Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_33Cb-202-2013.pdf
PDF · 96.97 KB
Case nature
Area
Subarea
33Cb/202/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: Groupama Biztosító Zrt. so sídlom Erzsébet királyné útja 1/C, 1146 Budapest, Maďarská republika, IČO: 01-10-041071, konajúca prostredníctvom Groupama poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 47 236 060, zast. Advokátska kancelária AK Hrabovská s.r.o., so sídlom Jakubovo námestie 9, 811 09 Bratislava, IČO: 47 251 476 proti žalovanému v 1. rade: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545 a žalovanému v 2. rade: W. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, XXX XX H. o zaplatenie 585,84 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný v prvom a v druhom rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 23,58 EUR, nahradiť trovy konania vo výške 35,- EUR z titulu zaplateného súdneho poplatku a nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 82,19 EUR, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd konanie vo zvyšnej časti návrhu z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu 18.07.2013 sa žalobca domáhal, aby mu žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 585,84 EUR s príslušenstvom titulom zaplatenia regresného nároku. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 07.05.2012 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla E.: H bolo poškodené vyššie uvedené motorové vozidlo poistníka (poškodeného) žalobcu. Vodičom motorového vozidla E.: H (škodcom) v čase škodovej udalosti bol žalovaný v 2. rade. Žalobca následne poistníkovi vyplatil poistné plnenie v celkovej výške 585,84 EUR. Vyplatením poistného plnenia na žalobcu prešlo v zmysle § 813 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody. Ako vyplýva z obsahu oznámenia o poistnej udalosti, na vozidlo Z.: H bolo v čase škodovej udalosti uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu v zmysle zákona 381/2001 Z.z. u žalovaného v 1. rade. Z tohto dôvodu Groupama poisťovňa, a.s. vyzvala žalovaného v 1. rade na refundáciu poistného plnenia, ktorú uhradila poškodenému. Na uvedenú výzvu však žalovaný v 1. rade nijako nereagoval.
Súd dňa 10.09.2013 vydal platobný rozkaz v konaní č. 31Rob/170/2013, voči ktorému podal žalovaný v 1. rade v zákonnej lehote odpor. V dôsledku uvedeného sa platobný rozkaz zrušil podľa ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako „OSP“). Odpor žalovaný odôvodnil tým, že poškodené motorové vozidlo bolo v čase vzniku škodovej udalosti havarijne poistené u žalobcu a motorové vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená, bolo v relevantnom čase povinne zmluvne poistené u žalovaného v prvom rade a to na základe poistnej zmluvy č. 6809814946, poistník: W. N..
Žalobca vyplatil poškodenému z havarijného poistenia sumu 585,84 EUR. Následne sa mal údajne obrátiť na žalovaného v 1. rade s výzvou o tzv. refundáciu poistného plnenia v sume vyplateného poistného plnenia. Tvrdí, že mu zo strany žalobcu nebol doručený tzv. refundačný balík s výzvou na náhradu škody preto nemal ani mať nemohol vedomosť o tom, že žalobca si voči nemu uplatňuje nárok na náhradu škody. O uvedenom sa dozvedel až doručením platobného rozkazu.
Súd v danej právnej veci vytýčil pojednávanie na termín 15.02.2016, 14.03.2016, 24.03.2016, 05.05.2016 na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalobca, žalovaný v 1. rade svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Žalovaný v 2. rade sa pojednávaní nezúčastňoval, svoje neúčasť riadne neospravedlnil. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaných v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 OSP. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi takto:
Právny zástupca žalobca v rámci konania na pojednávaní zobral svoj návrh v časti zaplatenej sumy 562,26 EUR späť a žiadal o zastavenie konania v tejto časti. Vo zvyšku nároku v sume 23,58 EUR trval na svojom návrhu s tým, že nárok na krátenie z dôvodu amortizácie motorového vozidla považoval za neoprávnený.
Žalovaný v 1. rade sa pridržal argumentácie ohľadne uplatnenia zníženia regresného nároku o amortizáciu. Vo zvyšku žalovaný v 1. rade splnil záväzok voči žalobcovi.
Žalovaný v 2. rade mal za to, že plnením poisťovne považuje vec za vybavenú.
Súd sa oboznámil s týmito listinnými dôkazmi: Zmluva o predaji podniku, Oznámenie škodovej udalosti z havarijného poistenia poškodeného, Likvidačná správa k poistnej udalosti, Oznámenie škodovej udalosti z poistenia, dodací list č. 0313/06/12, faktúra č. 10120313, Zápis o poškodení motorového vozidla, Platobný rozkaz, Odpor, Záznam o dopravnej nehode, Poistka č. 6 809 814 946, Doplnenie vyjadrenia žalovaného v 1. rade, Oznámenie o poistnom plnení, Čiastočné späťvzatie návrhu, Odpoveď žalovaného v 2. rade.
Z oznámenia o škodovej udalosti a z likvidačnej správy bolo zrejmé, že k škodovej udalosti došlo, že bola likvidátorom priznaná náhrada škody, žalovaný v 2. rade bol označený ako vinník. Z faktúry č. 10120313 bolo osvedčené, že oprava motorového vozidla u poškodeného bola fakturovaná na sumu 585,84 EUR.
Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa ustanovenia § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko žalobca preukázal právny základ ním uplatneného nároku.
Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa ustanovenia § 788 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj ako “OZ”) „Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.“
Podľa ustanovenia § 797 ods. 3 OZ „Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez
zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.”
Podľa ustanovenia § 799 ods. 2 OZ „Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.”
Podľa ustanovenia § 813 ods. 1 OZ „Ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.”
Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb - Obchodný zákonník (ďalej aj ako „ObZ“) „Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.“ ods. 2 „Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“
Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 ObZ „Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.“ Podľa ustanovenia § 265 ObZ „Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.“ Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 ObZ „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“
Podľa ustanovenia § 340 ods. 1 ObZ „Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.“
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 ObZ „Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“
Podľa ustanovenia § 4 ods. 2.,4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla „(2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a)škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b)škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie d) ušlého zisku. (4) Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.“
Podľa ustanovenia § 11 ods. 6,7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla „(6) Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. (7) Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.“
Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“
Z vykonaného dokazovania ako aj z úkonov žalovaného mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi bol založený záväzkovo právny „regresný vzťah“ ohľadne nároku na regresné plnenie. Spornosť v danom konaní vyplynula z námietky žalovaného v 1. rade, ktorý odmietol plniť predmetný nárok regresného plnenia v časti výšky amortizácie. Vo zvyšnej časti záväzok uhradil, preto ho súd nepovažoval za sporný. Charakter záväzku žalovaných ako ho prezentuje žalobca je záväzkom spoločným podľa ustanovenia § 511 OZ, žalovaní spoločne a nerozdielne sú zaviazaní plniť podľa ustanovenia § 438 OZ. Žalovaný v 2. rade je povinný plniť v zmysle ustanovenia § 420 OZ a žalovaný v 1. rade na základe ustanovenia § 15 zákona č. 381/2001 Z.z.. Účastníci zmluvného vzťahu nenamietali existenciu záväzkového vzťahu, bolo preukázané porušenie povinností zo strany žalovaného v 2. rade a následne povinnosť riadne vyplatiť regresné plnenie žalovaným v 1. rade. Škodou je každá majetková ujma, ku ktorej došlo nedovoleným alebo protiprávnym konaním iného subjektu, za čo tento subjekt zodpovedá. Skutočnú škodu možno vymedziť ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v dôsledku protiprávneho úkonu, resp. škodovej udalosti v zničení, strate, zmenšení, znížení či inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného (jeho vecí či jeho iných práv, ako aj hodnôt oceniteľných peniazmi, ako sú pohľadávky, duševné vlastníctvo) a ktorá predstavuje majetkové hodnoty nevyhnutné na uvedenie veci do pôvodného stavu. Judikatúra vymedzuje skutočnú škodu ako ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a v príčinnej súvislosti s ňou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu (R 55/1971, s. 151). Doktrína si túto súdnou praxou vytvorenú definíciu vysvetľuje ako rozdiel v hodnote majetku poškodeného pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku, pričom výška škody je daná rozdielom v hodnote majetku, ktorú treba nahradiť peňažným plnením alebo uvedením veci do pôvodného stavu.
Podľa judikatúry všeobecných súdov (R 55/1971, R 25/1990), ale i názoru Ústavného súdu ČR (Nález ÚS ČR z 20. 11. 2000, sp. zn. IV. ÚS 548/99) škodu predstavujú nielen majetkové hodnoty, ktoré už boli, resp. majú byť poškodeným vynaložené, ale aj tie, ktoré by bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Pri zisťovaní existencie škody a vyčíslení jej výšky sa vychádza z majetkového stavu, ktorý je tvorený predovšetkým súhrnom aktív ako hmotných predmetov (vecí) určitej hodnoty, ktorá sa dá vyjadriť v peniazoch a iných hodnôt alebo práv, ktoré sú oceniteľné peniazmi, napr. pohľadávky alebo práva duševného vlastníctva. Naopak pasíva (záväzky) sa od celkovej hodnoty majetku odpočítavajú, majú teda negatívnu hodnotu. Na základe uvedeného k zmenšeniu majetkového stavu dochádza tým, že sa zmenší hodnota aktív, resp. sa zvýši hodnota pasív tak, že celkové vyjadrenie majetku poškodeného v peniazoch sa oproti predošlému stavu zníži. Na základe uvedeného nemožno za skutočnú škodu považovať iba prípady, keď dôjde k zmenšeniu (úbytku) majetku poškodeného, ktorý spravidla pozostáva z vecí, práv alebo hodnôt, ktoré spolu majú určitú hodnotu trhovú, účtovnú i hodnotu pre jednotlivca samého. Skutočnú škodu môže predstavovať i zväčšenie pasív poškodeného, ktoré musí poškodený strpieť v dôsledku protiprávneho konania škodcu (napr. ak sa poškodený v dôsledku protiprávneho konania škodcu dostane do omeškania s plnením svojej povinnosti na základe osobitnej zmluvy, je povinný uhradiť zmluvnú pokutu, ak bola dojednaná, pričom táto zmluvná pokuta predstavuje pre poškodeného dlh, ktorý musí splniť pod hrozbou právnych sankcií a ktorý by inak nenastal, ak by škodca nespôsobil omeškanie poškodeného).Zhodnotenie poškodenej veci opravou sa ľudovo nazýva amortizácia. Ide však o obsahovo dva odlišné pojmy. Amortizácia predstavuje postupné znižovanie hodnoty poškodenej veci na základe jej veku (a v prípade motorového vozidla aj počtu odjazdených kilometrov). Výpočet amortizácie však tvorí iba časť výpočtu zhodnotenia poškodenej veci opravou, ktorý môže korigovať vyčíslenú amortizáciu. Až toto zhodnotenie možno odpočítať z poistného plnenia.
Pokiaľ ide o žalovaným v 1. rade uplatnenú ,,amortizáciu“ v sume 23,58 EUR, podľa názoru súdu takýto postup pri výpočte poistného plnenia neprichádzal do úvahy, a to z nasledujúcich dôvodov:
1. žalovaný v 1. rade vôbec neuviedol, akým spôsobom došiel k vypočítanej sume, ktorá by mala zhodnotiť opravenú vec, podľa akého vzorca a neuviedol ani odkaz na zákonné ustanovenia, či všeobecné obchodné podmienky, ktoré ho k takémuto postupu oprávňujú. Taktiež nepredložil súdu
dôkaz o tom, že poistený si bol pri podpise poistnej zmluvy vedomý, že v prípade poistnej udalosti vzniká poisťovni nárok, aby si v rámci poistného plnila odpočítala sumu, o ktorú sa zhodnotila poškodená vec vykonaním opravy, 2. odpočítanie sumy, o ktorú sa zhodnotila poškodená vec, je dôvodné len tam, kde následkom opravy dochádza k výraznému zhodnoteniu poškodenej veci a to tak, že poškodený by sa napriek zavineniu inou osobou, neodôvodnene obohatil v takom rozsahu, že to nie je možné spoločensky akceptovať.
Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. II ÚS 2221/2007: „Soud musí nejen respektovat právo, ale aj jeho výklad a aplikace musí směřovat k výsledku spravedlivému. Právo musí být především nástrojem spravedlivosti, nikoli souborem právních předpisu, které jsou mechanicky a formalisticky aplikovány bez ohledu na smysl a účel toho kterého zájmu chráneného příslušnou normou.“ V danom prípade je zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov priznanie plnenia žalobcovi ako veriteľovi v zmysle § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré súd v tomto prípade mal za preukázané a nesporné.
S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe voči žalovaným vyhovel v celom rozsahu ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku. V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. „Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.“ Žalobca mal vo veci plný úspech, preto súd zaviazal žalovaných nahradiť trovy konania žalobcovi. Výška trov konania pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v hodnote 35,- EUR podľa položky 1 pís. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení a náhrady trov právneho zastúpenia v zmysle ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb podľa § 10 ods. 1 vo výške celkom 82,19 EUR s DPH ako 2 právne úkony á 23,58 EUR vrátane paušálnej náhrady 25,18 EUR (vyjadrenie sa a čiastočné späťvzatie, účasť na pojednávaní) a 1 právny úkon v hodnote 1 vrátane paušálnej náhrady je 18,13 EUR. Právny zástupca žalobcu žiadal o uhradenie trov konania na účet č. I. vedený v F.. Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.