Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Er/269/2014

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava I., zast. Advocate, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava I., proti povinnému Z. C., H.. XX.X.XXXX, C. Š. XXX/XX, XXX XX M., štátny občan SR, vedenej pod značkou EX 5626/14 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 907,01 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú.

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 16.2.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.4.2014 spolu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 907,01 Eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn.: SR 00783/12 zo dňa 2.5.2012. Súd po preskúmaní uvedených dokladov vydal dňa 29.7.2015 poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci. Dňa 2.2.2016 bolo súdu doručené podanie súdneho exekútora zo dňa 22.1.2016, v ktorom uviedol, že postupuje doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré mu bolo doručené dňa 21.1.2016, podľa § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok). Súdny exekútor v predmetnom podaní žiadal, aby súd v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku preskúmal, či je daný dôvod na zastavenie predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku alebo rozhodol o pokračovaní exekúcie. Oprávnený doručil súdnemu exekútorovi dňa 21.1.2016 doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. V uvedenom podaní oprávnený uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Exekučný titul bol v dôsledku takto riadne vedeného sporového konania vydaný okrem iného aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Opísané skutočnosti nespochybnil ani sám povinný podaním žaloby podľa § 40 zákona č 244/2002 Z.z. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu

dôkazov. Oprávnený je však pripravený opätovne doložiť akékoľvek z týchto dôkazov ak došlo k ich strate z exekučného spisu. Oprávnený navrhuje, aby súd bez odkladu rozhodol o pokračovaní exekúcie.

Z ustanovenia § 41 ods. 2, písm. d/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok), vyplýva, že exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.“

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Súd na základe podania súdneho exekútora, ktorým žiadal o preskúmanie, či je daný dôvod na zastavenie predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku alebo rozhodol o pokračovaní exekúcie opätovne preskúmal spisový materiál.

V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy 917,01 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 917,01 Eur od 26.8.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 917,01 Eur od 12.10.2011 do zaplatenia, a náhradou trov rozhodcovského konania vo výške 266,91 Eur. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť z rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi exekučného konania dňa 24.3.2011. Z obsahu predmetného spisu súd zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 24.3.2011 Zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver v sume 350,00 Eur, ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť s navýšením o príslušný poplatok v sume 346,00 Eur v 12-tich mesačných splátkach po 58,00 Eur. Oprávnený a povinný zabezpečili svoj záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 24.3.2011, v zmysle ktorej má povinný zaplatiť oprávnenému sumu 917,01 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 917,01 Eur od 26.8.2011 do zaplatenia.

Súd po opätovnom preskúmaní zistil nasledovný stav: oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 24.3.2011 zmluvu o úvere a v ten istý deň vo forme osobitnej zmluvy aj

rozhodcovskú zmluvu. Súd posúdil právne vzťahy z oboch predmetných zmlúv ako spotrebiteľské zmluvné vzťahy. Pri určení, či ide o spotrebiteľskú zmluvu na účely posúdenia ne/prijateľnosti jej jednotlivých dojednaní nie je podstatný predmet zmluvy, ale povaha jej strán. Súdny dvor v týchto súvislostiach v rozsudku vo veci C-488/11 Dirk Frederik Asbeek Brusse, Katarina de Man Garabito proti Jahani BV, zo dňa 30.05.2013 (body 29 - 30), pokiaľ ide pôsobnosť smernice 93/13 EHS uviedol, že žiadne ustanovenie smernice neuvádza, na aké druhy zmlúv sa aplikuje, pritom smernica definuje zmluvy, na ktoré sa vzťahuje, odkazom na určitú vlastnosť zmluvných strán, podľa toho či konajú alebo nekonajú s cieľom vzťahujúcim sa k ich obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

Pokiaľ ide o postavenie veriteľa ako dodávateľa, tak o uvedenej skutočnosti súd nemal žiadne pochybnosti, a to jednak s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa uvedený v obchodnom registri, ktorým je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu vystupuje opätovne.

Pokiaľ ide o postavenie povinného ako dlžníka, tento mal preukázateľne postavenie spotrebiteľa.

V predmetnej zmluve o úvere sa síce nachádza ustanovenie, v zmysle ktorého „ Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon: zamestnania ? povolania ? podnikania ? iný účel ?.“ V predmetnom ustanovení bola prostredníctvom x zaškrtnutá možnosť, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania.

Uvedené vopred dodávateľom naformulované vyhlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov „na výkon zamestnania“ súd vyhodnotil len ako formalistický pokus prostredníctvom vopred pripraveného vyhlásenia vyňať predmetný zmluvný vzťah spod pôsobnosti príslušných noriem zameraných na ochranu spotrebiteľa.

V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský právny vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (v tomto konaní oprávnený), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je treba uplatniť výklad v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zaškrtnutím políčka v zmluve, majúceho svedčiť o poskytnutí úveru na výkon zamestnania spotrebiteľa a zistenia aký konkrétny súvis so zamestnaním či predmetom činnosti spotrebiteľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má, oprávnený, ako poskytovateľ úveru, nedodržal úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcu čestnej obchodnej praxi či všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

V zmysle ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. V prejednávanej veci oprávnený nepreukázal, že peňažné prostriedky boli dlžníkovi (povinnému) poskytnuté na účel zamestnania. S takýmto názorom však súhlasiť nemožno. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že povinného treba považovať za spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko spotrebiteľom nie je tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovaru, či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V súvislosti s posudzovaním dohody účastníkov exekučného konania o právomoci rozhodcovského súdu je potrebné zvýrazniť že, ochrana pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve nie je obmedzená len na zmluvné dojednania obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach, ale týka sa akéhokoľvek zmluvného dojednania, s ktorým sa v zmysle § 53 ods. 2 spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy mal síce možnosť oboznámiť, ale nemohol ovplyvniť jeho obsah. Predmetné ustanovenie § 53 ods. 2 je transpozíciou čl. 3 ods. EHS, v súlade s ktorým je potrebné § 53 ods.2 vykladať. Z čl. 3 ods. EHS je zrejmé, že zmluvné dojednanie v predbežne formulovanej štandardnej zmluve (nielen vo všeobecných obchodných podmienkach) sa nepovažuje za individuálne dojednané, ak spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky. Pritom je zrejmé, že predmetom posúdenia neprijateľnosti v zmysle uvedeného ustanovenia smernice 93/13 EHS nie

je predbežne formulovaná zmluva ako celok, ale jednotlivé dojednania v nej obsiahnuté. To napokon rovnako vyplýva aj z ustanovenia § 53 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého sú predmetom prieskumu ne/ prijateľnosti nie je zmluva ako celok, ale jednotlivé dojednania v nej obsiahnuté.

V súvislosti s výkladom, čo možno rozumieť pod podstatou, resp. obsahom rozhodcovskej zmluvy je podľa názoru exekučného súdu potrebné zohľadniť ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré stanovuje, že rozhodcovskou zmluvou (bez ohľadu na to, či má formu osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve) sa rozumie dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podstatou, resp. obsahom rozhodcovskej zmluvy (bez ohľadu na to, či má formu osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve) je dohoda zmluvných strán jednak o otázke, či sa v rozhodcovskom konaní rozhodnú všetky alebo len niektoré spory medzi zmluvnými stranami, ďalšou otázkou, ktorú zmluvné strany vzájomnou dohodou v obsahu rozhodcovskej zmluvy upravujú je, že či sa v rozhodcovskom konaní rozhodnú spory, ktoré už vznikli alebo/aj tie, ktoré ešte len vzniknú, a taktiež v obsahu rozhodcovskej zmluvy strany vecne vymedzujú spory z akého vzájomného právneho vzťahu, resp. akého okruhu vzájomných právnych vzťahov budú predmetom rozhodcovského konania.

Z obsahu predmetnej rozhodcovskej zmluvy mal súd preukázané, že ide o štandardnú vopred naformulovanú zmluvu, ktorá bola uzavretá ohľadom riešenia sporov zo vzájomného spotrebiteľského zmluvného vzťahu. Rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy nie je jednotlivým zmluvným dojednaním, a to ani sama osebe, a ani vo vzťahu k zmluve o úvere, ktorej sa týka, ale naopak sama rozhodcovská zmluva pozostáva z jednotlivých zmluvných dojednaní, ktoré ju ako osobitnú zmluvu tvoria. Exekučný sud zistil, že do predmetnej zmluvy bolo možné doplniť len údaje o označení dlžníka a ručiteľa, identifikačné údaje o zmluve o úvere, a to jej číslo a dátum jej uzavretia, a údaj o dátume podpisu rozhodcovskej zmluvy. Všetky ostatné zmluvné dojednania rozhodcovskej zmluvy boli vopred naformulované, pričom pokiaľ ide o samotný predmet rozhodcovskej zmluvy, dlžník nemal možnosť akokoľvek ovplyvniť nielen výber rozhodcovského súdu, ktorý bol v čl. 1 bod 1. rozhodcovskej zmluvy vopred určený, ale nemal ani možnosť akokoľvek modifikovať obsah rozhodcovskej zmluvy pokiaľ ide o okruh vzájomných sporov, ktoré by mal rozhodcovský súd medzi účastníkmi rozhodnúť, a to či už z hľadiska vecného rozsahu, teda či sa rozhodcovská zmluva bude vzťahovať na všetky alebo len niektoré vzájomné spory medzi účastníkmi rozhodcovskej zmluvy, s prípadným vecným vymedzením o aké spory pôjde. Naopak z vopred naformulovaného predmetu rozhodcovskej zmluvy obsiahnutého v čl. II. bod 1. vyplýva vopred určený presný vecný okruh sporov (so špecifikáciou, že pôjde o spory zo zmluvy o úvere, ale aj o spory ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvy ako aj spory z uplatnenia práv z vyplnenej zmenky), s tým, že pôjde o všetky spory, ktoré medzi zmluvnými stranami z takto vecne vymedzeného okruhu vzťahov vzniknú.

Na základe uvedeného mal teda exekučný súd preukázané, že povinný v exekučnom konaní pri uzatváraní nemal v čl. II. bod 1. rozhodcovskej zmluvy možnosť ovplyvniť okruh otázok, na ktorom sa môžu účastníci rozhodcovskej zmluvy v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní dohodnúť, pričom podstatu, resp. obsah rozhodcovskej zmluvy tvorí práve úprava týchto otázok.

Exekučný súd má teda za to, že dojednanie o právomoci rozhodcovského súdu obsiahnuté v čl. II. bod 1. rozhodcovskej zmluvy svojimi dôsledkami napĺňa kritérium značnej nerovnováhy v právach povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v zmysle generálnej klauzuly § 53 ods. 1 OZ. Predmetné zákonné ustanovenie musí byť vykladané tým spôsobom, že na prvom mieste bude zohľadnený účel sledovaný danou právnou normou - t.j. ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Účel a pôsobnosť tohto ustanovenia nemôžu byť obchádzané z dôvodu samotnej formulácie ustanovenia čl. II. bod 1. rozhodcovskej zmluvy, v tom zmysle, že toto je naformulované tým spôsobom, že umožňuje zmluvnej strane, ktorá podáva žalobu, rozhodnúť sa medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom. Je potrebné zohľadniť najmä to, že dohoda zmluvných strán o právomoci všeobecného súdu je bez právneho významu, nakoľko právomoc všeobecného súdu na rozhodovanie sporov vymedzených v rozhodcovskej zmluve vyplýva priamo z príslušných ustanovení OSP a to bez ohľadu na vôľu strán zmluvy. Podstatou rozhodcovskej zmluvy, teda nie je dohoda zmluvných strán o právomoci všeobecného súdu, ale dohoda o právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor medzi účastníkmi v rozhodcovskom konaní. Po podaní žaloby na rozhodcovskom súde spotrebiteľ v predmetnej veci nemal reálnu možnosť túto voľbu dodávateľa zvrátiť. Sama skutočnosť,

že rozhodcovská zmluva v dojednaní v čl. I. bod 1. obsahuje vopred presne určenú osobu rozhodcu - v danom prípade rozhodcovský súd, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že osoba rozhodcu - v danom prípade rozhodcovského súdu bola v ustanovení čl. I. bod 1. rozhodcovskej zmluvy vopred uvedená a povinný v exekučnom konaní v postavení spotrebiteľa nemal možnosť výber tejto osoby akokoľvek ovplyvniť, tak táto skutočnosť sama o sebe vyvoláva dôvodné pochybnosti o inštitucionálnej nezávislosti rozhodcovského súdu vo vzťahu k účastníkom konania, najmä oprávnenému, pretože súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený svoje pohľadávky z podnikateľskej činnosti opakovane uplatňuje pred tým istým rozhodcovským súdom, ktorý je uvedený v čl. I. bod 1. predmetnej rozhodcovskej zmluvy. Z označenia uvedeného rozhodcovského súdu v zmluve je zrejmé, že jeho zriaďovateľom je podnikateľský subjekt - obchodná spoločnosť, právnická osoba založená v zmysle Obchodného zákonníka za účelom podnikania, ktorého cieľom je dosahovanie zisku. Oprávnený zmluvy o úvere uzatvára rovnako v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní zaplatil rozhodcovskému súdu poplatok. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu teda zrejme bude, aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých mu bude prislúchať odmena, čo môže mať vplyv na jeho rozhodovanie.

Na základe uvedeného súd ustálil, že predmetnej veci je podkladom pre vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju legitimitu rozhodnúť spor medzi účastníkmi exekučného konania odvodzoval od rozhodcovskej zmluvy, ktorej ustanovenia čl. I. bod 1 a čl. II. bod 1. súd s ohľadom na už uvedené vyhodnotil ako neprijateľné podmienky obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú v zmysle § 53 ods. 5 absolútne neplatné.

Podľa čl. 6. ods. EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

V dôsledku toho rozhodcovská zmluva uzavretá medzi účastníkmi exekučného konania dňa 24.3.2011 neobsahovala platné dojednanie o osobe rozhodcu a ani platné dojednanie o vecnom okruhu vzťahov, z ktorých spory budú v rozhodcovskom konaní riešené. Tieto otázky (pokiaľ ide o vecný okruh sporov, ktoré majú byť v rozhodcovskom konaní riešené) tvoria v zmysle § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní podstatu rozhodcovskej zmluvy, pričom súd zároveň nemal preukázané, že by rozhodcovský súd, ktorý v rozhodcovskom konaní rozhodol, bol na rozhodovanie ustanovený inak ako na základe neplatného ustanovenia čl. I. bod 1 predmetnej rozhodcovskej zmluvy. Absencia platného dojednania týchto podstatných náležitostí mala za následok, že predmetná rozhodcovská zmluva zo dňa 24.3.2011 nebola platne dojednaná.

V uvedených súvislostiach z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že vnútroštátne súdy, ktoré konštatujú nekalosť zmluvných podmienok, sú povinné na základe článku 6 ods. jednak vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby spotrebiteľ nebol uvedenými podmienkami viazaný, a jednak posúdiť, či dotknutá zmluva môže existovať bez týchto nekalých podmienok (k uvedenému pozri napr. rozsudok Súdneho dvora vo veci C-453/10 Jana Pereničová, Vladislav Perenič proti SOS financ, spol. s r. o. zo dňa 15.03.2012, body 29 - 30).

V dôsledku toho, že rozhodcovská zmluva nebola platne dojednaná, konajúci rozhodcovský súd teda nemal právomoc predmetný majetkový spor medzi účastníkmi exekučného konania rozhodnúť. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný v každom štádiu exekúcie skúmať, či exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby neexistoval. Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul. Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá určitú povinnosť. Každé rozhodnutie, aj iný titul, ktorého exekúcia sa navrhuje (jeho obsahom je súd viazaný a je povinný z neho vychádzať), musí súd podrobiť skúmaniu, či sú splnené podmienky vykonateľnosti (formálnej i materiálnej). Z hľadiska formálnej vykonateľnosti platí, že vykonateľné je rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť a lehota na plnenie, ktorá v ňom bola stanovená, uplynula. Materiálna vykonateľnosť rozhodnutia znamená, že predmetné rozhodnutie musí obsahovať označenie oprávnenej osoby a povinnej osoby, vymedzenie rozsahu a obsahu uloženej povinnosti a určenie lehoty na jej splnenie. Pokiaľ bol rozhodcovský rozsudok vydaný

orgánom, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, tak nikdy nemohol nadobudnúť a ani nenadobudol formálnu a materiálnu vykonateľnosť. Z uvedeného dôvodu rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 00783/12 zo dňa 2.5.2012 nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 24.3.2011, bodu 13 Dohoda o vyplnení zmeniek súd zistil, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že remitent je oprávnený vyplniť druhú nevyplnenú zmenku v prípade, ak zmenka, ktorá bola vyplnená ako prvá, bola zničená alebo stratená, a to tak, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia druhej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na druhej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany sa dohodli, že takto vyplnená zmenka bude predstavovať samostatný zmenkový nárok veriteľa voči dlžníkovi a ručiteľovi.

Exekučný súd zhodnotil dohodu o vyplnení zmeniek obsiahnutú v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z ktorej vyplýva, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie je vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy ako jednu z neprijateľných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve.

Z predloženej zmenky súd zistil, že predmetnou zmenkou sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal veriteľovi ako remitentovi zaplatiť okrem zmenkovej sumy aj zmenkový úrok 0,25% denne. Pri posudzovaní uvedeného zmluvného ustanovenia súd vychádzal z toho, že primárnym účelom predmetnej zmenky je zabezpečenie záväzku dlžníka z uzavretej úverovej zmluvy tak, ako sa to uvádza v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Ako sa však uvádza v dohode o vyplnení zmenky, zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane splatným celý dlh okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.

Zmenka bola vystavená 24.3.2011, teda v ten istý deň ako Zmluva o úvere a Rozhodcovská zmluva. Z uvedeného vyplýva, že zmenku vystavil dlžník ako vystaviteľ v deň uzatvorenia úverovej zmluvy.

K vyplneniu zmenky veriteľom, a tým aj k počiatku plynutia zmenkového úroku však došlo až v príčinnej súvislosti s neplním záväzku zo strany spotrebiteľa. Samotná dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda jej obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté. V zmysle zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 26.8.2011, teda odo dňa keď bol deň kedy sa stal v zmysle čl. 4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru splatný celý dlh. K samotnému vyplneniu zmenky teda veriteľ ako remitent pristúpil až v príčinnej súvislosti so zosplatnením celého dlhu, pričom k zosplatneniu dlhu došlo z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov zo strany spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené možno v kontexte posudzovaného právneho vzťahu považovať zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky za také, ktoré umožňuje v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k/ požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa názoru súdu teda uvedené zmluvné dojednanie predstavuje neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve.

Dojednanie dohody o vyplnení zmenky je podmienkou, ktorá je v zmysle čl. 2 písm. a/ smernice 93/13/ EHS v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e/ smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, nakoľko ide o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom bolo to, že rozhodcovský súd oprávnenému priznal ako náhradu za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky

- zmenkový úrok 0,25 % denne úrokom zo sumy 917,01 Eur od 26.8.2011 do zaplatenia tak, ako si ho oprávnený v rozhodcovskom konaní uplatnil. Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne predstavuje 91,25% ročne. Plnenie v tejto výške súd považuje za v rozpore s dobrými mravmi.

Ďalej súd zistil, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), pričom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch ide o jednu z obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere, ktorej účastníkom je spotrebiteľ a zákon sankcionuje absenciu tejto náležitosti tým, že v takom prípade sa poskytnutý úver v zmysle považuje za bezúročný a bez poplatkov. Avšak preskúmaním exekučného titulu a zmluvy o úvere súd zistil, že dotknutý rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného nielen na zaplatenie istiny poskytnutého úveru, ale aj na zaplatenie odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, a to v zjavnom rozpore so znením zákona s spotrebiteľských úveroch.

Na základe uvedeného súd po zvážení a zohľadnení všetkých uvedených okolností uzatvárania zmluvy, povahy účastníkov zmluvy a predmetnej právnej úpravy, dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch a dôsledkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernice Rady 87/102/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, o spotrebiteľských zmluvách a zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú podľa §57 ods.1 písm. g/ Exekučného poriadku a zároveň v zmysle toho istého ustanovenia zákona zastavil, a teda rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

O trovách exekúcie súd nerozhodoval, nakoľko nemal k dispozícii vyúčtovanie trov exekúcie. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením, po ich predložení súdnym exekútorom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 OSP).