Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Co-6-2016.pdf
PDF · 95.44 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/6/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Martina Valentová v právnej veci navrhovateľky: V. C., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX, zastúpenej advokátkou: Mgr. Nicolette Hrašková, so sídlom Šaľa, Fraňa Kráľa 1866/3, proti odporcovi: V. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. XXX, t.č. W. XXX, zastúpeného advokátom: Mgr. Michal Kovarčík, so sídlom Bratislava, Obchodná 15, o určenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 35C/37/2015-175 zo dňa 30.9.2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania na trovách právneho zastúpenia v sume 245,73 Eur k rukám právneho zastúpenia navrhovateľky, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť platiť na výživu navrhovateľky sumu 130,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 16.1.2015. Druhou výrokovou vetou odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke zročné výživné za obdobie od 16.1.2015 do 30.9.2015 vo výške 883,66 Eur a to v pravidelných mesačných splátkach po 30,- Eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Napokon treťou výrokovou vetou odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 1.402,05 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľky do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 62 ods. 1, 2, 5, § 63 ods. 1, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke trvá, nakoľko navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť, účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, ktorú odporca opustil v marci 2014, navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s matkou a maloletým bratom. V čase podania návrhu navrhovateľka bola študentkou strednej školy, bývala na internáte, štúdium ukončila maturitou v máji 2015 a v júni ju prijali na štúdium na vysokej škole, prázdniny strávila v zahraničí u rodiny. V súčasnosti je študentkou prvého ročníka denného bakalárskeho štúdia na STU v Bratislave. Pravidelné mesačné výdavky vyčíslené a preukázané navrhovateľkou spolu v sume okolo 280,- Eur súd považoval súd za odôvodnené a primerané. Konštatoval, že navrhovateľka je vlastníčkou rodinného domu, ktorý má v budúcnosti zabezpečiť jej bytové potreby. Súd zistil mesačný príjem matky - navrhovateľky v mesiaci január 91,13 Eur, od januára do júna 2015 456,- Eur brutto a od júla 2015 575,- Eur brutto. Na strane odporcu bolo zistené, že podľa vlastného vyjadrenia je 20 rokov nezamestnaný, príjem si zabezpečuje z prebytkov poľnohospodárskej výroby a separovania kovošrotu. Napriek tomu, že bol súdom vyzvaný, nedoložil také doklady o jeho
pomeroch, ktoré by súdu umožnili jednoznačne posúdiť ním tvrdené príjmy a výdavky a mieru jeho schopností a možností prispievať na výživu dcéry. Písomné vyčíslenia príjmov a výdavkov odporcu sa nezhodujú so skutočnosťami uvedenými pri výsluchu na pojednávaní a na viacerých miestach sú protirečivé. Na jednej strane odporca uvádza, že z vykonávanej činnosti dosahuje mesačný príjem okolo 220 - 250,- Eur, niekedy viac, na druhej strane vyčíslil mesačné výdavky sumou takmer 200,- Eur, pričom do nej nie sú zahrnuté náklady na uspokojovanie jeho základných osobných potrieb, ani náklady spojené s užívaním motorového vozidla, ani náklady spojené s vykonávanou prácou a ani výživné na dve deti vo výške 54,26 Eur. Na jednej strane odporca uvádza, že z prebytkov poľnohospodárskej výroby má príjem okolo 100,- Eur mesačne, na druhej strane na pojednávaní uviedol, že predá len „20 kilogramov melónov, 20 šúľkov kukurice, 15 kilogramov cibule a 20 kilogramov žltých melónov“, čo ani v súhrne nepredstavuje hodnotu 100,- Eur. Na jednej strane zástupkyňa odporcu poukázala na to, že príjem odporcu je viazaný na ročné obdobie a že v letných mesiacoch má príjmy vyššie, na druhej strane z písomného vymedzenia príjmov predloženého odporcom vyplýva, že najvyššie príjmy od 400,- Eur do 550,44 Eur mal dosiahnuť v mesiacoch december 2014 až február 2015. Okrem toho odporca bezodplatne previedol vlastníctvo k poľnohospodárskym strojom a vozidlám na inú osobu s odôvodnením, že nemá peniaze na ich údržbu a ich hodnota bola minimálna, avšak stroje naďalej využíva tak odporca pri vlastnej poľnohospodárskej výrobe, ako aj osoba, na ktorú vlastníctvo previedol. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že odporca nedoložil podklady a ani dostatočne neobjasnil skutočnosti potrebné pre posúdenie jeho majetkových a zárobkových pomerov, ním tvrdené príjmy nezodpovedajú výdavkom. Napriek tomu, že má dosiahnuté stredoškolské vzdelanie s maturitou, je dlhodobo dobrovoľne nezamestnaný, prácu si nehľadá, nemá záujem o zvyšovanie kvalifikácie a zabezpečenie zamestnania, ktoré by mu umožňovalo prispievať na výživu detí vo výške zodpovedajúcej ich potrebám. Naviac sa vzdal majetkového prospechu tým, že bezodplatne previedol vlastníctvo k funkčným poľnohospodárskym strojom a vozidlám na inú osobu. Vzhľadom na to súd zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 130,- Eur. Pri posudzovaní príjmu odporcu súd vychádzal z priemerného mesačného príjmu zamestnanca v odvetví, v ktorom odporca dosiahol najvyššie vzdelanie v odvetví stavebníctvo na základe údajov štatistického úradu a teda zo sumy 929,- Eur. Súd prihliadol aj na možnosti, schopnosti matky, ktorá dosahuje príjem 575,- Eur a zároveň poskytuje navrhovateľke osobnú starostlivosť. Obaja rodičia majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi, ktorý žije v domácnosti matky. Súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky odo dňa podania návrhu, teda od 16.1.2005, v dôsledku čoho do 30.9.2015 (vyhlásenia rozsudku) vznikol nedoplatok v sume 883,66 Eur, ktorý uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke v mesačných splátkach po 30,- Eur spolu s bežným výživným, pričom prihliadol na existujúce vyživovacie povinnosti odporcu.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatňovanie práva, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1.402,05 Eur podľa vyčíslenia a špecifikácie v odôvodnení preskúmavaného rozsudku s poukazom na príslušné ustanovenia vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. V zmysle § 149 O.s.p. súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania k rukám jej právneho zástupcu.
Proti tomuto rozsudku prostredníctvom svojho advokáta podal odvolanie odporca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a ponechal vyživovaciu povinnosť odporcu vo výške 30% zo sumy životného minima splatnú vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Za nesprávne považoval, ak súd zohľadnil údaje štatistického úradu SR o priemerných mesačných mzdách zamestnancov podľa odvetví ekonomickej činnosti a nie skutočný príjem odporcu. Vyslovil názor, že on v súlade s § 63 ods. 1 Zákona o rodine sa vyjadril k tvrdeniam navrhovateľky a predložil potvrdenia príjmov s rozpisom po jednotlivých mesiacoch. Od januára do augusta 2015 v rozpätí 105,- Eur po 165,70 Eur, pričom tieto príjmy predstavujú príjmy z kovošrotu. Sám uviedol, že ďalším zdrojom jeho príjmu sú príjmy z predaja poľnohospodárskych prebytkov, pričom tieto nevedel bližšie konkretizovať, keďže nevlastní predajný stánok a ani nepredáva v takých objemoch, aby mohol prebytky predávať vo výkupe. Jeho náklady na danú výrobu sú minimálne, len na kúpu semien. Obrábanie vykonáva väčšinou ručne sám. V konaní bolo preukázané, že odporca nie je schopný nabehnúť na pracovný proces vo svoje profesii, nakoľko je dlhodobo nezamestnaný a od doby, keď skončil vzdelanie v oblasti stavebného technika, došlo k mnohým technologickým zmenám, takže by bolo potrebné, aby sa predovšetkým rekvalifikoval a až potom sa riadne uchádzal o zamestnanie v danom odbore. Keďže súd túto skutočnosť nezohľadnil, považuje to za diskriminujúce a porušujúce práva odporcu. Poprel tvrdenie súdu, že by nepredložil doklady a nedostatočne objasnil skutočnosti o jeho majetkových a zárobkových pomerov a že jeho príjmy nezodpovedajú výdavkom. Keďže preukázal príjmy nielen daňovým priznaním,
ale i potvrdením z kovošrotu, a jeho jediný výdavok predstavuje výživné na dve deti vo výške 54,26 Eur. Súd pritom vôbec nezohľadnil, že odporca žije jednoduchým vidieckym životom, v oblasti, ktorú študoval, nikdy nepracoval, vzhľadom a odstup 20 rokov je priam nemožné nájsť si v danej oblasti zamestnanie bez riadnej rekvalifikácie.
K odvolaniu odporca opätovne pripojil dodacie listy - potvrdenky o dodávaní a platbe do kovošrotu a naviac žiadosti o prijatie zamestnania do troch rôznych firiem datované 17.9., 5.10. a 10.10.2015, v ktorých mu tieto firmy napísali vyjadrenie, že nemajú pre neho zamestnanie.
Navrhovateľky odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu odporcu predložila prostredníctvom svojho advokáta písomné vyjadrenie, ktorým navrhla, aby odvolací súd napadnutý prvostupňový rozsudok potvrdil a zároveň zaviazal odporcu na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 245,73 Eur za spísanie vyjadrenia k odvolaniu. Poukázala na to, že napriek tomu, že išlo o sporové konanie, odporca nemal záujem, ani snahu preukázať súdu svoje majetkové pomery. Na pojednávaní jednoznačne uviedol, že si prácu nehľadal, ani si ju hľadať nebude, keďže mu jeho súčasný spôsob života vyhovuje. Na otázky o jeho majetkových pomeroch buď vôbec neodpovedal, alebo odpovedal vyhýbavo alebo neurčito, snažil sa teda zatajiť reálny príjem. Odporcom predložené žiadosti o zamestnanie nepovažuje navrhovateľka za relevantné. Žiadosť zo dňa 17.9.2015 bola s najväčšou pravdepodobnosťou postdatovaná, nakoľko odporca na pojednávaní dňa 30.9.2015 uviedol, že si prácu nehľadá a nevidí dôvod, prečo by si ju mal hľadať. Naviac U. H., ktorej je táto žiadosť adresovaná je zrejme príbuznou pána H., ku ktorému odporca bezplatne previedol vlastnícke právo k poľnohospodárskym strojom. Obdobné námietky týkajúce sa známosti s potencionálnymi zamestnancami vzniesla aj voči zvyšným dvom žiadostiam. Navrhovateľke nie je známe, prečo odporca zasiela žiadosti o prijatie do zamestnania subjektom, u ktorých nie sú voľné pracovné miesta, taktiež predtlačené žiadosti s miestom na vyjadrenie zamestnávateľa sú minimálne neštandardné. Odporca v súčasnosti pokračuje v poľnohospodárskej výrobe, ktorá dlhé roky zabezpečovala pre rodinu dostatok finančných prostriedkov aj na kúpu dvoch rodinných domov, ornej pôdy, motorových vozidiel, poľnohospodárskych strojov. Vyjadrenie odporcu o tom, že predá vymenované množstvá poľnohospodárskych produktov sú evidentne zavádzajúce a nepravdivé, keďže jeho mesačný príjem z poľnohospodárskej výroby má byť podľa jeho vyjadrenia 100,- Eur. Hoci odmietol súdu uviesť na akej rozlohe pôdy vykonáva poľnohospodársku činnosť, ale naďalej na ňu využíva poľnohospodárske stroje, je zrejmé, že výstupom jeho poľnohospodárstva nemôže byť prezentovaný objem plodín. Z uvedeného zreteľne vyplýva, že jeho príjem sa oproti predchádzajúcim rokom nezmenil, iba si ho celý ponecháva výlučne pre vlastnú potrebu. Doklady, ktorými sa odporca snažil preukázať svoje príjmy zo zberu kovošrotu nemožno považovať za dôveryhodné, keďže si mohol sám určiť akú sumu súdu preukáže a všetky doklady o príjme nemusel predložiť. Za nepresvedčivé a nelogické považoval odôvodnenie postupu odporcu, ktorým daroval poľnohospodárske stroje, keďže nevedel hradiť náklady na ich udržiavanie. Mohol užívacie právo k nim odplatne previesť na tretiu osobu v podobe nájmu. Odplatou mu mohlo byť napríklad aj len udržiavanie strojov vo funkčnom stave so zachovaním vlastníckeho práva k nim. Navrhovateľka zdôraznila, že životná úroveň odporcu je diametrálne odlišná od ním prezentovaných majetkových pomerov. Sám uviedol, že platí náklady za rodinný dom navrhovateľky, zároveň sa spolupodieľa na nákladoch za užívanie rodinného domu vo S., denne chodí za synom, pravidelne chodí s ním na poľovačky, letecké dni do cirkusu a podobne. To nie je životný štýl osoby, ktorá musí byť v neistote, či každý mesiac nájde dostatočné množstvo kovošrotu, ktorá žije „jednoduchým vidieckym životom“. Relevantnosť životnej úrovne pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti pritom zdôrazňuje aj súdna judikatúra, napr. rozhodnutie NS ČSR R 27/1970. Námietka odporcu, že súd nedostatočne zistil skutkový stav vyznieva účelovo aj z dôvodu, že odporca žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemal. Odporca sa dobrovoľne rozhodol, že nechce pracovať s tým, že mu jeho životný štýl vyhovuje a prezentovaná suma 220,- Eur až 250,- Eur mesačne mu úplne postačuje na jeho životné náklady. Odporca nemal a nemá záujem hľadať si zamestnanie, ani si zvyšovať kvalifikáciu. Uvedená dobrovoľná pasivita odporcu ale nemôže byť dôvodom na ohrozenie životnej úrovne navrhovateľky a preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správny a boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.
Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie výživného odporcu na navrhovateľku, keď prvostupňový súd vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal potrebné dokazovanie, jeho výsledky správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správnym spôsobom náležité zákonné ustanovenia, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie odôvodnenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty uplatnené odporcom nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu sa žiada dodať iba nasledovné:
Odvolací súd sa plne stotožnil so závermi prvostupňového súdu, že odporca napriek výzve súdu v konaní dostatočným spôsobom nepreukázal svoje pomery a v mnohom tak, ako na to poukázal prvostupňový súd, ním predostreté dôkazy (či už jeho výpovede alebo predložené listiny) si navzájom protirečia, v dôsledku čoho prvostupňový súd správne uzavrel, že odporca nepreukázal, že jeho skutočný príjem sa pohybuje v rozmedzí cca od 220,- Eur do 250,- Eur mesačne ako to tvrdil. Životná úroveň a náklady a výdavky odporcu ako na to správne poukázal prvostupňový súd nasvedčuje podstatne vyšším príjmom odporcu. Za týchto okolností súd správne vzal do úvahy priemerný mesačný príjem zamestnanca v odvetví stavebníctva a vychádzajúc z neho potom v správnej a primeranej výške vymedzil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke, ktorá je aktuálne vysokoškoláčka, vo výške 130,- Eur mesačne. Nie je pritom relevantnou obrana odporcu, že nie je schopný nabehnúť na pracovný proces vo svojej profesii, lebo sa jej dlhodobo nevenoval, keďže sám odporca na pojednávaní uviedol, že si prácu nehľadá, ani si prácu hľadať nebude a rovnako sa nemieni ani rekvalifikovať. Nesporne účelovo vyznievajú odporcom s odvolaním predložené tri žiadosti o prijatie do zamestnania, z ktorých dve sú datované až po rozhodnutí prvostupňového súdu. Jedna zo dňa 17.9.2015. Správne na to poukázala navrhovateľka vo svojom vyjadrení, že i táto je zrejme účelovo antidatovaná, keďže by bola v rozpore s tvrdením odporcu na pojednávaní súdu, že si prácu hľadať nemieni. Pokiaľ odporca v odvolaní opakovane poukazuje na svoje príjmy za predaj odpadových surovín, čo dokladá potvrdenkami, nemožno nezohľadniť to, čo namietala aj navrhovateľka, že predloženými potvrdenkami nie je vyčerpávajúco preukázaný príjem odporcu z tejto činnosti, pretože len on sám sa rozhodol, či a ktoré potvrdenky predloží. Je pritom nereálne, aby bola odporcovi súdom už určená vyživovacia povinnosť na navrhovateľku v rozsahu minimálneho výživného, teda vo výške 30% zo sumy životného minima, ako sa toho domáha v podanom odvolaní, keďže takéto výživné musí platiť každý rodič i keby nemal vôbec žiadne príjmy, čo u odporcu neplatí.
Po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov, s odkazom na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku, odvolací súd potom napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vo všetkých výrokoch vecne správny, s použitím § 219 O.s.p. potvrdil.
I v odvolacom konaní bola plne úspešná navrhovateľka, ktorá bola pri spísaní odvolania zastúpená advokátom Mgr. Michalom Pollákom so sídlom Šaľa, Mostová 1840/9, ktoré zastúpenie dodatočne podľa súdu doručeného oznámenia zo dňa 31.12.2015 zaniklo. Na základe plnomocenstva zo dňa 8.2.2016 došlo k udeleniu plnomocenstva na zastupovanie navrhovateľky v konaní advokátke Mgr. Nicolette Hraškovej, so sídlom v Šali.
Trovy navrhovateľky v odvolacom konaní spočívajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, za ktorý prislúcha odmena vo výške 237,34 Eur, k čomu je potrebné pripočítať režijný paušál vo výške 8,39 Eur (§ 10 ods. 1 a 3 a § 14 ods. 1 písm. b) a § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v účinnom znení), spolu v sume 245,73 Eur. Súd zaviazal odporcu zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľke
k rukám jej právneho zástupcu (§ 149 O.s.p.), do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 160 ods. 1 O.s.p.).
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.