Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_13C-173-2014.pdf
PDF · 77.1 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/173/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci navrhovateľky: A. Š.Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.Í., W. - P. Č.. XX, XXX XX C. H., práv. zast.: Mgr. Marcel Péli, advokát, so sídlom Centrum 5/9, 017 01 Považská Bystrica, proti odporcovi: E. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., W. - P. Č.. XX, XXX XX C. H., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania A. Š., rod. E., nar. XX.XX.XXXX a E. Š., nar. XX.XX.XXXX uzatvorené dňa XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu P., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáhala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzatvorila približne po ročnej známosti. Spočiatku bolo harmonické, vážnejšie nezhody sa začali prejavovať po dvoch rokoch manželstva, nezhody sa prehlbovali, odporca požíval alkoholické nápoje, neustále si vynucoval jej prítomnosť, postupne sa spolužitie s odporcom stalo neznesiteľným, k odporcovi stratila citový vzťah, nechce už zotrvať v manželskom zväzku a manželstvo považuje za rozvrátené.
Súd vo veci vykonal dokazovanie, výsluchom účastníkov konania a oboznámením so sobášnym listom.
Zo sobášneho listu má súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa XX.XX.XXXX manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu P., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, v čase rozhodovania súdu trvá.
Ďalej má súd za preukázané, že z manželstva účastníkov konania maloleté deti nepochádzajú.
Počas konania sa podaním doručeným súdu dňa 18.09.2014 navrhovateľka i odporca zhodne navrhli, aby súd konanie prerušil za účelom pokusu o obnovenie spolužitia, pričom navrhovateľka brala ohľad najmä na zdravotný stav odporcu, súd preto konanie prerušil podľa § 110 O.s.p.. Požadovaný, očakávaný výsledok - zlepšenie vzájomných vzťahov a obnovenie manželského spolužitia pre správanie odporcu však nenastal. Naopak v konaní vyšlo najavo a bolo nesporne preukázané, že odporca bol právoplatne odsúdený pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, ktorého sa dopustil voči navrhovateľke. Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní nariadenom na deň 05.05.2016 zotrvala na návrhu, právny zástupca poukázal najmä na to, že za stavu, kedy sa odporca dopustil voči navrhovateľke uvedeného trestného činu ich vzájomné manželské spolužitie nie je možné ani teoreticky, je trvalo rozvrátené, navrhovateľka nemieni toto spolužitie obnoviť a zotrvanie v manželskom zväzku
s odporcom je pre ňu neznesiteľné a nemysliteľné. Odporca sa na uvedenom pojednávaní meritórne nevyjadril, uviedol iba, že súd bol navrhovateľkou zavádzaný.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Dodržiavanie povinnosti vzájomne rešpektovať dôstojnosť má napomáhať naplnenie účelu manželstva a viesť manželov k rešpektovaniu svojich osobností, najmä svojich schopností, možností a k vyrovnanému spolužitiu. Ide teda o otázku vzájomného správania, ako aj komunikácie medzi manželmi a kultúry prejavov. Pokojné, bezpečné a harmonické rodinné prostredie nemožno vytvárať bez vzájomného rešpektovania dôstojnosti manželov. Povinnosť vzájomného rešpektovania dôstojnosti teda vyplýva z povinnosti vytvárať zdravé rodinné prostredie a zároveň je jej predpokladom. Porušenie povinnosti vzájomného rešpektovania dôstojnosti vyššej intenzity môže naplniť aj skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby prípadne aj iných skutkových podstát.
Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi.
V súdenej veci bolo nesporne preukázané, že odporca voči navrhovateľke dopustil zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, za čo bol právoplatne odsúdený. Týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou alebo blízkou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Ide o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Na naplnenie znakov tohto trestného činu treba, aby v dôsledku páchateľovho týrania bolo spôsobené fyzické alebo psychické utrpenie. Keďže odporca bol právoplatne odsúdený pre zločin týranie blízkej a zverenej osoby, ktorého sa dopustil voči navrhovateľke, je nesporne preukázané, že správanie odporcu spôsobuje navrhovateľke utrpenie. Nemožno tak už od navrhovateľky ako týranej osoby očakávať, ani spravodlivo požadovať, aby zotrvala v manželskom zväzku s odporcom a bola tak naďalej vystavovaná bezohľadnému a krutému správaniu odporcu sprevádzanému permanentným stresom a ohrozovaním jej fyzického a psychického zdravia. Za tohto skutkového stavu a za situácie kedy navrhovateľka deklarovala pred súdom, že manželské spolužitie s odporcom je pre ňu neznesiteľné a nie je predpoklad jeho obnovenia, aj súd dospel k záveru, že ďalšie spolužitie účastníkov konania ako manželov je vylúčené, manželstvo je trvalo rozvrátené a nemôže už plniť svoj spoločenský účel a zákonom stanovené funkcie. Súd tak manželstvo účastníkov rozviedol, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že sú v celom rozsahu naplnené podmienky pre rozvod manželstva, tak ako to predpokladá citované ustanovenie § 23 ods.1 Zákona o rodine.
O náhrade trov konania súd rozhodol na základe ust. § 144 O.s.p. v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.