Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_14C-117-2015.pdf
PDF · 82.29 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/117/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: RYCHLOMAT, s.r.o., so sídlom Nám. Sv. Egídia 64, 058 01 Poprad, IČO: 47 083 972, proti žalovanej: Y. T., A.. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX T. A. Q. XXX, v konaní o zaplatenie 210 EUR s prísl. takto
rozhodol:
žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 160 EUR a
- 5 %-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 200 EUR od 28.3.2014 do 30.7.2014,
- 5 %-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 160 EUR od 31.7.2014 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 8,58 EUR, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou súdu podanou dňa 25.3.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 305 EUR spolu s 5 %-tným ročným úrokom z omeškania zo sumy 250 EUR od 28.3.2014 do 30.7.2014, 5 %-tným ročným úrokom zo sumy 210 EUR od 31.7.2014 do zaplatenia a nahradenia trov konania. Žalobu odôvodnil zmluvou o pôžičke, ktorú uzavrel so žalovanou dňa 25.2.2014 a na základe ktorej poskytol žalovanej sumu 250 EUR. Žalovaná suma predstavuje istinu 210 EUR, dohodnutý úrok 45 EUR a zvyšná suma 50 EUR predstavuje zmluvnú pokutu na základe dohody, ktorou mala byť dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 15 EUR za každý aj začatý mesiac omeškania, žalobca však z tohto titulu uplatnil len sumu 50 EUR.
Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, aj keď jej žaloba s prílohami a s výzvou na vyjadrenie bola doručená dňa 13.5.2015.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Keďže predmetom konania je suma ktorá nepresahuje 1000 EUR, jedná sa na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení o drobný spor. Súd pri posúdení predmetnej veci vychádzal z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, pričom zistil nasledovné:
Dňa 25.2.2014 účastníci uzavreli a podpísali písomnú zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi pôžičku 250 EUR, z ktorej si odpočítal
poplatok za spracovanie a poskytnutie pôžičky 50 EUR. V časti I., bod 2 zmluvy je uvedený úrok - pri 30 dňovej pôžičke vo výške 20 %. V časti I., bod 5 zmluvy sa dlžník zaviazal požičanú sumu 250 EUR vrátane poplatkov, čo činí 95 EUR mínus 50 EUR (poplatok za spracovanie a poskytnutie pôžičky), spolu činí 295 EUR, vrátiť do 30 dní v celosti a naraz, a to do 27.3.2014. V časti II. zmluvy, bod 2, sa zároveň dlžník zaviazal v prípade nedodržania lehoty podľa čl. I. ods. 5 tejto zmluvy uhradiť úrok z omeškania ako aj zmluvnú pokutu 15 EUR, keď nesplatí dlžnú sumu do 5 pracovných dní od splatnosti pôžičky. Na konci zmluvy je tabuľka poplatkov spojených s nesplácaním pôžičky, kde pod bodom 2 je uvedená pokuta za nesplatenie pôžičky v dohodnutej lehote, každý mesiac, aj začatý 15 EUR. Žalobca v rámci žaloby uviedol, že žalovaná okrem poplatku za spracovanie úveru vo výške 50 EUR, ktorý jej bol zrazený z pôžičky uhradila žalobcovi dňa 30.7.2015 sumu 40 EUR.
Pre posúdenie uplatneného nároku súd aplikoval relevantné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 1 ods. 3, písm. l) citovaného zákona spotrebiteľským nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, Podľa 2 písm. a/ citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska,
Rozhodujúce je ustanovenie § 24 ods. 1 citovaného zákona, podľa ktorého, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25a tohto §.
V zmysle vyššie citovaného ustanovenia teda aj keď poskytnutie pôžičky alebo úveru za dobu kratšiu než sú tri mesiace (§ 1 ods. 3 písm. l/) nie je spotrebiteľským úverom, napriek tomu, keďže žalobcu je potrebné považovať za iného veriteľa, nakoľko spĺňa všetky podmienky v zmysle § 2 písm. c/, bolo potrebné zmluvu o pôžičke a jej náležitosti posúdiť podľa § 9 ods. 2 podľa citovaného zákona. Medzi týmito náležitosťami je pod písm. j/ uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
S poukazom na už citované ustanovenie § 24 ods. 1 sa na daný právny vzťah aplikuje aj § 11 týkajúci sa dôsledkov porušenia povinnosti. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/. Súd teda dospel k záveru o tom, že úver (pôžičku) je potrebné pre chýbajúci údaj o RPMN považovať za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanej v skutočnosti len sumu 200 EUR, keďže si sám započítal sumu 50 EUR ako poplatok, na ktorý nemal nárok s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zákona a preto žalobca má právo len na vrátenie sumy 200 EUR, ktorú žalobca žalovanej reálne poskytol, pričom keďže žalovaná doposiaľ uhradila sumu 40 EUR, jej dlh predstavuje sumu 160 EUR. Súd preto považoval za dôvodné žalobe v tejto časti vyhovieť, a to vrátane úrokov z omeškania, vo výške v zmysle návrhu žalobcu, ktoré boli priznané podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Žalobca si uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu. Každý právny úkon je potrebné posúdiť aj podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o ich platnosti, v tomto prípade súd posudzoval platnosť dohody o zmluvnej pokute aj s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež § 39 Občianskeho zákonníka. V textovej časti zmluvy je upravená zmluvná pokuta paušálne vo výške 15 EUR pre prípad nesplatenia požičanej sumy do 5 pracovných dní od termínu splatnosti, teda nie je tam ani zmienka o tom, že by ju mal dlžník uhrádzať za každý aj začatý mesiac omeškania. Táto formulácia je uvedená až v závere zmluvy v tabuľke a preto nie je možné nepochybne a určito definovať akú dohodu o zmluvnej pokute vlastne účastníci uzavreli. Uvedený postup žalobcu, ak v textovej časti, na ktorú sa zameriava každý účastník zmluvy, uvedie zmluvnú pokutu v nižšom rozsahu (15 EUR paušálne) ako v tabuľke o poplatkoch (15 EUR za každý mesiac omeškania), možno považovať aj za nekalú obchodnú praktiku s poukazom na § 7 ods. 2 s použitím § 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Nekalé obchodné praktiky sú pritom zakázané, ako to ustanovuje § 7 ods. 1 citovaného zákona. Určitosť právneho úkonu vlastne predstavuje kvalitu jeho obsahu. Právny úkon je neurčitý, ak sa konajúcim nepodarilo jednoznačným spôsobom stanoviť obsah vôle a neurčitosť tohto obsahu nemožno odstrániť ani použitím výkladových pravidiel. Túto charakteristiku neurčitosti právneho úkonu možno použiť aj na predmetnú dohodu o zmluvnej pokute, keďže nie je možné zistiť vzhľadom na rozdielnu formuláciu tejto dohody v rôznych častiach zmluvy, či vôľou účastníkov bolo dojednanie zmluvnej pokuty paušálne vo výške 15 EUR alebo za každý mesiac omeškania. Súd preto dohodu o zmluvnej pokute pre nedostatok určitosti vyhodnotil ako absolútne neplatnú v zmysle § 37 ods. 1 OZ.
Navyše však súd dodáva, že pri pôžičke 250 EUR so splatnosťou 30 dní, dohodu o zmluvnej pokute vo výške 15 EUR za každý mesiac omeškania by bolo možné považovať za neprimerane vysokú a v dôsledku toho neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ a § 39 OZ). Žalobca má totiž zákonný nárok na sankčný úrok, teda úrok z omeškania 5% ročne odo dňa splatnosti dlhu až do zaplatenia, čo je 15 EUR ročne, ale zmluvná pokuta, ktorá nie je navyše žiadnym spôsobom limitovaná, by predstavovala až 180 EUR ročne.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom žalobcovi, ktorý bol úspešný v rozsahu 76 % a neúspešný v rozsahu 24 %, priznal 52 % zo zaplateného súdneho poplatku t.j. sumu 8,58 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.