Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17C-246-2013.pdf
PDF · 82.09 KB
Case nature
Subarea
17C/246/2013
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Údernícka 5, IČO: 35724803, zastúpený zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Údernícka 5, proti odporcom: 1. A. L., trvale bytom R., ul. S. XXX/XXX, tohto času na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou Z. Z., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Považská Bystrica, 2. Jozef Novosad, bytom Trenčín, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Námestie legionárov 5, IČO 42 176 778, zastúpeného advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, so sídlom Stropkov, SNP 7, o zaplatenie 15.156,15 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Odporcovi v 1. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Odporcovi v 2. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
IV. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
V. Navrhovateľovi s a v r a c i a súdny poplatok vo výške 890,91 eur prostredníctvom obchodnej spoločnosti Slovenská pošta, a.s..
odôvodnenie:
Okresnému súdu Trenčín bol dňa 22.03.2013 doručený návrh na začatie konania, ktorým sa navrhovateľ domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcov zaplatiť navrhovateľovi sumu 15.156,15 eur spolu s príslušenstvom. Na základe výzvy súdu, zaplatil pôvodný navrhovateľ súdny poplatok za podaný návrh vo výške 909 eur. V priebehu konania doň vstúpil na podporu odporcov vedľajší účastník zastúpený advokátom. Na základe námietky navrhovateľa súd dňa 08.10.2015 rozhodol o prípustnosti vedľajšieho účastníka v tomto konaní na strane odporcov. Toto rozhodnutie bolo potvrdené aj odvolacím súdom.
Pred začatím pojednávania vo veci samej bolo dňa 02.05.2016 súdu doručené písomné podanie navrhovateľa, ktorého obsahom je späťvzatie návrhu v celom rozsahu. Toto späťvzatie návrhu navrhovateľ neodôvodnil. Zároveň navrhol, aby súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov nepriznal náhradu trov konania z dôvodu ich neúčelného vynaloženia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Žiline, Krajského súdu v Prešove.
Súd konštatuje, že v konaní ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže za konania vziať späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu a rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť v celom rozsahu. Preto súd podľa citovaného ustanovenia zákona konanie zastavil. Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nesúhlas odporcov so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak k späťvzatiu návrhu došlo pred začatím pojednávania. Preto je prípadný súhlas odporcov so späťvzatím návrhu irelevantný.
Podľa § 146 ods.1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného konania súd skúmal aj zavinenie účastníkov na zastavení konania, pričom konštatuje, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, pretože vzal návrh späť, a to nie pre správanie odporcov. Preto pri rozhodovaní o trovách konania rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Odporcom v priebehu konania nevznikli žiadne trovy konania, preto súd obom odporcom náhradu trov konania nepriznal.
Vzhľadom k tomu, že v konaní vystupuje aj vedľajší účastník na strane odporcov, a tento si právo na náhradu trov konania uplatnil, súd rozhodoval aj o náhrade trov vedľajšieho účastníka, ktoré mu v konaní vznikli. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi sa súd riadil nasledujúcou právnou úvahou:
Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a povinnosti vedľajšieho účastníka sú v Občianskom súdnom poriadku upravené v ustanoveniach § 93, § 153d, § 201. Z týchto ustanovení je zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania popri navrhovateľovi alebo odporcovi buď ak má právny záujem na výsledku konania (s výnimkou konania o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), alebo ak ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona, zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie je však najpodstatnejšie, že ustanovenie § 93 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku mu priznáva rovnaké práva a povinnosti aké má účastník. V konaní však koná iba sám za seba, pričom ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník ma rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, pričom nie je zástupcom tohto účastníka, pretože koná iba za seba. Jeho procesné úkony sú tak iba jeho úkonmi, avšak tieto úkony majú v konaní rovnaké právne následky, ako keby ich uskutočnil účastník, na strane ktorého v konaní vystupuje. Zhrnúc vyššie uvedené platí, že ak má účastník právo na náhradu trov konania, také isté práva má aj vedľajší účastník. V danej veci, ak majú odporcovia právo na náhradu trov konania, má toto právo aj vedľajší účastník na ich strane.
Ďalšou právnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka je otázka, či právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, ktorý je združením na ochranu spotrebiteľa, je účelné. Túto skutočnosť musí pri rozhodovaní o trovách konania súd vždy posúdiť. Podstatou existencie vedľajšieho účastníka na strane odporcov je ochrana práv spotrebiteľov. Vedľajší účastník bol založený za týmto účelom a za týmto účelom aj existuje. Vedľajší účastník je zo
svojej podstaty odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv spotrebiteľa, ktorého ďalšie odborné zastupovanie nie je možné chápať ako účelné. Je samozrejmé, že relevantnú, skutočnú ochranu práv spotrebiteľov môže poskytovať len odborne vzdelaný personál, znalý všeobecne záväzných právnych predpisov a judikatúry súdov. Suplovať plnenie tejto úlohy udelením plnomocenstva advokátom v občianskom súdnom konaní sa preto súdu javí ako účelové. Podľa názoru súdu tak právne zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom v tomto konaní nebolo účelné, a to aj vzhľadom k obsahu písomných vyjadrení, ktoré vedľajší účastník urobil v konaní a k tomu, že sa vopred ospravedlnil z neúčasti na pojednávaniach.
Uvedený názor súdu je v súlade aj s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čo vyplýva napr. z jeho uznesenia sp.zn. 6 MCdo 9/2013 z 20.06.2014. V ňom dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k obdobnému záveru, ktorý je aplikovateľný aj na toto konanie. Najvyšší súd v ňom okrem iného uviedol, že Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 142 až 150 ustanovuje pravidlá pre rozhodovanie súdu o náhrade trov konania. Pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada, podľa ktorej môže byť účastníkovi konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania). V prípade rozhodovania o náhrade trov konania pri plnom úspechu vo veci je táto zásada výslovne uvedená v § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Pojem „účelnosť“ použitý v tomto ustanovení treba chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či sa jedná skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované zastúpenie v tzv. hromadných
- skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo zrejmá snaha zvýšiť náklady konania protistrane (v tejto súvislosti najvyšší súd poukázal aj na nález Ústavného súdu Českej republiky z 25.3.2014 sp. zn. I. ÚS 3819/13). Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z 19. marca 2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013 vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Vedľajší účastník zastúpený advokátom hromadne vstúpil do skutkovo a vecne porovnateľných vecí, pričom v konaní urobil písomné vyjadrenie k žalobe (prakticky formulárové). Za tejto situácie, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v tomto písomnom podaní zároveň uviedol, že súhlasí s rozhodnutím bez pojednávania, a že prípadného pojednávania sa on ani jeho zástupca nezúčastní a žiada konať a rozhodnúť v ich neprítomnosti, sa zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných vecí, javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na právnu ochranu. To má za následok povinnosť súdov konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal právo. Vedľajší účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo a právne takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký jeho postup, ktorým by si vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie námietky premlčania, ktorú by potom sám, či už v postavení vedľajšieho účastníka alebo zástupcu, použil v súdnom konaní vo všetkých porovnateľných veciach.
V danom prípade právny zástupca vedľajšieho účastníka urobil v konaní, okrem svojho oznámenia o vstupe do konania a udelení plnej moci na jeho zastupovanie advokátom, dva úkony právnych služieb, za ktoré si uplatnil právo na náhradu trov konania. Išlo o dve písomné vyjadrenia k návrhu zo dňa 05.03.2014 a zo dňa 07.04.2016. Po posúdení obsahu týchto vyjadrení súd konštatuje, že nejde o posúdenie právne a skutkovo náročné a navyše ide o vyjadrenia, ktoré právny zástupca vedľajšieho účastníka zasiela v mnohých prípadoch, ktoré prejednáva konajúci súd. Teda toto vyjadrenie mohol urobiť vedľajší účastník aj bez svojho právneho zástupcu. Pritom už v oznámení o vstupe do konania požadoval priznanie trov konania vedľajšieho účastníka, a to bez akéhokoľvek relevantného úkonu právnej služby.
Ako je uvedené vyššie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí súd vždy posúdiť aj účelnosť vzniknutých trov, pričom na tejto skutočnosti nič nemení právo účastníka, resp. vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť advokátom. V opačnom prípade vzniká legitímna pochybnosť o tom, či právo dať sa zastúpiť nie je iba zneužitím tohto práva, ktorého cieľom je získanie peňažného plnenia, v podobe priznaných trov právneho zastúpenia, a to aj s ohľadom na okolnosti, ktoré sú uvedené vyššie.
Podľa § 11 ods.3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz. Ak sa návrh na začatie konania o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený.
Podľa § 11 ods.4 zákona o súdnych poplatkoch okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Vzhľadom ku skutočnosti, že súd konanie zastavil pre späťvzatie návrhu pred prvým pojednávaním, zároveň rozhodol podľa § 11 ods.3 zákona o súdnych poplatkoch o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi, ktorý zaplatil za návrh na začatie konania v sume 909 eur, pričom ho krátil o 1% podľa § 11 ods.4 zákona.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tomto súde. Odvolanie musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť vlastnoručne podpísané a datované. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.