Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-444-2012.pdf
PDF · 83.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2C/444/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti odporkyni: L. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. E.. Q. XXXX/XX, XXX XX Q., o zaplatenie sumy 60,88 € s prísl. takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 3.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 60,88 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 20% ročne a k náhrade trov konania titulom uzavretej Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb.
Okresný súd Skalica rozsudkom zo dňa 4.3.2014 návrh zamietol a odporkyni súd náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď súdu nepreukázal, že odporkyňa mu skutočne dlhuje sumu 60,88 € ako debetný zostatok na účte, keď neozrejmil súdu právny dôvod predmetného dlhu a ani tento dlh bližšie nešpecifikoval. Navrhovateľ predložil súdu len výpisy z účtu odporkyne, avšak z týchto výpisov z účtu nebolo možné zistiť aké služby boli odporkyni navrhovateľom poskytnuté a že mu odporkyňa žalovanú sumu skutočne dlhuje.
Voči rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, pričom uviedol, že z predloženého výpisu vyplýva aký bol vývoj vzniku dlhu, ide o výpis z informačného systému navrhovateľa a z jednotlivých položiek je pritom dostatočne zrozumiteľné čo znamenajú.
Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 27.2.2015 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej veci navrhovateľ žalobným návrhom žiadal zaviazať odporkyňu zaplatiť mu istinu vo výške 60,88 € od 23.9.2010 do zaplatenia. Podaním zo dňa 6.6.2013 požiadal navrhovateľ o pripustenie zmeny návrhu a to v časti príslušenstva, keď navrhovateľ v dôsledku chyby v písaní nesprávne označil sankčný úrok vo výške 20% ako úrok z omeškania. Podaním zo dňa 18.11.2013 oznámil navrhovateľ súdu, že zo strany odporkyne došlo k čiastočnému uhradeniu dlhu vo výške 30 € a preto zobral svoj návrh čiastočne späť a žiadal zaviazať odporkyňu na zaplatenie istiny vo výške 60,88 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 20% ročne zo sumy 60,88 € od 1.11.2011 do zaplatenia. Súd prvého stupňa v čase rozhodovania o návrhu navrhovateľa tak nemal dostatočne upresnený petit návrhu, keď doposiaľ nerozhodol o procesných návrhoch navrhovateľa. Uložil súdu prvého stupňa dodržať procesné podmienky rozhodnutia o zmene návrhu na začatie konania a o čiastočnom späťvzatí návrhu, preskúmať zmluvný vzťah účastníkov aj z
hľadiska ust. § 52 Občianskeho zákonníka a zaoberať sa aj odstúpením navrhovateľa od predmetnej zmluvy listom zo dňa 13.9.2010 a tým spojených právnych následkov pre obe zmluvné strany.
Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Nakoľko je prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie v zmysle pokynov Krajského súdu v Trnave a zistil tento skutkový stav veci:
Uznesením zo dňa 21.1.2016 súd v konanie v časti o zaplatenie sumy 30 € a v časti o zaplatenie úroku vo výške 20% ročne zo sumy 60,88 € od 23.9.2010 do 22.10.2010 zastavil. Súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania v časti príslušenstva žalovanej sumy tak, že namiesto pôvodne uplatneného úroku z omeškania vo výške 20% p.a. sa navrhovateľ domáha zaplatenia úroku vo výške 20% p.a. s tým, že žiada, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 30,88 € spolu s úrokom vo výške 20% p.a. zo sumy 60,88 € od 23.10.2010 do 13.8.2013, zo sumy 50,88 € od 14.8.2013 do 12.9.2013, zo sumy 40,88 € od 13.9.2013, zo sumy 30,88 € od 15.10.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.2.2016.
Medzi navrhovateľom a odporkyňou bola dňa 6.3.2007 uzavretá Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorej predmetom bolo zriadenie rastového osobného účtu. Zmluvné strany sa nedohodli na povolenom prečerpaní na osobnom účte.
Navrhovateľ listom zo dňa 13.9.2010 odstúpil od príslušnej zmluvy v zmysle ustanovení Všeobecných obchodných podmienok, nakoľko odo dňa 1.8.2009 bol na účte odporkyne vykazovaný debetný zostatok, ktorého aktuálna výška je 60,18 €.
Z výpisu z účtu z účtu odporkyne mal súd preukázané, že za obdobie od 1.9.2010 do 22.9.2010 počet kreditných položiek predstavuje sumu 50,88 € a počet debetných položiek predstavuje sumu 0,70.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716),.
Podľa § 708 Obchodného zákonníka (1) Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. (2) Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 48 Občianskeho zákonníka (1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. (2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
V konaní mal súd preukázané, že účastníci uzavreli dňa 6.3.2007 nepomenovanú zmluvu v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorá zahŕňa znaky zmluvy o bežnom účte. Zmluva o bežnom účte je absolútnym obchodom v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka.
Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb bola uzatvorená medzi navrhovateľom, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporkyňou, ktorá bola v postavení spotrebiteľa , preto súd posudzoval zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave zmluvy o bežnom účte v Obchodnom zákonníku všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách vyplývajúcich z ust. § 52 - 54 Občianskeho zákonníka. Súd mal v konaní preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa Dexia banka Slovensko, a.s. a odporkyňou bola dňa 6.3.2007 uzavretá zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal pre odporkyňu zriadiť rastový osobný účet. Predmetom zmluvy nebolo povolené prečerpanie na osobnom účte. Listom zo dňa 13.9.2010 navrhovateľ odstúpil od zmluvy v zmysle ustanovení všeobecných obchodných podmienok, nakoľko odo dňa 1.8.2009 bol na účte odporkyne vykazovaný debetný zostatok, ktorého aktuálna výška je 60,18 €. Z výpisu z účtu na meno odporkyne za obdobie od 1.9.2010 do 22.9.2010 vyplýva, že ku dňu 31.8.2010 mal účet zostatok - 50,18 €, počet kreditných položiek predstavuje 50,88 € a počet debetných položiek predstavuje sumu -0,70 €. Sú návrh zamietol z dôvodu, že navrhovateľ žalovanú sumu neodôvodnil čo do jeho základu a výšky. Navrhovateľ sa na pojednávanie v danej veci ani raz nedostavil, pričom bol volaný s tým, že súdu nie je zrejmé z čoho pozostáva žalovaná suma. Vo svojom odvolaní voči rozsudku súdu prvého stupňa uviedol, že z predloženého výpisu vyplýva aký bol vývoj vzniku dlhu a aký bol jeho konečný stav s tým, že predložený výpis je výpisom z informačného systému, pričom z jednotlivých položiek je dostatočne zrozumiteľné z čoho pozostávajú. Súd sa oboznámil z výpismi z účtu odporkyne, avšak z týchto výpisov kde sú uvedené rôzne skratky a symboly banky nedávajú jednoznačnú informáciu o vzniku debetného zostatku na účte odporkyne. Výpisy z účtu nie sú dôkazom zákonnosti a dôvodnosti nároku navrhovateľa, keďže z týchto výpisov nie je možné vyvodiť spôsob vzniku dlhu na účte odporkyne a ani spôsob jeho vyporiadania. Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky. Sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania. Účastníci majú v konaní povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, preto navrhovateľ v záujme svojho úspechu musí uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči odporcovi a o týchto skutočnostiach poskytnúť dôkazy. Z predložených výpisov z účtu odporkyne jednoznačne nevyplýva čo všetko predstavujú debetné položky a akým spôsobom vznikol dlh na účte odporkyne. Na základe uvedeného aj v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. s konštatovaní, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, súd návrh v celom rozsahu zamietol. V konaní mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania prišlo k ukončeniu zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy v zmysle ust. § 48 Občianskeho zákonníka, nakoľko aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka pôsobí v právnom vzťahu ako lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam Obchodného zákonníka. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon účastníka zmluvného vzťahu, ktorým prejavuje svoju vôľu zrušiť zmluvu. Ako jednostranný právny úkon sa však stáva perfektným až tým, keď dôjde do sféry dispozície adresáta. V konaní súd nemal preukázané, že odstúpenie od zmluvy bolo odporkyni doručené a teda, že prišlo k platnému odstúpeniu od predmetnej zmluvy.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyne nepriznal právo na ich náhradu, pretože jej trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)