Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cpr-1-2014.pdf
PDF · 142.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-6Cpr/1/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, sudca JUDr. Ladislav Vašut v právnej veci navrhovateľa Z. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. S. XX/XX, S., právne zastúpený: JUDr. Miroslav Salíni, advokát so sídlom Priehradka č. 20, Martin, proti odporcovi FLY COP s.r.o., so sídlom Šebešťanová 112, Považská Bystrica, IČO: 36345601, právne zastúpený JUDr. Róbert Fatura, advokát so sídlom Centrum 18/23, Považská Bystrica, v konaní, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru navrhovateľa a odporcu dňom 30.04.2014 je neplatné, okamžité skončenie pracovného pomeru z 28.05.2014 dňom 06.06.2014 je neplatné, pracovný pomer naďalej trvá s tým, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 700,- € mesačne, od 23.06.2014 až do právoplatnosti rozsudku a nahradiť trovy konania, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške 598,3 €, do rúk právneho zástupcu odporcu JUDr. Róberta Faturu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru navrhovateľa a odporcu dňom 30.04.2014 a okamžité skončenie pracovného pomeru z 28.05.2014 sú neplatné, že pracovný pomer naďalej trvá s tým, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 70,- € mesačne od 23.06.2014 až do právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania a právneho zastúpenia. V návrhu uviedol, že u odporcu pracoval na základe pracovnej zmluvy ako SBS pracovník od 01.10.2012 a vykonával funkciu manažér bezpečnostnej služby. Koncom apríla 2014 sa stretol s konateľom a spoločníkom odporcu, I. E. v Martine s tým, že sa dohodli, že pracovný pomer sa skončí dohodou dňa 30.04.2014 z organizačných dôvodov s tým, že navrhovateľovi bude vyplatené odstupné vo výške priemerného zárobku za 2 mesiace. Odporca však zaslal navrhovateľovi písomný návrh dohody o skončení pracovného pomeru dňom 30.04.2014, ale bez uvedenia, že sa pracovný pomer končí z organizačných dôvodov a bez uvedenia, že mu bude vyplatené odstupné. S tým navrhovateľ nesúhlasil, preto zaslal nepodpísanú dohodu späť odporcovi. Keďže navrhovateľ už nemohol po 30.04.2014 nastúpiť do práce, pretože jeho miesto bolo obsadené a odporca mu neponúkol inú prácu, odišiel navrhovateľ dňa 03.05.2014 do Rakúska hľadať si nové zamestnanie, odkiaľ sa vrátil dňa 13.05.2014. Dňa 08.05.2014 obdržal do poštovej schránky v mieste bydliska od odporcu list „Skončenie pracovného pomeru dohodnutého na určitú dobu § 71 Zákonník práce“, v ktorom bolo uvedené, že pracovný pomer uzavretý na dobu určitú sa končí dňom 30.04.2014 z dôvodu skončenia zákaziek. Pracovný pomer bol však uzatvorený na dobu neurčitú. Po návrate z Rakúska navrhovateľ dňa 13.05.2014 na svojom elektronickom zariadení objavil aj sms správy od zamestnankyne odporcu, I. H., z ktorých vyplývalo, že pracovný pomer pokračuje ďalej s 3-mesačnou výpovednou lehotou do 30.06.2014, a že zaslala list s
rozpisom služieb na máj s tým, že navrhovateľ nastupuje do smeny do Považskej Bystrice na bývalý Vojus dňa 16.05.2014. Navrhovateľ nedostal od odporcu žiadne písomné oznámenie, že jeho pracovný pomer trvá aj po 30.04.2014 a navyše miesto bolo už obsadené inou osobou. Odporca od navrhovateľa žiadal, aby vykonával inú prácu ako dohodnutú, túto navrhovateľ vykonávať nemohol, pretože ju nikdy predtým nevykonával a nemal ani potrebné doklady, pomôcky a na prácu nebol zaškolený a poučený o bezpečnosti. Keďže odporca nevytvoril navrhovateľovi podmienky na plnenie pracovných úloh, čím porušil ustanovenie § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, navrhovateľ nemohol nastúpiť do práce podľa elektronického rozpisu smien. Preto ani nemohlo dôjsť k opätovnému hrubému porušeniu pracovnej disciplíny z dôvodu absencie. Dňa 06.06.2014 obdržal navrhovateľ od odporcu list „Okamžité skončenie pracovného pomeru § 68 ods. 1 písm. b) ZP z 28.05.2014, v ktorom mu odporca oznámil, že s ním okamžite ukončuje pracovný pomer pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom s tým, že nenastúpil do zamestnania a svoju neprítomnosť neospravedlnil. Následne zaslal navrhovateľ odporcovi stanovisko, v ktorom vyjadril nesúhlas s postupom odporcu a trval, aby ho odporca naďalej zamestnával.
Písomným vyjadrením doručeným súdu dňa 08.07.2014 odporca žiadal návrh zamietnuť. Potvrdil, že medzi účastníkmi došlo dňa 29.04.2014 k stretnutiu v Martine, avšak dohodli sa iba na skončení pracovného pomeru dohodou bez udania dôvodov, na základe čoho bola navrhovateľovi aj zaslaná dohoda o ukončení pracovného pomeru bez udania dôvodu, ktorá sa navrhovateľovi vrátila nepodpísaná, preto p. H. telefonovala s navrhovateľom dňa 06.05.2014 celkovo 7 minút a dňa 07.05.2014 celkovo 9 minút, teda nie je pravda, že sa navrhovateľ nemohol spojiť so spoločnosťou. Dňa 06.05.2014 bola zo strany odporcu navrhovateľovi zaslaná výpoveď, no následne po usmernení Inšpektorátom práce boli všetky výpovede písomne zrušené a navrhovateľovi bolo písomne listom zo dňa 12.05.2014 oznámené, že pracovný pomer naďalej trvá, že dohoda o ukončení pracovného pomeru bez udania dôvodu sa stáva neplatnou a bol mu zaslaný podrobný rozpis služieb. Dňa 17.05.2014 bol navrhovateľovi zaslaný ďalší list o hrubom porušení pracovnej disciplíny, s upozornením na možnosť ukončenia pracovného pomeru. Navrhovateľ si zásielku na pošte neprevzal. Dňa 28.05.2014 bol navrhovateľovi zaslaný list o okamžitom skončení pracovného pomeru v zmysle § 68 Zákonníka práce. Ďalej odporca uviedol, že v navrhovateľ v čase, keď pre spoločnosť pracoval mal na starosti obsadzovanie miest pracovníkmi SBS, avšak aj on sám bol zaradený do priameho výkonu služby v prípade, že nedokázal miesto pracovníka obsadiť. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že na miesto manažéra bola prijatá iná osoba, toto nie je pravda a nie je pravda ani to, že navrhovateľ nemohol vykonávať prácu pracovníka SBS, nakoľko je odborne spôsobilý na výkon práce SBS, spĺňal všetky zákonom stanovené podmienky ako lekárske potvrdenie, čestné prehlásenie, odpis z registra trestov a všetky odevné a pracovné pomôcky mal pripravené na pracovisku a tvrdenie, že nebol preškolený je zavádzajúce, nakoľko to vyplýva zo záznamu o preškolení pracovníka.
Na písomné podanie odporcu reagoval navrhovateľ a to písomným vyjadrením doručeným súdu dňa 17.09.2014, v ktorom rozporoval, že by súhlasil s rozviazaním pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.04.2014 bez organizačných dôvodov. Opätovne poukázal na to, že od 03.05.2014 bol v Rakúsku pokiaľ telefonoval s pani H., bola to len komunikácia o skončení pracovného pomeru k 30.04.2014 a o dôvodoch nepodpísania dohody o skončení pracovného pomeru. Pokiaľ ide o list odporcu zo dňa 12.05.2014, v ktorom sa uvádza, že pracovný pomer naďalej trvá a kde bol zaslaný rozpis služieb, tento nebol navrhovateľovi nikdy doručený. Po návrate z Rakúska si navrhovateľ našiel iba list zo dňa 06.05.2014, v ktorom mu odporca oznámil, že pracovný pomer skončil ku dňu 30.04.2014. Po návrate z Rakúska si navrhovateľ hľadal prácu v iných mestách, vracal sa neskoro večer a preto si list nemohol vyzdvihnúť. Uvedený list zo dňa 12.05.2014 prišiel navrhovateľovi len elektronicky a s týmto sa oboznámil dňa 13.05.2014, avšak neprišlo mu žiadne oznámenie o zaškolení na výkon strážnej služby v stredisku Vojus, nemal ani identifikačný preukaz, ani aktuálne potrebné doklady na výkon strážnej služby, preto nastúpiť do práce nemohol a túto skutočnosť nemožno posudzovať ako neospravedlnenú neprítomnosť. Navrhovateľ nebol riadne zaškolený na výkon strážnej služby a v prípade, ak by do práce nastúpil, vykonával by ju v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Súd vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 05.05.2016 v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. Právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil neúčasť na pojednávaní dňa 02.05.2016 mailom a žiadal, aby súd odročil pojednávanie na iný termín z dôvodu, že v daný deň má pojednávanie na Okresnom súde v Martine. Súd dňa 02.05.2016 právnemu zástupcovi navrhovateľa mailom oznámil, že pojednávanie dňa 05.05.2016 sa uskutoční, s tým, že
má možnosť nechať sa zastúpiť iným advokátom. Dňa 04.05.2016 právny zástupca opätovne žiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a jeho odročenie s tým, že pojednávania sa nemôže zúčastniť ani navrhovateľ, ktorému sa vzhľadom na niekoľko mesačnú práceneschopnosť nepodarilo uvoľniť z práce. Súd dôvody uvedené právnym zástupcom nepovažoval za dôležité a preto pojednávanie uskutočnil v jeho neprítomnosti, pričom poukazuje na to, že súdna prax zaujala stanovisko, že kolízia pojednávania s iným pojednávaním na inom súde nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania. Zároveň súd dodáva, že aj v prípade, ak by sa jednalo o dôležitý dôvod, neboli splnené podmienky uvedené v § 119 O.s.p., teda tieto dôvody neboli oznámené súdu bez zbytočného odkladu a pokiaľ ide o zdravotný stav navrhovateľa, súčasťou ospravedlnenia a žiadosti o odročenie nebolo vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav navrhovateľa mu neumožňuje zúčastniť sa pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a konateľa odporcu, výsluchom svedkov I. H., M. S., oboznámením výpisu z Obchodného registra ohľadom odporcu, listu skončenie pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú zo dňa 06.05.2014, stanoviska navrhovateľa k skončeniu pracovného pomeru zo dňa 19.06.2014, listu okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 28.05.2014 s doručenkou, Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 01.04.2011, pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.2012 a Dodatku č. 4 k nej zo dňa 01.01.2014, listiny preškolenie pracovníka SBS zo dňa 01.04.2011, listiny „Pracovný pomer“ zo dňa 12.05.2014 s kópiou neprevzatej zásielky, mailovej komunikácie medzi navrhovateľom a I. H. zo dňa 12.05.2014, listiny „Hrubé porušenie pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť okamžitého ukončenia pracovného pomeru zo dňa 17.05.2014 s kópiou neprevzatej zásielky, výpisom z telefonických hovorov za obdobie od 08.04.2014 až 07.05.2014, a 08.05.2014 až 07.06.2014, oznámenia inšpektorátu práce o vykonaní inšpekcie práce zo dňa 18.06.2014, listiny doloženie dokladov k vykonaniu inšpekcie zo dňa 02.06.2014, Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 29.04.2014, listiny skončenie pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú zo dňa 06.05.2014, spisu Okresného súdu Martin 7Cd/1/2015 a zistil nasledovný skutkový stav.
Dňa 01.04.2011 uzatvoril navrhovateľ s odporcom, spoločnosťou FLY COP s.r.o., dohodu o pracovnej činnosti, na základe ktorej navrhovateľ nastúpil do práce pre odporcu ako SBS pracovník v rozsahu maximálne 40 hod. mesačne, s dohodnutou odmenou od 20,- € do 500,- € mesačne. Z dohody vyplýva, že odporca oboznámil navrhovateľa s právnymi a inými predpismi vzťahujúcimi sa na vykonávanú prácu a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Z listiny Preškolenie pracovníka SBS zo dňa 01.04.2011 vyplýva, že odporca bol navrhovateľom pri nástupe do pracovného pomeru preškolený z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ochrany pred požiarmi, zákonom o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, zákonníka práce, Smernice na výkon strážnej služby, dôsledkov dohody o hmotnej zodpovednosti a oblasti prvej pomoci, ktorá listina je navrhovateľom aj odporcom podpísaná.
Dňa 01.10.2012 uzatvoril odporca ako zamestnávateľ s navrhovateľom ako zamestnancom pracovnú zmluvu s tým, že ako druh práce bolo v zmluve uvedené: pracovník SBS, monitorovanie objektu a ostatné podľa dohody. Miestom výkonu práce bola Považská Bystrica, Bratislava a Martin, deň nástupu do práce 01.10.2012, mzdové podmienky pri dodržaní pracovného času 328,- € a stravné plus možná odmena až do 100 % pri splnení pracovných noriem. Ďalej bolo v zmluve uvedené, že sa pracovný pomer uzatvára na určitý čas po dobu trvania zmluvy o zákazke pre objednávateľa: Mark2 Corporation Slovakia s.r.o. V čl. III. bode 2 pracovnej zmluvy je uvedené, že zamestnanec je povinný vykonávať práce osobne podľa pokynov zamestnávateľa podľa pracovnej zmluvy v určenom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu (§ 47 Zákonníka práce). Pri výkone práce je zamestnanec povinný dodržiavať pracovný poriadok, právne a ostatné predpisy a predpisy o BOZ pri práci. V bode 6 je uvedené, že pred uzatvorením pracovnej zmluvy zamestnávateľ osobne oboznámil zamestnanca s právami a povinnosťami, ktoré pre neho vyplývajú z pracovného poriadku a vnútorných predpisov zamestnávateľa a v bode 7, že zamestnanec bol pred podpisom zmluvy riadne poučený s podmienkami práce v spoločnosti, so smernicami pre výkon služby na príslušnom stredisku a teda sú mu známe všetky skutočnosti výkonu služby.
Z obchodného registra súd zistil, že odporca je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je okrem iného aj prevádzkovanie súkromnej bezpečnostnej služby.
Odporca zaslal navrhovateľovi podpísanú Dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 29.04.2014, s tým, že pracovný pomer mal v zmysle § 60 Zákonníka práce skončiť dňom 30.04.2014. Navrhovateľ túto zaslal nepodpísanú späť odporcovi.
Na to listom zo dňa 06.05.2014 oznámil odporca navrhovateľovi, že pracovná zmluva, ktorú spolu uzatvorili dňa 01.10.2012 na dobu určitú sa končí dňom 30.04.2014 vzhľadom na skutočnosť, že objednávateľ Mark2 Corporation Slovakia s.r.o. a odporca ukončili zmluvu o ochrane objektu Bratislava City a Bratislava Rača, teda skončila doba na poskytovanie služieb.
Po upozornení zo strany Inšpektorátu práce odporca zaslal navrhovateľovi list zo dňa 12.05.2014 nazvaný ako „Pracovný pomer“, v ktorom mu oznámil, že jeho pracovný pomer v spoločnosti naďalej trvá s tým, že všetky listy o skončení pracovného pomeru dohodou, ako aj skončenie pracovného pomeru na určitú dobu sa oznámením stávajú neplatnými. Ďalej bolo v liste uvedené, že navrhovateľ odmieta komunikáciu s odporcom, nedá sa s ním skontaktovať, nereaguje na telefonáty ani SMS a email, preto mu budú všetky písomnosti zasielané na adresu uvedenú v Pracovnej zmluve. Súčasťou listu bolo aj zaslanie rozpisu služieb podľa pracovnej zmluvy s nástupom do zamestnania na mesiac máj 2014 na objekt v Považskej Bystrici, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ mal nastúpiť do práce na nočnú smenu dňa 16.05.2014 do strediska bývalého Vojusu v Považskej Bystrici. Podľa kópie nedoručenej vrátenej zásielky, navrhovateľ si list neprevzal v odbernej lehote, tento sa vrátil odporcovi dňa 20.05.2014, pričom navrhovateľ mal možnosť prevziať list do 15.05.2014. Z mailovej komunikácie medzi I. H. a navrhovateľom vyplýva, že list zo dňa 12.05.2014 spolu s rozpisom služieb bol navrhovateľovi zaslaný aj mailom.
Pretože navrhovateľ do práce dňa 16.05.2014 nenastúpil, zaslal mu odporca dňa 17.05.2014 list „Hrubé porušenie pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť okamžitého ukončenia pracovného pomeru“, v ktorom mu oznámil, že došlo z jeho strany k hrubému porušeniu pracovnej disciplíny, keďže nenastúpil do práce dňa 16.05.2014 a o dôvode neprítomnosti neinformoval nadriadeného ani vedenie spoločnosti. Nedoručená zásielka sa opätovne vrátila odporcovi ako neprevzatá v odbernej lehote s možnosťou vyzdvihnutia do 22.05.2014.
List zo dňa 12.05.2014 ako aj list zo dňa 17.05.2014 boli navrhovateľovi zasielané na adresu uvedenú v Pracovnej zmluve zo dňa 01.10.2012.
Dňa 28.05.2014 zaslal odporca navrhovateľovi list „Okamžité skončenie pracovného pomeru § 68 ods. 1 písm. b) ZP“, v ktorom mu oznámil, že vzhľadom k tomu, že dňa 16.05.2014 preukázateľne hrubo porušil pracovnú disciplínu tým, že nenastúpil do zamestnania a svoju neprítomnosť nenahlásil svojmu nadriadenému ani neospravedlnil, a do zamestnania nenastúpil ani 18.05.2014, 19.05.2014, 21.05.2014, 23.05.2014, 25.05.2014, 26.05.2014, ukončuje s ním odporca podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce okamžite pracovný pomer pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Navrhovateľ si list prevzal dňa 06.06.2014.
Z prehľadu telefónneho výpisu za obdobie od 08.04.2014 až 07.05.2014 vyplýva, že odporca telefonoval dňa 06.05.2014 aj 07.05.2014 s navrhovateľom, pričom z prehľadu nevyplýva, že by sa jednalo o roamingový hovor do zahraničia.
Navrhovateľ na pojednávaní dňa 23.10.2014 uviedol, že začiatkom mája 2014 navštívil sociálnu poisťovňu, kde mu bolo povedané, že je vyradený zo zamestnania u odporcu. Ako zamestnanec odporcu bol vyradený aj zo zdravotnej poisťovne ku dňu 30.04.2014, preto usúdil, že dohoda, ktorú uzatvoril s konateľom odporcu o skončení pracovného pomeru je platná. Konateľ odporcu mu nepovedal, že dostane odstupné, povedal mu len, že k ukončeniu pracovného pomeru dôjde štandardným spôsobom podľa Zákonníka práce. Ďalej uviedol, že medzi ním a odporcom vznikol nový pracovnoprávny vzťah, preto bolo potrebné nanovo vyrobiť všetky doklady. Z toho dôvodu nemohol nastúpiť na výkon strážnej služby, pretože by to bolo v rozpore so zákonom o SBS. Nebol zaškolený na daný objekt. Na pojednávaní dňa 22.10.2015 navrhovateľ predložil dohodu zo dňa 01.04.2011, na základe ktorej nastúpil do práce u odporcu ako pracovník SBS. Poukázal na to, že odporcom bol prijatý do zamestnania a jeho úlohou bolo riadiť celú strážnu službu, ktorú pracovníci odporcu vykonávali v OC Tulip Martin, OC Laugaricio Trenčín, na dvoch stavbách v Bratislave. V Považskej Bystrici sa strážila firma VOJUS, ale za túto firmu nebol zodpovedný. Jeho úlohou bolo zabezpečovať zamestnancov, ich výstroj, zaškolenie,
priebeh strážnej služby a riešiť problémy, ktoré pri výkone strážnej služby vznikali. Vlastní preukaz typu S strážnej služby a pozná objekty, ktoré mal na starosti. Nebola mu pridelená žiadna kancelária a prácu vykonával zo svojho bytu s tým, že bol 24 hodín denne na telefóne. Keď vystrojoval pracovníkov, výstroj mu zabezpečovala p. H., ktorá má kanceláriu v Považskej Bystrici, kam pre výstroj musel pricestovať.
Na pojednávaní dňa 23.10.2014 bol vypočutý konateľ odporcu, I. E., ktorý žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľ pracoval pre odporcu ako manažér bezpečnostnej služby v jednom objekte, ktorý sa strážil a to v objekte spoločnosti TULIP - nákupno-obchodné centrum v Martine. Odporca sa rozhodol, že bude reorganizovať prácu v spoločnosti tak, že pracovníci pre ktorých nemali prácu, čo bol aj navrhovateľ, ktorý chodil do práce dvakrát do mesiaca budú prepustení, resp. bude s nimi rozviazaný pracovný pomer a manažérsku činnosť bude pre spoločnosť zabezpečovať spoločnosť ALL Service, s.r.o., ktorej konateľkou je p. I. H.. Dňa 29. 04. 2014 bol na osobnom jednaní s navrhovateľom a dohodli sa na tom, že pracovný pomer bude rozviazaný dohodou bez výplaty odstupného. Dohoda, ktorá bola zaslaná navrhovateľovi sa vrátila odporcovi nepodpísaná. Poradili sa na Inšpektoráte bezpečnosti práce, ktorý povedal, že pokiaľ dohoda podpísaná nebola pracovný pomer naďalej trvá a navrhovateľovi je potrebné prideľovať prácu a dať mu 2-mesačnú výpoveď. Domnieval sa, že výpoveď mohla byť navrhovateľovi daná bez udania dôvodu. Na 16. 05. 2014 bola určená navrhovateľovi nočná 12- hodinová smena v spoločnosti VOJUS, a.s. Považská Bystrica, kde mal vykonávať funkciu strážnika. Bol poučený o tom, že prvé tri nočné služby bude vykonávať s druhým strážnikom, ktorý ho zaškolí. Navrhovateľ disponoval všetkými potrebnými licenciami na to, aby strážnu službu mohol vykonávať. V pracovnej zmluve bolo dohodnuté, že navrhovateľ okrem iného môže vykonávať strážnu službu. Pretože navrhovateľ do práce nenastúpil, bol s ním okamžite skončený pracovný pomer pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Najskôr bol listom upozornený 17. 05. 2014, že je povinný do práce nastúpiť a v prípade, že do práce nenastúpi bude s ním rozviazaný pracovný pomer. Dňa 28. 05. 2014 s ním odporca okamžite skončil pracovný pomer. Na pojednávaní dňa 22.10.2015 uviedol, že navrhovateľ nemal pridelenú kanceláriu v Martine, ale v Považskej Bystrici, v ktorej mohol sedieť. Je pravdou, že náplňou jeho práce bolo kontrolovať jednotlivé objekty, ktoré firma strážila. Tvrdil, že navrhovateľ mal na starosti aj spoločnosť VOJUS v Považskej Bystrici a spoločnosť ETOP v Považskej Bystrici, alebo v Považskom Podhradí. Bol jediným pracovníkom odporcu, ktorý mal koordinovať prácu a zabezpečovať styk medzi zamestnávateľom a zamestnancami v spolupráci s p. H..
Svedkyňa M. S. na pojednávaní dňa 22.10.2015 uviedla, že s navrhovateľom žije 32 rokov v pomere druh a družka a majú spolu dve deti. Poukázala na to, že navrhovateľ nemal od zamestnávateľa pridelenú kanceláriu a preto kanceláriou bol ich byt. Ona a ich dospelé deti poznali náplň jeho práce a pri tejto mu aj pomáhali. Jeho úlohou bolo starať sa o zabezpečenie strážnej služby v objektoch, ktoré mal na starosti, zabezpečoval ľudí, materiál, zaškolenie ľudí, obliekanie ľudí a celý chod strážnej služby. Navrhovateľ mal na starosti OC Tulip v Martine, OC Laugaricio v Trenčíne, stavby v Bratislave. Kanceláriu mala spoločnosť v Považskej Bystrici a vie, že jej druh zabezpečoval ľudí aj pre objekty v Považskej Bystrici VOJUS a ETOP, tieto však na starosti nemal. Čo mu bolo uložené to robil. Staral sa asi o 70 ľudí, ktorí pracovali pre odporcu. Bol na telefóne 24 hodín denne. Vyhotovoval harmonogram strážnej služby, plán dovoleniek, sčítavanie, kontrolovanie. 5 dní v týždni mal isto silne vyťažených. Do Považskej Bystrice chodil každý týždeň.
V konaní bola na pojednávaniach dňa 23.10.2014, 22.10.2015 a 05.05.2016 vypočutá ako svedkyňa aj I. H., zamestnankyňa odporcu, ktorá uviedla, že dňa 29. 04. 2014 sa stretol konateľ spoločnosti s navrhovateľom a dohodli sa, že pracovný pomer navrhovateľa bude rozviazaný dohodou k 30. 04. 2014. Konateľ odporcu jej uložil, aby vypracovala dohodu a túto poslala na podpis navrhovateľovi, čo svedkyňa splnila. Dňa 06. 05. 2014 sa uvedené písomnosti vrátili odporcovi, ale neboli podpísané navrhovateľom. V ten istý deň preto navrhovateľovi telefonovala a pýtala sa ho na to, prečo dohoda nie je podpísaná. Povedal jej, že jeho družka sa rozhodla inak a že chce, aby mu odporca vyplatil 2-mesačné odstupné. Ďalej poukázala na to, že navrhovateľ mal uzavretý pracovný pomer na dobu určitú, po dobu trvania zákazky so spoločnosťou M2C Slovakia Bratislava. S touto spoločnosťou bola zákazka skončená k 31. 03. 2014, preto sa pýtala Inšpektorátu bezpečnosti práce ako má postupovať ďalej. Bolo jej oznámené, že tým pracovný pomer navrhovateľa s odporcom nebol ukončený k 31. 03. 2014, zmenil sa na pracovný pomer na dobu neurčitú a pokiaľ ide o rozviazanie pracovného pomeru s navrhovateľom, môže tak byť urobené len prostredníctvom 2-mesačnej výpovede.
Dodala, že žalobca spĺňal všetky predpoklady na funkciu strážnika, preto bol vyzvaný, aby dňa 16. 05. 2014 nastúpil na nočnú smenu do spoločnosti VOJUS, a.s. Považská Bystrica. Výzvu mu zaslala 12. 05. 2014 listom, SMS správou aj mailom. Dňa 13. 05. 2014 sa jej mail vrátil s tým, že zistila, že navrhovateľ vedel o tom, že 16. 05. 2014 má do práce nastúpiť. Predvolanie, ktoré mu zaslala doporučene písomne si neprevzal, hoci mu bolo doručované 14. a 15. 05. 2014. Neskôr jej navrhovateľ oznámil, že bol v Rakúsku od 03. 05. 2014, ale toto nebola pravda, lebo keď s ním telefonovala bol na Slovensku, čo vyplýva z výpisu z telefónnych hovorov. Potom ako do práce 16. 05. 2014 nenastúpil, mu bolo zaslané upozornenie a ďalší nástup služby 18. 05. 2014 a ďalší nástup služby podľa rozpisu. Do práce nenastúpil a preto s ním odporca okamžite skončil pracovný pomer. Všetko čo mu poslala listom, mu poslala aj mailom a mail o tom, že má nastúpiť do práce 16. 05. 2014 s rozpisom služieb mu doručila 13. 05. 2015, rovnako 12. 05. 2014 si prevzal aj SMS správu o rozpise služieb a dni nástupu do služby. Pretože navrhovateľ vedel o tom, že má nastúpiť do služby a vedel, že mu svedkyňa posiela príkaz na nastúpenie do služby aj poštou, mohol si poštu ísť prevziať. Dňa 16. 05. 2014 na nočnú smenu bol zabezpečený zodpovedný pracovník spoločnosti, ktorý by službu s navrhovateľom vykonal a ktorý by navrhovateľa zaučil. Okrem toho tam bola aj svedkyňa. Priniesla pre navrhovateľa oblečenie, všetko bolo nachystané. Uviedla, že navrhovateľ ako manažér spoločnosti musel vedieť, že pri prvej službe ktorú má absolvovať bude spoločnosťou zaškolený. Navrhovateľ bol preškolený na výkon práce ešte v roku 2011. Mal všetky pomôcky, ktoré ako strážnik pre výkon služby potreboval. Zaškolenie pre výkon strážnej služby na konkrétnom pracovisku robí konkrétne pracovisko preto, lebo sa jedná o špecifické potreby pracoviska, ktoré má strážna služba plniť. Nejedná sa o zákonné poučenie, ale o oboznámenie člena strážnej služby s tým, čo má robiť a v danom prípade by bol navrhovateľ oboznámený so špecifikami výkonu strážnej služby v spoločnosti Vojus pracovníkom spoločnosti, ktorý strážnu službu vykonával. Jednalo sa len o zoznámenie sa s prostredím, kde sa práca vykonáva. Uznala, že 01. 04. 2011 už neplatil zákon č. 330/1996 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, hoci k zaškoleniu navrhovateľa došlo. Vo vyjadrení k pracovnej náplni navrhovateľa svedkyňa uviedla, že jedinou jeho úlohou bolo, aby zohnal nových pracovníkov. Všetky náležitosti ohľadom zamestnania nových ľudí potom už zabezpečovala ona. Navrhovateľ nerobil nič, pretože robotu ktorú mal robiť on zadelil radovým zamestnancom. Zamestnanci sa sťažovali ako s nimi jedná. Plány strážnej služby si museli vypracovávať sami. Povinnosťou navrhovateľa bolo vypracovať dopredu plán strážnej služby, ale túto činnosť nevykonával a plán museli robiť strážnici sami. Robotníci mu zoznam odpracovaných hodín posielali poštou a on dával zoznam svedkyni. Na pojednávaní dňa 05.05.2016 svedkyňa predložila súdu kópiu služobnej knihy zo dňa 01. 01. 2006 a zároveň originál, z ktorého vyplýva, že navrhovateľovi bol vydaný identifikačný preukaz odporcu s identifikačným štítkom dňa 01. 04. 2011. O tom, že si uvedené doklady prevzal svedčí jeho podpis v knihe evidencie osôb na čl. 13. Uviedla, že navrhovateľovi bol vydaný len jeden preukaz a štítok, hoci to bolo v čase keď pracoval na základe dohody. Asi 2 mesiace pracoval navrhovateľ aj na základe dohody, aj na základe riadnej pracovnej zmluvy, preto nebol dôvod, aby preukaz a identifikačné číslo vracal a bolo mu nanovo pridelené, ale mu bolo pridelené pôvodné ktoré nevrátil. V čase keď začal pracovať na základe dohody musel predložiť potvrdenie od lekára, čestné vyhlásenie o tom, že je spôsobilý na výkon strážnej služby a odpis z registra trestov.
Prostredníctvom Okresného súdu Martin bol v konaní vypočutý svedok S. O., nar. XX.XX.XXXX a svedkyňa H. V., nar. XX.XX.XXXX. Prvý menovaný uviedol, že navrhovateľ zastupoval odporcu, dal mu doklady, doniesol mu zmluvu a zaradil ho do práce. Vybavoval veci súvisiace s nástupom do zamestnania, zaučenie, rozpis služieb, sčítanie hodín a zápisy, ak sa niečo stalo. Ohľadom skončenia pracovného pomeru navrhovateľa uviedol, že boli rôzne fámy, ale nevie, prečo došlo k skončeniu, vie iba to, že navrhovateľ robil vo viacerých SBS. Zaučenie svedka prebiehalo tak, že navrhovateľ mu pridelil jednu pani a povedal, že táto pani ťa zaučí. Zaučenie prebiehalo 6 hodín. H. V. uviedla, že navrhovateľa brala ako vedúceho, keď bol nejaký problém, mali sa na neho obrátiť. Podľa jej názoru navrhovateľ papiere, ktoré mal robiť nerobil, nedal im ani pero a papier, nerobil dochádzku, keď potrebovali, nebolo možné sa na neho spoľahnúť. Nevie ako došlo k skončeniu pracovného pomeru navrhovateľa a odporcu ani to, v akých mestách prácu vykonával, vie len z počutia, že svoje prevádzky nenavštevoval a vo viacerých boli problémy. K zaučeniu pred nástupom do práce svedkyňa uviedla, že toto prebiehalo tak, že jej navrhovateľ povedal, aby niekoho zaučila, čo bývalo tak dvakrát po 2 až 3 hodiny. Ona sama nebola riadne zaučená, iba narýchlo deň pred nástupom do práce. Keď nastúpila do práce, zobrala si veci, ktoré boli k dispozícii v skrinke na operačnom stredisku, bolo to sako a kravata. Neskôr dostala uniformu, okrem toho preukaz.
Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Podľa § 46 Zákonníka práce Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.
Podľa § 48 ods. 1 Zákonníka práce Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.
Podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti.
Podľa § 59 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce Pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe. (2) Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.
Podľa § 68 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. (2) Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
Podľa § 47 ods. 1 Zákonníka práce Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,
a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
Podľa § 38 ods. 1 až 4 Zákonníka práce Písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.
(2) Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". (3) Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku. (4) Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol dňa 01.04.2011 pracovnoprávny vzťah na základe Dohody o pracovnej činnosti s tým, že navrhovateľ mal vykonávať prácu pracovníka SBS v rozsahu maximálne 40 hod. mesačne za dohodnutú odmenu a to na dobu neurčitú. Z dohody vyplýva, že odporca oboznámil navrhovateľa s právnymi a inými predpismi vzťahujúcimi sa na vykonávanú prácu, ako aj predpismi týkajúcimi sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. K preškoleniu navrhovateľa ako pracovníka SBS došlo v deň podpísania Dohody a preškolenie spočívalo v bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ochrane pred požiarmi, ďalej zo zákona o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, Zákonníka práce a Smernice na výkon strážnej služby. Navrhovateľovi bol dňa 01.04.2011 vystavený a odovzdaný aj identifikačný preukaz, čo vyplýva z kópie služobnej knihy odporcu a vyjadrenia svedkyne I. H.Ň., pracovníčky odporcu.
Dňa 01.10.2012 došlo medzi účastníkmi k vzniku pracovnoprávneho vzťahu na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.2012, kde na strane zamestnávateľa vystupoval odporca a na strane zamestnanca navrhovateľ, a v ktorej bolo ako druh práce uvedené - pracovník SBS, monitorovanie objektu a ostatné podľa dohody. Miestom výkonu práce bola Považská Bystrica, Bratislava a Martin. V zmluve bolo síce uvedené, že pracovný pomer sa uzatvára na určitý čas, po dobu trvania zmluvy o zákazke pre objednávateľa Mark2 Corporation Slovakia s.r.o., avšak takéto vymedzenie nezodpovedá ustanoveniu § 48 ods. 1 Zákonníka práce pre pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu, nakoľko v zmluve nie je výslovne určená doba trvania pracovného pomeru, preto sa tento pracovný pomer považuje za dohodnutý na dobu neurčitú. Na vznik pracovného pomeru na dobu určitú by sa vyžadovalo výslovné uvedenie časového hľadiska trvania pracovného pomeru, nie podmienky, ktorá je závislá od trvania iných zmlúv. Súčasťou zmluvy bola aj povinnosť navrhovateľa ako zamestnanca vykonávať prácu osobne podľa pracovnej zmluvy, dodržiavať pracovnú disciplínu a vyhlásenie o tom, že zamestnanec bol pred podpisom zmluvy riadne poučený o podmienkach práce v spoločnosti, so smernicami pre výkon služby na príslušnom stredisku a sú mu známe všetky skutočnosti výkonu služby.
Vykonaným dokazovaním mal súd ďalej za preukázané, že hoci bol navrhovateľ riadne zaškolený na prácu pracovníka SBS, ktorú mal v Dohode o pracovnej činnosti ako aj v Pracovnej zmluve uvedenú ako druh práce, väčšinou vykonával pre spoločnosť odporcu prácu manažéra s tým, že zháňal SBS strážnikov na prácu v jednotlivých objektoch, ktoré mu boli pridelené, nepravidelne robil dochádzku pracovníkov a rozpis služieb. V strážených objektoch vykonával prácu SBS strážnika iba vtedy, ak nezohnal včas človeka, ktorý by prácu vykonával, ktorú skutočnosť tvrdenú odporcom v písomnom vyjadrení zo dňa 08.07.2014 navrhovateľ nespochybnil. Súd nemal teda pochybnosti o tom, že navrhovateľ u odporcu vykonával aj prácu SBS strážnika.
Ďalej mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom prebehli rokovania ohľadom skončenia pracovného pomeru dohodou s tým, že navrhovateľ dohodu zo dňa 29.04.2014 nepodpísal, nakoľko v nej neboli uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru ani nič o odstupnom. Preto nepodpísanú dohodu zaslal späť odporcovi. Na to odporca zaslal navrhovateľovi list zo dňa 06.05.2014, v ktorom mu oznámil, že ku dňu 30.04.2014 sa jeho pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú skončil. Tento list si navrhovateľ podľa svojho tvrdenia prevzal po návrate z Rakúska dňa 13.05.2014, iný list v schránke nemal. Keďže z upozornenia Inšpektorátu práce odporca zistil, že pri skončení pracovného pomeru zaslaného listom zo dňa 06.05.2014 nepostupoval v súlade so zákonom, čo uviedla aj svedkyňa I. H., bol navrhovateľovi zaslaný list označený ako „Pracovný pomer“ zo dňa 12.05.2014, v ktorom bolo
navrhovateľovi písomne oznámené, že jeho pracovný pomer naďalej trvá, a že všetky listy o skončení pracovného pomeru dohodou, ako aj o skončení pracovného pomeru na dobu určitú sú neplatné. Súčasťou listu bol aj rozpis pracovných služieb na mesiac máj 2014 v objekte Vojus v Považskej Bystrici s tým, že navrhovateľ mal do práce nastúpiť ako pracovník SBS dňa 16.05.2014 na nočnú smenu.
Navrhovateľ v konaní potvrdil, že uvedený list mu bol zaslaný aj elektronicky a s týmto sa dňa 13.05.2014 v elektronickej forme oboznámil. V konaní sa však bránil tým, že list mu nikdy nebol písomne doručený, keď v schránke si našiel iba list zo dňa 06.05.2014.
Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ písomnosti týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku. Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia je povinnosť zamestnávateľa doručiť písomnosť splnená aj vtedy, ak ju poštový podnik vráti zamestnávateľovi ako nedoručiteľnú alebo ak doručenie bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca. V súvislosti s ustanovením § 38 Zákonníka práce súd konštatuje, že list odporcu navrhovateľovi zo dňa 12.05.2014 o tom, že pracovný pomer naďalej trvá, a skončenie pracovného pomeru je neplatné, a že má nastúpiť do práce sa považuje za riadne doručený, keďže navrhovateľovi bol zasielaný na adresu uvedenú v Pracovnej zmluve a navrhovateľ si list neprevzal v odbernej lehote. Navrhovateľ sám potvrdil, že sa s listom oboznámil dňa 13.05.2014, teda o ňom vedel a vedel aj o tom, že mu tento bol zaslaný aj poštou, čo vyplynulo aj z výpovede svedkyne I. H.. Pokiaľ navrhovateľ uvádza, že list si nemohol prevziať, nakoľko po návrate z Rakúska chodil po pracovných pohovoroch, z ktorých sa vracal neskoro večer, táto skutočnosť nie je pre konanie podstatná, pretože neprevzatie listu nebolo chybou na strane odporcu ale navrhovateľa. Navrhovateľ pokiaľ mal vedomosť o liste a o tom, že tento mu bol zaslaný a že bude mimo mesto, mohol splnomocniť podľa zákona o poštových službách na jeho prevzatie svoju družku alebo ktorúkoľvek inú osobu. Zároveň, pokiaľ navrhovateľ o liste vedel, dôvodné nie je ani jeho spochybňovanie 3-dňovej úložnej lehoty, nakoľko ide o dostatočný čas na prevzatie zásielky. Okrem toho súd spochybňuje aj tvrdenie navrhovateľa o tom, že sa od 03.05.2014 do 12.05.2014 zdržiaval v Rakúsku, nakoľko z výpisov z telefonátov odporcu s navrhovateľom vyplýva, že v dňoch 06.05.2014 a 07.05.2014 nebol navrhovateľ mimo Slovenskej republiky, nakoľko výpisy nezaznamenali roamingové hovory do zahraničia napriek tomu, že zaznamenali niekoľko minútové trvania hovorov.
Pokiaľ teda odporca riadne písomne oznámil navrhovateľovi, že jeho pracovný pomer sa neskončil ku dňu 30.4.2014, že jeho pracovný pomer naďalej trvá, a že všetky predchádzajúce písomnosti ohľadom skončenia pracovného pomeru k tomuto dňu sú neplatné, navrhovateľ nemá podľa § 80 písm. c) O.s.p. naliehavý právny záujem na určení skončenia pracovného pomeru ku dňu 30.04.2016, nakoľko k tomuto skončeniu nikdy nedošlo, preto súd návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol.
Pracovný pomer trval aj naďalej s tým, že bolo povinnosťou navrhovateľa v zmysle uzatvorenej Pracovnej zmluvy nastúpiť dňa 16.05.2014 podľa rozpisu smien do služby ako pracovníka SBS do objektu Vojus v Považskej Bystrici. V konaní nebolo sporným to, že navrhovateľ dňa 16.05.2014 ani v dňoch 18.05.2014, 19.05.2014, 21.05.2014, 23.05.2014, 25.05.2014 a 26.05.2014 nenastúpil do práce, ktorú skutočnosť nespochybňoval. Dňa 17.05.2014 odporca navrhovateľovi zaslal aj upozornenie na hrubé porušovanie pracovnej disciplíny z dôvodu nenastúpenia do práce dňa 16.05.2014, ktoré si navrhovateľ opätovne neprevzal v odbernej lehote a toto sa vrátilo dňa 27.05.2014 odporcovi. Preto odporca listom zo dňa 28.05.2014 oznámil navrhovateľovi, že s ním okamžite končí pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Pracovný pomer bol okamžite skončený v lehote podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce a bol v ňom riadne a dostatočne špecifikovaný dôvod hrubého porušenia pracovnej disciplíny a to opakované nenastúpenie do práce, ktorý dôvod spadá pod ustanovenie § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Na základe uvedeného došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru v súlade zo zákonom a preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, z ktorého dôvodu zamietol aj nároky na neho nadväzujúce.
Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že nebol riadne zaškolený na prácu SBS pracovníka, z ktorého dôvodu nemohol nastúpiť do práce, toto tvrdenie bolo v konaní vyvrátené, nakoľko z listiny o preškolení pracovníka SBS zo dňa 01.04.2011 vyplýva, že k všeobecnému preškoleniu navrhovateľa skutočne došlo, čo sám navrhovateľ potvrdil svojim podpisom na listine. Toto zároveň vyplýva aj Pracovnej zmluvy a z Dohody o pracovnej činnosti. Taktiež bolo vyvrátené tvrdenie navrhovateľa, že nemal identifikačný preukaz, nakoľko potvrdil jeho prevzatie v služobnej knihe odporcu. V súvislosti s tým, že na listine o preškolení pracovníka SBS zo dňa 01.04.2011 je uvedené nesprávne číslo zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, pričom odporca v konaní nevedel preukázať, že došlo iba k omylu v čísle uvedeného zákona, súd uvádza, že toto tvrdenie navrhovateľa považuje za účelové, nakoľko navrhovateľ pracoval pre odporcu 3 roky a počas tohto obdobia sa na uvedenú skutočnosť nikdy nesťažoval napriek tomu, že vykonával aj prácu SBS pracovníka ako aj prácu manažérsku. K tvrdeniu navrhovateľa, že nebol zaškolený na konkrétny objekt Vojus v Považskej Bystrici, preto nemohol do práce nastúpiť, súd uvádza, že takéto zaškolenie na konkrétny objekt zákon nevyžaduje. Podľa výpovede svedkyne I. H., v objekte na navrhovateľa čakal skúsený pracovník, ktorý by ho zaučil, zároveň mu svedkyňa priniesla aj vybavenie nevyhnutné k výkonu práce SBS pracovníka. Sám navrhovateľ v danom objekte v minulosti aj bol, hoci v konaní nebolo preukázané, že by tento patril pod jeho manažérsku činnosť.
Keďže odporca bol v konaní plne úspešný, podľa § 142 ods. 1 O.s.p. má právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia právneho zástupcu odporcu, JUDr. Róberta Faturu, advokáta Považská Bystrica vo výške 598,3 €. Právny zástupca odporcu vykonal v konaní 9 úkonov právnej služby, za ktoré mu podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb patrí odmena nasledovne: 4x 61,85 € za prevzatie a prípravu zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky), písomné podanie vo veci samej zo dňa 18.12.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky), účasť na pojednávaní dňa 23.10.2014 a 13.11.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhlášky), ďalej 2x 15,46 € a 16,13 € za účasť na pojednávaniach dňa 11.08.2014, 22.09.2014 a 24.08.2015, ktoré boli odročené bez meritórneho prejednania veci (§ 13a ods. 4 cit. vyhlášky), 1x 64,53 € a 1x 66 € za účasť na pojednávaní dňa 22.10.2015 a 05.05.2016 (§ 13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhlášky). Keďže hodnotu sporu nie je možné určiť, súd vychádzal pri odmene za jeden úkon právnej služby z hodnoty neurčitej podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky, pričom výška odmeny je jedna trinástina z výpočtového základu, ktorý pre rok 2014 predstavuje sumu 804,- €, pre rok 2015 sumu 839,- € a pre rok 2016 sumu 858,- €. Podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky patrí právnemu zástupcovi aj režijný paušál vo výške 6x 8,04 € za úkony v roku 2014, 2x 8,39 € za úkony v roku 2015 a 1x 8,58 € za úkon v roku 2016. Pretože je právny zástupca odporcu platiteľom DPH, súd zvýšil odmenu a náhrady 498,58 € o 20 % DPH a celkovo priznal titulom trov právneho zastúpenia sumu 598,3 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 OSP Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 OSP V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.