Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11C-10-2016.pdf
PDF · 93.85 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/10/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci navrhovateľky Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpenej JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti odporcovi X. F., A.. XX. XX. XXXX, bytom X. O. XX, v konaní o zaplatenie 1 833,29 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 1 358,87 eur spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 418,87 eur od 16. 12. 2015 do 16. 02. 2016, zo sumy 1 398,87 eur od 17. 02. 2016 do 15. 03. 2016, zo sumy 1 378,83 eur od 16. 03. 2016 do 14. 04. 2016 a zo sumy 1 358,87 eur od 15. 04. 2016 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 30,- eur, splatných do 20. dňa toho ktorého mesiaca, pričom prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatenie čo aj len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd konanie z a s t a v u j e v časti o zaplatenie 60,- eur spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 16. 12. 2015 do 16. 02. 2016 spolu s ročným úrokom z omeškania 8,05 % zo sumy 20,- eur od 16. 12. 2015 do 15. 03. 2016 a 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 20,- eur od 16. 12. 2015 do 14. 04. 2016.
Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
Navrhovateľke sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 50,88 eur a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 155,36 eur, spolu trovy konania 206,24 eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľky advokáta JUDr. Jána Šoltésa, v mesačných splátkach po 10,- eur, každá splátka splatná do 20. dňa toho ktorého mesiaca, pričom prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie so zaplatením čo aj len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 18. 01. 2016 sa navrhovateľka voči odporcovi domáhala zaplatenia sumy 1 833,29 eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorila dňa 15. 11. 2011 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Q., a. s., na základe ktorej mu poskytla kreditnú kartu, ku ktorej viedla bankový účet č. ú. XXXXXXXX/XXXX. Odporcovi bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %, pričom ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal odporca schválený úverový rámec vo výške 900,- eur a bol povinný navrhovateľke platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 30,- eur. Odporca si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch zo strany navrhovateľky. Pred odstúpením na vymáhanie navrhovateľka vystavila ku dňu 06. 12. 2015 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 06. 12. 2015 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady odporcu s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1 833,29 eur. Okrem istiny si navrhovateľka uplatnila aj zákonné úroky z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 1 833,29 eur od 16. 12. 2015 do zaplatenia a náhradu trov konania. V písomnom doplnení návrhu zo dňa 27. 04. 2016 navrhovateľka uviedla, že odporcovi bola poskytnutá Pôžičková karta Quatro, formou ktorej mu bol poskytnutý revolvingový úver, to znamená automaticky obnovovaný úver, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Poukázala na to, že odporca ako majiteľ karty môže, ale nemusí tento úver čerpať. Z kreditných a debetných transakcií odporcu vyplývajúcich z predloženého výpisu z kartového účtu jednoznačne vyplýva, že odporca vyplnením a podpísaním žiadosti súhlasil s opakovaným obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využíval v súlade s Obchodnými podmienkami. Pre revolvingový úver je typické to, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu a vzhľadom na charakter tohto úveru tak nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov. Navrhovateľka poukázala na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a uviedla, že predložila súdu Obchodné podmienky pre vydanie a používanie platobných kariet vydaných Q. Ú. W., a. s., v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a. s., v ktorých sa nachádza aj indikatívny výpočet RPMN podľa vzorca v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z., ako aj o výške ročnej úrokovej sadzby 22,80 % označenej vo výpise ako štandardná ročná úroková sadzba. Odporca do dnešného dňa uhradil z poskytnutého úveru sumu 720,- eur. Navrhovateľka špecifikovala uplatnenú pohľadávku vo výške 1 833,29 eur ako istinu vo výške 897,29 eur, poplatky vo výške 230,71 eur, štandardný úrok vo výške 521,58 eur a sankčný úrok vo výške 183,71 eur. Vzhľadom k tomu, že odporca počas súdneho konania zaplatil časť svojho dlhu, a to platbami zo dňa 16. 02. 2016 vo výške 20,- eur, 15. 03. 2016 vo výške 20,- eur a 14. 04. 2016 vo výške 20,- eur, navrhovateľka zobrala späť návrh v časti o zaplatenie sumy 60,- eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania. Po tomto čiastočnom späťvzatí návrhu si tak uplatnila voči odporcovi sumu 1 773,29 eur spolu s príslušenstvom. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa navrhovateľka, ako ani odporca nezúčastnili. Z neúčasti sa ospravedlnila iba navrhovateľka, pričom odporca, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené do vlastných rúk dňa 19. 04. 2016, súdu nedoručil žiadne podanie. V súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vec prejednal aj v neprítomnosti účastníkov konania, pričom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Z predložených dôkazov mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu Zmluvy o aktivácii Pôžičkovej karty Quatro, č. 41316685 zo dňa 15. 11. 2011, na základe ktorej bola odporcovi poskytnutá kreditná karta so schváleným úverovým rámcom 900,- eur, ktorý sa odporca pri štandardnej úrokovej sadzbe 22,80 % ročne zaviazal splácať štandardnými mesačnými splátkami po 30,- eur.
Z výpisu z Pôžičkovej karty Quatro ku dňu 06. 12. 2015 vyplýva, že za zúčtovacie obdobie od 27. 11. 2011 do 30. 11. 2015 vznikla odporcovi povinnosť uhradiť sumu 1 833,29 eur, a to k 15. 12. 2015. Súčasťou predmetného výpisu sú aj jednotlivé zrealizované transakcie vo vyššie uvedenom období.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Na základe vykonaného dokazovania súd návrhu čiastočne vyhovel, keď mal v časti preukázanú jeho dôvodnosť. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporcovi bol poskytnutý úver prostredníctvom Pôžičkovej karty Quatro, ktorý aj reálne čerpal, čo vyplýva z výpisu z pôžičkovej karty predloženého v predmetnom konaní. Z výpisu z pôžičkovej karty súd zistil, že odporca si plnil svoje povinnosti zo zmluvy prvých šesť mesiacov trvania úverového vzťahu, následne bol v júni 2012 v omeškaní s úhradou vo výške 30,- eur, v júli si svoju povinnosť splnil a následne v mesiacoch august a september opäť nevykonal žiadnu úhradu. Naposledy si odporca splnil svoju povinnosť dňa 15. 11. 2013, kedy uhradil 30,- eur a ďalšiu úhradu vo výške 20,- eur poukázal až dňa 13. 02. 2015. Nakoľko odporca netvrdil ani nepreukázal, že by si splnil svoju povinnosť vrátiť navrhovateľke istinu čerpaného úveru spolu s dohodnutým štandardným úrokom, súd navrhovateľke priznal sumu 1 358,87 eur (istina 897,29 + štandardný úrok 521,58 - 60,- eur z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania).
Súd návrh zamietol v časti o zaplatenie uplatnených poplatkov vo výške 230,71 eur a sankčného úroku vo výške 183,71 eur, to znamená vo výške 414,42 eur, nakoľko v tejto časti bol návrh nedôvodný. Predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto si dodávateľ voči spotrebiteľovi môže uplatniť len tie poplatky, ktoré sú určite, jasne a zrozumiteľne uvedené priamo v spotrebiteľskej zmluve. Inak ide o neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré zákon sankcionuje neplatnosťou. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že akékoľvek skryté poplatky, to znamená poplatky uvedené buď vo Všeobecných úverových podmienkach, prípadne iných listinách, ktoré nie sú pevne spojené so spotrebiteľskou zmluvou, sú v neprospech spotrebiteľa, nakoľko tento nemá možnosť si ich individuálne dojednať a s ich výškou nebol oboznámený ani priamo v spotrebiteľskej zmluve. Naviac navrhovateľka ani neuniesla bremeno tvrdenia, podľa akých zmluvných dojednaní si voči odporcovi uplatňuje poplatky vo výške 230,71 eur, ako aj sankčný úrok vo výške 183,71 eur a tento ani bližšie nešpecifikovala.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Navrhovateľka zobrala pred prvým pojednávaním návrh späť v časti o zaplatenie sumy 60,- eur, vrátane prislúchajúceho úroku z omeškania. V súlade s § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd nezisťoval stanovisko odporcu k späťvzatiu návrhu na začatie konania v časti, nakoľko aj jeho prípadný nesúhlas by bol vzhľadom na spomínané ustanovenie neúčinný. Na základe uvedeného súd konanie zastavil v časti tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba B. I. W. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Odporca sa dostal do omeškania so zaplatením priznanej sumy dňa 16. 12. 2015, keď mu uplynula lehota na vrátenie predmetného úveru. Nakoľko k tomuto dátumu predstavovali zákonné úroky z omeškania 8,05 % ročne, súd zároveň uložil odporcovi povinnosť zaplatiť popri istine aj úroky z omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pričom boli zohľadnené čiastočné úhrady v priebehu konania. V zostávajúcej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 2 O. s. p. a navrhovateľke, ktorá mala vo veci čiastočný úspech, priznal náhradu trov konania. Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáhala zaplatenia sumy 1 833,29 eur s príslušenstvom, pričom priznaných jej bolo 1 358,87 eur, čo predstavuje jej 74 % úspech v konaní. Po započítaní úspechu a neúspechu v rozsahu 26 %, tak súd priznal navrhovateľke náhradu trov konania v rozsahu 48 %.
V súvislosti s podaným návrhom navrhovateľka zaplatila súdny poplatok za návrh vo výške 109,50 eur. Po čiastočnom späťvzatí návrhu v časti o zaplatenie 60,- eur, došlo k obmedzeniu predmetu poplatkového úkonu pred prvým pojednávaním (§ 7 ods. 7 zákona o súdnych poplatkoch), z ktorého dôvodu tak predstavuje poplatková povinnosť navrhovateľky sumu 106,- eur (6 % z 1 773,- eur po zákonnom zaokrúhlení). Vzhľadom na výsledok konania súd priznal navrhovateľke náhradu trov konania titulom súdneho poplatku v rozsahu 48 %, t. j. vo výške 50,88,- eur.
Navrhovateľka bola v konaní právne zastúpená advokátom, ktorému patrí podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb odmena za tri úkony právnej služby po 81,33 eur, spolu 243,99 eur. Okrem odmeny súd priznal advokátovi aj režijný paušál za tri úkony po 8,58 eur, spolu 25,74 eur. Nakoľko je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd zvýšil priznanú odmenu a režijný paušál v celkovej výške 269,73 eur sa zvyšujú o 20 % DPH, t. j. o sumu 53,95 eur. Spolu by tak vznikol navrhovateľke nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 323,67 eur, avšak vzhľadom na výsledok konania súd navrhovateľke priznal náhradu týchto trov v rozsahu 155,36 eur.
Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Pojednávaniu v predmetnej veci predchádzalo pojednávanie v inej veci vedenej proti odporcovi, v ktorom ho zastupovala splnomocnená zástupkyňa - jeho manželka. Potom, ako ju súd poučil o možnosti zastupovania účastníka konania fyzickou osobou len v jednom konaní, táto uviedla, že sa ako splnomocnená zástupkyňa nezúčastní tohto konania, avšak z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, ktorú opísala na predchádzajúcom pojednávaní v inej veci, požiadala, aby súd odporcovi povolil splátky vo výške po 20,- eur. V súlade s citovaným ustanovením súd z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie v domácnosti odporcu mu povolil splácať priznanú istinu spolu s príslušenstvom pravidelnými mesačnými splátkami tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. V prípade, ak odporca nesplní riadne a včas čo i len jednu splátku priznaného nároku, stane sa splatným celý priznaný nárok a navrhovateľka sa tak môže obrátiť na súdneho exekútora.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.