Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/358/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX U., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Florián Gajniak advokát, s. r. o., so sídlom Šafárikovo nám. 2, 811 02 Bratislava, a otec - H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX T., A. republika, zastúpený JUDr. Richardom Pustějovským, advokátom so sídlom Matiční 730/3, 702 00 Ostrava, Česká republika, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 08.11.2018, č.k. -65, v spojení s Doplňujúcim rozsudkom, zo dňa 03.06.2021, č.k. -155, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 08.11.2018, č.k. -65, v spojení s Doplňujúcim rozsudkom zo dňa 03.06.2021, č.k. -155, sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II, rozsudkom, zo dňa 08.11.2018, č.k. -65, vo výroku I. zvýšil výživné na maloletú G. W., nar. XX.XX.XXXX, z 3.000 SKK mesačne na 150 eur mesačne od 09.02.2017 a na 180 eur mesačne od 01.09.2018, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, vo výroku II. zročné výživné za obdobie od 09.02.2017 do 31.10.2018 vo výške 1.464 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 70 eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom november 2018 pod následkom straty výhody splátok, vo výroku III. zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava -32 zo dňa 11.10.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -45 zo dňa 23.10.2007 v časti o výživnom na maloletú, vo výroku IV. vo zvyšku návrh matky zamietol, vo výroku V. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie rozsudok právne odôvodnil ustanovením § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, a skutkovo tým, že po vykonaní dokazovania výsluchom účastníkov konania, výsluchom otca prostredníctvom dožiadaného súdu Okresného súdu Opava, oboznámením sa s pracovnou zmluvou, dokladmi o príjmoch a výdavkoch oboch rodičov, preukazom otca ako diabetika, potvrdením o návšteve školy maloletej a jej lekárskymi správami, výpismi z účtu, obsahom pripojených spisov Okresného súdu Bratislava II, č.k. a č.k. , ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi, dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu matky. Skonštatoval, že naposledy bola výška výživného upravená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. -32, zo dňa 11.10.2006, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v

Bratislave, č.k. -45, zo dňa 23.10.2007, ktorým bola maloletá vo veku 2 rokov zverená do osobnej do osobnej starostlivosti matke a otcovi uložená povinnosť platiť na maloletú výživné 3.000 SKK mesačne od 01.10.2005. Poukázal na zmenu pomerov od poslednej úpravy výživného uplynutím doby viac ako 11 rokov, počas ktorých na strane maloletej nastala podstatná zmena pomerov najmä v dôsledku jej vývinu. Kým maloletá v roku 2006 bola vo veku 2 rokov, v čase podania návrhu v šk. roku 2016/2017 bola žiačkou 6. ročníka základnej školy, v školskom roku 2018/2019 8. ročníka základnej školy a dovŕšila vek 14 rokov. Pre diagnostikované ochorenie v auguste 2017, má maloletá povolené individuálne štúdium, podstupuje liečbu a rehabilitácie a teda zvýšené náklady v súvislosti so zhoršením zdravotného stavu. Súd prvej inštancie vychádzal z matkou vyčíslených mesačných výdavkov maloletej na bývanie a základné potreby (strava, ošatenie), na školské obedy 30 eur, školské potreby a učebnice 15 eur, poistenie 16,40 eur, náklady spojené so zdravotným stavom 45 eur (lieky, vitamíny, rehabilitácie, lekárske vyšetrenia), telefón 30 eur, stavebné sporenie 15 eur. Na starne matky mal za preukázaný jej priemerný čistý mesačný príjem zo zamestnania 445,83 eur, že je nemajetná, poberá prídavky na dieťa v roku 2017 23,52 eur mesačne, býva s maloletou v rodinnom dome u svojich rodičov, kde vynakladá výdavky na stravu, hygienické potreby, vrátane nákladov na kúrenie a energie 250 eur mesačne, TV a internet 30 eur, telefón 20 eur. Na strane otca mal za preukázané, že pracuje ako vodič kamiónu za priemerný čistý mesačný príjem 14.515 CZK, zamestnávateľ mu vypláca cestovné náhrady priemerne mesačne vo výške 1.559 CZK. Výživné na maloletú na základe exekučného príkazu mu je strhávané priamo zo mzdy. Otec neuviedol žiadne iné príjmy, ani vlastníctvo k majetku väčšej hodnoty. Býva v mestskom byte v spoločnej domácnosti s partnerkou, s mesačnými nákladmi na nájom a energie 6.500 CZK, otec uviedol aj náklady na dopravu 4.000 CZK mesačne, úrazové poistenie 700 CZK, a zvýšené náklady na stravu z dôvodu ochorenia diabetes. Partnerka otca dosahuje čistý mesačný príjem 15.000 CZK. Za preukázanú mal zmenu pomerov na strane obidvoch rodičov v smere zvýšenia ich príjmov, na strane otca vychádzal aj z podstatnej skutkovej okolnosti, že mu oproti obdobiu posledného rozhodnutia súdu o výživnom na maloletú, zanikla vyživovacia povinnosť k jeho dvom už plnoletým deťom narodeným z manželstva. Pokiaľ otec ako jediný príjem preukazoval príjem 14.515 CZK, poukázal na priemernú mzdu v Českej republike, dosahujúcu za rok 2017 28.761 CZK (1-3. kvartál - 1.141 eur), teda takmer dvojnásobok aktuálneho príjmu otca. Vyjadril úvahu o potrebe získania lepšie ohodnotenej práce otcom na zabezpečenie primeranej a nevyhnutnej výživy maloletej. Pokiaľ otec poukazoval na zdravotné problémy (diabetes) uviedol, že otec nepreukázal výrazné obmedzenie možnosti pracovať a poukázal aj na charakter dlhoročného výkonu práce otca v oblasti vodiča nákladnej dopravy, ktorá predstavuje istú fyzickú záťaž. Zohľadnil výlučnú osobnú starostlivosť matky o maloletú a nezáujem otca o dieťa, ktorého jediným príspevkom na výživu a potreby maloletej je finančný príspevok 3.000 SK (99,60 eur). Iným spôsobom sa otec na výchove maloletej nepodieľa, s maloletou sa nestretáva, neposkytuje jej vecné plnenia, prípadne dary. Všetky záležitosti týkajúce sa maloletej rieši matka, vrátane jej aktuálnych zdravotných problémov, ktorým musí prispôsobiť výkon svojej práce. Z tohto dôvodu musí akceptovať aj zamestnanie s nízkym mzdovým ohodnotením. Výživné zvýšil od podania návrhu a to v dvoch odstupňovaných výškach, zohľadniac aj zvýšené náklady maloletej od prepuknutia jej ochorenia, ktoré matka vynakladá na jej liečbu. Výživné zvýšil čiastočne a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol, pri zohľadnení zákonných kritérií pre určovanie výživného na maloleté dieťa. Nepriznal určenie výživného spätne od podania návrhu, keď matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa. Zročné výživné v celkovej výške 1.464 eur uložil otcovi zaplatiť podľa , výpočtom rozdielu medzi výživným určeným v poslednom rozhodnutí súdu a zvýšeným výživným za obdobie od 09.02.2017 do 31.08.2017 v sume 338,40 eur (50,40 eur x 6 mesiacov = 302,40 eur + 36 eur alikvótna časť za mesiac 2/2017), naposledy určené výživné v sume 3.000 SKK = 99,60 eur z toho rozdiel medi zvýšeným výživným 50,40 eur), za obdobie od 01.09.2017 do 30.10.2018 (14 mesiacov) v sume 1.125,60 eur (80,40 eur x 14 mesiacov = 1.125,60), naposledy určené výživné v sume 3.000 SKK = 99,60 eur z toho rozdiel medi zvýšeným výživným za uvedené obdobie je 80,40 eur). O trovách konania rozhodol podľa .

3. Doplňujúcim rozsudkom zo dňa 03.06.2021 č.k. - 155 vo výroku I. zvýšil výživné na maloletú G. W., nar. XX.XX.XXXX, z 3.000 SK mesačne na 180 eur mesačne od 01.09.2017 do 31.08.2018, ktoré otcovi uložil platiť do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, vo výroku II. deklaroval, že zročné výživné nevzniklo, vo výroku, III. vo zvyšku návrh matky zamietol, vo výroku IV. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

4. V Doplňujúcom rozsudku, ktorý sa týkal rozhodnutia súdu prvej inštancie o chýbajúcom predmete konania v časti zvýšenia výživného na maloletú za obdobie od 01.09.2017 do 31.08.2018, zopakoval dôvody svojho rozhodnutia č.k. -65 zo dňa 08.11.2018, o zvýšení výživného za predmetné

označené obdobie rozhodol na základe vykonaného dokazovania relevantného pre závery rozsudku, č.k. -65 zo dňa 08.11.2018. Keďže rozsudkom vo veci samej nebolo rozhodnuté o celom predmete konania, konkrétne o zvýšení výživného na maloletú za obdobie od 01.09.2017 do 31.08.2018 a rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť, bolo potrebné odstrániť tento nedostatok podľa . Súd prvej inštancie aj za obdobie, ktoré bolo predmetom doplňujúceho rozsudku, vyhovel návrhu matky čo do výšky výživného čiastočne a vo zvyšku jej návrh zamietol. Zročné výživné za uvedené obdobie nestanovil, nakoľko ho vyčíslil už v rozsudku č.k. -65, zo dňa 08.11.2018, v ktorom pri vypočítaní zročného výživné vychádzal z úvahy zvýšenia výživného z 3.000 SK na 180 eur mesačne od 01.09.2017, nepredpokladajúc, že pri zápise výroku do zápisnice dôjde ku chybe v písaní a následne aj vo vyhlásení rozhodnutia.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie č.k. -65, zo dňa 08.11.2018 v spojení s Doplňujúcim rozsudkom č.k. -155, zo dňa 03.06.2021 v časti výrokov I., II. a III. týkajúcich sa zvýšenia výživného na maloletú, podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec, navrhujúc odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie spolu s Doplňujúcim rozsudkom v napadnutej časti zmeniť a návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú zamietnuť v celom rozsahu. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie a poukazujúc na potvrdenie o svojom príjme za obdobie 2018-2021 v spol. G. E. s.r.o. mal za to, že určené výživné je v rozpore so zásadou proporcionality medzi vyživovanými a zásadou dobrých mravov. Uviedol, že po zaplatení výživného 3.000 SKK (99,60 eur), úhrady nájomného 5.000 CZK a liekov, je pri svojom príjme 14.515 CZK, každý mesiac v hmotnej núdzi. V konaní nebolo preukázané, že jeho možnosti a schopnosti sú iné ako tvrdí. Súd prvej inštancie s týmto nepodloženým záverom pracuje, hoci nemá oporu vo faktickom stave a neodráža pracovné možnosti v Moravsko-Sliezskom regióne v Českej republike. Súd prvej inštancie nezohľadnil, že výživné 3.000 SKK je mu mesačne strhávané z platu formou exekučných zrážok, na hranici nezabaviteľnej čiastky pre výkon exekúcie. Ak súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie úvahou o tom, že by si mohol nájsť lepšie platené zamestnanie v dobe pandemickej situácie, stavia svoje rozhodnutie na úvahách a nie vykonaných dôkazoch. Úplne nepodložený je taktiež záver súdu o tom, že vychádza z jeho zárobkovej potencionality vo výške 28.761 CZK, podľa priemernej mesačnej mzdy v Českej republike, teda z úplne nevhodného kritéria pre posúdenie jeho možností v dosahovaní príjmu. Jediným relevantným dôkazom na preukázanie jeho príjmu, ako zamestnanca v pracovnom zaradení - vodič nákladného automobilu nad 3,5 t vnútroštátny, t.j. príjmu, ktorý by dosahoval a naďalej mohol dosahovať pri plnom pracovnom nasadení a kvalitných pracovných výsledkoch, je otázka na zamestnávateľa v tom istom odbore podnikania. Ak nemožno z vykonaného dokazovania spoznať záver súdu, ktorý nie je riadne odôvodnený, nemožno právne relevantne posúdiť hľadisko jeho zárobkovej potencionality (teda zistenie mesačného príjmu zamestnancov s rovnakým pracovným zaradením a rovnakým obsahom pracovnej náplne). Súd prvej inštancie urobil svoj záver na základe štatistického údaja, bez rozlišovania pracovného odvetvia a zárobkových štandardov v odvetví nákladná doprava nad 3,5t. Vo svojom dôsledku je obsah rozhodnutia súdu prvej inštancie nepreskúmateľný. Trval na doplnení dokazovania na preukázanie jeho majetkových a zdravotných pomerov, ako aj matky a maloletej. Súd prvej inštancie sa zaoberá týmito zásadnými faktormi a jeho odôvodnenie obsahuje informácie a dôkazy, ale výlučne na úrovni jednostranného tvrdenia matky, pričom sama neuvádza aké vhodné zamestnanie by si mohla sama nájsť, popr. prečo sa nemieni odsťahovať za ním.

6. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s Doplňujúcim rozsudkom ako správny potvrdiť.

7. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca zo dňa 19.03.2019 a k odvolaniu otca voči Doplňujúcemu rozsudku vo svojom vyjadrení zo dňa 15.09.2021 navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Rozhodnutie považovala za spravodlivé, keďže otec sa o maloletú vôbec nezaujíma a výživné, ktoré riadne neplatí bola nútená vymáhať prostredníctvom exekúcie. Doposiaľ nemá uhradený dlh na výživnom z minulosti. Zdôraznila, že všetky potreby maloletej a jej výchovu zabezpečuje sama, pričom v súčasnosti má maloletá zvýšené náklady spojené so zhoršením jej zdravotného stavu.

8. Otec vo vyjadrení zo dňa 25.04.2019 k vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu nesúhlasil s ich stanoviskom. Zdôraznil, že výživné je mu pravidelne strhávané so mzdy, pričom matke opakovane ponúkal možnosť presťahovať sa do miesta jeho bydliska, kde by zabezpečil podmienky na spoločný život a zamestnanie pre ňu, čo matka odmietla. Zotrval na svojej právnej a skutkovej argumentácii uvedenej v odvolaní.

9. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa a , (ďalej ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, , (ďalej ), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa , a dospel k záveru, že odvolanie otca voči rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s Doplňujúcim rozsudkom nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia otázky zvýšenia výživného na maloletú, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.

10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je postačujúce, spĺňajúce podmienky , súd prvej inštancie sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutkové okolnosti, ktoré by súd prvej inštancie nevzal do úvahy a ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje.

11. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. V tomto období podľa okolností konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. S vývojom dieťaťa sa mení skladba starostlivosti o dieťa (pribúda školská dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa), na druhej strane sa dieťa stáva samostatnejšie, čo je dôvodom, pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na vyživovacej povinnosti klesá.

12. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať tiež aj tvorbu

úspor (§ 63 ods. 3 Zákona o rodine). Toto poňatie odôvodnených potrieb je v súlade so zásadou úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, v intenciách tejto zásady sú odôvodnené potreby dieťaťa (a tiež rozsah vyživovací povinnosti rodičov k dieťaťu) mimo iné aj odrazom rôznej životnej úrovne rodičov, danej spravidla spoločenskou dôležitosťou ich práce. Je určite spravodlivé, ak

- vzhľadom k tomuto poňatiu odôvodnených potrieb rozhodnutie súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu vyjadrí zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov.

14. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloletú, z hľadiska jej odôvodnených potrieb vzťahujúcich sa na posudzované obdobie, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletá plne odkázaná. Tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine), porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa č.k. -32 zo dňa 11.10.2006 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -45 zo dňa 23.10.2007, ktorým bola otcovi určená povinnosť platiť výživné na maloletú sumou 3.000 SK (99,40 eur) mesačne od 01.10.2005 (t.j. od obdobia 1 roku veku maloletej).

15. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie toho názoru, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo na strane maloletej k podstatnej zmene pomerov, ktorú súd prvej inštancie správne premietol do výšky výživného. Rovnako správne ustálil aj počiatok zmeny pomerov na strane maloletej, porovnaním obdobia od posledného rozhodnutia súdu o výživnom, kedy maloletá bola vo veku 1 roka, s obdobím školského roka 2016/2017, v ktorom maloletá navštevovala 6. ročník základnej školy a jej potreby sa zvýšili, ako aj s obdobím od 01.09.2018, kedy zohľadnil ďalšiu okolnosť v zmene pomerov a to zvýšené náklady maloletej na jej zdravotný stav. Výška výživného zodpovedá kritériám rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa uvedených v ustanovení § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. možnostiam a schopnostiam rodičov a ich majetkovým pomerom, v nadväznosti na preukázanú zmenu pomerov § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd dáva do pozornosti otca, že nemožno považovať za sporné zvyšovanie potrieb maloletej vzhľadom na jej vek a rast životných nákladov. V danej prejednávanej veci okrem bežného zvýšenia potrieb maloletej, u nej došlo za 11 rokov od posledného určenia výživného, k výraznej zmene pomerov spojených so zvýšením finančných výdavkov a to opakovane, v súvislosti s jej nástupom na povinnú školskú dochádzku, neskôr v roku 2015/2016 na druhý stupeň vzdelávania, teda v čase podania návrhu matky v 2/2017 maloletá už navštevovala 6 ročník základnej školy. Čiastočné vyhovenie návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú o 50 eur mesačne od podania návrhu t.j. od 09.02.2017 a od 01.09.2018 o ďalších 30 eur mesačne (pri zohľadnení zvýšených nákladov spojených so zabezpečením zdravotného stavu maloletej v dôsledku prepuknutia ochorenia, ktoré matka preukázala), plne zodpovedá skutkovým okolnostiam zistených súdom prvej inštancie vykonaným dokazovaním, ako aj vyššie uvedeným zákonným kritériám určovania výživného na maloleté dieťa. V súvislosti s nástupom maloletej na povinnú školskú dochádzku a neskôr prechodom na vyšší stupeň vzdelávania, došlo okrem zvýšenia bežných odôvodnených potrieb maloletej aj k zmene charakteru výdavkov spojených s platením priamych poplatkov v škole, nákupom školských potrieb, platenia akcií usporadúvaných školou či mimoškolských záujmových aktivít a pod. Pokiaľ ide o otcom namietanú výšku mesačných nákladov na odôvodnené potreby maloletej (bez ich bližšej konkretizácie), odvolací súd dospel k záveru, že tieto tak ako vyplývajú zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania boli ustálené správne. V prípade maloletej G. je potrebné ustáliť priemernú výšku odôvodnených nákladov minimálne v sume 332 eur, maloletá v roku 2017 dosiahla vek 13 rokov, v školskom roku 2016/2017 bola žiačkou 6. ročníka základnej školy, jej priemerné mesačné výdavky predstavovali pomerné náklady matky na bývanie 30 eur, hygienické potreby, kozmetiku 10 eur, stravu 90 eur, oblečenie, obuv 30 eur, lieky, zubná starostlivosť, bežné detské ochorenia 10 eur, školské potreby a učebnice 15 eur,

školské obedy 30 eur, školskú poistku 2,0 eura, stavebné sporenie 15 eur, mobilný telefón 20 eur, internet 15 eur, školské poplatky 10 eur, dopravu 10 eur, náklady na školské aktivity, výlety a voľný čas 20 eur, dary a mimoriadne výdavky 20 eur. V roku 2018 bola maloletá vo veku 14 rokov, v školskom roku 2018/2019 žiačkou 8. ročníka základnej školy, od ktorého obdobia, po prepuknutí ochorenia u maloletej, súd prvej inštancie zohľadňoval aj zvýšené mesačné náklady na jej zdravotný stav lieky, vitamíny, lekárske kontroly, rehabilitácie, cvičenia (spolu náklady na zdravotný stav maloletej cca 45 eur, t.j. celkové náklady maloletej 367 eur mesačne). Takto vyčíslené náklady sú primerané a odôvodnené veku dospievania maloletej a základným potrebám spojených so školskou dochádzkou a jej zdravotným stavom. Súčasne zohľadňujú aj nezáujem otca o maloletú, ktorý sa nepodieľa na mimoriadnych výdavkoch na maloletú, alebo výdavkoch spojených so zabezpečením jej voľného času, školských prázdnin, neposkytuje jej žiadne vecné plnenia, sporenie či dary. Otec starostlivosť a výchovu o maloletú osobne nezabezpečuje, preto je potrebné povedať, že za takejto situácie osobná starostlivosť matky o maloletú naďalej čiastočne nahrádza jej finančný podiel na jej výžive. Výška výživného bola súdom prvej inštancie správne ustálená nielen s ohľadom na možnosti a schopnosti rodičov a ich príjem a zvýšené náklady maloletej, ale aj s ohľadom na výkon osobnej starostlivosti matky o maloletú, ktorú okolnosť je potrebné zo zákona zohľadňovať. Odvolací súd v tejto súvislosti udáva, že výživné na maloleté deti nemôže vychádzať z presného matematického výpočtu polovice vyčíslených výdavkov, ale musí zohľadňovať podiel osobnej starostlivosti každého z rodičov, ktorá je v danom prípade maloletej poskytovaná výlučne matkou a to vo všetkých smeroch (výchova, osobná starostlivosť a starostlivosť spojená s jej vzdelávaním, zabezpečením zdravotného stavu ale aj voľného času). Podiel matky na zabezpečení osobnej starostlivosti je tiež formu plnenia si jej vyživovacej povinnosti a v tomto prípade, kedy otec na starostlivosti a výchove o maloletej neparticipuje vôbec, je potrebné ju zohľadniť. Správne tiež súd prvej inštancie výšku výživného posudzoval aj z pohľadu sociálnej situácie matky, ktorá je nemajetná a z dôvodu nízkeho príjmu, odkázaná na poskytovanie bývania a finančnej pomoci od jej rodičov. Matka na rozdiel od otca, znáša okrem svojich osobných nákladov, aj náklady na maloletú v prevažnej miere, za situácie, že jej poskytuje výlučnú osobnú starostlivosť. Z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu maloletej, má čiastočne obmedzené možnosti získania zamestnania s výhodnejším finančným ohodnotením. Zvýšený podiel finančnej participácie otca na výžive a potrebách maloletej, tak, aby tieto boli zabezpečené aspoň vo vyššie uvedenej miere, je v záujme maloletej nevyhnutné.

16. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil zdravotný stav otca (otec je diabetik) a jeho vplyv na jeho možnosti a schopnosti pracovať, keď existenciu obmedzenia vykonávať adekvátnu zárobkovú činnosť otec nepreukázal. Správne tiež vyhodnotil zmenu pomerov na strane otca od posledného rozhodnutia súdu o výživnom na maloletú, zvýšením jeho príjmu a podstatnú skutkovú okolnosť, ktorou je zánik jeho vyživovacej povinností k jeho dvom dospelým deťom (zánik povinnosti platiť výživné vo výške 2.000 CZK). Aktuálne obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletej AS..

17. S námietkou otca o nesprávne ustálených jeho zárobkových možnostiach a schopnostiach, keď súd prvej inštancie okrem jeho príjmu poukazoval aj na potencionalitu zárobku, vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav a dlhoročnú prax, sa odvolací súd nestotožnil. Pokiaľ ide o v konaní preukázaný zdravotný stav otca, odvolací súd sa zhodol so záverom súdu prvej inštancie, že tento v súčasnej dobe nemá vplyv na výkon jeho práce a teda neznamená zníženie jeho pracovných schopností ani iné závažné obmedzenia majúce vplav na výkon jeho povolania. Pokiaľ otec dôvodí neschopnosťou získať finančne lepšie ohodnotené pracovné miesto v Moravsko Sliezkom kraji v Českej republike, je treba uviesť, že otec nepreukázal existenciu žiadnej jeho snahy alebo záujmu o získanie práce s lepším finančným ohodnotením. Otec nehľadá riešenia a jeho argumentácia v podstate smeruje iba k dosiahnutiu zamietnutia návrhu matky v celom rozsahu. Existencia vyživovacej povinnosť otca k maloletej G. je mu známa, ako aj okolnosť, že jej náklady sa jej vekom dospievaním a štúdiom zvyšujú, na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie, na základe dostatočného dokazovania, správne reflektoval čiastočne zvýšením výživným. Ak súd prvej inštancie pri rozhodnutí poukazoval na výšku priemernej mzdy v Českej republike v r. 2017 všeobecne, neznamená to, že od nej odvodil výšku určeného zvýšeného výživného na maloletú. Uvedené však preukazuje, že otec zarába neprimerane menej, teda menej ako je polovica priemernej mesačnej mzdy v Českej republike a dôvody svojho nízkeho príjmu, napriek dlhoročnej praxe v odbore, ani nevysvetlil. Nemožno sa stotožniť s námietkou otca na obmedzenia súvisiace s pandemickou situáciou, ktorá nastala v roku 2020, keď podkladom pre rozhodnutie o výživnom bolo zhodnotenie obdobia rokov 2017-2019. Rovnako ako s námietkou nedostatočne vykonaného dokazovania, keď súd prvej inštancie mal dostatočne preukázané pomery matky a maloletej a ich zmenu. Trvanie otca na ďalšom preukazovaní jeho majetkových a zdravotných pomerov nie je dôvodné, keď tieto mal povinnosť

súdu prvej inštancie preukázať predložením relevantných, na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov, na ktoré sa odvolával, a to v zmysle výzvy súdu prvej inštancie, doručenej mu dňa 03.11.2017. Tu je potrebné uviesť, v súlade s konštatovaním súdu prvej inštancie, že otec okrem potvrdenia o svojom príjme a ochorenia diabetes, svoje tvrdenia o výške jeho nákladov (zvýšené náklady na stravu, liečbu, bývanie alebo dopravu) nepreukázal a to tak v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v dovolacom konaní. Pokiaľ by aj súd vychádzal iba výlučne z čistého priemerného mesačného príjmu otca, v posudzovanom období, t.j. 14.515 CZK a cestovných náhrad priemerne mesačne 1.559 CZK (ktoré sa do príjmu síce nezahŕňajú, ale je možné ich zohľadniť ako úhradu základných potrieb otca pri výkone práce, napr. na stravu), s poukazom na otcom uvádzané náklady na bývanie 5 000 CZK (ktoré zdieľa so svojou partnerkou žijúcou s ním v spoločnej domácnosti), pri zohľadnení bežných nákladov na stravu a liečbu inzulínom, je možné uzavrieť, že takéto zárobkové pomery otca ako aj jeho náklady, pri zúžení okruhu vyživovacích povinností už iba k maloletej G.e (v peňažnom vyčíslení o 2 000 CZK mesačne, čo predstavuje cca 81 eur), sú spôsobilé na pokrytie zvýšených odôvodnených potrieb maloletej. V danom prípade sa na nich otec aj pri zvýšenom výživnom bude podieľať iba pomerne. Námietka otca, aby sa matka presťahovala k nemu do Čiech, z dôvodu zabezpečenia si podmienok na vyššiu životnú úroveň, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú a neopodstatnenú.

18. S poukazom na uvedené odvolací súd uzatvára, že na skutočnosti uvedené otcom v jeho odvolaní, ktoré pri svojom rozhodnutí súd prvej inštancie zohľadnil a aj správne vyhodnotil, nemožno prihliadať a považovať ich za dôvody na zmenu napadnutého rozhodnutia v otcom navrhovanom smere. Nemožno nezohľadniť absolútny nezáujem otca o maloletú, jej život, výchovu a potreby, ako aj okolnosť, že otec svoju vyživovaciu povinnosť neplní dobrovoľne, z dôvodu ktorého je nevyhnutné zabezpečiť poskytovanie výživy maloletej z jeho strany prostredníctvom exekučných zrážok zo mzdy.

19. Určená výška výživného pre maloletú aj podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa za daného zisteného skutočného stavu kritériá rozhodné pre určovanie výživného pre maloleté deti, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s Doplňujúcim rozsudkom v napadnutej časti týkajúcej sa výroku I. o zvýšení výživného na maloletú, výroku II. o zročnom výživnom ako aj v súvisiacom výroku III., ako vecne správny podľa potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa .

21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).