Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5Co-132-2016.pdf
PDF · 84.53 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/132/2016
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Ing. R. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. č. XX, XXX XX H. proti odporcom: 1/ Združenie vlastníkov neštátnych lesov obce Olešná, so sídlom 023 52 Olešná, 2/ Spoločenstvo bývalých urbarialistov, so sídlom 023 52 Olešná (alebo Urbár Olešná, Pozemkové spoločenstvo, 023 52 Olešná 742 alebo Lesy Olešná, pozemkové spoločenstvo, 023 52 Olešná 742, Olešná u Rovňanov), 3/ Lesy Slovenskej republiky, š.p., Lesný závod Čadca, 4/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova cesta 36, 817 15 Bratislava 11, 5/ D. H., bytom Z. XXX, 6/ KraZden, s.r.o., so sídlom Nižná Korňa 578, v konaní o doplatenie náhrady za výrub dreva, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Čadca, č. k. 7C/230/2014-23 zo dňa 01. 07. 2015, takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
Odporcom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením podanie navrhovateľa podané súdu dňa 30. 10. 2014, doplnené dňa 05. 03. 2015 odmietol. Dňa 30. 10. 2014 bol súdu doručený návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal doplatenia náhrady za výrub dreva. Navrhovateľ podaný návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom spoločných nehnuteľností, z titulu ktorého je členom príslušných lesných a pozemkových spoločenstiev, ktoré spravujú tieto jemu patriace spoločné nehnuteľnosti. Navrhovateľ v podanom návrhu uviedol, že odporca v rade 1/ s pozemkami, ktorých je navrhovateľ vlastníkom, nakladá. Rovnako to je aj v prípade odporcu v rade 2/. V prípade odporcu v rade 3/ a 4/, týchto navrhovateľ označil za odporcov z dôvodu, že by mohli spravovať účty osôb na neznámom mieste (náhrady za výrub dreva), pričom navrhovateľ sa stal vlastníkom podielov aj po takýchto osobách. Navrhovateľ rôznym kompetentným orgánom a organizáciám podával podnety na preskúmanie nakladania s majetkom, ktorý spravujú uvedené pozemkové spoločenstvá. Išlo o predaj drevnej hmoty v rokoch 1999-2004. Navrhovateľ v októbri r. 2004 získal ďalšiu lesnú pôdu po jeho predchodcoch. Výnosy z ťažieb v uvedených rokoch pre uvedené osoby mali byť uložené na depozitnom účte. Podľa navrhovateľa z jemu neznámych dôvodov bola uložená len ich časť. Navrhovateľ sa so svojím nárokom obrátil aj na Okresný súd Čadca. Čo do výpočtu za roky 1999-2004 mala byť na depozitnom účte uložená suma: vyťažené drevo v množstve 2.333 m3, podiely predchodcov navrhovateľa predstavovali 61,08 m3, vyjadrené v peniazoch 631,- Eur, resp. 2.850,- Eur. Po odrátaní vyplatenej sumy zostáva suma 3.052,- Eur. Pri výpočte navrhovateľ vychádzal z priemernej ceny 1.400,- Sk podľa znaleckého posudku. Drevo však bolo predané za trhovú cenu 1.800,- Sk. Znalecký posudok konštatoval: vyťažené a predané za 12.000,- Eur. Na základe uvedených skutočností sa navrhovateľ domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým uloží odporcom povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi sumu 3.052,- Eur s 5,25% úrokom z omeškania od podania návrhu do zaplatenia. Predmetný návrh bol doplnený podaním, doručeným súdu dňa 05. 03. 2015, v doplnenom návrhu v ktorom navrhovateľ uviedol odlišné skutkové okolnosti a zároveň aj inú sumu, ktorú žiadal vyplatiť titulom
výrubu dreva, podľa jeho tvrdení vykonanom v mesiaci september 2014. I v nadväznosti na doplnenie bol návrh navrhovateľa nejasný a nezrozumiteľný. Uznesením č. k. 7C/230/2014-18 zo dňa 19. 03. 2015 súd vyzval navrhovateľa na odstránenie vád jeho podania. Uznesenie bolo navrhovateľovi riadne doručené dňa 02. 04. 2015. Keďže navrhovateľ na výzvu súdu ku dňu vydania predmetného uznesenia žiadnym spôsobom nereagoval, jeho podanie napriek riadnemu poučeniu súdu neopravil, súd jeho podanie zo dňa 23. 10. 2014, podané súdu osobne dňa 30. 10. 2014 a doplnené dňa 05. 03. 2015, odmietol. Keďže podanie navrhovateľa neobsahovalo zákonom stanovené náležitosti návrhu na začatie konania (navrhovateľ v návrhu na začatie konania: 1. riadne neoznačil účastníkov konania, neoznámil a nepreukázal či odporcovia v rade 1/ a 2/ majú právnu subjektivitu; 2. neopísal rozhodujúce skutočnosti, ktoré ho viedli k podaniu návrhu, opísanie ktorých slúži k vymedzeniu predmetu konania po skutkovej stránke a z opísania ktorých by bolo zrejmé, ktorej veci sa podanie navrhovateľa týka a čo ním navrhovateľ sleduje; 3. nepripojil listinné dôkazy, na ktoré sa vo svojom návrhu odvolával; 4. neuviedol presný a určitý rozsudočný návrh, t.j. rozhodnutie, ktorého sa od súdu domáhal, ktorého presnosť, určitosť a zrozumiteľnosť je nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré navrhovateľ podaním návrhu sledoval, a to s uvedením dňa, ku ktorému sa odporcovia dostali s úhradou dlžnej sumy do omeškania a identifikáciou odporcov, ktorým mala byť povinnosť úhrady dlžnej sumy vrátane úrokov uložená s uvedením, či si navrhovateľ v konaní uplatňuje sumu 3.052,- Eur alebo sumu 6.306,86 Eur a z akého dôvodu sa v doplnenom návrhu domáha úhrady inej sumy ako v pôvodnom návrhu) a navrhovateľ vady návrhu v stanovenej lehote napriek výzve súdu a riadnemu poučeniu o následkoch neodstránenia vád návrhu neodstránil, a ide o taký nedostatok, ktorý bráni súdu pokračovať v konaní, súd podanie navrhovateľa, ktoré by mohlo byť podľa jeho obsahu návrhom na začatie konania, v súlade s § 43 ods. 2 O.s.p. odmietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol, že ich náhradu odporcom nepriznáva.
V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ. V podanom odvolaní čiastočne upravil a objasnil označenie odporcov, pričom ich okruh oproti pôvodnému návrhu upravil. Zopakoval okolnosti, ktoré ho viedli k podaniu žaloby, ktoré už uviedol aj v samotnom návrhu a potom aj v jeho doplnení. V podanom odvolaní, ako aj v predchádzajúcich podaniach sa odvolával na viaceré listiny, ktoré zároveň uvádzal a označoval za dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V petite svojej žaloby žiadal, aby súd odporcov zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.933,86 eur spolu s 5,25 % úrokom z omeškania odo dňa splatnosti do zaplatenia.
Uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonná sudkyňa nemienila vyhovieť odvolaniu v zmysle § 210a O.s.p., nakoľko i napriek doplneniu návrhu na začatie konania podaním navrhovateľa zo dňa 26. 10. 2015, súdu doručeným dňa 27. 10. 2015 (č.l. 29 a nasl.) je podaný návrh i po jeho doplnení zmätočný a nejasný, a to napríklad v osobe navrhovateľa a pod. Vzhľadom k tejto skutočnosti, keďže nemienila odvolaniu vyhovieť v celom rozsahu, predložila spisový materiál na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu súdu v súlade s ust. § 374 ods. 4 O.s.p.
Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a proti uzneseniu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal uznesenie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po jeho preskúmaní, bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), uznesenie okresného súdu potvrdil v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p..
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 79 ods. l O.s.p., konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1963-99>) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia
a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1963-99>), nazýva sa žalobou.
Podľa § 79 ods. 2 O.s.p., navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
Podľa § 43 ods. 1 O.s.p., sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania.
Podľa § 43 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
Jednou z procesných podmienok konania v sporovom konaní je návrh na začatie konania, ktorý na to, aby vyvolal právom predpokladané účinky musí obsahovať zákonom požadované náležitosti (§ 42 a § 79 O.s.p.). Neúplnosť návrhu na začatie konania je považovaná za odstrániteľný nedostatok podmienok konania, ktorý je možné odstrániť postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. Preto ak návrh na začatie konania neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, súd uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil a zároveň uvedie ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak navrhovateľ v stanovenej lehote podanie neopraví (nedoplní), súd podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odmietne, avšak len v prípade, ak v konaní nemožno pre tento nedostatok pokračovať.
Vzhľadom na možné procesné dôsledky končiace až tým, že súd sa odmietne s vecou zaoberať, správna aplikácia ustanovenia § 43 O.s.p. bezprostredne súvisí so základným právom fyzickej alebo právnickej osoby na prístup k súdu (čl. 46 Ústavy SR, resp. čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Výklad a používanie citovaného ustanovenia preto musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 zo dňa 26.09.2002, v zmysle ktorého interpretáciou a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie (§ 3 O.s.p.). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam na ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.
Aj napriek skutočnosti, že odvolací súd pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutočností, ktorými navrhovateľ v podanom odvolaní rozsiahle svoj návrh na začatie konania odôvodnil a doplnil, samotný návrh bol aj naďalej neurčitý, nezrozumiteľný a nevykonateľný a teda nespĺňal náležitosti riadneho návrhu na začatie konania, o ktorom by mohol súd ďalej konať.
Označenie navrhovateľa bolo jednoznačne tak zo strany súdu prvého stupňa ako aj odvolacieho súdu posúdené ako nedostatočné, nakoľko až z podaného odvolania odvolací súd zistil, že v návrhu a
aj v jeho doplnení označený navrhovateľ je v podstate otec navrhovateľa, ktorý podľa vyjadrenia samotného navrhovateľa v podanom odvolaní, navrhovateľa len zastupuje, pričom plná moc nebola súdu predložená. Zároveň vzhľadom na vyššie uvedené nemožno ani jednoznačne určiť, kto návrh, jeho doplnenie či odvolanie podpísal. Navrhovateľ v každom zo svojich podaní, ktoré súd posudzoval upravoval okruh odporcov. Medzi nevyhnutné náležitosti návrhu patrí aj uvedenie rozhodujúcich skutočností, od ktorých navrhovateľ odvodzuje svoj nárok. Tzv. základnými skutočnosťami sú fakty, ktoré účastník musí uviesť pre identifikáciu a nezameniteľnosť jeho nároku a ktorých nedostatok vedie k odmietnutiu žaloby. Ani táto náležitosť návrhu nebola zo starny navrhovateľa splnená. Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľ nepredložil jedinú listinu, pričom viaceré z listín, ktoré uvádzal a označoval za dôkazy, boli adresované navrhovateľovi, nakoľko boli súčasťou písomnej komunikácie žalobcu a žalovaných, príp. ďalších subjektov. Navyše návrh na začatie konania musí obsahovať konkrétny návrh výroku rozhodnutia, obsahujúci rozsah uplatneného nároku. Údaj o tom, čoho sa navrhovateľ domáha (tzv. petit) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd totiž musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože, s výnimkou uvedených v § 153 ods. 2 O.s.p., nesmie účastníkom prisúdiť viac, než to, čoho sa domáhajú, ani účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, ako sú navrhované. Presný, určitý a zrozumiteľný petit návrhu nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré žalobca podaním návrhu sledoval. Navrhovateľ sa domáhal popri priznaní peňažnej sumy aj úrokov z omeškania, pri ktorých však neuviedol deň splatnosti sumy, ktorej zaplatenia sa domáhal a nebolo ho možné určiť ani z okolností, ktoré vo svojich podaniach uvádzal. Zároveň vo vzťahu k petitu, ktorého predmetom bola povinnosť úhrady dlžnej sumy vrátane úrokov odvolací súd zhodne so súdom súdu prvého stupňa poukazuje na to, že navrhovateľ v každom zo svojich podaní uplatňoval rôznu sumu, pričom neuviedol z akého dôvodu sa domáha úhrady inej sumy ako v predchádzajúcich podaniach.
Na základe vyššie uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že postup okresného súdu podľa ustanovenia § 43 ods. 2 O.s.p. bol správny a uvedeným postupom sa navrhovateľovi ako účastníkovi konania neodňala možnosť konať pred súdom. Preto krajský súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. V odvolacom konaní boli úspešní odporcovia. Vzhľadom k tomu, že odporcom v rade 1/ až 3/ v súvislosti s týmto odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli a súčasne ani nebol uskutočnený návrh na priznanie trov odvolacieho konania, krajský súd náhradu odvolacích trov nepriznal.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.