Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2C-433-2015.pdf
PDF · 71.18 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/433/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Rybárikom, v právnej veci navrhovateľa: O. N., nar.: XX.X.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX R., štátny občan SR, proti odporcovi: O. N., nar.: XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX R., štátny občan SR, o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi, ktoré výživné bolo určené rozsudkom Okresného súdu v Žiline č.k. 15P/424/2008-48, a to s účinnosťou od 1.7.2015.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 21.9.2015 domáhal zrušenia svojej vyživovacej povinnosti voči odporcovi stanovenej naposledy rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 15P/424/2008-48 zo dňa 9.6.2009 z dôvodu ukončenia štúdia odporcu na Strednej odbornej škole stavebnej v Žiline. Odporca má založenú živnosť s predmetom podnikania uskutočňovanie stavieb a ich zmien.
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Na pojednávaní vo veci dňa 5.5.2016 sa zúčastnili obaja účastníci konania. navrhovateľ zotrval na svojom návrhu v celom rozsahu. Odporca s návrhom súhlasí. Štúdium na Strednej odbornej škole stavebnej v Žiline ukončil ku dňu X.X.XXXX.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením s predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami a zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 15P/424/2008-48 zo dňa 9.6.2009 bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu vtedy ešte mal. syna O., nar. XX.X.XXXX, sumou 83,- eur s účinnosťou od 1.9.2008. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.7.2009.
Odporca potvrdil, že ukončil štúdium na strednej škole.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ZR): Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 78 ods. 1 ZR: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
V zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Zánik vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie citovaného ustanovenia je u každej oprávnenej osoby individuálnou záležitosťou a je potrebné preto zvažovať viaceré faktory rozhodujúce pre posúdenie nadobudnutia schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť a z toho vyplývajúci zánik vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu. Okrem štúdia ako prípravy na budúce povolanie je potrebné zohľadniť napríklad aj schopnosť zamestnať sa alebo vykonávať prácu a majetkové pomery dieťaťa. Dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, keď je samostatne schopné uspokojovať svoje potreby z pravidelnej odmeny za svoju prácu, pričom musí ísť o prácu, ktorá zodpovedá jeho psychickým a fyzickým schopnostiam a potrebám spoločnosti.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca ukončil štúdium. Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že odporca podnikal, pričom ukončil činnosť ku dňu 31.1.2015. Odporca sa vyjadril, že súhlasí s návrhom navrhovateľa, teda v podstate ani nebolo sporu o tom, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporcovi zanikla.
Na základe uvedených skutočností a citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené výrokovej časti tohto rozsudku. Súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľka ku dňu 1.7.2015, tak ako to v petite návrhu žiadal navrhovateľ.
Vo výroku o trovách konania rozhodol súd tak ako to vyplýva z výroku tohto rozhodnutia, nakoľko ani navrhovateľ ani odporca si náhradu trov konania neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, ak nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).