Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17C-212-2015.pdf
PDF · 102.5 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/212/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľa: AB 1 B. V., so sídlom Holandské kráľovstvo, 1077XX Amsterdam, Strawinskylaan 933, registračné číslo: 560 07 043, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 911 01 Trenčín, Piaristická 707/25, adresa pre doručovanie: 921 22 Piešťany, Teplická 7434/147, proti odporcovi: P. Ž., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Q. P.Y. č. XXX, o zaplatenie 1891,35 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 846,38 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy od 4. 3. 2015 do zaplatenia, a to všetko to 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 2. 12. 2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1891,35 eura s príslušenstvom.
Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom v Piešťanoch, uzavrel s odporcom dňa 29. 6. 2012 úverovú zmluvu číslo XXXXXXXXXX, ktorou sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal odporcovi poskytnúť dohodnutý účelový spotrebiteľský úver vo výške 1700,- eur a odporca sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej zmluvy sú úverové zmluvné podmienky. Poskytnutý úver sa odporca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti je určený v zmluve (48 mesačných splátok po 67,29 eura, spolu 3229,92 eura). V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky, a prípadne úhrada za poistenie, ak zo zmluvy nevyplýva inak. Odporca nedodržal platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátil. Dňa 28. 6. 2013 právny predchodca navrhovateľa vyzval odporcu k splateniu celého zostatku úveru spolu s upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou. Ku dňu podania návrhu predstavuje dlh odporcu sumu 1891,35 eura a to nasledovne:
- istina: 101,18 eura;
- úrok: 237,74 eura;
- zosplatnená istina: 1503,68 eura;
- poistenie Bill protection: 6,25 eura;
- upomienka II: 24,- eur;
- poplatok za možnosť zmeny splátky: 1,50 eura;
- zmluvná pokuta: 17,- eur.
Okrem istiny si navrhovateľ svojím návrhom uplatnil aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
Dňa 28. 6. 2013 uzatvorili právny predchodca navrhovateľa a navrhovateľ Zmluvu o postúpení pohľadávky, čím je daná aktívna vecná legitimácia navrhovateľa.
Odporca sa k návrhu vyjadril na pojednávaní konanom dňa 23. 6. 2015 tak, že zmluvu neuzatvoril, neskôr zistil, že zmluvu uzatvorila D. M., vlastníčka bytu, v ktorom odporca býva v nájme, a keďže mu ona pomohla s bývaním, on jej pomohol tak, že úver za ňu splácal. Doteraz zaplatil celkovo 428,74 eura.
Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania) účastníka konania na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.
Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - úverová zmluva číslo XXXXXXXXXX, úverové podmienky, výzva k splateniu celého úveru, rekapitulácia splátok a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Navrhovateľ podal návrh tak, ako je vyššie popísaný a odôvodnený.
Dňa 29. 6. 2012 uzavrel právny predchodca navrhovateľa s odporcom úverovú zmluvu pod č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru v celkovej výške 1700,- eur, s mesačnými splátkami vo výške 67,29 eura, počet splátok 48, ročná úroková sadzba 33,28 %, RPMN od 39,8 % do 42,2 %, prvá splátka bola splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, splatnosť jednotlivých ďalších splátok bola určená na 15. deň toho - ktorého kalendárneho mesiaca, lehota konečnej splatnosti 48 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Poistenie v zmluve nie je dohodnuté. V kolónke 38 zmluvy je uvedená nesprávna výška celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom a to 3169,92 eura, pričom správne malo byť 3229,92 eura (48 splátok x 67,29 eura).
Právny predchodca navrhovateľa je spoločnosť m.i. s predmetom činnosti - poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom. Odporca uzatváral zmluvu ako spotrebiteľ.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (účinného k 29. 6. 2012), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. f/, j/, k/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (účinného k 29. 6. 2012), (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ cit. zák., Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Po preštudovaní úverovej zmluvy, v zmysle citovaného § 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. súd musí konštatovať, že úverovú zmluvu je nutné považovať ako zmluvu uzatvorenú bezúročne a bez poplatkov. V zmluve absentujú údaje podľa § 9 ods. 2 písmena f/, j/, k/ citovaného zákona, a to výška a počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nie je možné zákon vykladať tak, že sa v zmluve uvedie jedna splátka, ktorá zahŕňa istinu, poplatky a úroky, nakoľko z nej nie je možné učiť, ktorá časť splátky sa započítava na istinu, ktorá na úroky a ktorá na iné poplatky. Takto uvedená splátka je nepreskúmateľná. V zmluve sa uvádza len výška súhrnnej splátky 67,29 eura bez bližšej špecifikácie.
Súd ďalej poukazuje na to, že v kolónke 38 zmluvy o úvere je uvedená celková čiastka splatná spotrebiteľom, ktorá má byť správne 3229,92 eura, pričom je tam uvedená suma 3169,92 eura, teda nižšia, ako v skutočnosti spotrebiteľ musí zaplatiť, čo je možné vyložiť ako nekalú obchodnú praktiku vzbudzujúcu u spotrebiteľa dojem, že úver splatí v nižšej výške, t. j. výhodnejšie, ako je to v skutočnosti.
Ďalej absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, keď v zmluve sa uvádza iba lehota splatnosti (z jazykového hľadiska sa jedná o dva rôzne pojmy a ich rôzne gramatické, obsahové významy) a zmluva obsahuje zákonom nedovolený údaj o RPMN, keď sa uvádza jeho rozmedzie od do. Takýto údaj nedáva jasnú a určitú predstavu o výške RPMN, výhodnosti úveru a spotrebiteľ si tak nemôže vybrať úver pre neho najvhodnejší.
Podľa názoru súdu všeobecné zmluvné podmienky majú obsahovať len skutočnosti technického, spresňujúceho, resp. vysvetľujúceho charakteru, nemôžu však obsahovať podstatné náležitosti zmluvy, ktorou je aj riadne dojednanie výšky úroku za poskytnutý úver alebo výšky jednotlivých poplatkov. Pri vyhotovení úverových zmluvných podmienok navrhovateľ ako dodávateľ postupoval v rozpore so zásadou dobromyseľnosti a v rozpore s dobrými mravmi, pretože úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. vyhotovil tak drobným písmom, že tým vlastne využil omyl
spotrebiteľa, ktorý takýmto drobným písmenám ani nevenoval pozornosť. Ďalšie dojednania ohľadne úveru ako podstatné náležitosti úverovej zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch sú zapracované len v úverových zmluvných podmienkach s názvom Podmienky splácania úveru, a nie priamo v zmluve, sú napísané drobným skoro nečitateľným písmom. Takéto konanie navrhovateľa ako dodávateľa je nutné vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ takýmto spôsobom využil svoje postavenie ako dodávateľa a porušil zmluvnú slobodu odporcu, keď mu nanútil podpisom zmluvy prijatie zmluvných podmienok týkajúcich sa splátok úveru bližšie v zmluve nešpecifikovaných, iba s odkazom na úverové zmluvné podmienky. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval dojednania o zmluvne dohodnutých úrokoch, pravidelných a nepravidelných poplatkoch a zmluvných sankciách, ktoré navrhovateľ špecifikoval len v úverových zmluvných podmienkach, ktoré odporca ani nepodpísal, za absolútne neplatné, a to z dôvodu, že takýto právny úkon v rozpore s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nebol urobený určite a zrozumiteľne ako aj vzhľadom na rozpor s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.
Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu zo spotrebiteľského úveru.
Pre absenciu uvedených náležitostí podľa 9 ods. 2 písm. f/, j/, k/ cit. zák., ktoré musia byť v zmluve uvedené, je nutné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného teda vyplýva, že odporca je povinný navrhovateľovi vrátiť len to, čo mu jeho právny predchodca poskytol, t. j. 1700,- eur. Zo splátkového kalendára, ktorý predložil sám navrhovateľ k podanej žalobe vyplýva, že odporca právnemu predchodcovi navrhovateľa v skutočnosti uhradil 428,74 eura, preto je povinný zaplatiť navrhovateľovi už „len“ sumu 1700,- eur - 428,74 eura, t. j. 846,38 eura.
Vzhľadom na uvedené súd vyhovel návrhu navrhovateľa v časti istiny 846,38 eura a vo zvyšku žalovanej sumy návrh zamietol (žalovaná istina 1044,97 eura s príslušenstvom). Súd zamietol návrh vrátane časti uplatneného poplatku za upomienku, nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že nejakú upomienku odporcovi doručoval a doručil a za aké porušenie zmluvných povinností, rovnako tak v časti zmluvnej pokuty, nakoľko z návrhu nevplýva, za čo bola uplatnená a ako navrhovateľ dospel k výške 17,- eur.
Podľa § 3 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Posudzovaný právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko odporca ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa odporca zaviazal navrhovateľovi ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 ZoSÚ). Navrhovateľ bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa (§ 2 písm. b) ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 3 OZ) s poukazom na predmet podnikania a odporca bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a navrhovateľ opak tohto postavenia odporcu nepreukázal žiadnymi dôkazmi, resp. ani netvrdil). Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa).
Keďže odporca si nesplnil svoju povinnosť splatiť úver riadne a včas, je zo zákona povinný platiť aj úroky z omeškania postupom podľa § 517 ods. 2 OZ.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 cit. nariadenia, účinného do 31. 1. 2013, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 4. 3. 2015 určená vo výške 0,05 % ročne, potom úrok z omeškania predstavuje výšku 8,05 % ročne.
Keďže sa odporca dostal do omeškania tým, že nesplácal poskytnutý úver, je povinný platiť aj úrok z omeškania z dlžnej sumy, na ktorú povinnosť ho zaviazal súd. Vychádzajúc z toho, že úver je bezúčelový a bez poplatkov, odporca je povinný zaplatiť 846,38 eura. Úroky z omeškania je povinný zaplatiť počnúc dňom 4. 3. 2015, pričom súd vychádzal z toho, že navrhovateľ nepreukázal, kedy jeho právny predchodca doručoval - zaslal odporcovi výzvu zo dňa 28. 6. 2013 na splatenie celého úveru, pretože podací hárok nie je datovaný, teda súd nemohol jednoznačne stanoviť dátum, kedy sa odporca dostal do omeškania, preto súd vychádzal z doručenia žalobného návrhu odporcovi, ktorý mu súd doručil dňa 2. 3. 2015 (doručenka na č. l. 39 spisu). Podľa § 563 OZ bol potom odporca povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Vchádzajúc z uvedeného, odporca si prevzal žalobný návrh dňa 2. 3. 2015, mal plniť 3. 3. 2015 a keďže neplnil, dňom 4. 3. 2015 (streda) sa dostal do omeškania.
Súd navrhovateľovi nepriznal (mimo úrokov, poplatkov za upomienku a zmluvnú pokutu) ani sumu 217,99 eura titulom úrokov z omeškania, nakoľko táto bola zo strany súdu nepreskúmateľná.
Vzhľadom na uvedené odôvodnenie tohto rozsudku, potom súd zamietol návrh v časti žalovanej sumy presahujúcej výšku 846,38 eura z titulu poskytnutého úveru, ako aj príslušenstvo - úroky z omeškania presahujúce priznané príslušenstvo.
Súd neuveril tvrdeniam odporcu o tom, že zmluvu neuzatvoril, nakoľko jeho podpis na zmluve je s podpismi na súdnych zásielkach rovnaký, navyše svoje tvrdenia nijako nepreukázal, na súdne pojednávania sa nedostavil (okrem prvého pojednávania), preto jeho tvrdenie súd vyhodnotil ako účelové. Navyše úver splácal, pričom by bolo nelogické, aby tak robil, ak žiaden úver nedostal.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.
Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Súd dáva navrhovateľovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, t. j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. Právo na náhradu trov konania potom predstavuje rozdiel úspechu a neúspechu v konaní.
Uplatnené trovy konania súd odporcovi nepriznal, hoci bol v konaní úspešnejší, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli, ich náhradu si pred súdom neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.