať sa k skutočnostiam uvádzaným odporcom v odpore proti platobnému rozkazu. Námietky odporcu voči výške úrokov z omeškania považuje za nedôvodné a neopodstatnené. V súlade s čl. 4. Dohody a § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. si navrhovateľ uplatnil aktuálnu sadzbu zákonného úroku z omeškania tak, ako to vyplýva z návrhu na začatie konania.
Uznesením zo dňa 07.01.2016 č.k. 38Cb/357/2015-54 súd zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny 72.286,34 € a navrhovateľovi vrátil krátený súdny poplatok vo výške 4.293,63 €. Zároveň súd vyslovil, že o trovách zastavenej časti konania rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie bude končiť.
Poverená zamestnankyňa navrhovateľa na nariadených termínoch pojednávania, vzhľadom na skutočnosť, že odporca uhradil žalovanú istinu, zotrvala na návrhu na začatie konania v časti úrokov z omeškania tak, ako bolo špecifikované v písomných podaniach navrhovateľa v celkovej výške 3.248,16 €. Uviedla, že splatnosť úrokov z omeškania vyplýva z Dohody uzatvorenej medzi účastníkmi konania 15 dní od doručenia faktúry. Mala za to, že splatnosť bola stanovená v súlade s dojednaním medzi účastníkmi konania. K uplatnenej sadzbe úrokov z omeškania 8,05 % ročne uviedla, že ako vyplýva zo zmluvných ustanovení, ide o obchodno-záväzkový vzťah, nakoľko zmluva bola uzatvorená v súlade s Obchodným zákonníkom.
Právna zástupkyňa odporcu na nariadených termínoch pojednávania uviedla, že napriek tomu, že odporca uhradil dlžnú istinu, má za to, že nárok navrhovateľa nie je dostatočne preukázaný. Vyjadrila sa, že moment doručenia faktúr, na základe ktorých navrhovateľ uplatňuje svoj nárok v prejednávanej veci, odporca nerozporuje.
Oboznámením sa s obsahom listín, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, mal súd zistené nasledovné skutočnosti:
Dňa 11.02.2008 bola medzi navrhovateľom v postavení zmluvnej strany Mesto Žilina a odporcom ako prevádzkovateľom uzatvorená Dohoda o úprave vzájomných práv a povinností, týkajúca sa zmluvy o prevádzke parkovísk a poskytovaní služieb pri prevádzke parkovísk zo dňa 06.06.2013 v znení dodatku č. 1 zo dňa 24.11.2003, dodatku č. 2 zo dňa 03.05.2006 a dodatku č. 3 zo dňa 11.09.2006 (Dohoda č.l. 4 a nasledujúce spisu). Preambula Dohody odkazuje na zmluvnými stranami uzatvorenú dňa 06.06.2003 Zmluvu o prevádzke parkovísk a poskytovaní služieb pri prevádzke parkovísk v znení dodatku č. 1 z 24.11.2003, dodatku č. 2 z 03.05.2006 a dodatku č. 3 z 11.09.2006 (ďalej aj len „Zmluva“). Ďalej sa poukazuje na prijatie Zákona č. 538/2007, čím došlo k zrušeniu miestnej dane za užívanie verejného priestranstva pre dočasné parkovanie motorových vozidiel. Za účelom, aby boli dodržané ustanovenia Zmluvy a nahradené a zmenené ustanovenia zmluvy tak, aby bola Zmluva upravená v súlade s legislatívnymi zmenami prijatými zákonom č. 538/2007 Z.z. Mesto Žilina a prevádzkovateľ sa dohodli, že touto dohodou sa nahradia a zmenia ustanovenia Zmluvy tak, aby bola zmluva upravená v súlade s legislatívnymi zmenami prijatými zákonom č. 538/2007. Definície uvedené v Zmluve majú rovnaký význam aj v tejto dohode, pokiaľ v tejto dohode nie je výslovne uvedený ich iný význam. Mesto je spoločníkom prevádzkovateľa a zmluvné strany vyjadrujú spoločnú vôľu upraviť svoje vzťahy
tak, aby bol zachovaný účel zmluvy a zabezpečené pokračovanie systému parkovania v meste Žilina bez akéhokoľvek dopadu na občanov mesta Žilina. V zmysle čl. 1. predmet Dohody bod 1. zmluvné strany sa dohodli, že z dôvodu zrušenia miestnej dane za dočasné parkovanie motorových vozidiel, mesto prenecháva prevádzkovateľovi za odplatu do užívania plochy určené na parkovanie a státie motorových vozidiel, t.j. odo dňa uzavretia tejto dohody sa zmluva považuje za nájomnú zmluvu, pričom prevádzkovateľ bude ako nájomca plôch vyberať za dočasné parkovanie motorových vozidiel a trvalé parkovanie motorových vozidiel cenu za parkovanie. V časti zmluvy, v ktorej nie sú dotknuté legislatívnou zmenou prijatou zákonom č. 538/2007 ani zmenou vyplývajúcou z VZN mesta Žilina č. 15/2007 ani zmenou zmluvy na nájomnú zmluvu zostávajú v celom rozsahu v platnosti. V zmysle č. 1 bod 4. bolo dojednané, že predmet zmluvy sa upravuje tak, že plochy určené na účely parkovania a státia, pri ktorých fyzické a právnické osoby sú povinné uhrádzať cenu za parkovanie tak, ako sú špecifikované v zmluve, sú predmetom nájmu, pričom v tomto vzťahu je mesto v právnom postavení prenajímateľa, prevádzkovateľ je v právnom postavení nájomcu a doba trvania nájmu je doba trvania zmluvy. Cena za parkovanie je príjmom prevádzkovateľa. Výška nájomného je zmluvnými stranami určená na sumu zodpovedajúcu 50 % ceny za parkovanie bez DPH do 30.06.2008 a 60 % ceny za parkovanie bez DPH od 01.07.2008. Prevádzkovateľ vždy do 15 dní po skončení kalendárneho mesiaca doručí mestu Žilina písomné oznámenie o výške výberu ceny za parkovanie za príslušný kalendárny mesiac. Prenajímateľ na základe oznámenia vystaví faktúru na nájomné. Nájomné sa bude uhrádzať mesačne na základe vystavenej faktúry so splatnosťou 15 dní od jej doručenia. V zmysle čl. 1. bod 7. zmluvné strany zvážia vhodnú úpravu starostlivosti o údržbu plôch a znášanie súvisiacich nákladov. V zmysle čl. 1. bod 8. zmluvné strany sa dohodli, že účelom nájmu plôch prevádzkovateľovi je ich odplatné prenechanie do užívania priamo vodičom motorových vozidiel na účely dočasného alebo trvalého parkovania. Na iný ako uvedený účel prevádzkovateľ nie je oprávnený prenechať plochy do podnájmu tretej osobe.
Faktúrou č. 20150024 s dátumom vystavenia 26.02.2015 a dátumom splatnosti 13.03.2015 navrhovateľ vyúčtoval odporcovi nájomné, ktoré tvorí 60 % vybraného parkovného bez DPH za mesiac január 2015 v sume 23.719,48 €. Podkladom k vystaveniu faktúry bolo oznámenie odporcu z 13.02.2015 (č.l. 9 spisu) a prehľad celkových tržieb z PA a PK za mesiac január 2015 (č.l. 10 - 12 spisu). Faktúra bola doručená odporcovi 27.02.2015 (č.l. 29 spisu).
Faktúrou č. 20150039 s dátumom vystavenia 26.03.2015 a uvedeným dátumom splatnosti 10.04.2015 navrhovateľ vyúčtoval odporcovi nájomné, ktoré tvorí 60 % vybratého parkovného bez DPH za mesiac február 2015 vo výške 24.293,96 €. Podkladom k vystaveniu faktúry bolo oznámenie odporcu z 13.03.2015 (č.l. 15 spisu) a prehľad celkových tržieb z PA a PK za mesiac február 2015 (č.l. 16 - 20 spisu). Faktúra bola doručená odporcovi 30.03.2015 (č.l. 31 spisu).
Faktúrou č. 20150065 s dátumom vystavenia 17.04.2015 a uvedeným dátumom splatnosti 02.05.2015 navrhovateľ vyúčtoval odporcovi nájomné, ktoré tvorí 60 % vybraného parkovného bez DPH za mesiac marec 2015 v sume 24.272,91 €. Podkladom k úhrade faktúry bolo oznámenie odporcu z 15.04.2015 (č.l. 23 spisu) a prehľad celkových tržieb z PA a PK za mesiac marec 2015 (č.l. 24 - 26 spisu). Faktúra bola doručená odporcovi dňa 21.04.2015 (č.l. 31 spisu).
V prílohe čiastočného späťvzatia návrhu na začatie konania navrhovateľ predložil doklad o úhrade žalovanej istiny (prehľad transakcií na účte č.l. 51 spisu), z obsahu ktorého vyplýva, že dňa 02.11.2015 došlo zo strany odporcu k úhrade súm účtovaných jednotlivými faktúrami pod variabilným symbolom, ktorý zodpovedá číslam faktúr, na základe ktorých navrhovateľ uplatňuje svoj nárok v prejednávanej veci.
Na pojednávaní dňa 05.05.2016 poverená zamestnankyňa navrhovateľa predložila prehlásenie primátora mesta Žilina F.. F. U. zo dňa 04.05.2016 (č.l. 78 spisu), ktorým menovaný prehlásil, že medzi Mestom Žilina ako navrhovateľom a Žilinskou parkovacou spoločnosťou, s.r.o. ako odporcom v konaní 38Cb/357/2015, predmetom ktorého sú faktúry č. 20150024, č. 20150039 a č. 20150065 neprebehli ani neprebiehajú žiadne mimosúdne rokovania, ktorých výsledkom by bola zmena výšky istiny, doby splatnosti jednotlivých faktúr ako aj úrokov z omeškania. Zároveň vyhlásil, že v tomto konaní v plnom rozsahu trvá na úhrade úrokov z omeškania tak, ako boli uplatnené v návrhu z 27.07.2015.
Podľa ustanovenia § 261 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení účinnom do 31.1.2013 (ďalej aj len Obchodný zákonník),
(1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
(2) Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. (3) Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia, b) medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a družstvom pri výkone jeho poverenia, c) z burzových obchodov a ich sprostredkovania ( § 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov, d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716), e) z bankovej záruky ( § 313), z cestovného šeku ( § 720) a sľubu odškodnenia ( § 725). (4) Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom. (5) Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. (6) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa ustanovenia § 262 Obchodného zákonníka, (1) Strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v §) 261, sa spravuje týmto zákonom. (2) Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu. (3) Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzkov zo zmlúv, pre ktoré si strany zvolili použitie tohto zákona podľa odseku 1, ak osoba poskytujúca zabezpečenie s tým prejaví súhlas alebo v čase vzniku zabezpečenia vie, že zabezpečovaný záväzok sa spravuje touto časťou zákona.
Podľa ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania odporcu, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ Mesto Žilina a odporca ako prevádzkovateľ uzatvorili dňa 11.02.2008 Dohodu o úprave vzájomných práv a povinností týkajúcu sa Zmluvy o prevádzke parkovísk a poskytovaní služieb pri prevádzke parkovísk zo dňa 06.06.2003 v znení neskorších dodatkov, a to v písomnej forme tak, ako bola navrhovateľom predložená do obsahu spisového materiálu (č.l. 4 a nasledujúce spisu). Z obsahu preambuly Dohody uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 11.02.2008 vyplýva, že komplex vzájomných práv a povinností medzi zmluvnými stranami vyplýva nielen z tejto Dohody, ale aj zo Zmluvy o prevádzke parkovísk a poskytovaní služieb pri prevádzke parkovísk, ktorej ustanovenia táto Dohoda upravuje. Samotná Zmluva o prevádzke parkovísk a poskytovaní služieb pri prevádzke parkovísk zo dňa 06.06.2003 nebola zo strany navrhovateľa do obsahu spisového materiálu v prejednávanej veci predložená a súd o jej obsahu vedomosť nemá. Vzhľadom na uvedené pri posúdení obsahu a charakteru záväzkovo-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania vychádzal súd len z ustanovení predloženej Dohody zo dňa 11.02.2008, ktorú podľa obsahu vzájomných práv a povinností zmluvných strán vyplývajúcich z čl. 1. označeného ako predmet dohody posúdil ako nepomenovanú zmluvu uzatvorenú podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka obsahujúcu prvky zmluvy nájomnej (§ 663 a nasledujúce Občianskeho zákonníka). Hoci navrhovateľ vzhľadom na uplatnenú sadzbu úrokov z omeškania vychádzal z obchodno-právneho charakteru záväzkovo-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, súd konštatuje, že táto skutočnosť v konaní preukázaná nebola. Vzhľadom na postavenie navrhovateľa ako zmluvnej strany Dohody nemožno konštatovať, že by medzi navrhovateľom a odporcom išlo o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, ktorý by sa pri jeho vzniku, s prihliadnutím na všetky okolnosti, týkal ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka). Záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi konania rovnako súd neposúdil ako vzťah obchodno-právny ani v zmysle ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko má za to, že Dohoda uzatvorená medzi účastníkmi konania sa vzhľadom na jej predmet a obsah vzájomných práv a povinností netýka zabezpečovania verejných potrieb ani vlastnej prevádzky navrhovateľa. Z obsahu Dohody vyplýva, že navrhovateľ prenechal odporcovi za odplatu do užívania plochy určené na parkovanie a státie motorových vozidiel definované v Zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi konania s tým, že odporca ako prevádzkovateľ bude ako nájomca týchto plôch vyberať za dočasné parkovanie motorových vozidiel a trvalé parkovanie motorových vozidiel cenu za parkovanie, ktorá je príjmom prevádzkovateľa. Zároveň sa odporca ako prevádzkovateľ zaviazal uhrádzať navrhovateľovi nájomné zodpovedajúce 50% ceny za parkovanie do 30.06.2008 a 60% ceny za parkovanie od 01.07.2008. Účelom nájmu plôch prevádzkovateľovi bolo ich odplatné prenechanie do užívania priamo vodičom motorových vozidiel na účely dočasného alebo trvalého parkovania. Z obsahu vzájomných práv a povinností zmluvných strán z dohody vyplýva, že účelom nájmu bolo predovšetkým výber parkovného za parkovanie motorových vozidiel, ktoré bolo príjmom prevádzkovateľa ako podnikateľského subjektu s povinnosťou hradiť nájomné navrhovateľovi odvíjajúce sa od výšky vybratého parkovného za kalendárny mesiac. Pri takto definovaných právach a povinnostiach zmluvných strán nemožno hovoriť o tom, že by sa Dohoda týkala zabezpečenia verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky navrhovateľa. Samotná skutočnosť, že subjekt verejného práva ako účastník záväzkovo-právneho vzťahu má z plnenia tohto záväzkovo-právneho vzťahu zisk (nájomné platené odporcom), ktorý plynie do rozpočtu mesta, nie je možné stotožňovať so zabezpečovaním verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky mesta v zmysle ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Rovnako v prejednávanej veci sa nejedná o žiaden z taxatívne vymedzených absolútnych obchodných záväzkových vzťahov podľa ust. § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka a rovnako v konaní nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi konania bola uzatvorená dohoda v zmysle ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že ich záväzkový vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom. Vzhľadom na uvedené súd posudzoval záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi konania ako vzťah občiansko-právny podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, vrátane ustanovení upravujúcich omeškanie dlžníka so splnením peňažného záväzku voči veriteľovi a sadzbu zákonných úrokov z omeškania v občianskych záväzkovo-právnych vzťahoch.
Predmetom konania v prejednávanej veci bolo zaplatenie nájomného na základe Dohody uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 11.02.2008 za mesiace január, február a marec 2015 vyúčtované navrhovateľom odporcovi faktúrami č. 20150024 v sume 23.719,48 € (január 2015), č. 20150039 v sume 24.293,95 € (február 2015) a č. 20150065 v sume 24.272,91 € (marec 2015). Podkladom pre vystavenie týchto faktúr boli oznámenie samotného odporcu o výbere parkovaného z parkovacích automatov a z predaja parkovacích kariet za mesiace január, február a marec 2015, v súlade s ktorými navrhovateľ vystavil jednotlivé faktúry a fakturoval sumy nájomného za označené mesiace. Zároveň v priebehu konania dňa 02.11.2015 odporca uhradil sumy jednotlivých faktúr, na základe
ktorých navrhovateľ uplatňoval svoj nárok v prejednávanej veci vo výške žalovanej istiny 72.286,34 €, v dôsledku čoho navrhovateľ v časti o zaplatenie istiny vzal návrh na začatie konania späť. S poukazom na obsah listinných dôkazných prostriedkov predložených navrhovateľom v prejednávanej veci preukazujúcich výšku uplatneného nároku navrhovateľa, ako aj vzhľadom na správanie sa odporcu v čase po začatí konania súd konštatuje, že námietky odporcu obsiahnuté v odpore proti platobnému rozkazu spochybňujúce výšku navrhovateľom uplatnenej pohľadávky nepovažuje za dôvodné. Zároveň súd konštatuje, že tieto námietky odporcu mali charakter len všeobecných tvrdení spochybňujúci právny základ a výšku navrhovateľom uplatneného nároku ako aj nesprávnu špecifikáciu výšky istiny v jednotlivých faktúrach, ktoré však v priebehu konania neboli zo strany odporcu nejakým spôsobom konkretizované a ani žiadnymi dôkaznými prostriedkami preukázané. Hoci odporca cestou právnej zástupkyne v priebehu konania prejavil vôľu konkretizovať obsah svojej procesnej obrany voči navrhovateľom uplatnenému nároku výsluchom prokuristu F.. Y., tak prokurista odporcu sa na odročený termín pojednávania, na ktorom sa mal realizovať jeho výsluch nedostavil a právna zástupkyňa odporcu už ďalej na jeho výsluchu netrvala. Zároveň súd uvádza, že povinnosť tvrdenia skutočností spochybňujúcich navrhovateľom uplatnený nárok má odporca možnosť si splniť nielen na nariadenom termíne pojednávania, ale aj v rámci písomných vyjadrení vo veci. Tvrdenia odporcu obsiahnuté v odpore proti platobnému rozkazu o Dohode o zmene obsahu záväzku v časti istiny a doby jej splatnosti (bez bližšej špecifikácie) boli zároveň vyvrátené prehlásením primátora Mesta Žilina F.. F. U. zo dňa 04.05.2016 (č.l. 78 spisu).
Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí návrhu v časti uplatnenej istiny 72.286,34 € ostali navrhovateľom uplatnené zákonné úroky z omeškania v sadzbe 8,05 % ročne zo sumy 23.719,48 € od 15.03.2015 do 02.11.2015, zo sumy 24.293,95 € od 15.04.2015 do 02.11.2015 a zo sumy 24.272,91 € od 07.05.2015 do 02.11.2015. Súd konštatuje, že počiatok omeškania odporcu s úhradou jednotlivých faktúr tak ako bol vymedzený navrhovateľom, zodpovedá dojednaniu zmluvných strán v čl. 1. bod 4. Dohody, v zmysle ktorej nájomné sa bude uhrádzať mesačne na základe vystavenej faktúry so splatnosťou 15 dní od jej doručenia, pri zohľadnení dátumu preukázaného doručenia jednotlivých faktúr odporcovi tak, ako to vyplýva z listinných dôkazných prostriedkov na č.l. 29 a 31 spisu. Úroky z omeškania boli uplatnené do dňa preukázanej úhrady žalovanej istiny zo strany odporcu. Pokiaľ ide o sadzbu úrokov z omeškania, táto bola uplatňovaná navrhovateľom ako sadzba zákonných úrokov z omeškania v obchodných záväzkovo- právnych vzťahoch. Ako už bolo vyššie konštatované, obchodno-právny charakter záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania založeného Dohodou zo dňa 11.02.2008 v konaní preukázaný nebol a preto súd priznal navrhovateľovi nárok na zákonné úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
Vo výroku o náhrade trov konania zastavenej časti konania v časti o zaplatenie istiny 72.286,34 € rozhodol súd v súlade s ust. § 146 ods. 2 veta druhá OSP, podľa ktorého ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. K späťvzatiu návrhu v časti o zaplatenie istiny došlo v dôsledku jej preukázanej úhrady odporcom po začatí konania, v dôsledku čoho navrhovateľovi v súlade s citovaným zákonným ustanovením svedčí nárok na náhradu trov zastavenej časti konania.
Vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Pre potreby rozhodnutia o náhrade trov konania vyčíslil súd ku dňu úhrady istiny navrhovateľom uplatnený úrok z omeškania sumou 3.264,79 €, ku ktorému pripočítal žalovanú istinu 72.286,34 €, čo spolu tvorí hodnotu predmetu sporu 75.551,13 €. Navrhovateľ bol úspešný v časti o zaplatenie úrokov z omeškania v sume 2.048,09 € a k úspechu navrhovateľa súd pripočítal aj hodnotu zastavenej časti konania 72.286,34 €, vo vzťahu ku ktorej svedčí nárok na náhradu trov konania navrhovateľovi, spolu 74.334,43 €. Návrh navrhovateľa bol zamietnutý v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 1.216,70 €. Čistý úspech na strane navrhovateľa spolu s hodnotou zastavenej časti konania tak predstavuje 73.117,73 €, čo vo vzťahu k hodnote predmetu sporu predstavuje 96,78%. Navrhovateľovi vznikli v konaní trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 43,37 € pri zohľadnení časti súdneho poplatku vo výške 4.293,63 €, ktorý bol navrhovateľovi vrátený. Vzhľadom na zistenú mieru úspechu navrhovateľa v konaní priznal súd navrhovateľovi 96,78% trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva, t.j. 41,98 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).