Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-6P/256/2015

Uznesenie

Okresný súd Skalica vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, štátny občan SR, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka K.. M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX, XXX XX W., t.č. bytom J. XXXX Q., XXX XX W., štátna občianka SR a otec M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. I. XXX/ XX, XXX XX K.-Z., t.č. bytom Z. XXX, XXX XX K. O. I., štátny občan ČR, v zastúpení: JUDr. Ján Pekar, advokát, Potočná 191/39, 909 01 Skalica o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd ponecháva mal. Y. v osobnej starostlivosti matky.

Otec je povinný prispievať na výživu mal. Y. sumou 2.500,- CZK mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Otec je oprávnený stýkať sa s mal. Y. nasledovne :

- každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať v mieste jej bydliska a otec je povinný maloleté dieťa matke v určenom čase na rovnakom mieste vrátiť.

odôvodnenie:

Dňa 19.11.2015 bol Okresnému súdu Skalica doručený návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorým sa domáha zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti a určenia výživného otcovi v sume 150,- eur mesačne od podania návrhu, pričom zároveň žiadala upraviť styk otca s maloletým na každú sobotu od 8.00 hod. do 11.30 hod. a od 14.00 hod. do 19.00 hod. na území SR za prítomnosti matky.

Dňa 28.04.2016 otec podal návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadal zveriť mal. Y. do osobnej starostlivosti matky, určiť výživné otcovi na maloletého v sume 2.500,- Kč mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky a úpravu styku otca s maloletým na každý párny víkend od piatku od 15.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a v čase od 17.06.2016 od 15.00 hod do 20.06.2016 do 16.00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a otcovi odovzdať pred svojím bytom a otec je povinný maloletého riadne prevziať a v čase určenom matke vrátiť pred jej bytom. Návrh otec odôvodnil predovšetkým problémami spojenými so stretávaním sa otca s maloletým. Rodičia v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti. V mesiaci november začali spoločne bývať v rodinnom dome v K. O. I., kde spoločne zabezpečovali výchovu nad mal. Y.. V spoločnej domácnosti bývali asi po dobu 1,5 roka. Vzhľadom na rozdielne názory sa matka s maloletým v mesiaci jún 2015 odsťahovala do mesta W.. Po prerušení spolužitia sa s matkou dohodli, že sa bude s maloletým stretávať. Otec vie variť, prať a je schopný zabezpečiť starostlivosť o maloletého. S maloletým majú navzájom veľmi dobrý vzťah. Pokiaľ je s matkou po dobu dvoch až troch dní v domácnosti otca mal. Y. spí v izbe s otcom a matka spí inej izbe, aby nebola vyrušovaná. Takto sa realizovalo stretávanie až do marca 2016. Otec zabezpečoval starostlivosť o maloletého od 24.03.2016 do 29.03.2016 bez prítomnosti matky. Dňa 29.03.2016 matka

maloletého zobrala a odišla do W.. Od tohto času matka odmieta umožňovať styk otcovi s maloletým. Otec sa obáva, že prerušením kontaktu s maloletým môže dochádzať k narušeniu jeho vzťahu k otcovi. Matka odmieta s otcom komunikovať a nie je možné sa s matkou dohodnúť na styku otca s maloletým. Otec dosahuje príjem 15.000,- Kč mesačne, inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Zo správy z prešetrenia pomerov zo dňa 11.4.2016 mal súd preukázané, že osobnú starostlivosť maloletému zabezpečuje matka, túto starostlivosť zabezpečuje riadne, neboli zistené žiadne nedostatky. Otec mal maloletého väčšinou navštevovať v byte u matky na viac dní, kde aj otec prespával.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 102 ods. 2 O.s.p. v konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa odseku 1 vykoná aj bez návrhu

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Podľa § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 75 ods. 8 prvá veta O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.

V ustanovení § 76 ods. 1 sú vymedzené druhy predbežných opatrení, ktoré sú však vymedzené len exemplifikatívne („najmä“) z čoho vyplýva, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie i iného znenia (teda napr. i predbežne upraviť styk rodiča s maloletým dieťaťom).

Podľa § 76 ods. 1 písm. a), b) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby: a) platil výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej, je predbežné opatrenie. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie, jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri

vydaní konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostrednej ujmy.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný. Situácia v rodine maloletého sa na základe doterajších okolností javí byť natoľko vyhrotená, že vzájomné nezhody rodičov týkajúce sa predovšetkým otázky styku otca s maloletým dieťaťom môžu negatívne vplývať na maloletého a je nutné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania a to v záujme maloletého. Nevyhnutnosť zásahu formou predbežného opatrenia mal súd osvedčené z doterajších vyjadrení účastníkov. Rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, pričom sa nevedia dohodnúť predovšetkým v otázke stýkania sa otca s maloletým, čo vnáša medzi už aj tak narušené vzťahy rodičov napätie, čo sa môže prenášať negatívne i na maloletého a preto je tu na mieste dočasne upraviť predovšetkým otázku stýkania sa s maloletým tak, aby ich ďalšie nezhody nevplývali na maloletého negatívne. Súd má za to, že takéto neustále nedorozumenia medzi rodičmi a ich neusporiadané vzťahy, nepravidelný režim maloletého, vzájomné "unášanie si" maloletého (keďže doposiaľ nie je vyriešená ani otázka osobnej starostlivosti a teda rodičia majú i v tejto otázke rovnaké práva) môžu bezprostredne ohrozovať a narušovať priaznivý psychický vývin maloletého. Otec predbežným opatrením navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky. Súd mal doposiaľ v konaní preukázané, že maloletý sa nachádza (odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti) v osobnej starostlivosti matky, pričom v tejto otázke medzi rodičmi panuje aj zhoda. Keďže maloletý je nepretržite od jeho narodenia výlučne v osobnej starostlivosti matky, súd rešpektujúc faktický stav ponechal maloletého v osobnej starostlivosti matky. Súd má za to, že ponechaním maloletého v osobnej starostlivosti matky budú aj lepšie zaistené potreby maloletého s ohľadom na jeho nízky vek a prirodzenú fixáciu na matku.

Súd len poznamenáva, že otec v návrhu žiadal predbežným opatrením zveriť maloletého do osobnej starostlivosti, čo nie je správna formulácia. Súd poukazuje na to, že je v rozpore s charakterom predbežného opatrenia zverovať maloleté dieťa do starostlivosti rodiča, keď o zverení dieťaťa do starostlivosti toho ktorého rodiča sa rozhoduje až konečným rozhodnutím a predbežným opatrením možno nariadiť len odovzdať dieťa jednému z rodičov, prípadne rozhodnúť o ponechaní dieťaťa v starostlivosti jedného z rodičov až do rozhodnutia vo veci samej (bližšie viď § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p., ako aj napr. rozhodnutie KS Trnava sp.zn. ). Keďže sa maloletý nachádza momentálne v starostlivosti u matky, súd preto ponechal maloletého aj naďalej v jej osobnej starostlivosti.

Otec žiadal predbežným opatrením zároveň určiť výživné na maloletého a to v sume 2.500,- Kč mesačne. Otec podľa jeho vyjadrenia dosahuje príjem vo výške 15.000,- Kč mesačne, pričom v súčasnosti má prispievať matke na výživné sumou 750,- Kč mesačne. V súlade s ustanovením § 76 ods. 1 a) O.s.p., súd predbežne uložil otcovi povinnosť platiť výživné na mal. Y. v navrhovanej výške v sume 2.500,- CZK mesačne. Výživa dieťaťa musí byť zabezpečená neustále. Súd má za to, že takto určená predbežná výška výživného zodpovedá "nevyhnutnej miere" (§ 76 ods. 1 a/ O.s.p.), v ktorej je otec povinný podieľať sa na výživnom maloletého dieťaťa. Až v konaní vo veci samej súd vykonaním dokazovania bude môcť posúdiť, aké sú v súčasnosti schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a ustáliť výšku výživného. Otec je povinný na čas trvania predbežného opatrenia poukazovať takto určené výživné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Súd len poznamenáva, že boli splnené podmienky pre určenie výživného v CZK mene s poukazom na ustanovenie § 167 ods. 2 O.s.p., § 155 ods. 2 písm. b) O.s.p., naviac otec už aj tak posiela výživné v tejto mene.

Otec sa predbežným opatrením domáha aj upraviť styk otca s maloletým na každý párny víkend od piatku od 15.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a v čase od 17.06.2016 od 15.00 hod do 20.06.2016 do 16.00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a otcovi odovzdať pred svojím bytom a otec je povinný maloletého riadne prevziať a v čase určenom matke vrátiť pred jej bytom. Matka (vo veci samej) žiada upraviť styk na každú sobotu od 8.00 hod. do 11.30 hod. a od 14.00 hod. do 19.00 hod. na území SR za prítomnosti matky. Pokiaľ ide o návrh otca predbežným opatrením upraviť styk otca s maloletým, súd má zato, že tento návrh je dôvodný. Je nepochybné, že otec maloletého má právo podieľať sa na riadnej výchove maloletého dieťaťa, má právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s maloletým, pričom je potrebné rešpektovať právo

maloletého na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom, samozrejme vždy je však zároveň potrebné prihliadať na záujem maloletého, ktorý je prvoradý a to najmä na citové väzby maloletého, stabilitu výchovného prostredia a v neposlednom rade schopnosť rodiča jedného i druhého dohodnúť sa na výchove a starostlivosti s druhým rodičom. Je zrejmé, že medzi rodičmi doposiaľ neprišlo k zmierneniu ich napätých vzájomných vzťahov, ich vzájomné vzťahy sa v dôsledku neschopnosti dohodnúť sa na úprave styku ešte viac zhoršujú. Je tu dôvodná obava, že naštrbené vzťahy medzi rodičmi sa postupne môžu prenášať aj na maloletého. Súd vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti dočasne upravil styk otca s maloletým na každý párny týždeň v roku v sobotu a v nedeľu vždy od 9.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať v mieste jej bydliska a otec je povinný maloleté dieťa matke v určenom čase na rovnakom mieste vrátiť. Súd takto upravil styk s ohľadom na útly vek mal. dieťaťa a jeho potreby, denný režim a prirodzenú fixáciu na matku. Súd má za to, že otec je schopný postarať sa o maloletého, keďže aj v minulosti už zabezpečoval aj sám starostlivosť o maloletého. Súd tu nevidí nutnosť prítomnosti matky pri styku otca s maloletým. Súd je toho názoru, že takáto dočasná úprava styku zohľadňuje záujem maloletého a zohľadňuje aj právo druhého rodiča na styk s dieťaťom a dáva otcovi priestor na realizáciu jeho rodičovských práv a povinností na základe presne stanovených pravidiel. Otec bude v pravidelnom nevyhnutnom styku s maloletým, pričom počas tohto času bude dostatočne umožnené udržiavať a zachovávať si a rozvíjať ich vzájomný vzťah. Súd má za to, že otec osvedčil naliehavosť a nevyhnutnosť poskytnutia predbežnej ochrany v podobe dočasnej úpravy styku otca s maloletým dieťaťom tým, že nie je nastolený pravidelný režim stýkania sa otca s maloletým, rodičia sa nevedia dohodnúť na pravidelnom styku, nevedia sa dohodnúť na čase, ani za akých podmienok má styk prebiehať, či za prítomnosti matky alebo bez jej prítomnosti, vznikajú medzi nimi kvôli uvedenému hádky a nedorozumenia, čo môže mať negatívny vplyv aj na maloleté dieťa. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že v tak značne narušených vzťahoch medzi rodičmi je prítomnosť matky pri styku otca s maloletým nežiadúca, nakoľko je tu veľké riziko, že tento čas určený pre otca a dieťa bude vyplnený konfliktnými situáciami medzi rodičmi, títo by sa pred maloletým neustále hádali, vyvolávali nedorozumenia, čo je priam v rozpore so záujmami maloletého a nie to v jeho záujme. Súd preto upravil dočasne styk otca s maloletým bez prítomnosti matky. Napokon súd zároveň poznamenáva, že dočasne upravil styk otca s maloletým len počas dňa (zatiaľ bez prespania) poukazujúc na útly vek dieťaťa (necelé 3 roky), pričom pre bezpečné ustálenie si rozsahu styku otca s maloletým je nevyhnutné vykonať dokazovanie (minimálne výsluchom rodičov, prešetrením pomerov v domácnosti i u otca a pod.). Taktiež súd poznamenáva, že maloletý je síce v útlom veku necelých troch rokov, no je to hraničiaci vek, kedy už by malo byť dieťa postupne pripravené začať prespávať aj u druhého rodiča nemajúceho dieťa v osobnej starostlivosti a preto súd bude vo veci samej skúmať, či skutočne dieťa už je pripravené u otca prespávať (rodičia sa zatiaľ v tomto rozchádzajú) a ak nie je ešte pripravené, prečo tomu tak je (čo všetko robia rodičia preto, aby maloletý mohol u otca už aj prespávať). Rozhodnúť však formou predbežného opatrenia aj v tejto otázke, teda o styku otca s maloletým vrátane prespávania u otca bez bližšie vykonaného dokazovania by bolo nezodpovedné s ohľadom na záujmy maloletého dieťaťa a preto súd ani neupravil styk na tri dni od 17.6. do 20.6. Taktiež súd dáva otcovi do pozornosti, že termín pojednávania bol odročený z dôvodov na jeho strane, otec sa mohol zúčastniť pojednávania (prekážka bola len na strane právneho zástupcu a nie otca) a prezentovať tak svoje požiadavky priamo na pojednávaní, po čom by aj súd isto vedel lepšie posúdiť možnosti styku otca s maloletým.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).