Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-105-2013.pdf
PDF · 184.52 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/105/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu: Ing. Roman Murár, nar. 3.3.1978, Tomášikova 113, Bratislava 821 01 zast..: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SLIVKA & LEČKOVÁ, s.r.o., Turčianska 16, Bratislava 821 09, proti žalovanému: SLOVNAFT, a.s., Vlčie hrdlo 1, Bratislava 824 12, IČO: 31 322 832, zast.: Ružička Csekes s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava 811 06, o uloženie povinnosti žalovanému poskytnúť žalobcovi informácie, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalovaného v sume 516,43 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu faxovým podaním dňa 17.5.2013 a doplneným predložením originálu podania dňa 20.5.2013 domáhal uloženia povinnosti žalovanému poskytnúť žalobcovi nasledovné informácie:
k bodu č. 3:
k dodávateľom spoločnosti Slovnaft Petrochemicals, s.r.o.
1. Aký objem (v EUR) dodávok dosiahli piati najväčší dodávatelia v roku 2012 a aký je medziročný rozdiel v EUR?
2. Uveďte prosím identifikáciu (názov, sídlo IČO) dodávateľov, ktorých obrat jednotlivo za rok 2012 dosiahol kumulovane za všetky ním zrealizované obchodné transakcie objem viac ako 1 mil. EUR.
3. Ku každému dodávateľovi podľa predchádzajúcej otázky/žiadosti prosím uveďte bližšiu špecifikáciu: a. názov sídlo a IČO, b. aké služby/produkty dodával v roku 2012, c. od kedy (dátum) trvá obchodná spolupráca, d. do kedy (dátum) bude trvať obchodná spolupráca,
f. na základe koľkých zmlúv dochádza k takémuto plneniu, g. aký je obrat v EUR za rok 2012, h. aký je medziročný nárast/pokles obratu v EUR, i. aký je kumulovaný obrat v EUR od začiatku spolupráce,
j. akým spôsobom a na základe akých kritérií došlo k vzniku obchodnej spolupráce (súťaž, priame zadanie a podobne),
l. jedná sa o spriaznenú osobu?
k odberateľom spoločnosti Slovnaft Petrochemicals, s.r.o.
5. Uveďte prosím identifikáciu (názov, sídlo, IČO) odberateľov, ktorých obrat jednotlivo za rok 2012 dosiahol kumulovane za všetky zrealizované obchodné transakcie objem viac ako 1 mil. EUR.
6. Ku každému odberateľovi podľa predchádzajúcej otázky/žiadosti prosím uveďte bližšiu špecifikáciu: a. názov, sídlo a IČO, b. aké služby/produkty odoberal v roku 2012, c. od kedy (dátum) trvá obchodná spolupráca, d. do kedy (dátum) bude trvať obchodná spolupráca,
f. na základe koľkých zmlúv dochádza k takémuto plneniu, g. aký je obrat v EUR za rok 2012, h. aký je medziročný nárast/pokles obratu v EUR, i. aký je kumulovaný obrat v EUR od začiatku spolupráce, j. akým spôsobom a na základe akých kritérií došlo k vzniku obchodnej spolupráce (súťaž, priame zadanie a podobne), k. akým spôsobom sa vyhodnocuje primeranosť protiplnenia počas trvania obchodnej spolupráce, l. aká je hrubá predajná marža (v %) (výnosy - náklady) spoločnosti vo vzťahu k dodaným službám/produktom, m. jedná sa o spriaznenú osobu?
k bodu č. 4:
k dodávateľom spoločnosti SLOVNAFT
2. Uveďte prosím identifikáciu (názov, sídlo, IČO) dodávateľov, ktorých obrat jednotlivo za rok 2012 dosiahol kumulovane za všetky ním zrealizované obchodné
transakcie objem viac ako 5 mil. EUR.
3. Ku každému dodávateľovi podľa prechádzajúcej otázky/žiadosti prosím uveďte bližšiu špecifikáciu: a. názov, sídlo a IČO, a. aké služby/produkty dodával v roku 2012, b. od kedy (dátum) trvá obchodná spolupráca, c. do kedy (dátum) bude trvať obchodná spolupráca,
e. na základe koľkých zmlúv dochádza k takémuto plneniu, f. aký je obrat v EUR za rok 2012, g. aký je medziročný nárast/pokles obratu v EUR, h. aký je kumulovaný obrat v EUR od začiatku spolupráce, i. akým spôsobom a na základe akých kritérií došlo k vzniku obchodnej spolupráce (súťaž, priame zadanie a podobne),
k. jedná sa o spriaznenú osobu_
k odberateľom spoločnosti SLOVNAFT
5. Uveďte prosím identifikáciu (názov, sídlo, IČO) odberateľov, ktorých obrat jednotlivo za rok 2012 dosiahol kumulovane za všetky jemu zrealizované obchodné transakcie objem viac ako 5 mil. EUR.
6. Ku každému odberateľovi podľa predchádzajúcej otázky/žiadosti prosím uveďte bližšiu špecifikáciu: a. názov, sídlo a IČO, b. aké služby/produkty odoberal v roku 2012, c. od kedy (dátum) trvá obchodná spolupráca,
e. na základe koľkých zmlúv dochádza k takémuto plneniu, f. aký je obrat v EUR za rok 2012, g. aký je medziročný nárast/pokles obratu v EUR, h. aký je kumulovaný obrat v EUR od začiatku spolupráce, i. akým spôsobom a na základe akých kritérií došlo k vzniku obchodnej spolupráce (súťaž, priame zadanie a podobne),
k. aká je hrubá predajná marža (v %) (výnosy - náklady) spoločnosti vo vzťahu k dodaným službám/produktom, l. jedná sa o spriaznenú osobu?
Žalobu odôvodnil tým, že je občan Slovenskej republiky. Žalovaný je slovenská akciová spoločnosť, ktorá je registrovaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v oddiele Sa, vo vložke číslo: 426/R. Základné imanie žalovaného vo výške 684 757 602,80 EUR je rozvrhnuté na 20 625 229 kusov kmeňových akcií, vydaných v zaknihovanej podobe, vo forme na doručiteľa, s menovitou hodnotou jednej akcie 33,20 EUR. Akcie sú prijaté na obchodovanie na kótovanom trhu Burzy cenných papierov v Bratislave a.s. Ku dňu podania žaloby je majiteľom 3 062 kusov akcií. Dňa 19.4.2013 sa konalo riadne valné zhromaždenie
žalovaného, ktorého sa osobne zúčastnil. Ako akcionár žalovaného, v zmysle ust. § 181 ods. 1 Obch. zák. na riadnom valnom zhromaždení písomne predložil viaceré otázky týkajúce sa majetkových pomerov a hospodárenia žalovaného. Na uvedenom RVZ požadoval od žalovaného o zodpovedanie predložených otázok písomnou formou. Žalovaný odoslal dňa 15.5.2013 e-mailom list datovaný dňom 6.5.2013 na jeho e-mailovú adresu čiastočné, neúplné odpovede a to napriek tomu, že sa zaviazal zodpovedať všetky ním otázky predložené otázky na rokovaní RVZ. K nasledovným otázkam neposkytol žalovaný v dodatočnej 15 dňovej lehote úplné, nesprávne, resp. žiadne odpovede: k bodu č. 3: k dodávateľom spoločnosti Slovnaft Petrochemicasl, s.r.o
1. Aký objem (v EUR) dodávok dosiahli piati najväčší dodávatelia v roku 2012 a aký je medziročný rozdiel v EUR? Žalovaný v liste uviedol síce odpoveď, avšak podľa výkazu a zisku strát spoločnosti Slovnaft Petrochemocals, s.r.o. náklady za rok 2012 boli cca 571 M EUR, tak mu nie je zrejmé, ako môžu piati najväčší dodávatelia realizovať spolu obrat 631 M EUR. Predloženú otázku nepovažuje za zodpovedanú, nakoľko žalovaný v liste neuviedol pravdepodobne pravdivú odpoveď. 2. Uveďte prosím identifikáciu (názov, sídlo, IČO) dodávateľov, ktorých obrat jednotlivo za rok 2012 dosiahol kumulovane za všetky ním zrealizované obchodné transakcie objem viac ako 1 mil. EUR. Žalovaný v liste uviedol odpoveď: „.....Zmluvné vzťahy s týmito dodávateľmi sú založené na základe písomných zmlúv, pričom dotknuté zmluvné vzťahy obsahujú ustanovenia o povinnostiach mlčanlivosti voči tretím stranám v súlade s platnými právnymi predpismi. Z uvedeného dôvodu nie sme oprávnený poskytnúť odpoveď v časti identifikácie jednotlivých dodávateľov, resp. odpovedať na niektoré písmená pod otázkou číslo 3 nižšie“. Predloženú otázku nepovažuje za zodpovedanú, nakoľko žalovaný v liste odmietol uviesť identifikáciu dodávateľov (názov, sídlo, IČO) z dôvodu údajnej existencie záväzku žalovaného zachovávať mlčanlivosť voči tretím stranám. S názorom žalovaného sa nestotožňuje, nakoľko
- požadovaná informácia sa týka majetkových pomerov žalovaného,
- požadovaná informácia má pre neho ekonomický význam a je hospodárskeho charakteru,
- identifikácia zmluvnej strany nemôže byť predmetom mlčanlivosti voči akcionárovi ako osoby, ktorá má zákonné právo požadovať informácie a žalovaný je povinný takéto informácie poskytnúť a žalovanému ani jeho zmluvnej strane by nemohla žiadnym spôsobom vzniknúť ujma alebo škoda,
- preukázal vôľu zachovávať mlčanlivosť voči tretím osobám, preto poskytnutie takejto informácie nie je možné zo strany predstavenstva žalovaného odmietnuť. Na podporu svojho názoru poukázal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Obdo 26/2007 zo dňa 7.8.2008. 3. Ku každému dodávateľovi podľa predchádzajúcej otázky/žiadosti prosím uveďte bližšiu špecifikáciu: a. názov, sídlo a IČO, b. aké služby/produkty dodával v roku 2012, c. od kedy (dátum) trvá obchodná spolupráca,
d. do kedy (dátum) bude trvať obchodná spolupráca, e. zodpovedané, pričom v liste zle označené ako bod d, f. na základe koľkých zmlúv dochádza k takémuto plneniu, g. aký je obrat v EUR za rok 2012, h. aký je medziročný nárast/pokles obratu v EUR, i. aký je kumulovaný obrat v EUR od začiatku spolupráce, j. akým spôsobom a na základe akých kritérií došlo k vzniku obchodnej spolupráce (súťaž, priame zadanie a podobne), k. zodpovedané, pričom v liste zle označené ako bod j, l. jedná sa o spriaznenú osobu? Žalovaný v liste uviedol odpoveď: „Z podotázok uvedených pod otázkou č. 3 uvádzame odpovede v takom rozsahu, ako sme s ohľadom na našu povinnosť mlčanlivosti vyplývajúcu zo zmlúv oprávnení tieto poskytnúť“ Žalobca požadoval od žalovaného ku každému konkrétnemu dodávateľovi, s ktorým realizovala spoločnosť Slovnaft Petrochemicals, s.r.o. kumulovane obchodné transakcie za rok 2012 v objeme viac ako 1 mil. Žalovaný poskytol iba všeobecné informácie, ktoré nekorešpondovali s požiadavkou žalobcu, a preto ich nemožno považovať za zodpovedané. Žalovaný sa v liste odvolal na povinnosť zachovávať mlčanlivosť, avšak
- svoje tvrdenie nijako nepreukázal,
- nepreukázal, že táto povinnosť sa vzťahuje aj na žalobcu,
- že by mohla vzniknúť akákoľvek ujma alebo škoda na strane žalovaného, resp. tretej strany,
- neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by postupom podľa ust. § 180 Obch. zák. mohli zbaviť žalovaného splnenia svojej zákonnej povinnosti voči žalobcovi. Žalobca nepovažuje otázku predloženú na RVZ za zodpovedanú, nakoľko žalovaný v liste neuviedol žiadnu informáciu, ktorá by spĺňala požiadavku žalobcu čo do jeho informačnej základne. Žalobca sa s názorom žalovaného nestotožňuje, nakoľko
- požadovaná informácia sa týka majetkových pomerov žalovaného,
- požadovaná informácia má pre žalobcu ekonomický význam a je hospodárskeho charakteru,
- detailná štruktúra majetkových a hospodárskych údajov nemôže byť predmetom mlčanlivosti voči akcionárovi ako osoby, ktorá má zákonné právo požadovať informácie a žalovaný je povinný takéto informácie poskytnúť a žalovanému ani jeho zmluvnej strane by nemohla žiadnym spôsobom vzniknúť ujma alebo škoda,
- žalobca preukázal vôľu zachovávať mlčanlivosť voči tretím osobám, preto poskytnutie takejto informácie nie je možné zo strany predstavenstva žalovaného odmietnuť. K odberateľom spoločnosti Slovnaft Petrochemicals, s.r.o. 4. zodpovedané, 5. Uveďte prosím identifikáciu (názov, sídlo, IČO) odberateľov, ktorých obrat jednotlivo za rok 2012 dosiahol kumulovane za všetky jemu zrealizované obchodné transakcie objem viac ako 1 mil. EUR. Žalovaný v liste uviedol odpoveď: „.....Zmluvné vzťahy s týmito odberateľmi sú založené na základe písomných zmlúv, pričom dotknuté zmluvné vzťahy obsahujú ustanovenia o povinnostiach mlčanlivosti voči tretím stranám v súlade s platnými právnymi predpismi. Z uvedeného dôvodu nie sme oprávnený poskytnúť odpoveď v časti identifikácie jednotlivých odberateľov, resp. odpovedať na niektoré písmená pod otázkou číslo 6 nižšie“.
Žalobca nepovažuje predloženú otázku za zodpovedanú, nakoľko žalovaný v liste odmietol uviesť identifikáciu odberateľov (názov, sídlo, IČO) z dôvodu existencie záväzku žalovaného zachovávať mlčanlivosť voči tretím stranám. Žalobca sa s názorom žalovaného nestotožňuje, nakoľko
- požadovaná informácia sa týka majetkových pomerov žalovaného,
- požadovaná informácia má pre žalobcu ekonomický význam a je hospodárskeho charakteru,
- identifikácia zmluvnej strany nemôže byť predmetom mlčanlivosti voči akcionárovi ako osoby, ktorá má zákonné právo požadovať informácie a žalovaný je povinný takéto informácie poskytnúť a žalovanému ani jeho zmluvnej strane by nemohla žiadnym spôsobom vzniknúť ujma alebo škoda,
- preukázal vôľu zachovávať mlčanlivosť voči tretím osobám, preto poskytnutie takejto informácie nie je možné zo strany predstavenstva žalovaného odmietnuť. 6. Ku každému odberateľovi podľa predchádzajúcej otázky/žiadosti prosím uveďte bližšiu špecifikáciu: a. názov, sídlo a IČO, b. aké služby/produkty odoberal v roku 2012, c. od kedy (dátum) trvá obchodná spolupráca, d. do kedy (dátum) bude trvať obchodná spolupráca, e. zodpovedané, pričom v liste zle označené ako bod d, f. na základe koľkých zmlúv dochádza k takémuto plneniu, g. aký je obrat v EUR za rok 2012, h. aký je medziročný nárast/pokles obratu v EUR, i. aký je kumulovaný obrat v EUR od začiatku spolupráce, j. akým spôsobom a na základe akých kritérií došlo k vzniku obchodnej spolupráce (súťaž, priame zadanie a podobne), k. akým spôsobom sa vyhodnocuje primeranosť protiplnenia počas trvania obchodnej spolupráce, l. aká je hrubá predajná marža (v %) (výnosy - náklady) spoločnosti vo vzťahu k dodaným službám/ produktom, m. jedná sa o spriaznenú osobu? Žalovaný v liste uviedol odpoveď: Z podotázok uvedených pod otázkou č. 6 uvádzame odpovede v takom rozsahu, ako sme s ohľadom na našu povinnosť mlčanlivosti vyplývajúcu zo zmlúv oprávnení tieto poskytnúť:“ Žalobca požadoval od žalovaného ku každému konkrétnemu odberateľovi, s ktorým realizovala spoločnosť Slovnaft Petrochemicals, s.r.o. kumulovane obchodné transakcie za rok 2012 v objeme viac ako 1 mil. Žalovaný poskytol iba všeobecné informácie, ktoré nekorešpondovali s požiadavkou žalobcu, a preto ich nemožno považovať za zodpovedané. Žalovaný sa v liste odvolal na povinnosť zachovávať mlčanlivosť, avšak
- svoje tvrdenie nijako nepreukázal,
- nepreukázal, že táto povinnosť sa vzťahuje aj na žalobcu,
- že by mohla vzniknúť akákoľvek ujma alebo škoda na strane žalovaného, resp. tretej strany,
- neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by postupom podľa ust. § 180 Obch. zák. mohli zbaviť žalovaného splnenia svojej zákonnej povinnosti voči žalobcovi.
Žalobca nepovažuje otázku predloženú na RVZ za zodpovedanú, nakoľko žalovaný v liste neuviedol žiadnu informáciu, ktorá by spĺňala požiadavku žalobcu čo do jeho informačnej základne. Žalobca sa s názorom žalovaného nestotožňuje, nakoľko
- požadovaná informácia sa týka majetkových pomerov žalovaného,
- požadovaná informácia má pre žalobcu ekonomický význam a je hospodárskeho charakteru,
- detailná štruktúra majetkových a hospodárskych údajov nemôže byť predmetom mlčanlivosti voči akcionárovi ako osoby, ktorá má zákonné právo požadovať informácie a žalovaný je povinný takéto informácie poskytnúť a žalovanému ani jeho zmluvnej strane by nemohla žiadnym spôsobom vzniknúť ujma alebo škoda,
- žalobca preukázal vôľu zachovávať mlčanlivosť voči tretím osobám, preto poskytnutie takejto informácie nie je možné zo strany predstavenstva žalovaného odmietnuť. K bodu č. 4:
k dodávateľom spoločnosti SLOVNAFT 1. zodpovedané
2. Uveďte prosím identifikáciu (názov, sídlo, IČO) dodávateľov, ktorých obrat jednotlivo za rok 2012 dosiahol kumulovane za všetky ním zrealizované obchodné transakcie objem viac ako 5 mil. EUR. Žalovaný v lista uviedol odpoveď: „.....Zmluvné vzťahy s týmito dodávateľmi sú založené na základe písomných zmlúv, pričom dotknuté zmluvné vzťahy obsahujú ustanovenia o povinnostiach mlčanlivosti voči tretím stranám v súlade s platnými právnymi predpismi. Z uvedeného dôvodu nie sme oprávnený poskytnúť odpoveď v časti identifikácie jednotlivých odberateľov, resp. odpovedať na niektoré písmená pod otázkou číslo 3 nižšie“. Žalobca nepovažuje otázku predloženú na RVZ za zodpovedanú, nakoľko žalovaný v liste odmietol uviesť identifikáciu odberateľov (názov, sídlo, IČO) z dôvodu údajnej existencie záväzku žalovaného zachovávať mlčanlivosť voči tretím stranám. S názorom žalovaného sa nestotožňuje, nakoľko
- požadovaná informácia sa týka majetkových pomerov žalovaného,
- požadovaná informácia má pre neho ekonomický význam a je hospodárskeho charakteru,
- identifikácia zmluvnej strany nemôže byť predmetom mlčanlivosti voči akcionárovi ako osoby, ktorá má zákonné právo požadovať informácie a žalovaný je povinný takéto informácie poskytnúť a žalovanému ani jeho zmluvnej strane by nemohla žiadnym spôsobom vzniknúť ujma alebo škoda,
- preukázal vôľu zachovávať mlčanlivosť voči tretím osobám, preto poskytnutie takejto informácie nie je možné zo strany predstavenstva žalovaného odmietnuť. 3. Ku každému dodávateľovi podľa predchádzajúcej otázky/žiadosti prosím uveďte bližšiu špecifikáciu: a. názov, sídlo a IČO, a. aké služby/produkty dodával v roku 2012, b. od kedy (dátum) trvá obchodná spolupráca, c. do kedy (dátum) bude trvať obchodná spolupráca, d. zodpovedané, e. na základe koľkých zmlúv dochádza k takémuto plneniu,
f. aký je obrat v EUR za rok 2012, g. aký je medziročný nárast/pokles obratu v EUR, h. aký je kumulovaný obrat v EUR od začiatku spolupráce, i. akým spôsobom a na základe akých kritérií došlo k vzniku obchodnej spolupráce (súťaž, priame zadanie a podobne), j. zodpovedané, k. jedná sa o spriaznenú osobu? Žalovaný v liste uviedol odpoveď: „Z podotázok uvedených pod otázkou č. 6 uvádzame odpovede v takom rozsahu, ako sme s ohľadom na našu povinnosť mlčanlivosti vyplývajúcu zo zmlúv oprávnení tieto poskytnúť:“ Žalobca požadoval od žalovaného ku každému konkrétnemu odberateľovi, s ktorým realizoval žalovaný kumulovane obchodné transakcie za rok 2012 v objeme viac ako 5 mil. Žalovaný poskytol iba všeobecné informácie, ktoré nekorešpondovali s požiadavkou žalobcu, a preto ich nemožno považovať za zodpovedané. Žalovaný sa v liste odvolal na povinnosť zachovávať mlčanlivosť, avšak
- svoje tvrdenie nijako nepreukázal,
- nepreukázal, že táto povinnosť sa vzťahuje aj na žalobcu,
- že by mohla vzniknúť akákoľvek ujma alebo škoda na strane žalovaného, resp. tretej strany,
- neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by postupom podľa ust. § 180 Obch. zák. mohli zbaviť žalovaného splnenia svojej zákonnej povinnosti voči žalobcovi. Žalobca nepovažuje otázku predloženú na RVZ za zodpovedanú, nakoľko žalovaný v liste neuviedol žiadnu informáciu, ktorá by spĺňala požiadavku žalobcu čo do jeho informačnej základne. Žalobca sa s názorom žalovaného nestotožňuje, nakoľko
- požadovaná informácia sa týka majetkových pomerov žalovaného,
- požadovaná informácia má pre žalobcu ekonomický význam a je hospodárskeho charakteru,
- detailná štruktúra majetkových a hospodárskych údajov nemôže byť predmetom mlčanlivosti voči akcionárovi ako osoby, ktorá má zákonné právo požadovať informácie a žalovaný je povinný takéto informácie poskytnúť a žalovanému ani jeho zmluvnej strane by nemohla žiadnym spôsobom vzniknúť ujma alebo škoda,
- žalobca preukázal vôľu zachovávať mlčanlivosť voči tretím osobám, preto poskytnutie takejto informácie nie je možné zo strany predstavenstva žalovaného odmietnuť. K odberateľom spoločnosti SLOVNAFT 4. zodpovedané
5. Uveďte prosím identifikáciu (názov, sídlo, IČO) odberateľov, ktorých obrat jednotlivo za rok 2012 dosiahol kumulovane za všetky jemu zrealizované obchodné transakcie objem viac ako 5 mil. EUR. Žalovaný v lista uviedol odpoveď: „.....Zmluvné vzťahy s týmito odberateľmi sú založené na základe písomných zmlúv, pričom dotknuté zmluvné vzťahy obsahujú ustanovenia o povinnostiach mlčanlivosti voči tretím stranám v súlade s platnými právnymi predpismi. Z uvedeného dôvodu nie sme oprávnený poskytnúť odpoveď v časti identifikácie jednotlivých odberateľov, resp. odpovedať na niektoré písmená pod otázkou číslo 6 nižšie“. Žalobca nepovažuje otázku predloženú na RVZ za zodpovedanú, nakoľko žalovaný v liste odmietol uviesť identifikáciu odberateľov (názov, sídlo, IČO) z dôvodu existencie záväzku
žalovaného zachovávať mlčanlivosť voči tretím stranám. S názorom žalovaného sa nestotožňuje, nakoľko
- požadovaná informácia sa týka majetkových pomerov,
- má pre neho ekonomický význam a je hospodárskeho charakteru,
- identifikácia zmluvnej strany nemôže byť predmetom mlčanlivosti voči akcionárovi ako osoby, ktorá má zákonné právo požadovať informácie a žalovaný je povinný takéto informácie poskytnúť a žalovanému ani jeho zmluvnej strane by nemohla žiadnym spôsobom vzniknúť ujma alebo škoda,
- preukázal vôľu zachovávať mlčanlivosť voči tretím osobám, preto poskytnutie takejto informácie nie je možné zo strany predstavenstva žalovaného odmietnuť. 6. Ku každému odberateľovi podľa predchádzajúcej otázky/žiadosti prosím uveďte bližšiu špecifikáciu: a. názov, sídlo a IČO, a. aké služby/produkty odoberal v roku 2012, b. od kedy (dátum) trvá obchodná spolupráca, c. do kedy (dátum) bude trvať obchodná spolupráca, d. zodpovedané, e. na základe koľkých zmlúv dochádza k takémuto plneniu, f. aký je obrat v EUR za rok 2012, g. aký je medziročný nárast/pokles obratu v EUR, h. aký je kumulovaný obrat v EUR od začiatku spolupráce, i. akým spôsobom a na základe akých kritérií došlo k vzniku obchodnej spolupráce (súťaž, priame zadanie a podobne), j. zodpovedané, k. aká je hrubá predajná marža (v %) (výnosy - náklady) spoločnosti vo vzťahu k dodaným službám/ produktom, l. jedná sa o spriaznenú osobu? Žalovaný v liste uviedol odpoveď: „Z podotázok uvedených pod otázkou č. 6 uvádzame odpovede v takom rozsahu, ako sme s ohľadom na našu povinnosť mlčanlivosti vyplývajúcu zo zmlúv oprávnení tieto poskytnúť:“ Žalobca požadoval od žalovaného ku každému konkrétnemu odberateľovi, s ktorým realizoval žalovaný kumulovane obchodné transakcie za rok 2012 v objeme viac ako 5 mil. Žalovaný poskytol iba všeobecné informácie, ktoré nekorešpondovali s požiadavkou žalobcu, a preto ich nemožno považovať za zodpovedané. Žalovaný sa v liste odvolal na povinnosť zachovávať mlčanlivosť, avšak
- svoje tvrdenie nijako nepreukázal,
- nepreukázal, že táto povinnosť sa vzťahuje aj na žalobcu,
- že by mohla vzniknúť akákoľvek ujma alebo škoda na strane žalovaného, resp. tretej strany,
- neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by postupom podľa ust. § 180 Obch. zák. mohli zbaviť žalovaného splnenia svojej zákonnej povinnosti voči žalobcovi. Žalobca nepovažuje otázku predloženú na RVZ za zodpovedanú, nakoľko žalovaný v liste neuviedol žiadnu informáciu, ktorá by spĺňala požiadavku žalobcu čo do jeho informačnej základne. Žalobca sa s názorom žalovaného nestotožňuje, nakoľko
- požadovaná informácia sa týka majetkových pomerov,
- má pre žalobcu ekonomický význam a je hospodárskeho charakteru,
- detailná štruktúra majetkových a hospodárskych údajov nemôže byť predmetom mlčanlivosti voči akcionárovi ako osoby, ktorá má zákonné právo požadovať informácie a žalovaný je povinný takéto
informácie poskytnúť a žalovanému ani jeho zmluvnej strane by nemohla žiadnym spôsobom vzniknúť ujma alebo škoda,
- žalobca preukázal vôľu zachovávať mlčanlivosť voči tretím osobám, preto poskytnutie takejto informácie nie je možné zo strany predstavenstva žalovaného odmietnuť. Žalobca odoslal e-mailom dňa 15.5.2013 na adresu žalovaného list, ktorý súčasne odovzdal aj na poštovú prepravu, v ktorom vysvetlil žalovanému nesúhlasné stanovisko k odpovediam uvedeným v liste a vyzval ho na znovu zodpovedanie predložených otázok, avšak žalovaný v lehote do 17.5.2013 tak neurobil, a preto bol nútený sa domáhať svojich práv na informáciu touto cestou, a síce podaním tohto žalobného návrhu. V predmetnej odpovedi zo dňa 17.5.2015 sa žalobca navyše zaviazal, že aj napriek údajnej existencii zachovávania mlčanlivosti zo strany žalovaného bude zachovávať mlčanlivosť vo vzťahu nemu poskytnutých informácií voči tretím osobám. Predstavenstvo žalovaného na RVZ neodmietlo žalobcovi poskytnúť informácie. Žalobca sa až následne na základe listu dozvedel, že nie všetky otázky mu boli zodpovedané. Žalobca sa tak ako akcionár nemohol domáhať v zmysle ust. § 180 ods. 4 Obch. zák. priamo na rokovaní RVZ u dozornej rady, aby zaviazala predstavenstvo zodpovedať otázky žalobcovi. Napriek tomu, musí byť žalobcovi ako akcionárovi žalovaného zachované právo domáhať sa, aby súd uložil povinnosť žalovanému ako akciovej spoločnosti dodatočne poskytnúť akcionárovi požadované informácie pri kumulatívnom splnení nasledovných podmienok, ktoré v zmysle Obchodného zákonníka splnil, resp. mohol splniť: 1. Akcionár na valnom zhromaždení o poskytnutie informácie požiadal 2. Informácia súvisí s predmetom rokovania valného zhromaždenia 3. Predstavenstvo na valnom zhromaždení neodmietlo požadovanú informáciu poskytnúť, ale až na základe listu 4. Dozorná rada nemohla prijať rozhodnutie na RVZ, či súhlasí alebo nesúhlasí s poskytnutím informácie, pretože predstavenstvo na rokovaní RVZ neodmietlo poskytnúť informácie 5. Akcionár v prekluzívnej lehote uplatnil právo na poskytnutie informácie na súde Ad 1.: Právo na informácie a vysvetlenia má každý akcionár bez ohľadu na váhu svojich hlasov. V zmysle ust. § 180 ods. 3 Obch. zák. predstavenstvo poskytuje akcionárovi informácie a vysvetlenia, pokiaľ o ne akcionár požiada na valnom zhromaždení. Žalobca na RVZ pri prerokovávaní bodu 3 a 4 programu RVZ požiadal o poskytnutie informácií o obchodných prípadoch žalovaného a o jeho majetkových pomeroch. Ad 2.: V zmysle ust. § 180 ods. 3 Obch. zák. predstavenstvo je povinné poskytnúť akcionárovi len také informácie, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia a sú podkladom pre kvalifikované rozhodovanie akcionára na valnom zhromaždení. Uvedený názor potvrdzuje aj právna teória, podľa ktorej: „Akcionár nemá právo na akékoľvek informácie a vysvetlenia, ale iba na také, ktoré majú alebo môžu mať určitý vzťah k predmetu rokovania valného zhromaždenia, súvisia s ním a akcionár ich potrebuje na to, aby mal dostatok informácií, ktoré potrebuje pre prijímanie rozhodnutí na valnom zhromaždení.“ Predmetom RVZ bolo schválenie riadnej individuálnej účtovnej závierky za obchodný rok 2012 a otázky predložené žalobcom boli iba podrobnejšieho charakteru k jednotlivým predloženým údajom riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2012. Z vyššie uvedeného vyplýva, že informácie o obchodných prípadoch jednoznačne súviseli. Okrem toho Obchodný zákonník v ust. § 180 ods. 4 výslovne uvádza, že predstavenstvo nie je oprávnené odmietnuť poskytnutie informácie týkajúcej sa hospodárenia a majetkových pomerov
spoločnosti. Ako už uviedol v predchádzajúcom texte žaloby, informácie o obchodných prípadoch sú informáciami o majetku, pohľadávkach a záväzkoch žalovaného, t.j. o majetkových pomeroch a hospodárení žalovaného, z čoho vyplýva, že predstavenstvo nebolo oprávnené odmietnuť ich poskytnutie. Ad 3. a 4.: Právo akcionára domáhať sa, aby súd uložil akciovej spoločnosti povinnosť na dodatočné poskytnutie požadovanej informácie podmieňuje ust. § 180 ods. 4 Obch. zák. rozhodnutím predstavenstva o odmietnutí poskytnutia informácie a následným nesúhlasom dozornej rady s poskytnutím informácie. Predstavenstvo na RVZ však žalobcovi neodmietlo poskytnúť informácie týkajúce sa tu uvedených otázok. Predstavenstvo až následne informovalo žalobcu o tom, že nezodpovie uvedené otázky, najmä z dôvodov o zachovaní mlčanlivosti. Žalobca preto nemohol požiadať dozornú radu na rokovaní RVZ o rozhodnutie o uložení povinnosti predstavenstvu poskytnúť informácie k predmetným otázkam, pretože Obchodný zákonník prikazuje akcionárovi žiadať dozornú radu o zaviazanie/nezaviazanie predstavenstva k zodpovedaniu uvedených otázok iba v prípade, ak na RVZ predstavenstvo odmietne zodpovedať otázky položené žalobcom, to však nie je tento prípad.
Ad 5.: V zmysle ust. § 180 ods. 6 Obch. zák. akcionár je oprávnený domáhať sa, aby súd uložil povinnosť akciovej spoločnosti poskytnúť požadované informácie v jednomesačnej prekluzívnej lehote, ktorá plynie od konania valného zhromaždenia, na ktorom akcionár požiadal o poskytnutie informácie. RVZ sa konalo dňa 19.4.2013. Žalobca podáva túto žalobu telefaxom dňa 17.5.2013 a najneskôr do troch dní predloží súdu aj originál žaloby. Žalobca teda podáva žalobu pred skončením jednomesačnej prekluzívnej lehoty, z čoho vyplýva, že žalobu podáva včas.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.
Dňa 19.4.2013 o 11,00 hod. sa konalo v sídle žalovaného riadne valné zhromaždenie žalovaného s programom: 1. Otvorenie; 2. Voľba predsedu riadneho valného zhromaždenia, zapisovateľa, overovateľov a osôb poverených sčítaním hlasov; 3. Prerokovanie výročnej správy, schválenie riadnej individuálnej účtovnej závierky, návrhu na úhradu strát za rok 2012 ako aj návrhu na vysporiadanie neuhradených strát minulých období spoločnosti Slovnaft Petrochemicals, s.r.o., ktorá zanikla zlúčením so spoločnosťou SLOVNAFT, a.s. s účinnosťou k 1.1.2013; 4. Prerokovanie výročnej správy, správa dozornej rady, schválenie riadnej individuálnej a konsolidovanej účtovnej závierky spoločnosti SLOVNAFT, a.s. za rok 2012, návrhu na rozdelenie zisku a pravidiel pre výplatu dividend; 5. Schválenie zmien stanov spoločnosti; 6. Odvolanie členov predstavenstva spoločnosti, voľba členov predstavenstva spoločnosti; 7. Odvolanie člena dozornej rady spoločnosti, voľba člena dozornej rady spoločnosti; 8. Schválenie audítora spoločnosti na rok 2013; 9. Záver. Zo zápisnice z tohto RVZ vyplýva, že v rámci bodu 3 žalobca požiadal o zodpovedanie otázok, ktoré vzhľadom na ich rozmanitosť a rozsiahlosť zhrnul v písomnej podobe a odovzdal predsedovi RVZ a požiadal o zaslanie písomnej odpovede. K uvedenému je v zápisnici zaznamenané: Pán predseda RVZ uviedol, že predmetný list/žiadosť akcionára zo dňa 19.4.2013 s názvom „Požiadavka akcionára o poskytnutie informácií týkajúcich sa prerokovávaných záležitostí valného zhromaždenia spoločnosti SLOVNAFT, a.s. (ďalej len „SLOVNAFT“) konaného dňa 19.4.2013“ sa stane súčasťou zápisnice a vedenie Spoločnosti bude na túto písomnú žiadosť akcionára v zákonom stanovenej lehote reagovať. V rámci bodu 4. žalobca požiadal o zodpovedanie otázok podľa predloženej písomnej požiadavky, ktoré zahŕňajú takmer
identické otázky, ako predložil pri bode 3. programu. Súčasne však hodnotový limit pri otázkach č. 2 a 5 uvedených vo svojej písomnej požiadavke po prehodnotení navýšil na 5.000.000,- eur, čo vyznačil aj vo svojom písomnom podaní. K uvedenému je v zápisnici zaznamenané: Predseda RVZ uviedol, že pri poskytovaní spätnej väzby bude Spoločnosť postupovať rovnako, ako to bolo uvedené pri bode 3 programu a predmetný list akcionára zo dňa 19.4.2013 bude tvoriť prílohu č. 4 tejto zápisnice. Žalovaný na tieto požiadavky žalobcu odpovedal listom zo dňa 6.5.2013. Žalobca nepovažoval odpovede za postačujúce a listom zo dňa 15.5.2016 opätovne požiadal žalovaného o odpovede na nedostatočne, resp. vôbec nezodpovedané otázky. Na túto žiadosť žalovaný reagoval listom zo dňa 21.5.2013, v ktorom žalobcovi oznámil, že poskytnuté informácie považuje za pravdivé a úplné. Dňa 11.3.2013 bola audítorskou spoločnosťou Ernst & Young Slovakia, spol. s r.o. vypracovaná Účtovná závierka žalovaného za rok končiaci 31. decembra 2012, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú poznámky. V notárskej zápisnici N 867/2012, Nz 40816/2012, NCRls 41598/2012 zo dňa 31.10.2012 bola spísaná Zmluva o zlúčení medzi žalovaným a spoločnosťou Slovnaft Petrochemicals, s.r.o.
Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 14.7.2014 k žalobe uviedol, že predstavenstvo žalovaného riadne poskytlo žalobcovi ním požadované informácie a to spôsobom, ako to vyplýva z ustanovenia § 180 Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že žalobca subjektívne nepokladá svoje otázky za dostatočne zodpovedaná nič nemení na tom, že relevantné informácie, ktoré žiadal mu boli poskytnuté v zmysle ustanovení zákona. Okrem toho boli žalobcovi poskytnuté všetky informácie, ktoré mali vzťah k predmetu rokovania daného valného zhromaždenia a teda žalobca mal jednoznačne dostatok informácií k tomu, aby mohol prijímať rozhodnutia na danom valnom zhromaždení. Žalobu preto považuje za neopodstatnenú a nedôvodnú. Žalobca požadoval, aby mu predstavenstvo zodpovedalo otázky týkajúce sa spoločnosti Slovnaft Petrochemicals, s.r.o. a spoločnosti SLOVNAFT, a.s. Išlo o otázky jednak k dodávateľom týchto spoločností a jednak k odberateľom týchto spoločností. V rámci týchto otázok žalobca požadoval informácie o ich názve, sídle, IČO, druhu dodávaných/odoberaných služieb a produktov, času obchodnej spolupráce, právneho titulu obchodnej spolupráce a plnenia, obratu, medziročného nárastu/poklesu
obratu, kumulatívnom obrate, objeme dodávok, o kritériách, na základe ktorých došlo k vzniku obchodnej spolupráce, o spôsobe vyhodnocovania primeranosti protiplnenia, a či sa jedná o spriaznenú osobu. Listom zo dňa 6.5.2013 predstavenstvo žalovaného poskytlo odpovede na ním zadané otázky. Žalobca na tento list reagoval listom zo dňa 15.5.2013, v ktorom v podstate uvádza, že nesúhlasí so spôsobom zodpovedania niektorých otázok, pretože má za to, že všetky jeho otázky sa týkali výlučne hospodárenia a majetkových pomerov žalovaného a preto nebolo možné pri ich zodpovedaní uplatniť potrebu zachovania mlčanlivosti o obchodnom tajomstve. Žalovaný reagoval na tento druhý list žalobcu listom zo dňa 21.5.2013, v ktorom žalobcovi ozrejmil, že všetky informácie týkajúce sa hospodárenia a majetkových pomerov predmetných spoločností mal k dispozícii, pravdivosť a správnosť týchto informácií bola overená a potvrdená aj audítorom. Žalovaný súčasne oznámil žalobcovi, že v prípade povinnosti zachovania mlčanlivosti je oprávnený informácie neposkytnúť. Žalovaný zároveň umožnil žalobcovi nahliadnuť do príslušných interných riadiacich aktov, podľa ktorých postupuje pri uzatváraní zmlúv so svojimi zmluvnými partnermi.
Žalovaný uvedenú ponuku aj využil a do predmetných interných predpisov žalovaného aj nahliadol. Všetka uvedená komunikácia medzi žalobcom a žalovaným preukazuje, že žalovaný riadne vyšiel v ústrety požiadavkám žalobcu, žalovaný neodmietol žalobcovi poskytnúť žiadne informácia potrebné k jeho rozhodovaniu na valnom zhromaždení a neodmietol žalobcovi poskytnúť ani žiadne informácie týkajúce sa hospodárenia a majetkových pomerov spoločnosti. Žalovaný má za to, že žalobcovi poskytnuté odpovede obsahujú dostatočné, pravdivé a úplné informácie a vysvetlenia k danému predmetu rokovania riadne valného zhromaždenia žalovaného. Predstavenstvo v plnej miere zohľadnilo právo žalobcu, ako akcionára na poskytnutie informácií potrebných na prijímanie jeho rozhodnutí na valnom zhromaždení. Všetky informácie, ktoré sú pre akcionárov spoločnosti potrebné k rozhodovaniu na riadnom valnom zhromaždení boli akcionárom poskytnuté vo výročnej správe ako aj v individuálnej a konsolidovanej účtovnej závierke spoločnosti, ktoré boli prístupné akcionárom 30 dní pred konaním riadneho valného zhromaždenia. Individuálna účtovná závierka bola riadne auditovaná nezávislým audítorom, spoločnosťou Ernst & Young Slovakia, spol. s r.o., ktorá k ich obsahu nemala výhrady a vyjadrila sa, že individuálna účtovná závierka spoločnosti poskytuje pravdivý a verný obraz finančnej situácie spoločnosti k 31.12.2012 a výsledku jej hospodárenia a peňažné toky k uvedenému dátumu sú v súlade s Medzinárodnými štandardami finančného výkazníctva prijatými v EÚ. Uvedené znamená, že informácie uvedené vo výročnej správe ako aj v individuálnej a konsolidovanej účtovnej závierke boli skutočné a pravdivé, a poskytovali teda akcionárom skutočný a pravdivý obraz o hospodárení a majetkových pomeroch predmetných spoločností. Všetci akcionári mali verný obraz o hospodárení a majetkových pomeroch predmetných spoločností. Okrem vyššie uvedeného je potrebné pripomenúť, že podľa § 180 ods. 4 Obchodného zákonníka poskytnutie informácie sa môže odmietnuť, iba ak by sa jej poskytnutím porušil zákon alebo ak zo starostlivého posúdenia obsahu informácie vyplýva, že jej poskytnutie by mohlo spôsobiť spoločnosti alebo ňou ovládanej spoločnosti ujmu; nemožno odmietnuť poskytnúť informácie týkajúce sa hospodárenia a majetkových pomerov spoločnosti. Predstavenstvo v súlade so svojou zákonnou povinnosťou (§ 194 ods. 5 Obch. zák.) zachovalo mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach tvoriacich jej obchodné tajomstvo, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy. Toto vyplýva aj z rozhodovacej praxe súdov, ktoré zastávajú názor, že poskytnutie informácií o obchodných partneroch a zmluvách s nimi uzavretých akcionárom spoločnosti v rozsahu, ktorý žalobca žiadal by znamenalo odkrytie informácií, ktoré majú dôverný charakter, sú predmetom obchodného tajomstva a mlčanlivosti, a preto by ich poskytnutie aj akcionárovi spoločnosti mohlo privodiť spoločnosti vznik ujmy. Niektoré žalobcom požadované informácie nie sú v obchodných stykoch bežne dostupné a žalovaný ako podnikateľ má záujem na ich utajení, ktoré zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje. Za informácie tohto druhu sú považované aj zoznamy odberateľov, dodávateľov, veriteľov a dlžníkov, údaje o obstaraní, scudzení hmotného majetku, o pôžičkách a úveroch, čo sú podľa názoru súdov informácie, ktoré má právo spoločnosť ako podnikateľ poskytnúť aj akcionárovi spoločnosti, nakoľko tým hrozí ich zverejnenie. Tak zo žalobcom, ako aj zo žalovaným predložených dôkazov vyplýva, že žalobcovi boli jeho otázky riadne zodpovedané a to spôsobom a v medziach ako to ustanovujú právne predpisy. Skutočnosť, že žalobca subjektívne nepokladá svoje otázky za dostatočne zodpovedané nič
nemení na tom, že relevantné informácie, ktoré žiadal, mu boli poskytnuté v zmysle ustanovení zákona. Okrem toho boli žalobcovi poskytnuté všetky informácie, ktoré mali vzťah k predmetu rokovania daného valného zhromaždenia a teda žalobca mal dostatok informácií k tomu, aby mohol prijímať rozhodnutia na danom valnom zhromaždení. Všetci akcionári mali verný a pravdivý obraz o hospodárení a majetkových pomeroch predmetných spoločností potvrdený aj audítorom. Z uvedeného vyplýva, že nedošlo k žiadnemu porušeniu práv žalobcu ako akcionára žalovaného.
Právny zástupca žalobcu k veci uviedol, že žalobca ako drobný akcionár žalovaného sa v tomto konaní dožaduje uloženia povinnosti žalovanému ako akciovej spoločnosti poskytnúť mu úplné a pravdivé informácie týkajúce sa jeho hospodárenia a majetkových pomerov. V priebehu dokazovania bolo nesporne preukázané písomnými dôkazmi, že žalobca požiadal na valnom zhromaždení predpísaným spôsobom o poskytnutie informácií, ktoré súviseli s predmetom rokovania valného zhromaždenia. Bolo tiež preukázané, že predstavenstvo odporcu v liste datovanom dňa 6.5.2013 neposkytlo žalobcovi úplné a pravdivé informácie. Žalovaný síce vo svojom vyjadrení zo dňa 14.7.2014 tvrdil, že žalobcovi boli jeho otázky riadne zodpovedané, avšak v konaní nepredložil žiadny písomný dôkaz, ktorý by túto skutočnosť preukazoval. Prípadné neposkytnutie úplnej či pravdivej informácie je potrebné považovať za odmietnutie poskytnutia informácie. Predstavenstvo žalovaného odmietlo žalobcovi poskytnúť informácie, pričom tento postup bol v rozpore so zákonom, nakoľko: 1) predstavenstvo neprijalo o odmietnutí poskytnutia informácie počas rokovania valného zhromaždenia žiadne rozhodnutie, hoci podľa ustanovenia § 180 ods. 4 môže relevantným spôsobom odmietnuť poskytnutie informácie jedine týmto postupom. Žalovaný nepreukázal, že by predstavenstvo počas rokovania valného zhromaždenia prijalo rozhodnutie o odmietnutí poskytnutia informácie, ani skutočnosť, že by žalobcovi bolo prijatie takéhoto rozhodnutia oznámené. Z uvedeného dôvodu nežiadal žalobca ani dozornú radu o rozhodnutie, že je predstavenstvo povinné požadované informácie poskytnúť. 2) predstavenstvo neposkytlo úplné a pravdivé informácie týkajúce sa hospodárenia a majetkových pomerov, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 180 ods. 4 prvá veta, časť za bodkočiarkou. Dikcia zákona nepripúšťa výnimku z tohto ustanovenia (...nemožno odmietnuť...). 3) ak by sa aj niektorá žalobcom požadovaná informácia netýkala priamo hospodárenia a majetkových pomerov, tak by jej poskytnutie mohlo predstavenstvo odmietnuť iba vtedy a len vtedy, ak by sa jej poskytnutím porušil zákon alebo poskytnutie by mohlo spôsobiť škodu spoločnosti alebo ňou ovládanej spoločnosti. Poskytnutím žiadnej z požadovaných informácií by sa neporušil zákon, resp. žalovaný nepreukázal v konaní, aká zákonná prekážka mala brániť poskytnutiu požadovaných informácií. Pokiaľ ide o možné spôsobenie škody spoločnosti, resp. ňou ovládanej (zákonodarca nemá na mysli aj ovládajúcu či inak spriaznenej) spoločnosti - tak toto nebezpečenstvo nie je možné posudzovať subjektívne. Predstavenstvo musí vedieť takéto odmietnutie aj zdôvodniť, nestačí len všeobecný odkaz na možnosť vzniku škody. V tejto súvislosti poukázal aj na platnú právnu úpravu a to ustanovenie § 271 ods. 1 Obch. zák. Toto ustanovenie hovorí o zákaze vo vzťahu k tretej osobe. Akcionár spoločnosti nemôže byť bez ďalšieho automaticky považovaný za „tretiu osobu“. Plénum akcionárov tvorí najvyšší orgán akciovej spoločnosti. Zákonodarca priamo explicitne ukladá predstavenstvu povinnosti poskytovať tomuto orgánu informácie
- a to úplné a pravdivé. Zákonodarca tiež
výslovne zakazuje odmietnutie poskytnutia informácií, ktoré sa týkajú hospodárenia a majetkových pomerov spoločnosti. Z uvedeného dôvodu musia strany pri rokovaní a uzatváraní akýchkoľvek zmlúv s akciovou spoločnosťou (tak ako s akoukoľvek inou právnou entitou) počítať s tým, že takýto zmluvný partner má svoje vlastné orgány tvorené konkrétnymi subjektmi s právom oboznamovať sa s konkrétnymi informáciami a že má povinnosť v zmysle zákona informácie aj poskytovať určitým subjektom (medzi ktoré patria aj akcionári). Akcionára teda z tohto hľadiska nie je možné považovať za tretiu osobu (takisto, ako ňou nebude člen predstavenstva alebo člen dozornej rady či audítor poverený vykonaním auditu spoločnosti). Osobitné postavenie akcionára možno ilustrovať napr. aj ustanovením § 178 ods. 7 Obch. zák., kde zákonodarca výslovne ukladá akcionárovi povinnosť mlčanlivosti. Predstavenstvo odporcu ako akciovej spoločnosti porušilo jeho práva na poskytnutie úplných a pravdivých informácií týkajúcich sa hospodárenia a majetkových pomerov spoločnosti. Znemožnilo mu oboznámiť sa s relevantnými informáciami, ktoré požadoval v snahe o kontrolu a verifikáciu transakcií
žalovaného so spriaznenými osobami, aby sa presvedčil, či orgány spoločnosti pri výkone svojej pôsobnosti skutočne dbajú výlučne na záujmoch spoločnosti a či neuprednostňujú záujmy majoritného akcionára alebo tretích osôb a majoritným akcionárom majetkovo či inak prepojených Žalovaný je ovládanou spoločnosťou. Majoritný akcionár presadzuje svoje záujmy cez svojich nominantov - členov orgánov spoločnosti. Predstavenstvo odporcu otvorene priznáva, že „V prípade zmlúv uzatváraných so spoločnosťami patriacimi do Skupiny MOL išlo o optimalizáciu výroby a dodávok na skupinovej úrovni.“ (citovaná písomná odpoveď predstavenstva zo dňa 6.5.2013) Predstavenstvo spoločnosti zároveň explicitne priznáva aj to, že jej majoritný akcionár má prístup ku všetkým informáciám bez akéhokoľvek obmedzenia. Vyplýva to napríklad aj z už citovanej písomnej odpovede predstavenstva zo dňa 6.5.2013 str. 3/6 posledná veta v ods. ad j.). Ide o zjavnú diskrimináciu niektorých akcionárov. Majoritný akcionár má prístup ku všetkým informáciám a manažuje hospodárenie a nakladanie s majetkom odporcu tak, ako to vyhovuje jeho záujmom (čo sa označuje pojmom „optimalizácia na skupinovej úrovni Skupiny MOL“). Iní akcionári prístup k informáciám nemajú a tým sú zbavení možnosti kontroly, či „optimalizácia na skupinovej úrovni Skupiny MOL“ nie je pre odporcu samotného nevýhodná, t.j. či členovia predstavenstva skutočne dôsledne dodržiavajú povinnosti uložené v ustanovení § 194 ods. 5 Obch. zák. Z uvedeného dôvodu je požiadavka žalobcu na poskytnutie informácií potrebných na posúdenie obvyklosti transakcií medzi spriaznenými osobami plne oprávnená. Navyše, ak tieto informácie boli poskytnuté inému akcionárovi (majoritnému) bez obmedzenia. Žalobca má právo, aby s ním žalovaný zaobchádzal rovnako, nesmie byť diskriminovaný, nakoľko takýto postup by bol v rozpore s kogentným ustanovením § 176b ods. 2 Obch. zák., podľa ktorého spoločnosť musí zaobchádzať za rovnakých podmienok so všetkými akcionármi rovnako.
Právny zástupca žalovaného k veci uviedol, že zo strany žalobcu má byť navodený dojem, že mu žalovaný neposkytol informácie. Toto však nie je pravda, keďže to vyvracia sám žalobca a samotné listinné dôkazy založené v súdnom spise. Žalobca tvrdí, že predstavenstvo sa rozhodlo nesprístupniť informácie a malo o tom rozhodnúť. Toto však nie je pravda, ako to vyplýva aj z dôkazov, a predstavenstvo vôbec neodmietlo poskytnúť žalobcovi informácie, ale naopak, predseda valného zhromaždenia skonštatoval, že predmetný list - žiadosť žalobcu sa stane súčasťou zápisnice a vedenie bude v zákonom stanovenej lehote
reagovať. Je to zachytené pri každom bode valného zhromaždenia (strana 5 a strana 8 zápisnice z VZ). Jednoznačne to preukazuje, že predstavenstvo malo od prvej chvíle vôľu poskytnúť žalobcovi požadované informácie. Odmieta tvrdenie žalobcu, že by mu boli odmietnuté informácie a nie je pravda, že by predstavenstvo odmietlo poskytnúť informácie na valnom zhromaždení. Žalobca požadoval, aby mu predstavenstvo zodpovedalo otázky týkajúce sa spoločnosti Slovnaft Petrochemical a Slovnaft, a.s., išlo o otázky jednak o dodávateľoch a odberateľoch týchto spoločností,. V rámci týchto otázok žalobca požadoval informácie o ich názve, sídle, IČO, druhu dodávaných alebo odoberaných produktov a služieb, času obchodnej spolupráce, právneho titulu obchodnej spolupráce, plnenia obratu medziročného nárastu alebo poklesu obratu, kumulatívnom obrate, objeme dodávok, kritériách, na základe ktorých došlo k vzniku obchodnej spolupráce, o spôsobe vyhodnocovania primeranosti protiplnenia a či sa jedná o spriaznenú osobu. Predmetom rokovania valného zhromaždenia bolo schvaľovanie účtovnej závierky spoločnosti Slovnaft Petrochemicals a spoločnosti Slovnaft, a.s. Predstavenstvo po tomto valnom zhromaždení listom poskytlo žalobcovi všetky informácie ním požadované, ktoré súviseli s predmetom rokovania tohto valného zhromaždenia. Zákon presne vymedzuje rozsah informácii, na ktoré má akcionár spoločnosti nárok. Tento rozsah vyplýva z § 180 ods. 3 Obch. zákonníka. Z listinných dôkazov, ako aj zo samotného prednesu, resp. výpovede žalobcu vyplýva, že všetky tieto informácie mu boli poskytnuté. Ide o objektívnu skutočnosť, ktorú nijak nemôže zmeniť nejaký subjektívny pocit žalobcu o týchto informáciách. Žalovaný vôbec nespochybňuje práva akcionárov, ale pri pohľade na tieto práva treba vychádzať z povahy akciových spoločností a práve táto ich povaha determinuje samotný rozsah a výklad práv akcionárov. Akciová spoločnosť je typická kapitálová spoločnosť, kde vzťah akcionára v spoločnosti je oveľa neosobnejší, chladnejší ako v osobných spoločnostiach. Práve tento charakter akciových spoločností odzrkadľuje zákonodarca aj v ustanoveniach celého Obchodného zákonníka vrátane úpravy práv a vzťahov akcionárov v akciovej spoločnosti. Z tohto prístupu zákonodarcu a charakteru spoločností vychádza jednoznačne aj § 180 Obch. zákonníka. Predmetom rokovania valného zhromaždenia bolo prerokovanie účtovných závierok. Individuálna účtovná závierka bola riadne auditovaná nezávislým audítorom, ktorý nemal výhrady a vyjadril sa, že táto účtovná závierka
spoločnosti poskytuje pravdivý a verný obraz o finančnej situácii a výsledku hospodárenia a peňažných tokov spoločnosti. Uvedené znamená, že informácie uvedené vo výročnej správe, ako aj účtovná závierka, boli skutočné, pravdivé a poskytovali akcionárom skutočný a pravdivý obraz o hospodárení a majetkových pomerov predmetných spoločností. Všetci akcionári mali rovnako verný obraz o hospodárení a pomeroch predmetných spoločností. V konaní bolo jasne preukázané, že zákonom vyžadované informácie boli žalobcovi poskytnuté, žalobca nijakým spôsobom nebol znevýhodnený oproti akémukoľvek inému akcionárovi. Žalobca sa snaží navádzať dojem, ako keby bol majoritný akcionár zvýhodňovaný oproti žalobcovi. Toto rázne odmieta, žalobca toto svoje tvrdenie nevedel nijak preukázať. Žalobca sa snaží toto svoje tvrdenie odôvodňovať nejakými vzťahmi žalovaného so svojim akcionárom, avšak nemožno zamieňať práva akcionára na informácie podľa § 180 s informáciami, ktoré daná osoba získa z nejakého obchodného styku so žalovaným. Žalobca v konaní predložil dva rozsudky NS SR ktorými odôvodňuje opodstatnenosť svojej žaloby a chcem zdôrazniť a pripomenúť že oba tieto rozsudky boli zrušené a v nich vyjadrené právne veci, že akcionár má právo na akékoľvek informácie a záväzok mlčanlivosti spoločnosti nemôže ovplyvniť práva akcionára na informácie, boli považované za nesprávne a dôsledku toho došlo k zrušeniu týchto rozsudkov. Súdy teda nepovažujú výklad práva aký používa žalobca v tomto konaní za správny.
Vzhľadom na všetko uvedené navrhujem aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov ktoré vyčíslime.
Žalobca vo svojej výpovedi k veci uviedol, že ako minoritný akcionár spoločnosti žalovaného realizoval investíciu do tejto spoločnosti za účelom zhodnotenia svojich finančných prostriedkov. Na valnom zhromaždení 19.4.2013, na ktorom som sa zúčastnil, bolo najdôležitejším bodom zlúčenie spoločnosti Slovnaft Petrochemicals, t.j. 100 % dcéry spoločnosti Slovnaft, ktorej je akcionárom a ako bolo zrejmé z finančných výkazov spoločnosti Slovnaft Petrochemicals, táto dlhodobo dosahovala záporné hospodárske výsledky, čo negatívne ovplyvňovalo hodnotu tejto spoločnosti a preto bolo jeho záujmom zistiť, či takéto zlúčenie je v prospech samotnej spoločnosti Slovnaft, ako aj v prospech všetkých jej akcionárov. Ako spoločnosť Slovnaft Petrochemicals, tak spoločnosť Slovnaft sú súčasťou nadnárodnej skupiny MOOL z Maďarska, ktorá plne ovláda a kontroluje ako akcionár aj prostredníctvom svojich nominovaných členov predstavenstva a dozornej rady majetkové a finančné pomery spoločnosti Slovnaft, prostredníctvom členov prijíma rozhodnutia pri uzatváraní zmluvných vzťahov. Tieto transakcie, ktoré sa uskutočnili medzi odberateľmi a dodávateľmi musia byť realizované za bežných trhových podmienok za predpokladu, že takéto osoby sú nezávislé. Ako však vyplýva z finančných výkazov oboch spoločností, veľkú časť finančných tokov realizujú tieto spoločnosti so spriaznenými osobami, najmä so spoločnosťou MOOL, a preto ako akcionár za účelom ochrany svojej investície potrebuje zistiť a zhodnotiť, či tieto transakcie sú realizované za spomínaných bežných trhových podmienok. V tomto zmysle predložil na valné zhromaždenie otázky, ktoré mu mali zodpovedať na otázky nevyhnutné pre jeho rozhodnutie ohľadom vtedy plánovanej fúzie týchto dvoch spoločností. Od predstavenstva spoločnosti dostal súbor odpovedí na jeho otázky, ktoré však do značnej miery boli vyhýbavé a z jeho pohľadu boli zodpovedané tak, aby nemohol ako akcionár, ktorý nemá žiadne úžitky a výhody z maďarskej spoločnosti MOL zistiť, za akých podmienok, akými osobami dochádza k uzatváraniu zmluvných vzťahov so spriaznenými osobami, a teda mu bol znemožnený výkon akcionárskych práv na tomto valnom zhromaždení. To, že tieto transakcie, uskutočňované medzi spriaznenými osobami, môžu mať aj negatívny dopad na spoločnosť Slovnaft svedčí to, že priamo v odpovedi na jeho otázky zaslané predstavenstvom vyplýva jednoznačne, že predstavenstvo primárne nezastupuje záujmy spoločnosti Slovnaft ale záujmy skupiny MOOL, ako to vyplýva z odpovede, ktorá sa nachádza na tretej strane, kde sa uvádza, že v prípade zmlúv uzatváraných so spoločnosťami patriacimi do skupiny MOOL, išlo o optimalizáciu výroby a dodávok na skupinovej úrovni. Na tejto strane sa ďalej uvádza: „vo veľkej miere na predaj svojich produktov využívala zastúpenia skupiny MOL vedomosti a poznatky za účelom čo najvýhodnejšieho umiestňovania produktov na príslušnom trhu“. Aj z týchto odpovedí vyplýva, že predstavenstvo spoločnosti Slovnaft jednoznačne nezastupuje v prvom rade záujmy spoločnosti Slovnaft, ale záujmy spoločnosti MOL, a teda nie je vylúčené, že týmto zlúčením došlo k optimalizácii skupinových procesov, ktoré mohli mať negatívny dopad na spoločnosť Slovnaft. To, že toto zlúčenie v konečnom dôsledku v nasledujúcich rokoch malo negatívny dopad, dokazuje aj hospodárenie spoločnosti Slovnaft a to v tom smere, že rok pred zlúčením dosiahla spoločnosť Slovnaft zisk 86 mil. Eur a rok na to 8 mil. EUR a v roku 2014 stratu.
Na doplňujúce otázky ďalej uviedol, že valného zhromaždenia, ktoré sa konalo 19.4.2013, sa zúčastnil, ako však hlasoval v jednotlivých bodoch programu sa už nepamätá. Jeho zámerom nie je znefunkčnenie spoločnosti, preto neboli z jeho strany podané návrhy na vyhlásenie uznesení za neplatné. Nepodniká v konkurenčných spoločnostiach a informácie, ktoré mu boli
poskytnuté nikdy nezneužil v neprospech spoločnosti. Jedinou jeho snahou je výkon kontroly v spoločnosti, či nedochádza k odlievaniu finančných prostriedkov z akciovej spoločnosti na iné spriaznené osoby, ku ktorým však už dosah nemá. Zo strany odporcu mu na jeho konkrétne otázky boli dané iba kumulatívne informácie, z ktorých sa nedalo jednoznačne zistiť, o aké osoby sa jedná a aké obraty s týmito osobami boli dosahované. Pokiaľ by takéto informácie poskytnuté boli, mohol si následne z verejne dostupných informácii vykonať krížovú kontrolu, akým spôsobom tieto osoby hospodárili, resp. aké boli výsledky ich vzájomného obchodovania. Odporcom mu teda neboli poskytnuté odpovede na jeho konkrétne otázky a spoločnosť neuviedla, dôvody prečo mu tieto informácie neposkytla. Iné spoločnosti, ako napríklad spoločnosť Mraziarne a.s., vo svojich výročných správach nemajú problém uverejniť všetkých svojich najdôležitejších obchodných partnerov. V prípade, ak by mu boli poskytnuté riadne odpovede na jeho otázky, mohol by relevantným spôsobom posúdiť, či nedochádza k porušovaniu § 59a Obch. zákonníka o nadobúdaní majetku spriaznenými osobami. Zároveň by vedel posúdiť, či bol naplnený § 196 Obch. zákonníka. Na otázku, ako by som vedel vykonať krížovú kontrolu jednotlivých spoločností, pokiaľ by mi boli poskytnuté od odporcu informácie o konkrétnych vybraných dodávateľov a z druhej strany by boli iba kumulatívne informácie o konečnom hospodárskom výsledku danej spoločnosti dostatočne zodpovedal. V prípade, ak by mu boli poskytnuté riadne informácie, z ktorých by bolo zrejmé, že neboli zastupované záujmy spoločnosti, hlasoval by proti schváleniu účtovnej závierky a snažil by sa prijať primerané opatrenia, ktoré mu umožňuje Obchodný zákonník. Audítorskú správu spoločnosti pred konaní valného zhromaždenia mal k dispozícii a túto si prečítal. Jednalo sa o záver audítora obsiahnutý zhruba na jednej strane.
Podľa 180 ods. 1 Obch. zák., akcionár je oprávnený zúčastniť sa na valnom zhromaždení, hlasovať na ňom, požadovať na ňom informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti alebo záležitostí osôb ovládaných spoločnosťou, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia, a uplatňovať na ňom návrhy. Počet hlasov akcionára sa určuje pomerom menovitej hodnoty jeho akcií k výške základného imania. Spôsob hlasovania určujú stanovy. Stanovy alebo osobitný zákon môžu obmedziť výkon hlasovacieho práva určením najvyššieho počtu hlasov jedného akcionára alebo odstupňovaním počtu hlasov v závislosti od určitých menovitých hodnôt akcií; obmedzenie výkonu hlasovacieho práva v stanovách sa musí vzťahovať v rovnakom rozsahu na všetkých akcionárov.
Podľa § 180 ods. 2 Obch. zák., na uplatnenie práv podľa odseku 1 je pri akciách vydaných v zaknihovanej podobe rozhodujúcim dňom deň určený v pozvánke na valné zhromaždenie alebo v oznámení o konaní valného zhromaždenia. Týmto dňom môže byť deň konania valného zhromaždenia alebo deň, ktorý mu predchádza, najviac však päť dní pred dňom konania tohto valného zhromaždenia. Ak rozhodujúci deň nie je takýmto spôsobom určený, považuje sa za rozhodujúci deň vždy deň konania valného zhromaždenia. Rozhodujúcim dňom na uplatnenie práv pri akciách verejnej akciovej spoločnosti je tretí deň predchádzajúci dňu konania valného zhromaždenia.
Podľa § 180 ods. 3 Obch. zák., predstavenstvo je povinné každému akcionárovi poskytnúť na požiadanie na valnom zhromaždení úplné a pravdivé informácie a vysvetlenia, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia. Ak predstavenstvo nie je schopné poskytnúť akcionárovi na valnom zhromaždení úplnú informáciu alebo ak o to
akcionár na valnom zhromaždení požiada, je predstavenstvo povinné poskytnúť ich akcionárovi písomne najneskôr do 15 dní od konania valného zhromaždenia. Písomnú informáciu zasiela predstavenstvo akcionárovi na adresu ním uvedenú, inak ju poskytne v mieste sídla spoločnosti. Predstavenstvo môže akcionára vo svojej písomnej informácii alebo v odpovedi priamo na rokovaní valného zhromaždenia odkázať na webové sídlo spoločnosti, ak ho má zriadené, a to za podmienky, že toto obsahuje odpoveď na jeho žiadosť vo formáte otázka - odpoveď. Ak webové sídlo spoločnosti neobsahuje požadovanú informáciu alebo obsahuje neúplnú informáciu, rozhodne súd na základe návrhu akcionára o povinnosti spoločnosti požadovanú informáciu poskytnúť.
Podľa § 180 ods. 4 Obch. zák., poskytnutie informácie sa môže odmietnuť, iba ak by sa jej poskytnutím porušil zákon alebo ak zo starostlivého posúdenia obsahu informácie vyplýva, že jej poskytnutie by mohlo spôsobiť spoločnosti alebo ňou ovládanej spoločnosti ujmu; nemožno odmietnuť poskytnúť informácie týkajúce sa hospodárenia a majetkových pomerov spoločnosti. O odmietnutí poskytnutia informácie rozhoduje predstavenstvo počas rokovania valného zhromaždenia. Ak predstavenstvo odmietne poskytnúť informáciu, rozhodne na žiadosť akcionára o povinnosti predstavenstva poskytnúť požadovanú informáciu počas rokovania valného zhromaždenia dozorná rada; na čas nevyhnutný na prijatie rozhodnutia dozornej rady môže predseda valného zhromaždenia na žiadosť dozornej rady prerušiť rokovanie valného zhromaždenia. Ak dozorná rada rozhodne, že nesúhlasí s poskytnutím informácie, rozhodne súd na základe návrhu akcionára o tom, či je spoločnosť povinná požadovanú informáciu poskytnúť.
Podľa § 180 ods. 6 Obch. zák., právo akcionára podľa odseku 3 poslednej vety a podľa odseku 4 poslednej vety zanikne, ak ho akcionár neuplatní do jedného mesiaca od konania valného zhromaždenia, na ktorom požiadal predstavenstvo spoločnosti alebo dozornú radu spoločnosti o poskytnutie informácie.
Akcionári sa na riadení akciovej spoločnosti zúčastňujú prostredníctvom valného zhromaždenia. Základom, pomocou ktorého akcionár uplatňuje svoj vplyv na spoločnosť, sú práva ustanovené v ust. § 180 Obch. zák. Ide o práva, ktoré majú napomôcť akcionárovi vyrovnať tzv. informačnú asymetriu(nedostatok presných informácií), a tým napomáhať k efektívnejšej realizácii práva na správu a riadenie akciovej spoločnosti, ktorá je v jeho reálnych možnostiach ako majiteľa určitého počtu akcií s určitou menovitou hodnotou. Jedným z týchto práv je právo akcionára požadovať informácie a vysvetlenia skutočností týkajúcich sa spoločnosti a osôb, ktoré sú s ňou vo vzťahoch ovládania. Právo na informácie má každý akcionár bez ohľadu na váhu svojich hlasov. Toto právo na informácie od orgánov spoločnosti na valnom zhromaždení však nie je absolútne. V ust. § 180 ods. 1 a 3 Obch. zák. je stanovený rozsah a kvalita informácií a vysvetlení, na ktorých poskytnutie má akcionár právo. Ide o pozitívne vymedzenie podstaty informácií a vysvetlení. Akcionár teda nemá právo na akékoľvek informácie a vysvetlenia, ale iba na také, ktoré sú vo vzťahu k záležitostiam spoločnosti alebo osôb ovládaných spoločnosťou a tiež majú alebo môžu mať určitý vzťah k predmetu rokovania valného zhromaždenia, súvisia s ním a akcionár ich potrebuje na to, aby mal dostatok informácií na prijímanie rozhodnutí na valnom zhromaždení. Zákon obsahuje aj negatívne vymedzenie informácií, ktorých poskytnutie nie je možné odmietnuť (§ 180 ods.4 Obch. zák.). Ide o informácie týkajúce sa hospodárenia a majetkových pomerov spoločnosti.
Z pozitívneho vymedzenia rozsahu informácii však vyplýva zrejmý úmysel zákonodarcu zamedziť šikanóznemu výkonu práva akcionára. Ide o ochranu spoločnosti pred situáciou, kedy by akcionár šikanóznym domáhaním sa podrobných informácií a vysvetlení ochromil fungovanie predstavenstva ako štatutárneho orgánu spoločnosti tým, že by obmedzoval jeho činnosť, prípadne by spôsobil spoločnosti neprimerané náklady. Takýto výkon práva na informácie by nepožíval súdnu ochranu. Podobný právny názor vyslovil aj Najvyšší súd ČR v rozhodnutiach pod sp. zn. 29 Odo 71/2001 a 29 Odo 3704/2009. Musí teda ísť o informácie, na základe ktorých by akcionár získal prehľad o štruktúre majetku a ekonomickom smerovaní spoločnosti v základných rysoch. Aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí pod sp. zn. 6 Obdo 26/2007 vyslovil (na ktoré poukázal aj samotný žalobca), že akcionár má síce právo na poskytnutie informácií týkajúcich sa hospodárenia a majetkových pomerov spoločnosti, spoločnosť má ale právo prostredníctvom predstavenstva určiť, ktoré skutočnosti sú predmetom obchodného tajomstva a v takom prípade môže informovať akcionárov o hospodárení a majetkových pomerov v prípustnej miere so zachovaním obchodného tajomstva.
Ani negatívne vymedzenie informácií teda podľa názoru súdu neznamená vymedzenie povinnosti predstavenstvu spoločnosti poskytnúť informácie týkajúce sa hospodárenia a majetkových pomerov spoločnosti v absolútnom rozsahu. Vždy musí byť dodržaná litera zákona, a to nielen z pohľadu ochrany obchodného tajomstva (ako bolo vyššie uvedené konštatovaním Najvyššieho súdu SR), ale aj z pohľadu ochrany bankového tajomstva, ochrany osobných údajov a pod. Predstavenstvo je povinné predovšetkým subsumovať žiadosť o poskytnutie informácií pod vecné vymedzenie podľa ust. § 180 ods. 1 a 3 Obch. zák.
Obchodné tajomstvo (§ 17 Obch. zák.) tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej či technickej povahy. Za skutočnosti obchodnej povahy možno pokladať napríklad zoznamy zákazníkov, cenové kalkulácie, stratégie uplatňované v obchodnom rokovaní.
V prejednávanej veci bolo najskôr povinnosťou súdu ex offo skúmať, či žalobcom uplatnené právo nezaniklo uplynutím prekluzívnej lehoty uvedenej v § 180 ods. 6 Obch. z., počas ktorej sa mohol akcionár (žalobca) súdnou cestou domáhať uloženia povinnosti akciovej spoločnosti (žalovanému) poskytnúť požadované informácie. RVZ sa konalo dňa 19.4.2013, žaloba bola žalobcom podaná telefaxom dňa 17.5.2013 a následne osobne doručená dňa 20.5.2013. Z uvedeného vyplýva, že právo bolo uplatnené v zákonne prekluzívne lehote, čo v konečnom dôsledku ani nebolo medzi účastníkmi sporné.
Vo veci samej bolo úlohou súdu posúdiť, či žalovaným poskytnuté informácie (odpovede na žalobcom predložené otázky/žiadosti) spĺňajú zákonom stanovený rozsah, resp., či ich rozsah je adekvátny právu žalobcu (akcionára) obsiahnutému v § 180 Obch. zák. Je nesporné, že žalobca dostal odpoveď na všetky predložené otázky. Ako bolo vyššie uvedené, rozsah informácií, ktoré má akcionár právo požadovať od predstavenstva akciovej spoločnosti, je ohraničený zákonnou úpravou zakotvenou v ust. § 180 ods. 1 a 3 Obch. zák.
Body 3. a 4 valného zhromaždenia, ku ktorým žalobca predložil svoju požiadavku na poskytnutie informácií, sa týkali najmä prerokovania výročnej správy a schválenia individuálnej účtovnej závierky. Správu audítora mal žalobca k dispozícii pred konaním valného zhromaždenia a s touto sa oboznámil. Spolu s poznámkami k je vypracovaná na 58
stranách. Uvedená účtová závierka bola overená audítorom bez výhrad, verne zodpovedá finančnej situácii žalovaného a z toho dôvodu nemožno mať pochybnosti o jej správnosti, pričom pod bodmi 6. a 7. na str. 29 až 31 sa venuje investíciám v dcérskych spoločnostiach, resp. v pridružených spoločnostiach a spoločných podnikoch. Jej preštudovaním žalobca získal dostatok informácií o majetkových pomeroch a hospodárení žalovaného. Otázky žalobcu týkajúce sa podrobností jednotlivých dodávateľov/odberateľov žalovaného nie sú takými otázkami, o ktorých by mal mať žalobca bezprostrednú vedomosť potrebnú k tomu, aby sa rozhodol, či bude hlasovať za schválenie účtovnej závierky alebo proti. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, zmyslom schválenia účtovnej závierky nie je posudzovanie, či boli jednotlivé obchodné aktivity odporcu pre neho výhodné alebo nevýhodné, ale či účtovná závierka zodpovedá finančnej situácii žalovaného. (z uznesenia Najvyššieho súdu ČR 29 Cdo 1592/2011: „Smyslem schvalování účetní závěrky není posuzovaní, zda jednotlivé obchodní případy byly výhodné nebo nevýhodné, ale zda jsou zobrazeny v účetnictví.“). Rovnako súd poznamenáva, že požadované odpovede nemohli ovplyvniť jeho rozhodovanie v súvislosti s fúziou týchto dvoch spoločností, nakoľko to bolo v kompetencii výlučne žalovaného ako jediného spoločníka spoločnosti Slovnaft Pertochemicals s.r.o., a naviac o tejto bolo rozhodnuté už v roku 2012, t.j. pred konaním valného zhromaždenia, na ktorom informácie požadoval. Za zmienku tiež stojí, že žalobca požadoval informácie týkajúce sa iba vybraného okruhu dodávateľov/odberateľov (obrat 1 mil. EUR v prípade spoločnosti Slovnaft Petrochemicals, resp. 5 mil. EUR v príde žalovaného). Je otázne, či by takéto selektívne informácie poskytli dostatočný obraz o hospodárení spoločností.
Na záver súd poznamenáva, že žalobca dostatočne nekonkretizoval, v čom vidí nedostatok v odpovediach žalovaného na ostatné predložené otázky, argumentoval všeobecne právom akcionára na informácie a povinnosťou spoločnosti ich poskytnúť.
S poukazom na vyššie uvedený skutkový a právny stav súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Súčasne súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť navrhovateľa nahradiť strane odporcu trovy právneho zastúpenia v sume 516,43 EUR (3 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia 30.6.2014, písomné vyjadrenie dňa 14.7.2014, účasť na pojednávaní dňa 4.11.2014 - á 61,87 EUR, 1 úkonu - účasť na pojednávaní bez prejednania veci dňa 22.7.2014 - á 15,47 EUR, 1 úkonu - účasť na pojednávaní bez prejednania veci dňa 5.2.2015 - á 16,14 EUR, 1 úkon - účasť na pojednávaní dňa 8.9.2015 - á 64,54 EUR, 1 úkonu - účasť na pojednávaní bez prejednania veci 15.3.2016 - á 16,50 EUR, 1 úkon - účasť na pojednávaní dňa 5.5.2016 - á 66,- EUR, 4 krát režijný paušál 8,04 EUR, 2 krát 8,39 EUR, 2 krát 8,58 EUR, DPH zo sumy 430,36 EUR /3 x 61,87 + 15,47 + 16,14 + 64,54 + 16,50 + 66,- + 4 x 8,04 + 2 x 8,39 + 2 x 8,58/ vo výške 20 % v sume 86,07 EUR).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenie na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.