Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35Er/8/2007

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom advokátom so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému: R. E., X.. XX.X.XXXX, L. L. XXXX/XX, F., v konaní o vymoženie 1.186,35 € s prísl., vedenom pred súdnym exekútorom E.. K. F., R. U. Ú. B. XX, L., pod sp. zn. EX 1473/07, takto

rozhodol:

Súd exekúciu v celom rozsahu z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručenom súdnemu exekútorovi dňa 19.6.2007 a žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie poveril dňa 25.7.2007 Okresný súd Košice I vykonaním exekúcie E.. K. F..

Exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitosti exekučného titulu, tak ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu.

Tunajší súd uznesením č.k. -17 zo dňa 20.2.2012 exekúciu v časti úrokov z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.178,38 Eur odo dňa 1.3.2007 do zaplatenia zastavil.

Na základe podaného odvolania oprávneným odvolací súd svojim uznesením č.k. - 38 zo dňa 24.3.2016 zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom zrušovacom uznesení odvolací súd poukázal predovšetkým na ustanovenie § 4 ods. 1 citovaného zákona na základe, ktorého rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Ďalej uviedol, že exekučný súd je je oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúcim materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 citovaného zákona rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvným stranami alebo vzájomne vymenených listoch ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Ďalej vo svojom odôvodnení odvolací súd uviedol, že ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský

rozsudok. Súdna prax je jednotná v názore, že už tak ju posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálne ako aj materiálnej Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinne riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy a teda uložil prvostupňovému súdu, že je povinný skúmať, či rozhodcovská zmluva (rozhodcovská doložka), ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu bola uzavretá v písomnej forme a iba v prípade splnenia tejto podmienky sa následne bude zaoberať otázkou, či dohoda o úrokoch z omeškania v zmysle článku VI Všeobecných podmienok poskytovania úvere nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a v závislosti od týchto zistení posúdi dôvody pre zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

Okresný súd v rámci dokazovania preskúmal exekučný titul, zmluvu o úvere, všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru a výpis z obchodného registra oprávneného.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že exekučný titul v tejto veci tvorí rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. pod sp. zn. R. B. G.C. XX.X.XXXX. Týmto rozsudok právoplatným dňa 23.4.2007 a vykonateľným dňa 26.4.2007 bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu X.XXX,XX U. R. R. X,XX %.-X. úrokom z omeškania denne zo sumy X.XXX,XX U. odo dňa 10.12.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 272,12 Eur. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX B. G. X.XX.XXXX súd zistil, že oprávnený poskytol povinnej úver vo Y. XX.XXX.- Sk, ktorú sa zaviazala povinná uhradiť v celkovej výške XX.XXX.- R. a to v desiatich mesačných splátkach Á. X.XXX.- R.. Súčasťou predloženej zmluvy o úvere sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úvere. V uvedených Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru pod čís. 17 rozhodcovská doložka je uvedené, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Trnavská cesta 70.

Z vykonaného dokazovania a to konkrétne zo zmluvy o úvere súd zistil, že táto neobsahuje rozhodcovskú doložku a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú iba priložené k predmetnej zmluve o úvere. Z rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. R. XXXX/XX B. G. XX.X.XXXX súd zistil, že rozhodcovský súd zaviazal žalovaného, teda v tomto prípade povinného zaplatiť žalobcovi sumu XX.XXX.- R. R. R. R. X,XX%-X. úrokom z omeškania denne zo sumy XX.XXX.- R. S. G. XX.XX.XXXX do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume X.XXX.- R. a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Preskúmaním priložených listín prvostupňový súd ďalej zistil, že zmluva o úvere obsahuje záväzok povinnej zaplatiť sumu v úvere zvýšenú o úrok z omeškania vo výške X,XX %. denne, teda ročný úrok z omeškania predstavuje XX,XX %.. ako aj poplatku vo výške XX.XXX,- R.. Zmluva o úvere ako Všeobecné podmienky sú predtlačené vo formulári, ktoré dlžník nemá možnosť ovplyvniť ani nijako zmeniť. Dohodnutý a rozhodcovským súdom priznaný úrok z omeškania predstavuje XX,XX %. ročne. Takýto úrok z omeškania predstavuje podľa názoru súdu hrubý nepomer medzi dohodnutým a zákonným úrokom z omeškania a tým aj neprimerané zvýhodnenie oprávneného na úkor povinného. Za jeden rok omeškania úrok z omeškania dosahuje takmer výšku istiny. Z toho vyplýva neproporcionálnosť úrokov z omeškania a nastáva tu rozpor s dobrými mravmi.

Súd má za to, že ani vyššie uvedené riziko oprávneného pri poskytovaní úverov nemôže byť dôvodom pre také neprimerané úroky z omeškania, ktoré spôsobujú výraznú nerovnosť zmluvných strán.

Oprávnený vo svojom odvolaní uviedol, že pokiaľ ide o tvrdenia súdu o tom, že uzavretá zmluva medzi oprávneným a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorej absentuje RPMN oprávnený uviedol, že úvery poskytuje klientom ako dlžníkom na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Mal za to, že tento druh zmluvy nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona spotrebiteľských úveroch v platnom a účinnom čase uzavretia zmluvy o úvere, teda ku dňu 4.10.2006 a ďalej uviedol, že oprávnený poskytuje svojím klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka. Taktiež poukázal, že účastníci úverovej zmluvy v bode 19 Všeobecných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy o úvere dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať Obchodným zákonníkom. Ďalej vo svojom odvolaní uviedol, že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, to je okrem iného aj s bodom 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, v zmysle ktorého v prípade ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi i úrok z omeškania vo výške X,XX %. z dlžnej sumy za každý deň omeškania a teda, že tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky a zastával názor, že dohodnutá výška úrokov X,XX %. denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru. Z predloženej zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko oprávnený poskytuje tieto úvery v rámci svojej hlavnej činnosti a povinný prevzal tento úver ako spotrebiteľ, teda jednoznačne z toho vyplýva, že sa jedná o záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení.

Ďalej súd jednoznačne poukazuje aj na tú skutočnosť, že rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a oprávnený ani súdu nepredložil osobitne dojednanú rozhodcovskú doložku, dokonca súd má k dispozícií iba zmluvu o úvere, na ktorej je podpis povinnej, avšak táto zmluva neobsahuje žiadne iné dojednania.

Smernica rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprimeraných podmienkach spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa musí pokiaľ má za týmto účelom k dispozícií potrebné informácie o právnom a skutkovom stave i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok nie len že umožňuje ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 zákona čís. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 citovaného zákona súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu ale zákonodarca upravil postup ako zabrániť aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo ak okrem iného odporu dobrým mravom.

Skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak aby to mohol urobiť súd keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobila na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní podľa § 1 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo také, ktoré sa prieči dobrým mravom.

Tomuto záveru napokon svedčí i doslovné znenie ustanovenia § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov. Z tejto formulácie je zrejme, že nebolo zámerom zákonodarcu viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, čo je pochopiteľné s ich ohľadom na to, že rozhodcovský súd je napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym, konaním, je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocenský postavené plnohodnotne na zároveň orgánom disponujúcim verejnou mocou. Treba však poukázať na to, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Iba tak môže súd naplniť cieľ v článku VI ods. 1 Smernice, t.j. postarať sa o to, aby spotrebiteľom nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

V závere súd má za potrebné uviesť, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre rozhodcovský súd v predmetom konaní znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodnými podmienkami a teda aj rozhodcovskému konanie ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý.

Súd na tomto mieste považuje za potrebné preukázať aj na samotné rozhodnutie rozhodcu, ktoré sa javí ako zjavne romalistické, preberajúce argumenty žalujúceho dodávateľa. Rozhodca akceptoval aj neprimeraný poplatok za poskytnutie úveru na desať mesiacov vo výške 16.000.- Sk a 0,25 % -ný denný úrok, teda 91,25 %. Tieto skutočnosti súd považuje za neprijateľné zmluvné podmienky a teda za neprimeranú sankciu.

Čo sa týka tvrdenia oprávneného uvedeného v odvolaní o aplikácií Obchodného zákonníka nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasledujúce týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc subsidiarity OZ.

Z vyššie uvedeného teda rozhodcovský súd nemal právomoc v danej veci rozhodovať, teda neprijateľná rozhodcovská doložka sa priči dobrým mravom a výkon práv a povinnosti takejto doložky odporcu dobrým mravom, preto boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní,

Súd ďalej nenechal bez povšimnutia aj klauzulu nachádzajúcu sa v zmluvu o úvere na základe, ktorej dlžník ako splnomocniteľ, splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice alebo exekučného titulu aby v jeho mene uznal jeho záväzok zo zmluvy o úvere a to z toho dôvodu, že práve týmto splnomocneným advokátom je JUDr. Tomáša Kušnír, ktorý aj na základe splnenia svojej oznamovacej povinnosti že bol v minulosti zamestnancom oprávneného čo už je aj samo o sebe dôvodom na vylúčenie súdneho exekútora a nie na to, aby už v súčasnosti jednak vykonával exekúciu ako poverený súdny exekútor a jednak ako splnomocnenec povinnej.

Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.

V Košiciach dňa 4.5.2016