Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-151-2021.pdf
PDF · 84.24 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/151/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu collalloc s.r.o., Dukelská třída 1560/57c, Husovice, 614 00 Brno, IČO: 05 280 648, Česká republika, práv. zast. JUDr. Sabína Hodoňová, PhD, advokátka, Mariánske námestie 31, 010 01 Žilina, IČO: 42 224 501, proti žalovanému MY PROPERTY s.r.o., Maróthyho 6, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 515 446, práv. zast. KASATKIN & PARTNERS s. r. o., Čajakova 13, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 255 021, o zaplatenie 60.940,- EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/34/2020-88 zo dňa 18.11.2020 jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/34/2020-88 zo dňa 18.11.2020 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 60.940,- EUR spolu s úrokom z omeškania 8% p.a. zo sumy 13.200,- EUR od 21.6.2019 do zaplatenia, 8% p.a., zo sumy 3.300,- EUR od 1.7.2019 do zaplatenia, 8% p.a. zo sumy 5.500,- EUR od 1.7.2019 do zaplatenia, 8% p.a. zo sumy 11.220,- EUR od 15.7.2019 do zaplatenia, 8% p.a. zo sumy 27.720,- EUR od 29.7.2019 do zaplatenia a žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 60.940,- EUR titulom neuhradenej ceny za dodaný tovar, na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy, na základe ktorej v období od mája do júna 2019 dodával tovar - produkt collalloc EU v celkovej hodnote 60.940,- EUR, ktoré vyfakturoval samostatnými daňovými dokladmi. Žalobca mal so žalovaným ústnu dohodu, v zmysle ktorej bude predávať tovar na území SR. Žalovaný ponúkal tovar aj ďalším subjektom za cenu, ktorú určil žalobca a iní predávajúci na území SR predávali totožný produkt za nižšiu cenu, preto došlo k situácii, že tovar žalovaný nemohol s určenou cenou umiestniť na trhu. Tovar chcel vrátiť, prípadne sa dohodnúť na inej spolupráci a vyrovnať svoj záväzok. Žalovaný navrhol, aby súd vypočul konateľa žalovaného k okolnostiam uzatvorenia obchodnej spolupráce. Právny zástupca s vypočutím strany sporu nesúhlasil, žalovaný mal dostatok časového priestoru navrhnúť vykonanie takéhoto dôkazu, iné dôkazy nepredložil a nenavrhol. Žalovaný neuznal nárok žalobcu, mal byť uvedený do omylu zo strany žalobcu, pretože mal produkt predávať ďalej za kúpnu cenu 29,90 EUR, pričom iní odberatelia žalobcu predávali rovnaký produkt vo výške 22,90 EUR, čo postavenie žalovaného znevýhodnilo a neumožňovalo mu dosiahnuť predpokladaný zisk. Súd prvej inštancie uviedol, že účastníkom konania je zahraničná osoba a ide o obchodno-záväzkový vzťah s
medzinárodným prvkom, predmetom sporu je kúpna zmluva a účastníci konania sú príslušníkmi štátov, ktoré sú viazané Viedenským dohovorom o medzinárodnej kúpe tovaru (160/1991 Zb.). V danom prípade nedošlo medzi účastníkmi konania k voľbe práva, preto je podľa § 10 ods. 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, rozhodujúce právo štátu, v ktorom je sídlo (bydlisko) predávajúceho v čase uzavretia zmluvy, teda český právny poriadok, pričom konajúci súd poukázal na skutočnosť, že tento je aplikovaný len pri určení výšky úroku z omeškania. Súd žalovaného zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. § 1968 Občianskeho zákonníku a v rozhodnom období, kedy sa žalovaný dostal do omeškania bola úroková sadzba 10%, pričom žalobca požadoval 8% ročne. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz žalobcom, a to výsluch svedka. Z návrhu nie je zrejmé k akým okolnostiam sa má vyjadriť, žalobca vo vyjadrení poprel jednostranné určenie predajnej ceny produktu, a preto výsluch by bol nehospodárny.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že z dôkazov vyplynulo, že žalobca oprávnene vystavil daňové doklady a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvne dojednanej ceny za dodaný a prevzatý tovar spolu s úrokom z omeškania. Doba omeškania je určená nasledujúci deň po splatnosti daňových dokladov. Žalovaný postavil svoju obranu na tvrdení, že žalobca mu určil predajnú cenu. Poukázal na e- mail zo dňa 25.7.2019, ktorý neobsahuje hlavičku (kto zasielal e-mail, komu je určený, kedy bol zaslaný a predmet správy). Pravosť tejto súkromnej listiny poprel žalobca, predložil inú e-mailovú správu, z ktorej vyplýva, že sa nejedná o komunikáciu medzi stranami sporu. Žalovaný nepreukázal, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o výhradnom predaji (§ 745 Obchodný zákonníka), prípadne inú dohodu a obranu žalovaného súd považoval za účelovú.
4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, podľa ktorého súd vyvodil závery, ktoré žalovaný považuje za nesprávne a neprimerané, neúplne zistil skutočný stav veci, a tým dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V zmysle dojednaných podmienok kúpy tovaru sa žalobca zaviazal žalovanému, že zabezpečí, aby ostatní odberatelia žalobcu predávali predmetné produkty žalobcu za kúpnu cenu 29,90 EUR, pričom žalovaný zistil u iných odberateľov, že títo nepredávajú tovar za 29,90 EUR, ktorej výšku sa žalobca žalovanému zaviazal zabezpečiť, ale za nižšiu sumu 22,90 EUR, príp. nižšiu. Z tohto dôvodu žalovaný upozornil žalobcu, aby dodržiaval záväzky, ku ktorým sa zaviazal. Nedodržanie uvedenej povinnosti žalobcu a umožnenie ostatným odberateľom predávať tovar za nižšie ceny spôsobilo, že žalovaný nemal možnosť konkurovať ostatným súťažiteľom, a týmto konaním žalobca znevýhodnil žalovaného. Podľa žalovaného sa súd nevysporiadal s návrhom žalovaného vypočuť svedka S. C., konateľa žalobcu, ktorý komunikoval ohľadom podmienok kúpy a predaja. Súd taktiež nesprávne vyhodnotil emailovú komunikáciu z 25.7.2019 a pripojil listinnú komunikáciu. Žalovaný poukazuje na to, že zo strany žalobcu nedošlo k výslovnému popretiu skutkového tvrdenia žalovaného a následný vznik škody sa považuje za nesporný. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť.
5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Podľa žalobcu žalovaný v odvolaní využíva prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto listinné dôkazy, navyše tvrdenia žalovaného žiadnym spôsobom nepreukazujú, resp. sú s nimi v rozpore - to sa týka napr. údajne tvrdenej ceny 22,90 EUR, ktorá má vyplývať z emailu zo dňa 23.1.2019, v ktorom nič také uvedené nie je. K údajnému tvrdeniu o škode, žalovaný neprodukoval žiadne tvrdenia a nenavrhol ani vykonanie žiadneho dokazovania. Žalovaný vzniknutú škodu ničím nepreukázal a nevyčíslil, a to, že mu nejaká škoda vznikla, je iba v rovine jeho tvrdení, ktoré použil na svoju obranu. Žalobca v konaní riadne vysvetlil, že neexistovala žiadna dohoda a ani žalobca nemohol určovať ceny tovarov svojim iným tretím odberateľom, za ktoré majú od žalobcu zakúpený tovar následne predávať konečným spotrebiteľom. K námietke nevykonania výsluchu konateľa žalobcu uviedol, že súd nie je povinný vykonať všetky stranami navrhované dôkazy, pričom žalovaný neozrejmil, k akým skutkovým okolnostiam by bolo potrebné konateľa spoločnosti vypočuť. K emailovej komunikácii zo dňa 25.7.2019 žalobca uviedol, že žalovaný v konaní predložil pozmenenú komunikáciu a žalobca jej správnosť vyvrátil listinným dôkazom.
6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 30.8.2022. Po oboznámení sa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
7. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Z obsahu odvolania žalovaného je zrejmé, že s argumentami, ktoré v ňom žalovaný uvádza sa súd prvej inštancie dostatočne, vyčerpávajúco a presvedčivo vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, pričom neuvádza žiadne nové podstatné tvrdenia. V konaní nebolo sporné, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvne dojednanej ceny za dodaný a prevzatý tovar žalovaným. Žalovaným v odvolaní namietané 1/ nedodržanie povinnosti žalobcu predávať tovar za sumu 29,90 EUR, ktorej výšku sa žalobca žalovanému zaviazal zabezpečiť a 2/ umožnenie ostatným odberateľom predávať tovar za nižšie ceny spôsobilo, že žalovaný nemal možnosť konkurovať ostatným súťažiteľom, nevyplývalo z predložených dôkazov. Toto žalovaného tvrdenie a predložený email z 25.7.2019 nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom v konaní sa nepreukázalo, že žalobca mal určovať ceny tovarov svojim odberateľom, za ktoré mali predávať tovar konečným spotrebiteľom. Žalovaný dôvodil svoje odvolanie aj tým, že súd nevykonal vo veci dokazovanie výsluchom p. S.Á. C., konateľa žalobcu. K tomuto tvrdeniu odvolací súd konštatuje, že toto konanie je sporovým konaním a obe zúčastnené strany majú zodpovednosť za jeho výsledok. Konanie je založené na zásade kontradiktórnosti a jeho výsledok závisí na iniciatíve sporových strán a ich aktivite v konaní, to znamená v kvalite predložených dôkazov a v kvalite ich procesnej aktivity. V konaní nebolo hodnoverným spôsobom preukázané, že medzi stranami bola uzavretá zmluva o obchodnom zastúpení ani výhradnom obchodnom zastúpení. Podľa názoru odvolacieho súdu bola medzi stranami uzavretá kúpna zmluva s tým, že žalovaný tovar ďalej predával svojim zákazníkom. Žalovaný od kúpnej zmluvy neodstúpil, dodaný tovar nereklamoval a vystavené faktúry žalobcovi nevrátil ako nedôvodné a preto je nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny dôvodný. Za výsledok konania sú zodpovedné výhradne sporové strany, pričom žalobcu aj žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno, ktorého neunesenie má za následok stratu sporu. Odvolací súd ďalej uvádza, že nie je povinnosťou súdu vyhovieť akémukoľvek návrhu na vykonanie dokazovania, lebo v akom rozsahu bude súd dokazovanie vykonávať, je vždy vecou súdu, pričom ten považoval výsluch konateľa žalobcu za nadbytočný, keďže vychádzal z predložených listinných dôkazov.
10. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaného dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 C.s.p. Odvolací súd sa s právnou a skutkovou argumentáciou súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dodáva, že v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).
11. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
13. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).