Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-4Csp/73/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v spore žalobkyne: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, Bajkalská 30, Bratislava, proti žalovanému: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, B. XXX/XX, XXX XX C., zast. JUDr. Peter Vachan, advokát, Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina 2. D. B., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX/XX, XXX XX C., 3. B. B., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX/XX, C., o zaplatenie 21.554,68 eur s prísl., takto

rozhodol:

Konanie ohľadne istiny 178,50 eur s prísl. z a s t a v u j e.

Žalovaní v 1. až 3. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 12.486,62 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12.486,62 eur od 15.8.2022 do zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach po 100 eur so splatnosťou prvej splátky 15. dňa v mesiaci nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalších splátok vždy do 15. dňa toho ktorého nasledujúceho kalendárneho mesiaca až do úplného vyrovnania, a to tak, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Stranám náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 21.8.2019 sa žalobkyňa domáhala na žalovaných v 1. až 3. rade zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 21.554,68 eur spolu s úrokmi vo výške 6,69 % ročne zo sumy 20.911,32 eur za dobu od 16.5.2019 do 31.5.2019, úrokmi vo výške 6,69 % ročne zo sumy 20.851,82 eur za dobu od 1.6.2019 do 3.7.2019, úrokmi vo výške 6,69 % ročne zo sumy 20.792,32 eur za dobu od 04.07.2019 do 7.8.2019, úrokmi vo výške 6,69 % ročne zo sumy 20.732,82 eur za dobu od 8.8.2019 do zaplatenia, a úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 21.733,18 eur od 16.5.2019 do 31.5.2019, úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 21.673,68 eur od 1.6.2019 do 3.7.2019, úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 21.614,18 eur od 4.7.2019 do 07.8.2019, úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 21.554,68 eur od 8.8.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tak, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 2665298 3 06 a Zmluvy o

úvere č. 2665298 3 06 zo dňa 13.2.2013 poskytla žalovanému v 1. rade medziúver vo výške 25.000

eur na preklenutie obdobia, kým splní všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy na stavebnom sporení a tým pre poskytnutie stavebného úveru. Čerpanie finančných prostriedkov medziúveru sa uskutočnilo dňa 18.2.2013 v sume 12.728,95 eur a dňa 18.2.2013 v sume 11.971,05 eur. Celková suma poukázaných peňažných prostriedkov bola v súlade s čl. VIII. bod 8.1. zmluvy o úvere pri prvom čerpaní

dňa 18.2.2013 znížená o poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 300 eur. Žalovaný v 1. rade ako dlžník a žalovaní v 2. a 3. rade ako spoludlžníci sa v zmluve o úvere zaviazali platiť po dobu jedného roka pravidelné mesačné splátky vo výške 76,88 eur a od uplynutia tejto doby vo výške 139,38 eur. Do pridelenia cieľovej sumy dojednanej v zmluve o stavebnom sporení sa žalovaní ďalej zaviazali vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 58,52 eur, a to v súlade s čl. I. a čl. V. zmluvy o úvere. Splatnosť záväzkov žalovaných bola dohodnutá vždy do 15. dňa v mesiaci. Žalovaní porušili zmluvné podmienky, spotrebiteľský úver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 17.4.2019 vyzvala žalovaných na doplatenie omeškaných splátok. Zároveň ich upozornila, že ak omeškané splátky nebudú doplatené, bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Žalovaní omeškané splátky nedoplatili. Preto dňa 15.5.2019 vyhlásila mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru s prísl. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zúčtovala sumu nasporenú na stavebnom sporení 4.088,68 eur so sumou poskytnutého medziúveru 25.000 eur, čo predstavuje rozdiel 20.911,32 eur. Celková dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru predstavovala 21.733,18 eur a pozostávala z istiny úveru vo výške 20.911,32 eur, nezaplatených úrokov za úver v sume 805,06 eur, nezaplatených poplatkov vo výške 16,80 eur. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti nevrátená suma 21.733,18 eur bola znížená o vklady vykonané žalovanými následne vo výške celkom 178,50 eur (dňa 31.5.2019 suma 59,50 eur, dňa 03.07.2019 suma 59,50 eur a dňa 07.08.2019 suma 59,50 eur), teda na sumu 21.544,68 eur. Ku dňu 21.8.2019 tak výška pohľadávky voči žalovaným predstavovala 21.544,68 eur a pozostávala z nevrátenej istiny úveru 20.732,82 eur, nezaplatených úrokov za úver vo výške 805,06 eur a nezaplatených poplatkov vo výške 16,80 eur.

3. Ako dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností žalobkyňa v žalobe označila a spolu so žalobou, resp. doplňujúcim podaním, predložila listiny označené ako „Zmluva o úvere č. 2665298 3 06“, „Všeobecné podmienky stavebného sporenia a úverov pre fyzické osoby (znenie júl 2012)„ , „Tarify sporenia pre fyzické osoby“, „Sadzobník poplatkov pre fyzické osoby“ platný od 1. januára 2013 vrátane, „Amortizačná tabuľka pre medziúver a stavebný úver“, „Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti„ z 17.4.2019 a doručenky, „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ z 15.5.2019 a doručenky, výpis z účtu zo zosplatneného medziúveru a výpis z účtu stavebného sporenia.

4. Podaním zo dňa 5.12.2019 žalobkyňa po podaní žaloby zobrala žalobu sčasti, a to ohľadne istiny vo výške 178,50 eur s prísl. späť s odôvodnením, že po podaní žaloby eviduje úhrady od žalovaných v tejto výške, a to 3 úhrady po 59,50 eur zo dňa 6.9.2019, 18.10.2019 a 21.11.2019. Naďalej trvala na zaplatení istiny 21.376,18 eur s príslušenstvom tak, ako ho v podaní špecifikovala.

5. Uznesením zo dňa 5.3.2020 súd podľa vyzval všetkých žalovaných na vyjadrenie k žalobe, doplňujúcemu podaniu žalobkyne a pripojeným listinám v lehote 15 dní od doručenia uznesenia a v prípade, že uplatnený nárok neuznávajú, na uvedenie rozhodujúcich skutočností na svoju obranu a označenie dôkazov na ich preukázanie. Uznesenie spolu so žalobou a pripojenými listinami bolo žalovanému v 1. rade riadne doručené dňa 15.4.2020, žalovaným v 2. a 3. rade dňa 23.12.2021. Na výzvu súdu reagoval iba žalovaný v 1. rade, a to písomným podaním doručeným súdu dňa 8.5.2020. V podaní zástupca žalovaného v 1. rade namietol, že žalobkyňa v žalobe neuviedla, akým spôsobom overila bonitu klienta v danom prípade. Poukázal pritom na ust. a o spotrebiteľských úveroch. Namietol nesprávnosť hodnoty priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len “RPMN“) uvedenej v zmluve o úvere s odôvodnením, že podľa zverejnených súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za III. štvrťrok 2012 priemerná RPMN pri úveroch so zmluvnou splatnosťou 5 - 10 rokov bola 12,29 %, pričom v zmluve o úvere je uvedená hodnota 20,15 %. Namietol tiež neprijateľnosť zmluvnej podmienky obsahujúcej dojednanie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 300 eur, a to s poukazom na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp.zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3.5.2010. Ďalej s poukazom na ust. o spotrebiteľských úveroch namietol nesprávnosť údaja o celkovej výške úveru, ktorá vzhľadom na okamžité započítanie poplatku za poskytnutie úveru nebola 25.000 eur, ale len 24.700 eur (25.000 eur – 300 eur). Ďalej tiež nesplnenie zákonných podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle ust. a , a to z dôvodu nezrozumiteľnosti a neurčitosti písomných úkonov žalobkyne pre absenciu označenia splátky, s ktorou boli žalovaní v omeškaní, a pre nezaplatenie ktorej došlo k mimoriadnej predčasnej splatnosti celého úveru.

6. Uznesením zo dňa 31.3.2022 súd podľa vyzval žalobkyňu na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného v 1. rade k žalobe. Žalobkyňa v podaní zo dňa 26.4.2022 uviedla, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá, tvrdenia žalovaného v 1. rade popiera a považuje ich za bezdôvodné a účelové. Vo vzťahu k skúmaniu bonity klienta uviedla, že predmetný úver bol zabezpečený troma dlžníkmi, okrem žalovaných v 1. a 2. rade ako manželov, tak aj ich synom, žalovaným v 3. rade. Príjem žalovaného v 3. rade, ktorý preverila, bol dostatočný na úhradu splátok úveru. Žalovaný v 3. rade ako spoludlžník predložil doklady k svojmu príjmu, a to potvrdenie o príjme na základe daňového priznania za rok 2012 a kópiu daňového priznania za rok 2012, pričom jeho čistý mesačný príjem bol 680 eur. Trvanie podnikateľskej činnosti žalovaného v 3. rade bolo verifikované v živnostenskom registri. Po vyhodnotení príjmu a výdavkov a odrátaní splátky predmetného úveru boli žalovaní dostatočne bonitní. Zostatok bonity predstavoval + 262,43 eur. Žalovaní spĺňali aj tzv. vyhovujúcu platobnú disciplínu, nakoľko za posledných 12 mesiacov splácali svoje záväzky riadne a včas. Existujúce záväzky a platobná disciplína bola preverená v Spoločnom registri bankových informácií. Nesúhlasila s tvrdením o nesprávnosti hodnoty priemernej RPMN v zmluve o úvere s tým, že podľa súhrnných informácií o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za III. štvrťrok 2012 vážený priemer priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov, ktorý je stabilnejší a ktorý preto používa, bol 20,15 %. Nesúhlasila tiež s tvrdením o neprijateľnosti zmluvného dojednania o spracovateľskom poplatku za poskytnutie úveru a o nesprávnosti výpočtu hodnoty RPMN v danej veci. Predložila výklad rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C – 377/14, Ernst Georg Radlinger a Helena Radlingerová proti Finway z 21.4.2016, v kontexte s vyjadrením NBS, podľa ktorých pri výpočte RPMN je irelevantné, či sa použije plná výška úveru na jednej strane rovnice a následne na druhej strane rovnice v nultej splátke sa použije spracovateľský poplatok, alebo na jednej strane sa použije suma úveru po odpočítaní spracovateľského poplatku a na druhej strane sa už nebude do nultej splátky vstupovať spracovateľský poplatok. Skutočnosť, že z poskytnutých prostriedkov bol zúčtovaný spracovateľský poplatok, na čom sa zmluvné strany dohodli, nemalo žiadny dosah na výpočet RPMN. K splneniu zákonných podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti uviedla, že zákon žiadne náležitosti, a teda ani uvedenie splátky, pre ktorú sa vyhlasuje mimoriadna splatnosť celého úveru, nepožaduje. Obidva právne úkony, ako upozornenie zo dňa 15.5.2019, tak aj vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti zo dňa 17.4.2019, považuje za platné právne úkony. V prílohe predložila žiadosť o poskytnutie úveru zo dňa 23.1.2013, potvrdenie o príjme na základe daňového priznania za rok 2012 a daňové priznanie žalovaného v 3. rade za rok 2012, výpis zo živnostenského registra vo vzťahu k žalovanému v 3. rade a listiny „ CREDIT REPORT – ANALYTIC“.

7. Uznesením zo dňa 19.5.2022 súd podľa vyzval žalovaného v 1. rade na vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne k jeho vyjadreniu k žalobe. Na výzvu zástupca žalovaného v 1. rade reagoval písomným podaním zo dňa 1.6.2022, v ktorom uviedol, že z vyjadrenia žalobkyne vyplýva, že nepovažovala za potrebné vôbec preveriť príjem žalovaných v 1. a 2. rade a uspokojila sa iba s potvrdením o príjme žalovaného v 3. rade. Žalobkyňa nepostupovala s odbornou starostlivosťou veriteľa, keď bonitu žalovaných posudzovala bez riadnych údajov o ich príjmoch a výdavkoch a ich analýzy, čím hrubým spôsobom porušila svoje povinnosti stanovené v Zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský úver preto v danej veci je potrebné považovať za úver bez úrokov a poplatkov, a žalobkyňa súčasne nebola oprávnená vyžadovať od žalovaných jednorazové splatenie celého úveru naraz. Trval na nesprávnosti údaja o priemernej RPMN s tým, že zmluva o úvere nemá obsahovať údaj o vážených priemeroch hodnôt RPMN, a podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za IV. štvrťrok 2013 priemerná RPMN so zmluvnou splatnosťou od 5 – 10 rokov bola 13,34 %. Trval na tvrdení, že neboli splnené podmienky pre predčasné zosplatnenie celého spotrebiteľského úveru naraz, nakoľko žalobkyňa, o.i., nevyhlásila mimoriadnu splatnosť celého úveru do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Navrhol konanie v časti splátok splatných po vyhlásení rozsudku zamietnuť a v zostávajúcej časti umožniť žalovaným uhrádzať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 100 eur splatných k 25. dňu v mesiaci po stratou výhody splátok.

8. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

10. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,

ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

11. Podaním zo dňa 5.12.2019 žalobkyňa zobrala žalobu sčasti, a to ohľadne istiny 178,50 eur s príl. späť s odôvodnením, že dňa 06.09.2019, 18.10.2019 a 21.11.2019 došlo k trom úhradám dlhu vo výške po 59,50 eur, spolu teda 178,50 eur. Súd rešpektoval tento dispozitívny úkon žalobkyne so žalobou učinený pre prvým pojednávaním alebo predbežným prejednaním veci a konania v tejto časti zastavil. Predmetom konania naďalej ostala istina 21.376,18 eur spolu s úrokmi a úrokmi z omeškania tak, ako ich žalobkyňa špecifikovala v písomnom podaní zo dňa 5.12.2019.

12. Súd spor v tejto časti prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 6.9.2022 v neprítomnosti sporových strán, ktorí boli na pojednávanie riadne a včas predvolané. Podaním doručeným súdu dňa 26.8.2022 žalobkyňa svoju neprítomnosť ospravedlnila vysokou pracovnou zaneprázdnenosťou a vyslovila súhlas s prejednaním veci v jej neprítomnosti. Rovnako zástupca žalovaného v 1. rade svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 26.8.2022 odkazom na hospodárnosť konania. Poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. z 14.9.2011, podľa ktorého účasť na súdnom pojednávaní je právom každého účastníka a záleží výlučne na ňom, či toto právo využije. Žalovaní v 2. a 3. rade svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnili, o odročenie pojednávania nepožiadali.

13. Súd na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie v celom rozsahu návrhov sporových strán a skutkový stav vo veci ustálil nasledovne:

14. Medzi stranami nebolo sporné a súd vykonaným dokazovaním nepovažoval za dôvodné spochybnené, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným v 1. rade ako dlžníkom - stavebným sporiteľom a žalovanou v 2. rade a žalovaným v 3. rade ako spoludlžníkmi dňa 13.2.2013 písomnú zmluvu označenú ako „Zmluva o úvere č. 2665298 3 06“ (ďalej už len „zmluva o úvere“). Na základe tejto zmluvy o úvere sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť dlžníkovi na preklenutie obdobia, kým budú splnené podmienky na pridelenie cieľovej sumy dohodnutej v zmluve o stavebnom sporení č. 2665298 3 06 a poskytnutý stavebný úver, medziúver číslo 2665298 3 06 vo výške 25.000 eur s tým, že pri dodržaní všetkých podmienok zmluvy o úvere, vrátane podmienok uvedených v listine označenej ako „Všeobecné podmienky stavebného sporenia a úverov pre fyzické osoby“ (ďalej už len „všeobecné zmluvné podmienky“), sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver pod číslom 2665298306 vo výške cca 15.075,65 eur. Základné úverové podmienky strany dojednali v článku I. zmluvy o úvere, kde ako druh úveru je uvedený „medziúver/spotrebiteľský na dobu určitú“, „Výška medziúveru/celková výška úveru“ 25.000 eur, „Úroková sadzba medziúveru“ prvý rok 3,69 % ročne a následne 2. až 5. rok 6,69 % ročne. Žalovaní sa v zmluve o úvere zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru 149 pravidelnými mesačnými splátkami prvý rok vo výške 76,88 eur a následne 2. až 5. rok vo výške 139,38 eur, a vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení č. 2665298306 pravidelné vklady vo výške 58,52 mesačne, všetko vždy do 15.dňa mesiaca. Podľa článku I. zmluvy o úvere celková čiastka, ktorú sa na základe zmluvy o medziúvere žalovaní zaviazali zaplatiť, je 48.560,99 eur. Termín konečnej splatnosti medziúveru/stavebného úveru je v zmluve o úvere dojednaný na deň 15.2.2033.

15. Žalovaní v konaní v danej veci tiež nepopreli a súd na základe vykonaného dokazovania nemal dôvodné pochybnosti ani o ďalších tvrdeniach žalobkyne, a to že žalovaný v 1. rade medziúver v danej veci čerpal tak, ako to žalobkyňa špecifikovala, a že žalovaní porušili zmluvné podmienky, keď dohodnuté splátky medziúveru riadne a včas neplatili. Zo žalobkyňou predloženého výpisu z účtu žalovaného v 1. rade zo zosplatneného medziúveru vyplýva, že dňa 18.2.2013 bola žalovanému v 1. rade po zinkasovaní jednorázového spracovateľského poplatku za poskytnutie úveru vo výške 300 eur poukázaná na účet prvá časť medziúveru vo výške 12.728,95 eur a súčasne v ten istý deň aj druhá časť vo výške 11.971,05 eur, spolu teda dňa 18.2.2013 mu boli vyplatené finančné prostriedky vo výške 27.400 eur. Podľa výpisu z účtu zosplatneného medziúveru za dobu od 13.2.2013 do 15.5.2019 predloženého žalobkyňou žalovaní mesačné splátky úrokov za medziúver vo výške spolu 76,88 eur mesačne za prvý rok a následne vo výške 139,38 eur neplatili riadne a včas. Poslednú splátku zaplatili dňa 30.4.2019. Následne potom zaplatili ešte 3 splátky po 59,50 eur, a to dňa 31.5.2019, 03.07.2019 a dňa 7.8.2019, spolu vo výške 178,50 eur. Pri dátume 15.5.2019 je vo výpise záznam o vyhlásení mimoriadnej splatnosti celého úveru s tým, že na čiastočné vyrovnanie medziúveru bola započítaná

suma 4.088,68 eur, čo podľa žalobkyňou predloženého výpisu z účtu stavebného sporenia zodpovedá sume nasporenej na účte stavebného sporenia za dobu od 1.2.2013 do 15.5.2019 ako ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.

16. Z listín označených ako “Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 17.4.2019 a poštových doručeniek predložených žalobkyňou vyplýva, že týmito listami žalobkyňa žalovaným oznámila, že napriek výzvam nedošlo k úhrade vkladov na účet stavebného sporenia, resp. omeškaných splátok úrokov z medziúveru, vrátane splátky za mesiac apríl 2019 s tým, že celková omeškaná výška úrokov z medziúveru, resp. celková výška omeškaných vkladov predstavuje 910,70 eur. Žalovaným oznámila, že ak najneskôr do 30.04.2019 nedôjde k úhrade dlhu, bude im zaslané oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti celého úveru s vyčíslením celkovej dlžnej sumy, ktorá ak nebude uhradená, pristúpi k jej vymáhaniu. Podľa žalobkyňou predložených doručeniek všetkým žalovaným boli listy doručené dňa 24.4.2019.

17. Z listín označených ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 15.5.2019 a doručeniek predložených žalobkyňou vyplýva, žalobkyňa týmito listami oznámila všetkým žalovaným, že z dôvodu porušenia povinnosti splácať medziúver úver po dobu dlhšiu ako tri mesiace a omeškanie s platením vkladov na účet zmluvy o stavebnom sporení, nastala ku dňu 15.5.2019 mimoriadna splatnosť celého úveru. Vyzvala žalovaných na zaplatenie celej dlžnej sumy úveru vrátane jej príslušenstva naraz s tým, že ku dňu 15.5.2019 dlžná suma predstavuje 21.808,18 eur. Podľa poštových doručeniek listy boli všetkým žalovaným doručené dňa 20.5.2019.

18. Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere v danej veci, tzn. 13.02.2013 (ďalej len „“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Vychádzajúc z cit. ust. spotrebiteľská zmluva nie je osobitným zmluvným typom. Môže ňou byť ktorýkoľvek zmluvný typ upravený , , iným právnym predpisom alebo aj zákonom neupravená, tzn. nepomenovaná zmluva, ak sú splnené požiadavky kladené na subjekty zmluvy, tzn. ak stranami zmluvy sú dodávateľ a spotrebiteľ. Spotrebiteľskou zmluvou je teda vždy založený právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ. Zmluva o úvere, ktorú ako zmluvný typ upravuje cit. ust. , patrí medzi absolútne obchodné vzťahy, tzn. že v zásade by sa mala vždy spravovať ustanoveniami ( ). Avšak v prípade, ak účastníkom takéhoto obchodného úverového vzťahu je spotrebiteľ, obchodný vzťah založený zmluvou o úvere nadobúda aj spotrebiteľský charakter. V takomto prípade vzťah má zmiešaný spotrebiteľsko - obchodný charakter, ktorý sa prejaví v tom, že sa naň budú aplikovať aj normy spotrebiteľského práva ako lex špecialis.

23. Medzi stranami nebolo v danej veci sporné a súd v konaní nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by dôvodne spochybňovali právny záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere v danej veci. Všetci žalovaní sú v zmluve o úvere označení ako fyzické osoby - nepodnikatelia. Súčasťou zmluvy o úvere sú všeobecné obchodné podmienky žalobkyne pre úvery poskytované fyzickým osobám, ktoré v úvodných ustanoveniach odkazujú o.i. aj na o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere vyplýva tiež zo samotného označenia druhu úveru ako „Medziúver - spotrebiteľský úver na dobu určitú“. Súd preto v konaní nemal dôvodné pochybností o tom, že všetci žalovaní pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere nekonali v rámci svojej obchodnej a inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebitelia. Na druhej strane niet pochýb,

že predmetom podnikateľskej činnosti žalobkyne ako špecializovanej banky, ktorá zmluvu o úvere uzavrela, bolo poskytovanie úverov. Preto žalobkyňa mala pri uzatváraní zmluvy o úvere postavenie dodávateľa (veriteľa) a žalovaní postavenie spotrebiteľov, ktorí ako slabšia strana spotrebiteľského zmluvného vzťahu majú právo na právnu ochranu, ktorú spotrebiteľovi poskytujú predpisy úniového a vnútroštátneho procesného a hmotného práva.

24. Právnu úpravu spotrebiteľského úveru v čase uzavretia zmluvy o úvere v prejednávanej veci obsahoval o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (13.2.2013), ktorý vo vzťahu k Obchodnému a má postavenie lex špecialis (ďalej už len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).

25. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

26. Podľa § 1 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom nie sú: a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu, 1) b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov, d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, e) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe zmlúv uvedených v písmenách a) až d), f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona, g) nájom podľa , 2) ak v zmluve o nájme nie je ustanovená povinnosť kúpy predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby, h) úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v nie je ustanovené inak, úver bez úroku a bez ďalších poplatkov, úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka verejne, k) úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je uzavretá na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom, l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, m) úver podľa osobitného predpisu, 3) n) úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu, o) úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec, p) úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov 4) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu, q) úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou splátok, r) úver poskytovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom alebo spoločenstvom vlastníkov na účely podľa osobitného predpisu. 4a)

27. Zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 1 ods. 3 taxatívnym spôsobom negatívne vymedzoval, ktoré úvery nie je možné považovať za spotrebiteľské úvery na účely tohto zákona. Vychádzajúc z tohto ust. Zákona o spotrebiteľských úveroch v danom prípade sa nejedná o úver vylúčený z režimu spotrebiteľského úveru. Tu súd poukazuje na dôvodovú správu k ust. § 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorej: „Napr. úvery poskytované stavebnými sporiteľňami spadajú

pod zákon, pokiaľ sú poskytované na rekonštrukciu, modernizáciu, dostavbu nehnuteľnosti, t.j. ak ich účelom je zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti“. Aj keď Zákon o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy o úvere v danej veci (13.2.2013) ešte neobsahoval výslovne ustanovenie, že spotrebiteľským úverom sú aj niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, ktoré bolo do tohto o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinnou od 21.3.2016, uvedená novela už jednoznačne odstránila akékoľvek pochybnosti o právnej povahe stavebných úverov poskytovaných žalobkyňou podľa Zb o stavebnom sporení (ďalej už len „Zákon o stavebnom sporení“). Podľa cit. ust Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 21.3.2016 spotrebiteľskými úvermi sú o.i. aj niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu, pričom poznámka pri osobitnom predpise „1b)“ odkazuje na ust. Zákona o stavebnom sporení. Podľa 7 ods. 7 Zákona o stavebnom sporení v znení účinnom od 21.3.2016 ak stavebná sporiteľňa poskytuje stavebnému sporiteľovi, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom, alebo inej fyzickej osobe - nepodnikateľovi stavebný úver alebo úver podľa na stavebné účely uvedené v , , , a alebo na úhradu záväzkov súvisiacich s týmito stavebnými účelmi, pri poskytnutí takéhoto úveru postupuje aj podľa osobitného predpisu; 2) to neplatí, ak ide o poskytnutie takéhoto úveru, a) ktorý je zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, alebo iným právom týkajúcim sa nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, b) ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur okrem stavebného úveru alebo úveru podľa na stavebné účely uvedené v a alebo na úhradu záväzkov súvisiacich s týmito stavebnými účelmi, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, d) ktorý je bez úroku a bez ďalších poplatkov alebo e) ktorý poskytuje stavebná sporiteľňa svojim zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s úrokovou sadzbou nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka verejne. V danom prípade účelom spotrebiteľského úveru vo výške 25.000 eur,vychádzajúc z článku III. bod 3.1. zmluvy o úvere, boli: „modernizácia a obnova bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo udržiavacie práve na nich ...“. Preto súd pri právnom posúdení zmluvy o spotrebiteľskom úvere v danej veci a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch ako právnej úpravy lex specialis a zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v ako právnej úpravy lex generalis ( a nasl.).

28. V prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou domáhala na žalovaných jednorazového zaplatenia celej nesplatenej časti spotrebiteľského úveru, ktorého splatnosť bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere dojednaná v splátkach s konečnou splatnosťou úveru dňom 15.2.2033, spolu s jeho príslušenstvom, a to zmluvnými úrokmi vo výške 6,69 % ročne tak, ako ich špecifikovala petitom žaloby v jeho konečnej úprave. Žalovaný v 1. rade v rámci procesnej obrany namietol, že žalobkyňa pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere riadne nepreskúmala bonitu všetkých žalovaných v zmysle ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, čo má podľa § 11 od. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch za následok, že nie oprávnená požadovať na žalovaných jednorazové splatenie celého spotrebiteľského úveru a tiež úver je potrebné považovať za úver bez úrokov a bez poplatkov. Ďalej namietal tiež správnosť celkovej výšky spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, neprijateľnosť zmluvnej podmienky o dojednaní poplatku za poskytnutie spotrebiteľského úveru výške 300 eur a v nadväznosti na to nesprávnosť uvedenej hodnoty RPMN, nesprávnosť uvedenej priemernej hodnoty RPMN a nesplnenie zákonných podmienok pre vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru v zmysle ust. a .

29. Súd na základe výsledkov dokazovania vykonaného v danej veci prijal záver, že žalobkyňa ako veriteľ – špecializovaná banka, ktorú zaťažovalo dôkazné bremeno vo vzťahu k skutočnosti, že pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdila s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaných úver splácať, teda tzv. bonitu žalovaných, v konaní neuviedla a nepreukázala také okolnosti, na základe ktorých by súd mohol prijať záver, že túto svoju povinnosť veriteľa si splnila s odbornou starostlivosťou, a že v danej veci postupovala tak, ako jej to ukladalo platná právna úprava Zákona o spotrebiteľských úveroch. K tomuto právnemu záveru súd bližšie udáva:

30. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,

príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ust. § 17 ods. 3.

31. Podľa § 7 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné pre posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

32. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálnoekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno- ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.

33. Podľa cit. ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ v čase uzavretia zmluvy o úvere v danej veci (ako aj v súčasnosti) bol pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom vynaloženie tejto odbornej starostlivosti je veriteľ povinný aj hodnoverne preukázať. V opačnom prípade má to pre veriteľa dôsledky vo forme sankcií uvedených v cit. § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, tzn. vo forme straty oprávnenia vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a v prípade hrubého porušenia tejto povinnosti aj bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru. Táto vnútroštátna úprava je dôsledkom transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008, ktorá v preambule uvádza: „(8) Je dôležité, aby tento trh poskytoval spotrebiteľom dostatočnú mieru ochrany a zabezpečil si tak ich dôveru. Voľný pohyb úverových ponúk by tak mohol prebiehať za optimálnych podmienok pre tých, ktorí úvery ponúkajú, ako aj pre tých, ktorí o ne žiadajú, s náležitým zohľadnením konkrétnej situácie v jednotlivých členských štátoch...(26) Členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií [5], veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.“. Podľa čl. 8 ods. 1 tejto smernice: „Členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať“. Podľa judikatúry Súdneho dvora (EÚ) články 8 a 23 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 je potrebné vykladať tak, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať vždy ex offo, tzn. aj bez ohľadu na prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany strán, existenciu porušenia povinnosti veriteľa pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky v podobe sankcii (porovnaj napr. rozhodnutia Súdneho dvora (EÚ) C-679/18, C-449/13, C-58/18).

34. Bolo preto na žalobkyni, aby aj v danej veci hodnoverne preukázala, že ako veriteľ bonitu žalovaných ako spotrebiteľov pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdila s dostatočnou odbornou starostlivosťou. Aj keď právna úprava vo vzťahu k skúmaniu bonity spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v danej veci (13.02.2013) bola pomerne strohá, judikatúra sa už vysporiadala s posudzovaním splnenia tejto povinnosti veriteľa aj v tomto

období. Napr. podľa aktuálneho rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. -202 zo dňa 26.04.2022, v ktorom sa tento súd zaoberal odbornou starostlivosťou veriteľa pri skúmaní bonity spotrebiteľa podľa ust. v spojení s ust. v znení účinnom ku dňu 28.04.2014: „12...Žalobca vychádzal pri zisťovaní schopnosti žalovanej splácať úver nielen zo žiadosti o úver, ale aj z listiny CREDIT REPORT – ANALYTIC, ktorá obsahuje údaje zo spoločného registra bankových inštitúcií. Z týchto informácií pred uzavretím úveru, ktorý bol uzavretý dňa 28.04.2014 vyplýva, že žalovaná je slobodná, bez vyživovacích povinností, s jedným spotrebiteľským úverom v Poštovej banke a.s. so zostatkom 4.221 eur, ktorý úver po dobu dvoch rokov riadne mesačne po 90 eur spláca. Po lehote splatnosti nemala žiadnu splátku. Zo žiadosti o úver a z reportu sociálnej poisťovne vyplýva, že žalovaná je zamestnaná. Príjem mal žalobca zistený len z výpisov z účtu žalovanej ... V prejednávanej veci však žalobca pri poskytovaní úveru žalovanej nepostupoval z dostatočnou odbornou starostlivosťou, pretože pomery žalovanej zisťoval povrchne. Z pojmu „odborná starostlivosť“, je povinnosťou veriteľa vyplývajúcej z profesionality platnej pre postavenie dodávateľa ako subjektu obchodného práva, postupovať z vyššími nárokmi v rámci vedomostí, znalostí a informácií o predmete svojho podnikania, pričom musí zisťovať schopnosti spotrebiteľa splácať úver s takou starostlivosťou, ktorá nevylučuje požadovať pri spotrebiteľovi preukázať aj doklady k tvrdeniam, ktoré sa na prvý pohľad javia ako nesporné. Veriteľ by mal pri odbornej starostlivosti sám aktívne zisťovať a preverovať bonitu spotrebiteľa, nie sa uspokojiť len s listinami, ktoré predloží spotrebiteľ, naviac už predtým zaťažený úverom. V danom prípade žalobca opomenul náležitým spôsobom zistiť príjem žalovanej od zamestnávateľa, uspokojil sa len konštatovaním, že je zamestnaná a na účet jej prichádza pravidelný mesačný príjem bez toho, aby skúmal, aké má ďalšie výdavky z tohto príjmu, okrem úveru, ktorý doposiaľ spláca. Odborná starostlivosť pri poskytovaní úverov je starostlivosťou odbornou vtedy, ak je komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorý bude daný individuálnymi okolnosťami. Nie je odbornou starostlivosťou vtedy, ak je povrchná, a to nie len vo vzťahu k spotrebiteľovi ale aj k vlastným zdrojom.“

35. V danej veci žalobkyňa v doplňujúcom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.04.2022, ktorým reagovala na procesnú obranu žalovaného v 1. rade, uviedla, že predmetný spotrebiteľský úver bol zabezpečený tromi dlžníkmi, a to žalovanými v 1. a 2. rade ako manželmi a žalovaným v 3. rade ako ich synom. Uviedla, že pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere preverila príjem spoludlžníka, žalovaného v 3. rade, ktorý predložil doklady k svojmu príjmu, a to potvrdenie o príjme na základe daňového priznania za rok 2012 a kópiu daňového priznania k dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2012. Jeho čistý priemerný príjem bol 680 eur, čo vyhodnotila ako dostatočný príjem na úhradu splátok poskytnutého úveru. Trvanie podnikateľskej činnosti žalovaného v 3. rade verifikovala v živnostenskom registri SR. Po vyhodnotení príjmu a výdavkov a odrátaní splátky úveru zostatok bonity tak predstavoval 262,43 eur. Žalovaní spĺňali aj tzv. platobnú disciplínu, nakoľko za posledných 12 mesiacov splácali všetky svoje záväzky riadne a včas, bez upomienok. Existujúce záväzky žalovaných a platobnú disciplínu preverila v Spoločnom registri bankových informácií. S poukazom na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 argumentovala, že smernica priznáva veriteľovi voľnú úvahu pri určení, či informácie, ktoré má k dispozícií, sú dostatočné na potvrdenie úverovej bonity alebo či ju má overiť aj inými prostriedkami. V prílohe tohto písomného vyjadrenia žalobkyňa na podporu svojich tvrdení súdu predložila dôkazy a to: „Potvrdenie o príjme na základe daňového priznania za rok 2012“ týkajúce sa spoludlžníka, žalovaného v 3. rade, „Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby“ za rok 2012 týkajúce sa taktiež spoludlžníka, žalovaného v 3. rade, „výpis zo živnostenského registra“ zo dňa 08.02.2013 týkajúci sa rovnako spoludlžníka, žalovaného v 3. rade, listiny „Credit report – analytic“ zo dňa 8.2.2013 týkajúce sa žalovaných v 1. – 3. rade, „žiadosť žalovaných o úver bez záložného práva“ zo dňa 23.1.2013.

36. Z písomnej žiadosti žalovaných o úver zo dňa 23.1.2013 predloženej žalobkyňou vyplýva, že žalovaný v 1. rade ako dlžník a žalovaná v 2. rade ako spoludlžník, súčasne manželia, v žiadosti neuviedli žiadne údaje o svojich príjmoch. Uviedli iba, že sú ženatý/vydatá a že majú 3 nezaopatrené deti. Žalovaní v 3. rade (syn žalovaných v 1. a 2. rade) v žiadosti uviedol, že je slobodný, nemá žiadne vyživovacie povinnosti, jeho čistý priemerný mesačný príjem je 680 eur a náklady 220 eur mesačne. Podľa žiadosti bonita v danom prípade vychádzajúc iba z údajov žalovaného v 3. rade bola žalobkyňou vyhodnotená tak, že pri nákladoch na jednu dospelú osobu 220 eur a splátke predmetného úveru vo výške 197,57 eur mesačne disponibilný zostatok predstavuje 262,43 eur. Podľa listín predložených žalobkyňou „Potvrdenie o príjme na základe daňového priznania za rok 2012“ a „Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby“ za rok 2012 však rozdiel príjmov a výdavkov z podnikateľskej činnosti

(maloobchod) žalovaného v 3. rade v roku 2012 predstavoval 4.183 eur, čo mesačne predstavuje len 348,58 eur, nie 680 eur tak, ako je to uvedené v žiadosti o úver. Žalobkyňa tak nie len že ničím nepreukázala, že by bola akokoľvek overila priemerný mesačný príjem uvedený žalovaným v 3. rade v žiadosti, ale sama poukazuje na listiny, podľa ktorých príjem žalovaného v 3. rade bol cca o 50 % nižší. Po odpočítaní mesačnej splátky predmetného úveru vo výške 197,90 eur z tohto príjmu ostáva suma len suma 150,60 eur, ktorá nepostačuje na náklady na jednu dospelú osobu, ktoré žalovaný v 3. rade v žiadosti uviedol, t.j. 220 eur mesačne, a nezohľadňuje ani minimálnu výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb jednej dospelej osoby určenú o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase preverovania bonity žalovaných (ďalej už len „Zákon o životnom minime“), ktorá predstavovala 194,58 eur.

37. Žalobkyňa v priebehu celého konania neuviedla tvrdenia, a z ňou predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by bola akéhokoľvek posudzovala schopnosť splácať úver aj žalovaného v 1. rade, ktorý podľa žiadosti o úver a zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol hlavným dlžníkom, a žalovanej v 2. rade ako jeho manželky a spoludlžníka. Že by sa bola zaoberala celkovou sociálnoekonomickou situáciou hlavného dlžníka a žalovanej v 2. rade, a že by bola na žalovaných v 1. a 2. rade vôbec požadovala, aby jej údaje o svojej sociálnoekonomickej situácii boli poskytli. Preto možno konštatovať, že žalobkyňa sa uspokojila iba s údajmi uvedenými týmito žalovanými v písomnej žiadosti o úver, v ktorej obaja títo žalovaní neuviedli žiadne údaje o svojom zamestnaní a príjmoch, a na účely posúdenia schopnosti žalovaných splácať spotrebiteľský úver jej postačilo len uvedenie údajov a príjmu žalovaného v 3. rade ako spoludlžníka, navyše, bez riadnej verifikácie správnosti uvedeného príjmu. Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobkyne, že bolo na voľnej úvahe veriteľa, či informácie, ktoré má k dispozícii na potvrdenie bonity spotrebiteľa, sú dostatočné alebo či ich musí overiť inými prostriedkami. Žalobkyňa ako veriteľ v čase uzatváranie zmluvy o úvere mala zákonnú povinnosť preveriť schopnosti žalovaných splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou, čo znamená, že bola povinná aj od žalovaných v 1. a 2. rade vyžiadať si údaje o ich zamestnaní a príjmoch, a takto získané informácie vyhodnotiť a podrobiť riadnej analýze. Ak chce veriteľ postupovať s odbornou starostlivosťou, musí analyzovať osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku každému konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, stravu, príp. na nezaopatrené deti). Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 Zákon o spotrebiteľských úveroch „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov (čo v danej veci u žalovaných v 1. a 2 . rade žalobkyňa ani vôbec nevyžadovala poskytnúť), ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Veriteľ pritom musí vychádzať nielen z informácií dodaných spotrebiteľom (ktoré majú byť aj preukázané relevantnými listinami), ale aj z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov, tak aby získal objektívny obraz o sociálnoekonomickej situácii spotrebiteľa.

38. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení v rámci dupliky a repliky zo dňa 26.8.2022 uviedol, že v čase uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol bez práce a nemal žiadne zamestnanie. Podľa žiadosti o úver spolu s manželkou, žalovanou v 2. rade, mali 3 nezaopatrené deti. Podľa listín „CREDIT- REPORT ANALYTIC“ žalovaní v 1. a 2. rade mali jeden úver na stavebné sporenie s mesačnou splátkou 91 eur . Len výdavky žalovaných v 1. a 2. rade tak vychádzajúc z minimálnej výšky výdavkov na zabezpečenie základných životných potrieb podľa Zákona o životnom minime, teda výdavkov na žalovaného v 1. rade ako jednu plnoletú osobu vo výške 194,58 eur, na žalovanú v 2. rade ako ďalšiu dospelú osobu vo výške 135,74 eur a na 3 nezaopatrené deti vo výške 266,46 eur (3 x 88,82 eur), a finančných výdavkov vo výške 91 eur na úver na stavebné sporenie a splátky predmetného úveru vo výške 197, 90 eur mesačne, spolu 288,90 eur, predstavovali mesačne 885,48 eur. Za situácie, že žalovaný v 1. rade nemal žiadny príjem, nemal žiadne zamestnanie, a nie je zrejme, či nejaký príjem mala žalovaná v 2. rade, pri minimálnych mesačných výdavkoch 885,48 eur nemožno hovoriť o preverení schopnosti žalovaných v 1. a 2. rade splácať predmetný úver s odbornou starostlivosťou. Tu súd zdôrazňuje, že pre účely posúdenia splnenia povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch nie je relevantné, aká bola reálna celková sociálnoekonomická situácia žalovaných v čase uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale akým spôsobom žalobkyňa ako veriteľ v čase uzatvárania zmluvy pristúpila k zisťovaniu a hodnoteniu bonity žiadateľov o spotrebiteľský úver. Tzn., či riadne a úplne zistila a overila celkovú sociálnoekonomickú situáciu žiadateľov ako spotrebiteľov, a to ako ich celkové príjmy, tak aj ich celkové výdavky.

39. Podľa judikatúry odborná starostlivosť veriteľa predpokladala riadne a úplné zistenie všetkých údajov o celkových príjmoch a celkových výdavkov všetkých žiadateľov o úver ako spotrebiteľov, ale ich overenie. Vo vzťahu k príjmu spotrebiteľa je to overenie príjmu spotrebiteľa u jeho platiteľa, od ktorého príjem poberal. Podľa judikatúry, ktorá v tomto smere neskôr našla svoj odraz v novelizácií a doplnení ust. § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch a prijatí Opatrenia NBS č. 10 zo dňa 14.11.2017 účinného od 01.01.2018, bez zistenia a preverenia celkových čistých príjmov a celkových výdavkov (nákladov na zabezpečenie životných potrieb a peňažných záväzkov) spotrebiteľa a ich porovnania, veriteľ logicky nemá možnosť posúdiť schopnosť spotrebiteľa spotrebiteľský úver splácať, a ani zistiť, či celkový mesačný príjem spotrebiteľa neprekračuje jeho celkové mesačné výdavky. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ním vyživovaných osôb je veriteľ povinný zohľadniť pritom minimálne vo výške sumy životného minima určeného osobitným predpisom ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase preverovania bonity spotrebiteľa, ďalej už len „Zákon o životnom minime“). Právna úprava skúmania bonity totiž dôraz kladie predovšetkým na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie tohto, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná na splácanie úveru.

40. Na základe uvedených zistení, zohľadniac aktuálnu judikatúru vzťahujúcu sa dobu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v danej veci (viď napr. vyššie cit. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. ), súd prijal záver, že žalobkyňa hodnoverne nepreukázala, že by bola bonitu žalovaných preskúmala s odbornou starostlivosťou. Naopak, podľa výsledkov vykonaného dokazovania žalobkyňa bonitu žalovaných preverovala bez zistených a riadneho overenia ich celkových príjmov a celkových výdavkov, v dôsledku čoho nemala možnosť riadne posúdiť schopnosť žalovaných spotrebiteľský úver splácať. Súd opakovane zdôrazňuje, že pre účely posúdenia splnenia povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch nie je relevantné, aká bola skutočná celková sociálnoekonomická situácia žalovaných v čase uzatvárania zmluvy, ale akým spôsobom žalobkyňa ako veriteľ v čase uzatvárania zmluvy pristúpila k zisťovaniu a hodnoteniu ich bonity. Takýto povrchný postup žalobkyne má podľa cit. § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch za následok sankciu, spočívajúcu v strate oprávnenia žalobkyne vyžadovať od žalovaných ako spotrebiteľov jednorazove splatenie celého spotrebiteľského úveru. Nakoľko v danej veci sa jednalo o posúdenie schopnosti splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjme žalovaného v 1. rade ako hlavného dlžníka a žalovanej v 2. rade ako spoludlžníka, a pre účely posúdenia bonity boli použité iba údaje o príjme a pracovných pomeroch uvedené žalovaným v 3. rade ako ďalším spoludlžníkom doložené dokladmi o výške jeho príjmu o 50 % nižšej, ako sám uviedol, čo sa javí ako účelové, súd porušenie povinnosti žalobkyne ako veriteľa považoval za dôvodné kvalifikovať ako hrubé porušenie povinnosti stanovenej § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v danej veci za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považovalo posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálnoekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálnoekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je. Preto porušenie povinnosti žalobkyne súd v danej veci považoval za dôvodné sankcionovať aj ďalšou sankciou veriteľa, spočívajúcou v bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

41. Vzhľadom na záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru v danej veci, žalobkyni nárok na úroky a poplatky za medziúver nevznikol. Súd však zastáva názor, že napriek záveru súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru nebolo by dôvodné žalobu zamietnuť v celom rozsahu, a to s poukazom na to, že na strane žalovaných by tak došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia sa na úkor žalobkyne. Podľa zásady spravodlivosti všetko, čo bolo požičané, sa musí vrátiť. Žalobkyňa preto má nárok na vrátenie nevrátenej istiny medziúveru. V danej veci nebolo sporné, že žalovaným boli reálne poskytnuté peňažné prostriedky v sume 24.700 eur (dohodnutá výška úveru 25.000 eur bola znížená o poplatok za spracovanie úveru vo výške 300 eur), a že žalovaný v 1. rade tieto prostriedky aj vyčerpal. Žalobkyňa časť mesačných splátok predstavujúcich vklady na účet stavebného sporenia vo výške 58,52 eur mesačne už zúčtovala na úhradu dlhu žalovaných z medziúveru, a to v celkovej sume 4.088,68 eur. Stavebné sporenie tak ďalej nepokračuje. Preto aj keď žalovaní sa zaviazali úver vo výške 25.000 eur splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 76,88 eur po prvý rok a následne vo výške 139,38 eur, stavebné sporenie už nepokračuje a odporovalo by princípu spravodlivosti a aktuálnemu stavu veci, ak by žalobkyni nebol priznaný nárok na zaplatenie v čase rozhodovania súdu už splatnej istiny úveru s tým, že splátky splatné do dňa vyhlásenia tohto rozsudku

sa započítajú len na úhradu istiny úveru. Hrubé porušenie povinnosti žalobkyne preskúmať s odbornou starostlivosťou bonitu žalovaných totiž spôsobilo aj dôsledok vyplývajúci z § 11 ods. 2 vety prvej Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to že úver v danej veci nie je možné úver predčasne zosplatniť. Preto právnym úkonom žalobkyne učineným listami zo dňa 17.4.2019 a 15.5.2019 nemožno z pohľadu tzv. zosplatnenia celého spotrebiteľského úveru priznať právne účinky. Žalobkyňa tak má nárok len na nezaplatené splátky spotrebiteľského úveru splatné ku dňu rozhodnutia súdu v danej veci.

42. Prvá splátka vo výške 76,88 eur bola podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere splatná 15. deň mesiaca nasledujúceho po prvom čerpaní medziúveru, čo pripadlo na deň 15.3.2013. Splatnosť ďalších splátok bola dohodnutá vždy k 15.dňu v mesiaci. Ku dňu vyhlásenia rozhodnutia v danej veci, tzn. 6.9.2022 ( ) tak bolo splatných splátok celkom 114 splátok, čo predstavuje sumu eur 19.126,92 eur (114 x 167,78 eur). Súd pri výške splátky vychádzal z počtu dohodnutých splátok 149 a výšky jednej splátky 167,78 eur, teda splátky očistenej od úrokov a poplatkov (25.000 eur : 149 splátok = 167,78 eur). Žalovaní do dňa vyhlásenia rozsudku v danej veci podľa výpisu z účtu zo zosplatneného medziúveru zaplatili celkom na úroky 2.373,12 eur a splátky vo výške 178,50 eur. Podľa výpisu z účtu stavebného sporenia v súlade s tvrdením žalobkyne v konaní na účet stavebného sporenia poukázali vklady vo výške celkom 4.088,68 eur. Celkom teda zaplatili 6.640,30 eur. Ich splatný dlh na istine ku dňu vyhlásenia rozsudku v danej veci tak činí 12.486,62 eur (19.126,92 eur – 6.640,30 eur). Súd preto vyhovel žalobe len v časti istiny, a to čo do tejto výšky, a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaní by tak mali pokračovať v splácaní úveru po 167,78 eur mesačne až do dohodnutej doby konečnej splatnosti (15.2.2033).

43. Keďže pre rozhodnutie súdu postačoval právny záver o strate oprávnenia žalobkyne vyžadovať na žalovaných zaplatenie celého úveru jednorazovo a o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru v dôsledku hrubého porušenia povinnosti veriteľa stanovenej v § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, súd nepovažoval za hospodárne zaoberať sa podrobne ďalšou argumentáciou žalovaného v 1. rade vo vzťahu k nesplneniu zákonných podmienok pre predčasné zosplatnenie úveru stanovených v v spojení s a k ďalším dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

44. Podľa vety prvej dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

45. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

46. Vykonávacím predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších zákonov.

47. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

48. Žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok na úroky z omeškania z celej zosplatnenej sumy úveru, nie z jednotlivých omeškaných splátok. Žalovaní však ku dňu vydania rozhodnutia (teda do 06.09.2022) vzhľadom na vyššie uvedené závery neboli ešte v omeškaní so všetkými splátkami. Súd preto priznal žalobkyni úroky z omeškania z celej prisúdenej istiny až odo dňa nasledujúceho po zročnosti poslednej priznanej splátky, tzn. splátky splatnej dňa 15.08.2022. Priznanie sankčných úrokov z jednotlivých splátok po 15.8.2022, ktoré sa ešte nestali splatné, by totiž bolo v rozpore s dispozičnou zásadou upravenou v . Žalobkyni súd tak nepriznal úroky z omeškania do dňa 16.5.2019 do 31.5.2019, od 1.6.2019 do 3.7.2019, od 4.7.2019 do 7.8.2019 a od 8.8.2019 do zaplatenia tak, ako žalobkyňa požadovala, nakoľko žalobkyňa pri ich vyčíslení vychádzala z nesprávneho základu (žalovaní mali splácať len istinu bezúročného a bezpoplatkového úveru). Celkovo posúdenie omeškania žalovaných žalobkyňou a výpočet uplatneného úroku z omeškania tak boli zjavne

nesprávne z dôvodu, že jednalo sa o bezúročný a bezpoplatkový úver, čo bránilo vyhoveniu žalobe v tejto časti. Súd žalobkyni tak priznal úroky z omeškania vo výške 5% z prisúdenej sumy, t.j. zo sumy 12.486,62 eur, a to od 15.8.2022 do zaplatenia.

49. Súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného poplatku vo výške 16,80 eur, nakoľko úver je bezúročný a bez poplatkov. Preto ani tento poplatok žalobkyni nebolo možné priznať, nakoľko z logiky a účelu ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je zrejmé, že spotrebiteľ nemá povinnosť veriteľovi platiť nič nad rámec skutočne mu poskytnutých peňažných prostriedkov s výnimkou prípadných sankcií za omeškanie s ich vrátením.

50. Keďže žalovaní žiadali o povolenie splácať dlh v splátkach, súd preskúmal túto ich žiadosť a využijúc právo vyplývajúce mu z ust. a povolil žalovaným platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach vo výške 100 eur mesačne. Nemožno opomenúť, že popri splátke 100 eur mesačne už splatného dlhu v danej veci naďalej trvá povinnosť žalovaných splácať nesplatné mesačné splátky bezúročného a bezpoplatkového úveru v danej veci vo výške 167,78 eur mesačne. Súd zastáva názor, že vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a súdom zistené pomery žalovaných, stanovená výška splátky 100 eur mesačne zodpovedá zásade spravodlivej ochrany práv vyjadrenou v pri súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého plnenia. Podľa názoru súdu ide o primeranú výšku splátky k výške splatného dlhu a všetkým vyššie uvedeným okolnostiam sporu, rešpektujúcu požiadavku spravodlivej ochrany práv aj na strane žalobkyne, ktorá ako špecializovaná banka nebude tým neprimerane zasiahnutá vo svojich pomeroch a právach, ako i žalovaných a tiež požiadavku zohľadniť sociálne postavenie strán sporu ( základných princípov ).

51. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s a . Žalobe žalobkyne v časti bolo vyhovené, v časti bola zamietnutá. Žalobkyňa a žalovaní boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní. Žalobkyňa bola úspešná v časti o zaplatenie sumy 12.486,62 eur a úrokov z omeškania z tejto sumy, pričom tento procesný úspech žalobkyne vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku na zaplatenie sumy 21.544,68 eur s prísl. neodôvodňuje priznanie ani pomernej náhrady trov konania žiadnej zo strán, nakoľko úspech žalovaných a žalobkyne je v pomere 42% : 58%. Preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti výrokom I. – IV. toho rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove ( ).

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).