Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9C-438-2015.pdf
PDF · 79.51 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/438/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom, pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270 zastúpený Bobák, Bollová a spol. s. r. o. advokátska kancelária, Bratislava, Dr. V. Clementisa 10, IČO: 35 697 270 proti odporcovi E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. T.Ň., K.. R. Č.. XXX/X, o návrhu na zaplatenie sumy 169,50 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 169,50,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 3.06.2014 do zaplatenia z titulu náhrady škody.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 5.05.2016, ktorého sa nezúčastnil navrhovateľ, právny zástupca navrhovateľa, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil za súčasného vyjadrenia súhlasu s tým, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti. Pojednávania sa nezúčastnil ani odporca.
Súd v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa, keď pritom v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to zmluvami o pripojení zo dňa 22.3.2013 v spojení s dodatkami, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., pokusom o pokonávku a zistil tento skutkový a právny stav:
Účastníci konania uzavreli dňa 22.3.2013 zmluvu o pripojení vrátane dodatku k nej. Na základe zmluvy o pripojení č. A6884628 zo dňa 22.3.2013 sa navrhovateľ zaviazal poskytovať odporcovi elektronické komunikačné služby a odporca sa zaviazal platiť cenu za tieto služby. Dodatkom k tejto zmluve z toho istého dňa navrhovateľ predal odporcovi telekomunikačné zariadenie HTC Desire X black so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 24 €. V článku 2.3 písm. a) dodatku sa odporca zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu a že po celú túto dobu bude bez prerušenia služby využívať. V prípade porušenia niektorej z povinností uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.5b článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti strany) dojednali účastníci povinnosť odporcu uhradiť
navrhovateľovi zmluvnú pokutu v sume 226 €. Podľa tvrdení ( bez predloženia dôkazu ) navrhovateľom predstavovala predajná cena telekomunikačného zariadenia 250 € s DPH.
Uzavretie zmluvy o pripojení nebolo v konaní sporné. ( listinné dôkazy). Tvrdfenia navrhovateľa o porušení povinnosti na strane odporcu v súvislosti s platením ceny za poskytované služby navrhovateľ nepreukazoval súdu. Nepredložil vystavené faktúry ( daňový doklad ) a nepreukazoval, že výzva na dobrovoľné plnenie ( čl. 12 spisu ) bola vôbec pre odporcu doručovaná.
Podľa § 43 ods. 1 a 2 Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len „Zákon č. 610/2003 Z. z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) Zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) Zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Uplatnená škoda predstavuje podľa navrhovateľa sumu 169,50,-€,. Deklarovaná predajná cena zariadenia podľa navrhovateľa ( bez predloženého dôkazu ) predstavovala sumu 250,-€ a takéto zariadenie odpredal navrhovateľ odporcovi za cenu 24,-€. Škoda navrhovateľom vyčíslená a spôsob jej vyčíslenia súdu známy nebol. Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody
teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že zo žiadneho ustanovenia zmlúv o pripojení nevyplýva povinnosť odporcu splatiť navrhovateľovi zľavnenú akciovú cenu telekomunikačných zariadení, preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Aj keď odporca nezotrval s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu počas dojednaných 24 mesiacov, k vzniku tvrdenej škody navrhovateľa podľa názoru súdu nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať skutočnosť, že v rámci svojej obchodnej politiky navrhovateľ predáva telekomunikačné zariadenia (telefóny a modemy) za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou odpredaných zariadení nie je totiž následkom protiprávneho úkonu odporkyne, ale výsledkom zmluvnej dohody medzi účastníkmi konania. S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, pretože aj v prípade zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento „protiprávny úkon“ ale zmluvné dojednanie s odporcom, v rámci ktorého dojednania navrhovateľ dostal od odporcu dojednanú cenu telekomunikačných zariadení (24 € ).
Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. odporca bol v konaní úspešný, s konaním mu však žiadne trovy nevznikli a preto mu súd právo na náhradu trov ani nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).