Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-15-2022.pdf
PDF · 78.73 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/15/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 proti žalovanému: O.. O. P., D.. XX.XX.XXXX, posledne trvalým pobytom S. XX, XXX XX Ž., H.. Č.. Z. Š. V., D. K., XXX J., XXth Z., XXXXX o žalobe na zaplatenie 78,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 78,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 78,- € odo dňa 09.10.2020 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorú podal na Okresný súd v Žiari nad Hronom sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 78,- € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne odo dňa 09.10.2020 na tom skutkovom základe, že žalovanému bola vystavená faktúra dňa 08.09.2020 vo výške 78,- € s určením splatnosti 08.10.2020 za zabezpečenie stravy počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení B. za obdobie odo dňa 02.04.2020 do 08.04.2020. Žalovaný nezaplatil sumu v lehote splatnosti, a preto sa domáhal žalobca i zaplatenia príslušného zákonného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti, t. j. 09.10.2020 do zaplatenia.
2. Súd doručoval žalobu s prílohami pre žalovaného na adresu posledného známeho pobytu evidované na území Slovenskej republiky, kde žalovaný však zásielky nepreberal a preto žalobu pre žalovaného doručoval v zmysle ustanovenia § 116 ods. 2 Zák. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) oznámením na úradnej tabuli a webovej stránke spolu s uznesením v zmysle § 167 ods. 2 CSP, ktorým vyzval žalovaného, aby sa v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia písomne k žalobe vyjadril, uviedol vo svojom vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu pokiaľ neuznáva uplatňovaný nárok, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
3. Žalovaný sa k žalobe v súdom určenej lehote nevyjadril.
4. Keďže v konaní ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán sporu nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- € súd s poukazom na § 297 písm. b) CSP rozhodoval rozsudkom bez nariadenia pojednávania. V lehote určenej v zmysle § 219 ods. 3 CSP súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to žalobou žalobcu, faktúrou vystavenou žalobcom pod číslom XXXXXXXXXX, poštovými doručenkami preukazujúcimi odosielanie daňového dokladu, výzvou na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti zo dňa 14.12.2020, výzvou na úhradu pohľadávky vo výške 78,- € zo dňa 03.02.2022 ako i doručenkami preukazujúcimi odoslanie takejto výzvy, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav veci:
6. Žalovanému v období od 02.04.2020 do 08.04.2020 bola zabezpečená a nariadená izolácia v karanténnom zariadení B.V., za čo žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 78,- € s dátumom vystavenia 08.09.2020, splatnou do 08.10.2020 za poskytovanie stravy počas karantény za obdobie umiestnenia žalovaného v nariadenej izolácii. Žalobca predložil o takýchto tvrdeniach listinné dôkazy (faktúra čl. 3 plus doručenky preukazujúce odoslanie takejto faktúry). Keďže po lehote splatnosti žalovaný dobrovoľne neuhradil fakturovanú sumu 78,- €, výzvou zo dňa 04.12.2020 a následne výzvou zo dňa 03.02.2022 pred podaním žaloby na súd, vyzval žalobca žalovaného k dobrovoľnému plneniu. Žalovaný pohľadávku voči žalobcovi ani na výzvy neuhradil. Žalovaný sa domáhal zaplatenia sumy 78,- € aj s príslušenstvom, a to zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti, t. j. odo dňa 09.10.2020 do zaplatenia.
7. Podľa § 58 ods. 2 Zák. č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
8. Žalobca vystavil dňa 8.09.2020 žalovanému faktúru číslo XXXXXXXXXX na sumu 78,- € s dobou splatnosti 8.10.2020 za poskytnutú stravu v karanténe počas umiestnenia žalovaného v karanténnom zariadení B. v čase od 02.04.2020 do 08.04.2020. Žalobca žalovanému zaslal uvedenú faktúru na adresu známeho pobytu, kde zásielku žalovaný v odbernej lehote neprevzal, táto sa prinavrátila žalovanému ako odberateľom neprevzatá 16.11.2020. Ani na dodatočné výzvy (posledná zo dňa 03.02.2022) žalovaný nereagoval a dobrovoľne plnenie pre žalobcu neposkytol.
9. Listinnými dôkazmi žalobca osvedčil svoje skutkové tvrdenia o tom, že počas povinnej nariadenej izolácie v karanténnom zariadení bola žalovanému poskytovaná strava v hodnote 78,- €. Žalovaný takéto skutkové tvrdenia žiadnym spôsobom nepoprel. S odkazom na vyššie citované ustanovenie § 58 ods. 2 Zák. č. 355/2007 Z. z. je nepochybné, že náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Nepochybne takáto povinnosť svedčila pre žalovaného. Žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečovaná počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení Gabčíkovo za obdobie od 02.04.2020 do 08.04.2020.
10. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy je povinnosťou žalobcu využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku štátu s odkazom na Zák. č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a v súvislosti so zákonnou úpravou Zák. č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je povinnosťou žalobcu využívať všetky právne prostriedky na vymoženie pohľadávky štátu a dbať na to, aby nedošlo k zániku takejto pohľadávky premlčaním, zániku a premlčaniu práv na jej vymáhanie a tým k zníženiu pohľadávky štátu.
11. Ani Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn. PL.ÚS 4/2021 zo dňa 08.12.2021 nekonštatoval protiústavnosť Zákona č. 355/2007, § 58 ods. 2, v zmysle ktorého tí, ktorí boli v karanténnych zariadeniach za tieto služby sú povinní zaplatiť štátu odplatu za poskytnutú stravu. V tejto súvislosti Ústavný súd vo svojom náleze (bod 184) konštatuje, že ustanovenie § 58 ods. 2 Zákona o ochrane verejného zdravia, ktoré ukladá povinnosť úhrady skutočných nákladov nie je v nesúlade s Ústavou SR.
12. Keďže žalobca osvedčil, že v období od 02.04.2020 do 08.04.2020 žalovanému počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení B. poskytoval stravu, uplatňoval svoj nárok voči žalobcovi dôvodne. Osvedčil, že žalovanému doručoval na adresu známu faktúru vystavenú dňa 08.09.2020, splatnú 08.10.2020, ktorú ani dodatočne po uplynutí lehoty splatnosti na výzvy žalobcu žalovaný neuhradil.
13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho splatného peňažného záväzku po dobe splatnosti určenej vo faktúre, vzniklo žalobcovi odo dňa 09.10.2020 do zaplatenia, s odkazom na vyššie citované ustanovenia, právo na zákonný úrok z omeškania.
14. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov konania súd nepriznal, nakoľko v tomto konaní mu žiadne trovy ani nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.