Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/72/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci žalobcu (navrhovateľ): STUDENT AGENCY, s.r.o., so sídlom Obchodná 48, 811 06, Bratislava, IČO: 44 551 304, zastúpený JUDr. Zdeněk Hrúza, advokát, so sídlom ul. Pražákova 1008/69, budova AZ TOWERU, 639 00 Brno, Česká republika, proti žalovanému (odporca): O. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, XXX XX K., Š. U. A., zastúpený JUDr. Jana Mikulášová, advokátka, so sídlom Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 265,01 Euro s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 232,36 k rukám právnej zástupkyne odporcu JUDr. Jane Mikulášovej, advokátke v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 30.12.2013, sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 265,01 Euro s príslušenstvom a náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, na tom skutkovom základe, že žalovaný ako zamestnanec na pozícii „asistent predajcu leteniek a doplnkových služieb", na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10.04.2012, pri výkone svojich pracovných úloh spôsobil žalobcovi ako zamestnávateľovi škodu, spolu vo výške 265,01 Euro, ktorú doposiaľ neuhradil. Škoda spôsobená žalovaným spočívala v tom, že:

a) žalovaný dňa 20.09.2012 vystavil pre klientku p. C. letenku na let do Dubaja dňa 06.10.2012 a následne dňa 24.09.2012 obdržal od tejto klientky žiadosť k vízam do Spojených arabských emirátov. Žalovaný však žiadosť o víza podal až dňa 01.10.2012, tzn. 5 dní pred odletom cestujúcej, pričom z dôvodu oneskoreného udelenia víz bez vlastnej viny, klientka mohla odletieť do Dubaja až dňa 10.10.2012, v deň kedy jej boli udelené víza, a to na základe letenky so zmeneným dátumom odletu. Zmena dátumu odletu klientky bola leteckou spoločnosťou spoplatnená sumou 250 €, pričom tieto zvýšené náklady musel znášať žalobca a túto sumu leteckej spoločnosti uhradil dňa 16.10.2012. Nakoľko žalovaný víza nevybavil včas, vznikla žalobcovi ako zamestnávateľovi škoda vo výške 250 € (ďalej ako „škoda č. 1“);

b) žalovaný dňa 01.10.2012 podal elektronicky žiadosť o víza do Spojených arabských emirátov pre p. C. (viď škoda č. 1) a požiadal o ich expresné vybavenie (vzhľadom na oneskorené podanie žiadosti o víza). Následne žalovaný vystavil klientke dňa 08.10.2012 faktúru č. 110203844 na sumu 80 USD za vybavenie víz a poplatok 14 €, pričom víza s urgentným príplatkom sú spoplatnené sumou 99,14 USD a poplatkom vo výške 14 €, žalobcovi v dôsledku toho vznikla škoda vo výške 19,14 USD, čo po prepočte predstavuje sumu 15,01 € (ďalej ako „škoda č. 2"). O tejto škode sa žalobca dozvedel pri kontrole účtovníctva dňa 18.11.2012. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný bol ešte pred vznikom škody dňa 22.06.2012 riadne preškolený na vízový servis a tiež bol dňa 17.04.2012 riadne oboznámený s organizačnou smernicou č. 1/2012 (Pravidlá používania transakčného poplatku za letenky a doplnkové služby k letenkám), ako aj s organizačnou smernicou č. 2/2012 (Kontrola sáld a zjednotenie postupov pri vystavovaní faktúr). Žalovaný preto zodpovedá za vzniknutú škodu v plnej výške (škoda č. 1 a č. 2) podľa § 179 ods. 1, § 186 ods. 1 a 2 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ "), z dôvodu, že túto škodu v celkovej výške 265,01 €, spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Dňa 08.11.2012 bol pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným skončený. Žalovaný napriek snahe navrhovateľa o mimosúdne vyriešenie veci a aj telefonický prísľub, že uhradí škodu, na písomné výzvy žalobcu však nereagoval, poštu neprevzal a preto sa žalobca okrem zaplatenia istiny 265,01 € domáha voči odporcovi aj zaplatenia úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

2. Súd vo veci vydal dňa 28.03.2014 platobný rozkaz č. k. -39, voči ktorému žalovaný (odporca) podal včas odpor s odôvodnením vo veci samej, čím sa zo zákona platobný rozkaz zrušil (podľa § 174 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom).

3. Žalovaný v odpore namietal, že v danom prípade nie je splnený ani jeden zo zákonných predpokladov vzniku jeho zodpovednosti za škodu, vymáhanú zamestnávateľom (žalobcom) podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, v zmysle ktorého pre vznik zodpovednosti zamestnanca musia byť splnené všetky zodpovednostné predpoklady a to 1. protiprávny úkon zamestnanca, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom zamestnanca a vznikom škody, 4. zavinenie zamestnanca, 5. existencia pracovného pomeru a 6. ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v súvislosti s týmto plnením. Dôkazné bremeno na preukázanie vzniku zodpovednosti zamestnanca za škodu, vrátane preukázania zavinenia zamestnanca pritom znáša zamestnávateľ. Ďalej žalovaný namietal, že vykonával v pracovnom pomere u žalobcu asistenta predajcu leteniek a doplnkových služieb, pričom pokiaľ ide o vybavovanie víz, pre právny vzťah medzi klientom žalobcu a žalobcom (agentúrou) platili v tom čase Obchodné podmienky spoločnosti STUDENT AGENCY, s.r.o., pre vybavenie oprávnenia k pobytu (víza), platné od 12.09.2011. Podľa článku 4 bod 4.10. týchto podmienok, STUDENT AGENCY (žalobca), nezodpovedná predovšetkým za prekročenie predpokladanej doby pre vydanie víza. Z toho vyplýva, že žalobca podľa svojich Obchodných podmienok, nebol povinný zaplatiť klientke sumu, ktorú teraz vymáha od žalovaného a pokiaľ sumu zaplatil dobrovoľne, nad rámec svojich zmluvných povinností, nemôže ju teraz vymáhať titulom náhrady škody od žalovaného a potom dobrovoľné plnenie žalobcu voči klientovi, nie je možné kvalifikovať ako škodu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal, že aj v súčasnosti na internetovej stránke žalobcu je uvedené, že v procese vybavovania víz má žalobca sprostredkovateľskú funkciu a nemôže sa zaručiť za kladné a včasné vybavenie žiadosti klienta. Ďalej žalovaný poukazoval na to, že žalobcovi nevznikla škoda a ani nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaným, ktorý sa nedopustil žiadneho protiprávneho úkonu v rozpore s materiálnym právom. Namietal žalobcom predložené dôkazy ako nehodnoverné, najmä pokiaľ sa jedná o e-mailovú komunikáciu bez akýchkoľvek príloh. Žalovaný k skutkovým okolnostiam uviedol, že v danom prípade klientka požiadala dňa 22.09.2012 (sobota) o vybavenie víz do Spojených arabských emirátov žalobcu a nie žalovaného a žalobca ničím nepreukázal, kto a kedy mu uložil povinnosť predmetné vízum vybaviť a či mu k tomu boli poskytnuté všetky potrebné podklady. Žalovaný pritom vykonal príslušné kroky za účelom zabezpečenia víza pre klientku, podal žiadosť o udelenie víza, komunikoval so zákazníckym centrom na udelenie víz do Spojených arabských emirátov (Customer Support-Dubai Visas), aj ohľadom doplnenia požadovaných údajov od klientky a viackrát urgoval ich vydanie, čím žalovaný splnil svoje pracovné povinnosti. Napokon žalovaný v danej súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že zo strany žalobcu ako zamestnávateľa neboli vytvorené podmienky na riadny výkon práce, nakoľko vykonával okrem svojej práce, aj prácu za dlhodobo práceneschopnú kolegyňu. Žalovaný od 09.09. do 16.09.2012 čerpal dovolenku a po návrate z nej zistil, že žalobca nezabezpečil kontinuálne spracovávanie agendy počas čerpania dovolenky žalovaným a preto po návrate z dovolenky bol nútený vybavovať nielen novú aktuálnu agendu, ale aj celú nevybavenú agendu, ktorú žalobca neprerozdelil iným zamestnancom. Napriek tomu, žalovaný vykonal všetky úkony za účelom zabezpečenia víza pre klientku do Spojených arabských emirátov. Pracovný pomer žalovaného u žalobcu skončil dňa 08.11.2012 dohodou podľa § 60 Zákonníka práce. Vzhľadom na to, že žalobca podľa obchodných podmienok sám nezodpovedá vo vzťahu ku klientke za včasné udelenie víz, potom nemôže takúto zodpovednosť niesť ani žalovaný, ktorý bol jeho zamestnancom vo funkcii asistenta, navyše mal nad sebou nadriadených v niekoľkých stupňoch riadenia. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania a svoje pracovné povinnosti plnil v dobrej viere, čo samo osebe vylučuje akékoľvek zavinenie zo strany žalovaného vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. Ohľadom náhrady škody označenej ako škoda č. 2 v sume 15,01 Euro, žalovaný uviedol, že z jeho pracovnej zmluvy nevyplýva zodpovednosť za účtovníctvo žalobcu, ktorý má samostatné účtovné oddelenie a vedúcich zamestnancov na viacerých stupňoch riadenia, ktorí sú v zmysle § 82 písm. a) Zákonníka práce povinní riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, právnych zástupcov strán, predloženými listinami

- Pracovná zmluva zo dňa 10.04.2012, Dohoda o skončení pracovného pomeru ku dňu 08.11.2012, emailová komunikácia z 22.09.2012 - žiadosť o víza klientky p. Kuchárovej, 01.10.2012 - potvrdenie zadania žiadosti a platobná inštrukcia, 02.10.2012 - žiadosť o doplnenie žiadosti, 05.10.2012 - urgencia, 08.10.2012 - odpoveď na žiadosť o doplnenie editácia požiadavky, udelenie víz 10.10.2012, zmena letenky z 05.10.2012, doklad o úhrade doplatku 250 €, výpis z účtu v ČSOB zo dňa 04.10.2012, faktúra č. 110203844, školenie „vízový servis" zo dňa 17.04. 2012, organizačná smernica č. 1/2012, organizačná smernica č. 2/ 2012, Obchodné podmienky STUDENT AGECNY, s.r.o. platné od 12.09.2011 - Príloha č. 2., Príloha č. 3, zoznam realizovaných obchodných prípadov odporcom za 09/2012-10/2012 (víza/ letenky), na základe ktorého mal za preukázané nasledovné skutkové zistenia, rozhodné pre posúdenie veci:

5. Nebolo sporným, že žalovaný bol zamestnaný u žalobcu od 10.04.2012, na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 10.04.2012 na dobu určitú do 30.05.2013, s trojmesačnou skúšobnou dobou a s dohodnutým miestom výkonu práce v Bratislave, v pracovnej pozícii asistent predajcu leteniek a doplnkových služieb - predaj cestovný dokladov a doplnkových cestovných služieb, klientsky servis

- stupeň náročnosti práce 2, ktorej súčasťou bolo zvýšenie kvalifikácie na pozíciu Predajca leteniek. Pracovný čas žalovaného bol dohodnutý 40 hodín týždenne, nerovnomerne rozvrhnutý na pondelok až nedeľu. Ďalej pracovná zmluva obsahovala všeobecné ustanovenia o základných povinnostiach zamestnanca a mzdové podmienky. Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 08.11.2012 uzatvorenej podľa § 60 Zákonníka práce, sa žalobca so žalovaným dohodli na skončení pracovného pomeru žalovaného ku dňu 8.11.2012. V dňoch od 10.09.2012 do 14.9.2012 a od 11.10.2012 do 16.10.2012, čerpal žalovaný dovolenku. Od 19.09.2012, bola práceneschopná p. M., ktorú žalovaný zastupoval.

6. Žalovaný v konaní pred súdom, ohľadom práce pre žalobcu a postupov pri sprostredkovaní vybavenia víz pre klientov vo všeobecnosti uviedol, že takúto službu agentúra zabezpečovala bežne, na základe požiadavky klienta, v prípade záujmu o letenku, si mohol zakúpiť v agentúre aj túto službu, tzn. vybavenie víza, to aj vtedy ak si kúpil letenku v inej spoločnosti, avšak, bol vždy upozornený, že agentúra je iba sprostredkovateľ. Ohľadom systému prideľovania klientov, zamestnancom na pracovisku, tzv. „letenkárom“ žalovaný uviedol, že žalobca nemal žiadny konkrétny systém a vybavovali priebežne podľa poradia ako prichádzali na pobočku. Telefonické žiadosti vybavovalo iné oddelenie. V pozícii „letenkár“ v danom čase pracovali na pobočke traja zamestnanci - žalovaný, p. M. a p. K.. Žalovaný sa zastupoval s p. M., tzn. že reálne boli na pobočke dvaja a okrem toho ich priamy nadriadený L. O.. Žalovaný absolvoval ohľadom všetkých činností, ktoré mal v pracovnom pomere vykonávať, jedno 2 týždňové školenie na systém „galileo“ externou firmou a potom jedno týždňové školenie počas pracovnej doby, školiteľom z Čiech, ktorý prišiel priamo na pobočku (tzn. ako sa zapisujú jednotlivé prípady do počítača, vybavovanie víz, objednávanie a preobjednávanie leteniek, atď.). Žalovaný nemal konkréte písomne vypracovanú pri nástupe do práce pracovnú náplň, resp. opis pracovnej činnosti a s obsahom svojej práce, bol oboznámený pri podpise Pracovnej zmluvy, kedy mu mali byť odovzdané vnútorné predpisy navrhovateľa a pod., a tiež na spomínaných školeniach, ktoré absolvoval bezprostredne po nástupe do práce u odporcu. Tiež uviedol, že v rámci školenia bol informovaný o rozdieloch medzi osobným vybavením víz (oprávnenie k pobytu v danej krajine) a elektronickou formou a ohľadom dĺžky doby pre vybavenie víz, boli uvádzané iba príklady o tom, koľko trvá vybavenie víz do niektorých krajín (napr. do Ruska dlhšie a do USA sú víza do 48 hodín), avšak nemal pre prácu k dispozícii napr. zoznam krajín s uvedením dĺžky doby pre vybavenie víz a konkrétne informácie zamestnanci čerpali napr. z internetovej stránky tej ktorej ambasády. Ohľadom úhrady za služby klientmi žalobcu, žalovaný sa nevedel vyjadriť k tomu, ako dochádzalo k úhradám za poskytnuté služby zo strany klientov, nakoľko to bolo rôzne, pri službách poskytnutých klientovi elektronicky a keď si prišiel osobne klient vyzdvihnúť napr. letenku alebo víza na pobočku, kedy platil priamo do pokladne žalobcu. Uviedol, že prax bola taká, že vždy pri žiadosti o službu vystavoval faktúru, avšak pri sprostredkovaní vybavenia víz, bola faktúra (okrem prípadov služieb do Dubaja a Ameriky), uhradená až po dodaní tejto služby (zabezpečení víza). Klient bol tiež povinný po podaní žiadosti o zabezpečenie víz doložiť konkrétne doklady - fotografiu presného rozmeru, oskenovaný pas a občiansky preukaz a údaj o bankovom účte (potvrdenie). Na základe poskytnutých údajov a predložených dokladov klientom, bolo následne potrebné cez elektronický systém vyplniť príslušný formulár. V ostatných prípadoch poskytovaných služieb, bola zaužívaná taká prax, že boli najskôr uhradené faktúry až potom dodaná služba. Žalovaný ku konkrétnym skutkovým okolnostiam vypovedal, že v dobe, keď pracoval u žalobcu, mal každý asistent predajcu leteniek, tzv. letenkár, vždy svojho zástupcu, ktorý ho v prípade neprítomnosti na pracovisku v plnom rozsahu zastupoval. V rozhodnom čase žalovaný konkrétne zastupoval kolegyňu p. M., ktorá bola dlhodobo, cca 2 mesiace práceneschopná, pričom obaja nastúpili v apríli 2012, avšak menovaná asi po 3 týždňoch ostala práceneschopná a po jej návrate do práce začiatkom septembra, žalovaný čerpal cca 12 dní dovolenky. Vzhľadom na takýto stav, boli vybavované najskôr záležitosti týkajúce sa iných klientov žalobcu, ktorí mali termíny letov skôr, ako v danom prípade klientka p. C., požadujúca vybavenie víz do arabských emirátov, navyše keď podľa informácie na stránke ambasády arabských emirátov, víza mali byť vybavené elektronicky do 4 dní. Okrem toho p. C. bola informovaná, že môže nastať aj taká situácia, že víza to termínu letu vybavené nebudú, za čo agentúra nezodpovedá, a to práve v prípadoch keď cestuje sama a ženy cestujúce individuálne do arabských emirátov sú preverované viac. Klientka mala odlet v pondelok, pričom do tejto doby víza poskytnuté neboli a pre to žalovaný „prebookoval“ letenku na piatok v tom týždni. Žalovaný konal tak aj na základe pokynu, ktorý mu dali jeho priamy nadriadený L. O. a Adriana Z., nadriadená v 2 stupni v pozícii manažéra, doriešiť vo vlastnej kompetencii uvedenú vec a to buď zrušením letu a objednaním novej letenky alebo, „prebookovaním“ letenky za poplatok. Žalovaný sa rozhodol letenku „prebookovať“ s tým, že vybavenie víza urgoval a v tejto súvislosti aj volal do Francúzska na ambasádu, kde mu bolo oznámené, že sa vec rieši a že má čakať. Žalovaný k priebehu realizácie vybavenia oprávnenia k pobytu (ďalej len „víz“) pre klientku Kuchárovú v súvislosti s ktorým mala žalobcovi vzniknúť uplatnená škoda ďalej uviedol, že keď klientka požiadala dňa 24.9.2012 osobne, na pobočke na Obchodnej ulici, kde žalovaný pracoval o vybavenie víz, bola jej vystavená faktúra, pričom bola ústne informovaná aké údaje má oznámiť, aké doklady k žiadosti priložiť, čo jej následne na druhý deň bolo zaslané aj písomne emailom. Avšak práve v tom bol problém, že klientka požadované údaje a potrebné doklady nepriniesla na pobočku hneď, navyše boli neúplné, najskôr napr. chýbali niektoré údaje (meno manžela), potom priniesla fotku iných rozmerov, nedostavila sa ani aby údaje doplnila osobne pri vyplnení formulára na pobočku, aby bolo možné všetky podklady potrebné k žiadosti o víza skompletizovať. Uvedené napokon trvalo takmer dva týždne a hoci v iných prípadoch stačilo skompletizovanie dokladov pre udelenie víz aj 24 hodín (resp. 78 hodín pred odletom), avšak práve v prípade Dubaja, nebola taká skúsenosť ako s ďalšími krajinami a preto sa aj prikladala na pobočke tomuto prípadu dôležitosť, avšak zaslanie skompletizovanej žiadosti až po dvoch týždňoch, nebolo v dostatočnom predstihu pred odletom, keď klientka bola navyše informovaná a uzrozumená s tým, že víza do odletu ani nemusia byť udelené, za čo agentúra nenesie zodpovednosť. Žalovaný zdôrazňovala, že klientka C. sa nedostavila vtedy keď bolo potrebné na pobočku, neposkytla všetky potrebné údaje a bol aj problém sa s ňou skontaktovať telefonicky alebo emailom, aby bolo možné vyplniť potrebný formulár pre žiadosť o udelenie víz, do ktorého sa uvádzajú údaje až na základe rozhovoru s klientom (najvhodnejšie vyplniť priamo s klientom ) a po dodaní potrebných (spomínaných) údajov a dokladov. Žalovaný potvrdil, že v tomto konkrétnom prípade klientka v priebehu od podania žiadosti o víza až do ich vystavenia uhradila fakturovanú čiastku. Ďalej k veci žalovaný vypovedal, že o tom, či letenku „prebukuje“ (zmenu dátumu odletu) alebo stornuje, s klientkou nekomunikoval osobne žalovaný, nakoľko pani Kuchárová komunikovala iba s vedením, konkrétne s pani Z., od ktorej ako nadriadenej žalovaný dostal priamy pokyn, aby sám rozhodol, či zmení dátum odletu (letenku „prebukuje“) alebo letenku stornuje, keďže víza jej do pôvodného dátumu odletu neboli vystavené. Žalovaný potom na základe tohto pokynu sa rozhodol letenku „prebukovať“ na iný dátum odletu, pričom práve v tomto konkrétnom prípade len vďaka jeho intervencii a telefonickej urgencii, na ambasádu vo Francúzsku a zastupiteľstvo v Arabských emirátoch, došlo k vybaveniu víz pre klientku, ktorá už mala kúpenú letenku. Uviedol, že sa týmito zastupiteľskými úradmi ťažko komunikuje, pri žiadosti o informáciu, kedy udelia víza a či budú vôbec udelené, tieto úrady neposkytujú žiadne informácie a iba oznámia, že žiadosť je v štádiu riešenia a že si preverujú sami potrebné údaje ohľadom konkrétnych osôb, ktoré víza žiadajú. Takto to bolo aj v danom prípade, pričom komunikácia bola najmä telefonická a možno by bez uvedenej urgencii žalovaného, neboli napokon požadované víza ani udelené a nemohla by klientka odletieť do Dubaja vôbec. V danom prípade, aj keď s meškaním pár dní, do Dubaja odletela, pričom o tom, že urgentné vybavenie v prípade víz do Dubaja je spoplatnené osobitným poplatkom, žalovaný nevedel, pričom urgencia spočívala v tom, že sa víza žiadali elektronicky a nie písomnou žiadosťou na zastupiteľstve. Čo sa týka samotného fakturovania zvýšených položiek konkrétne za „prebukovanie“ letenky (zmenu dátumu odletu) a za urgentné (expresné) vybavenie víza, k tomu sa žalovaný nevedel vyjadriť, nakoľko to bola agenda samostatného oddelenia žalobcu.

7. Podľa Organizačnej smernice č. 1/2012 žalobcu, upravujúcej Pravidlá používania transakčného poplatku za letenky a doplnkové služby k letenkám, s ktorou bol žalovaný oboznámený v rámci preškolenia na vízový servis dňa 22.06.2012, „zamestnanec nemá oprávnenie svojvoľne pozmeňovať a účtovať klientom transakčný poplatok (TP) inak ako je uvedené v tejto smernici“, pričom „iná výška poplatku podľa tejto smernice musí byť autorizovaná manažérom a táto autorizácia musí byť zaznamenaná vo firemnej databáze“. Zároveň smernica stanovovala, že „nedodržanie ustanovení smernice sa považuje za porušenie pracovnej disciplíny a prípadný rozdiel vo výške transakčného poplatku bude zamestnancovi predpísaný ako škoda“. Podľa uvedenej smernice bol u žalobcu za služby zmena letenky v sume 20 Euro a za vystavenie víz, ak klient zakúpil letenku u žalobcu, v sume 14/7 Euro.

8. Postup kontroly a určenie zodpovednosti za kontrolu a správnosť vystavovania dokladov vo firemnej databáze HELIOS, mal žalobca upravený v Organizačnej smernici č. 2/ 2012, s ktorou mal byť žalovaný oboznámený dňa 17.04.2012 a 15.06.2012, podľa ktorej „každý zamestnanec je povinný porovnať cenu, za ktorú službu nakupuje u dodávateľa s cenou služby uvedenej na faktúre pre klienta (netto, t.j. bez marže), ešte pred tým než službu klientovi dodá. V prípade, že sa cena líši medzičasom došlo k navýšeniu ceny je zamestnanec povinný klienta na skutočnosti upozorniť a prípadný rozdiel klientovi dofakturovať. Službu zamestnanec klientovi potvrdí až po plnej úhrade skutočne vzniknutých nákladov klientom. Inak bude prípadný rozdiel vo fakturácii zamestnancovi predpísaný ako škoda. V prípade, že k zisteniu rozdielu vo fakturácii dôjde až po úhrade zálohovej doplatok, musí zamestnanec dofakturovať do daňovej faktúry. Nedoplatky sa prejavia v daňovom doklade. Dofakturovanie do zálohovej faktúry je povolené len v prípade, že faktúra nebola uhradená“ /bod 1./; „akákoľvek služba je klientovi dodaná až po pripísaní 100% úhrady faktúry na účet žalobcu alebo v hotovosti“ /bod 2./, (s výnimkou v smernici špecifikovaných klientov, čo nebol daný prípad)....a ďalej „v prípade, že zamestnanec klientovi dodá službu a úhradu spoločnosť riadne neobdrží, zodpovednosť za škodu preberá zamestnanec, ktorý čerpanie služby klientovi predčasne a neoprávnene umožnil. Pas na vybavenie víz môže byť od klienta prevzatý k sprostredkovaniu vybavenia víz až po úhrade faktúry. V prípade, že po úhrade faktúry zistíte, že je nutné víza podať s urgentným poplatkom, treba klienta informovať o danej skutočnosti, rozdiel mu dofakturovať, vyžiadať okamžitú úhradu do skompletizovania víz, inak žiadosť o urgent víza nemôže byť podaná“. Podľa bodu 8. „...na doplnené služby zamestnanec vystaví samostatnú faktúru.“

9. Z predloženej emailovej komunikácie medzi klientkou žalobcu C. a žalobcom (emailová adresa agentúry<bratislava@studentagency.sk resp. priamo žalovaným ako zamestnancom žalobcu (pracovný email žalovaného <O..R.@studentagency.sk), vybavujúcim klientkou žiadané služby súd zistil, že

- dňa 22.09.2012 (sobota) požiadala emailom klientka žalobcu (<bratislava@ studentagency.sk) o vybavenie víz do Spojených arabských emirátov, s tým, že letenka, ktorú zakúpila dňa 20.09.2012 (štvrtok) a je s dátumom odletu dňa 06.10.2012;

- dňa 02.10.2012 (utorok) bol žalovaný požiadaný elektronicky (<O..R.@studentagency.sk od <CustomerSupport@dubaivisa.net) o spresnenie údajov (meno manžela klientky);

- dňa 05.10.2012 elektronicky žiadal oznámiť, či budú víza udelené (rep. čo bráni ich udeleniu);

- dňa 05.10.2012 žalovaný vykonal zmenu letenky (elektronicky) z 06.10.2012 na 10.10.2012;

- 07.10.2012 bola žalobcovi od leteckej spoločnosti doručená faktúra za zmenu letenky vo výške 250 Euro;

- dňa 08.10.2012 žalovaný zadal do elektronického systému žalobcu, TF za vybavenie víz v sume 14 Euro;

- dňa 10.10.2012 bol žalovaný elektronicky (<O..R.@studentagency.sk od <CustomerSupport@dubaivisa.net) informovaný, že boli klientke víza udelené.

10. Zo sťažnosti dcéry klientky C. adresovanej žalobcovi elektronicky dňa 03.10.2012 vyplývalo, že bola aj so svojou mamou na pobočke žalobcu dňa 20.09.2012 kedy si zakúpila letenku do Dubaja a požiadala o víza a všetky doklady poslala elektronicky so žiadosťou o víza žalobcovi (<bratislava@studentagency.sk) dňa 22.09.2012 (piatok) a do ďalšieho piatku 28.09.2012 sa jej nikto z agentúry ani neozval (žalobca) a po tom, čo sa dovolala na pobočku jej bolo zamestnancom oznámené, že budú vybavené víza čo najskôr. V pondelok večer (01.10. cca pre 18.00) volal zamestnanec žalobcu klientke, aby doplnila údaje a do 03.10. víza ešte nie sú, pričom klientka (matka sťažovateľky) má letenku na 06.10.2012.

11. Podľa výpisu z elektronického účtovného systému žalobcu (predložený výtlačok zo 16.12.2013) žalobca obdržal faktúru na sumu 250 Euro od leteckej spoločnosti dňa 07.10.2012 a túto uhradil čiastočne z úhrady realizovanej v hotovosti klientom cez pokladňu ( platobnou kartou cez rezervačný systém priamo leteckej spoločnosti) časť zápočtom a zvyšok bankovým prevodom dňa 16.10.2012. Úhrady nerealizoval žalovaný, ale zamestnankyne fakturačného oddelenia žalobcu.

12. Podľa Obchodných podmienok žalobcu, pre vybavenie oprávnenia k pobytu (víz), platných od 12.09.2011 (ďalej len „OP“), ktorými žalobca upravil práva a povinnosti medzi žalobcom dodávateľom služieb pre klientov (zákazníkov) pri vybavení cestovného víza do zahraničia, poskytoval žalobca okrem iného na základe Zmluvy o vybavenie víza (formou akceptácie žiadosti podľa Čl. 2. a 3. OP, ďalej len „Zmluva“) túto službu za stanovených podmienok v Čl. 4. OP. pričom podľa bodov 4.4, 4.7. týchto OP, zákazník požadujúci túto službu, je povinný uviesť všetky rozhodné skutočnosti, informácie a poskytovať všetku potrebnú súčinnosť k splneniu účelu Zmluvy, bez zbytočného odkladu po uzatvorení Zmluvy odovzdať žalobcovi všetky dokumenty potrebné k vybaveniu víza a do tej doby nie je žalobca povinný vykonať žiadne úkony k splneniu účelu Zmluvy a zároveň žalobca nezodpovedá za škodu, ak táto bola spôsobená nesprávnosťou predložených údajov alebo neposkytnutím potrebnej súčinnosti. Tiež podľa bodu 4.7 tretej vety OP, zákazník požadujúci vybavenie víz berie na vedomie, že zastupiteľský úrad môže v priebehu konania o vydanie víz požadovať predloženie ďalších dokumentov, ktoré je zákazník povinný ihneď odovzdať žalobcovi. Napokon podľa bodu 4.10 OP zákazník okrem iného berie na vedomie, že

- STUDENT AGENCY (žalobca) nie je zodpovedná predovšetkým za prekročenie predpokladanej doby pre vydanie víza ( a to bez ďalšieho, tzn. v každom prípade, bez ohľadu na to kto predĺženie doby zavinil) a

- STUDENT AGENCY (žalobca) nie je zodpovedná predovšetkým za neudelenie víza, pokiaľ bolo spôsobené okolnosťou, ktorú nemohol ovplyvniť (napr. správne uváženie zastupiteľského úradu), alebo bolo spôsobené uvedením nepravdivých informácií zákazníkom....

13. Právny zástupca žalobcu v súdnom konaní odôvodňoval uplatňovaný nárok vo všeobecnosti tým, že žalovaný počas pracovného pomeru ako jeho zamestnanec pri výkone svojich pracovných úloh spôsobil žalobcovi škodu vo výške 265,01 Euro, ktorú doposiaľ neuhradil tým, že oneskorene, len 5 dní pred odletom cestujúcej, podal elektronicky žiadosť o víza do Dubaja (01.10.2012), o ktorých zabezpečenie požiadala klientka dňa 24.09.2012, pričom letenku mala na dňa 06.10.2012. Nakoľko víza neboli do odletu vybavené, bolo potrebné zmeniť dátum odletu, čo letecká spoločnosť spoplatnila žalobcovi sumou 250 Euro, ktoré žalobca uhradil dňa 16.10.2012 a nakoľko žiadosť bola podaná s urgentným príplatkom, ktorý nebol fakturovaný a ani dofakturovaný klientke v správnej výške, rozdiel v sume 15,01 Euro musel znášať žalobca. Žalovaný bol pritom riadne zaškolený na vízový servis (22.06.2012) a tiež bol riadne dňa 17.04.2012 oboznámený s príslušnými organizačnými smernicami žalobcu (č. 1/2012 a č. 2/2012). Zdôraznil, že nárok voči žalovanému titulom všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za vzniknutú škodu spôsobenú pri plnení pracovných povinností je daný, nakoľko žalobca riadne nevykonával svoju prácu a neplnil svoje pracovné povinnosti, konkrétne nevybavil v danom prípade požiadavku klienta o vybavenie víz pred odletom, pričom sa zúčastnil na viacerých školeniach, kde bol upozornený na to, že takéto požiadavky je potrebné plniť obratom, navyše neodkladnosť požiadavky vyplýva aj zo samotnej logiky veci, keď je zrejmé, že vybavenie víz trvá určitú dobu a v danom prípade bol stanovený presný dátum odletu. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že žalovaný nenesie zodpovednosť za zvýšené náklady žalobcu na vybavenie víz s poukazom na Obchodné podmienky, a to vzhľadom na zákonnú prevenčnú povinnosť ohľadom prechádzania škodám podľa Zákonníka práce, ktorú žalovaný porušil. Právny zástupca žalobcu uviedol, že je síce pravdou, že podľa Obchodných podmienok žalobcu, žalobca negarantuje ani dobu nutnú k zabezpečeniu a udeleniu víz a na vízum, o vybavenie ktorého požiada nemá klient žalobcu žiadny právny nárok, ale žalovaná klientom tiež ani neponúka, že sa ich riadnym objednávkam nebude nikto zo strany zamestnancov žalobcu zaoberať viac ako päť dní. Preto v tomto prípade došlo k pochybeniu u žalovaného, ktorý nepožiadal ambasádu o vydanie víza včas, tak aby bolo vízum do Dubaja (SAE) vybavené v dostatočnom predstihu pred dátumom odletu klientky. Uviedol, že v danom prípade nejde o opakované drobné porušovanie pracovnej disciplíny nedostatočným pracovným výkonom, ale ide len o konkrétny prípad, kde v dôsledku zlého a oneskoreného prístupu žalovaného k plneniu pracovných povinností spôsobil škodu. Práve nečinnosť žalovaného spôsobila zvýšené náklady u žalobcu, obdobne ako keby zamestnanec svojím nedbalým prístupom k práci vyprodukoval „nepodarok“. Právny zástupca žalobcu odmietal obranu žalovaného, že prenáša na neho zodpovednosť za svoje podnikateľské riziko, keď podstatou sporu je, že žalovaný si riadne a včas neplnil svoje pracovné povinnosti a v dôsledku toho zamestnávateľovi vznikla škoda. Tiež odmietal argumentáciu, že žalovaný v danom období veľké množstvo práce, nakoľko za celé toto obdobie (9 -10/2012) vybavil iba 1 vízum a 25 vlastných leteniek. Ďalej právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca nemal konkrétne vnútorným predpisom upravený časový limit (napr. obratom, hneď po podaní žiadosti, resp. uzatvorení Zmluvy... al. v lehotách 1, 2,...dní) na výkon (realizáciu) konkrétnych pracovných činností, ako napr, aj podanie žiadosti o víza do tej-ktorej krajiny a pod. Ohľadom praxe u žalobcu týkajúcej sa vybavovania žiadosti klientov a úhrad za požadované služby, právny zástupca žalobcu najskôr uviedol, že úhrady klientov boli realizované až po dodaní služby. K otázke rozporu medzi takouto praxou a internými predpismi žalobcu, z ktorých vyplývalo, že akákoľvek služba by mala byť zrealizovaná až po úhrade jej celej ceny, právny zástupca žalobcu uviedol, že úhrady klientov za služby boli realizované rozdielne, podľa druhu služby a záviselo to aj od toho, či nevznikli prípadné zvýšené náklady spojené so službou a tieto sa následne klientovi doúčtovavali. Prakticky bol postup taký, že pri žiadosti o službu klient uhradil zálohu a po zrealizovaní služby sa vystavovala tzv. zúčtovacia faktúra, kde boli vyúčtované celkové náklady za služby, čo korešpondovalo aj z údajov bankového účtu žalobcu a jeho elektronického účtovníctva, na ktoré poukazoval. K danému konkrétnemu prípadu klientky Kuchárovej právny zástupca žalobcu napokon poukazoval aj na to, že sa jednalo o staršiu dámu, ktorá cestovala do Spojených arabských emirátov prvý krát, nepoznala riziká, preto sa obrátila na cestovnú agentúru. Podľa žalobcu bola klientka vystresovaná z prístupu žalovaného, ktorý ju informoval, že nemôže nijak garantovať termín vybavenia víz, čo klientka považovala za arogantné. O vybavenie víz požiadala 22.09.2012 (sobota) a na vybavenie žalovanému bola uvedená žiadosť pridelená v najbližší pracovný deň 24.09.2012 (pondelok). Žalovaný však neskoro požiadal o víza (elektronicky) a neskoro doplnil aj ambasádou žiadané údaje o manželovi klientky, pričom žiadosť o víza bola podaná až dňa 01.10.2012 (pondelok o týždeň) a zaplatené 02.10.2012 (utorok), pričom v tento deň prišla na email žalovaného požiadavka z ambasády na doplnenie údajov (meno manžela klientky). Dňa 05.10.2012 žalovaný urgoval o vydanie víz zastupiteľský úrad a údaje o manželovi klientky zaslal dňa 08.10.2012 a víza boli vydané dňa 10.10.2012. Preto podľa žalobcu, pokiaľ by žalovaný doplnil údaje hneď 02.10.2012, nebolo by potrebné meniť letenku, pôvodne vystavenú na 06.10.2012.

14. Právna zástupkyňa žalovaného v súdnom konaní predovšetkým namietala vznik škody na strane žalobcu, nakoľko uplatňovaný nárok nemôže byť škodou, ktorá vznikla žalobcovi, pretože pokiaľ uhradil klientke ďalšie náklady ktoré mu dodatočne vznikli, urobil tak dobrovoľne a to vzhľadom na platné obchodné podmienky žalobcu, konkrétne bod. 4.10 OP, z ktorých jednoznačne vyplýva, že pre danú situáciu žalobca nenesie zodpovednosť a pokiaľ klientovi vyplatil zvýšené náklady, jednalo sa o dobrovoľné plnenie žalobcu, za ktoré podľa svojich OP klientom nezodpovedal. Žalobca ako zamestnávateľ si uplatňuje voči žalovanému ako zamestnancovi zodpovednosť ktorú sám nemá. Nikto nemá právny nárok na udelenie víza a o jeho udelení alebo neudelení a aj o dĺžke konania o udelenie víza, rozhoduje výlučne zastupiteľský úrad danej krajiny. Práve preto žalobca podľa svojich obchodných podmienok ani sám nezodpovedá vo vzťahu ku klientom predovšetkým za prekročenie predpokladanej doby vydania víza. Potom takéto plnenie si nemôže následne vymáhať voči svojmu zamestnancovi ako náhradu škody. Žalobca ako zamestnávateľ sa v danom prípade snaží preniesť náklady klienta, ktoré dobrovoľne znášal, a zodpovednosť za podnikateľské riziko, výlučne na žalovaného ako zamestnanca na najnižšom stupni, pričom v zmysle § 181 odsek 3 Zákonníka práce, zamestnanec nezodpovedá za škodu, ktorá vyplýva z podnikateľského rizika. Navyše žalobca sám porušil zákonné povinnosti zamestnávateľa podľa Zákonníka práce, konkrétne povinnosť riadiť a kontrolovať výkon práce, keď v konaní nepreukázal, že žalovaný bol nejakým spôsobom svojimi nadriadenými v dvoch stupňoch riadený a kontrolovaný. Pri sume 15,01 Euro označenej ako „škoda č. 2“, právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že sa nejedná o škodu, ale o účtovnú chybu, pričom žalovaný podľa pracovnej zmluvy nezodpovedá za účtovníctvo, žalobca má samostatné účtovné oddelenie a mal túto sumu doúčtovať klientke, čo je štandardný postup pri účtovnej chybe.

V danom prípade, nebolo u žalovaného preukázané ani zavinené a ani nedbanlivostné porušenie povinností zamestnanca a vymáhaný nárok nemá žiadny právny základ, keď neboli splnené žiadne so zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu, ktorej sa žalobca voči žalovanému domáha. Nebol preukázaný ad a/vznik škody, pretože dobrovoľné plnenie nemôže byť kvalifikované ako škoda; ad b/ protiprávne konanie žalovaného, pretože žalovaný sa nedopustil žiadneho konania v rozpore s materiálnym právom a ad c/ nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného ako zamestnanca a uplatnenou škodou, nakoľko dĺžka doby pre udelenie víz závisí od tretej osoby. Namietala, že žalovaný ako zamestnanec žalobcu neporušil žiadnu právnu povinnosť nakoľko ani z pracovnej zmluvy, ani z interných predpisov žalobcu nevyplývali žiadne lehoty pre vybavenie žiadostí, konkrétne o udelenie víz klientke. Ku konkrétnym skutkovým okolnostiam právna zástupkyňa žalovaného poukazovala aj na to, že klientka Kuchárová požiadala o vybavenie víz do SAE dňa 22.09.2012 žalobcu (email agentúry), ktorý nepreukázal svoje tvrdenie, že táto požiadavka klientky bola uložená na vybavenie žalovanému práve dňa 24.09.2012. Tiež poukazovala aj na konkrétne okolnosti a to, že udelenie víza pre ženu cestujúcu samu do arabských krajín je komplikovanejšie a zdĺhavejšie ako do iných krajín, pričom . nie je možné žiadnym spôsobom garantovať samotnú dĺžku doby udelenia víz (povolenia na pobyt), ktorá je v rôznych krajinách rôzna a žalovaný ju nemohol ovplyvniť. Aj v konkrétnom prípade žalovaný elektronicky požiadal o udelenie víz v lehote, v ktorej podľa informácie na stránke ambasády (4 dni) mali byť udelené, tzn. včas pred odletom, avšak v prípade klientky p. C. si ambasáda preverovala potrebné informácie, napr. aj meno jej manžela, ktoré žiadalo zastupiteľstvo dňa 02.10.2012 doplniť. Žalovaný navyše vybavenie víz urgoval telefonicky aj emailom, čo je zrejmé a nesporné z elektronickej komunikácie a preto dôrazne odmietala prirovnanie k výrobe „nepodarku“. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, že klientka je staršia dáma, ktorá prvá krát cestuje do SAE, právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že klientka nepostupovala s náležitou opatrnosťou keď si zabezpečila letenku s fixným dátumom odletu na prvý októbrový týždeň a víza si začala vybavovať až posledný septembrový týždeň. Klientka sama zodpovedná za riadne a včasné vybavenie všetkých cestovných dokladov tak, aby mohla vycestovať do danej krajiny a riziko, že nebude mať do dátumu odletu vybavené vízum, musí znášať sama klientka, ktorá navyše vedela o tom, že žalobca nezodpovedá za prípadné prekročenie predpokladanej doby pre udelenie víz a že ani nemá nárok na preplatenie poplatku za zmenu dátumu odletu (prebukovanie letenky) vo výške 250 Euro. Pokiaľ tieto zvýšené náklady znášal dobrovoľne žalobca, v rámci budovania svojho dobrého mena, nemôže ich následne vymáhať titulom náhrady škody od svojho zamestnanca. Ohľadom žalobcom predloženého prehľadu, koľko leteniek v danom období 9-10/2012 žalovaný vybavil, nemá žiadny právny význam v súvislosti s uplatňovanou škodou, keď pracovná činnosť žalovaného spočívala v tom, že na pobočke žalobcu vybavoval každého klienta, ktorý prišiel do agentúry, avšak nie každý si zakúpil letenku alebo požiadal o poskytnutie služby (napr. vybavenie víz). Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal tvrdenie o nedostatočnej pracovnej činnosti žalovaného, keď nevie preukázať koľko žalovaný vybavil klientov ani akým spôsobom monitoruje činnosť svojich zamestnancov a hodnotí ich pracovnú činnosť.

15. Podľa § 1 ods. 1 Zákonníka práce, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 1 ods. 5 Zákonníka práce, pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 1 ods. 6 Zákonníka práce, v pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie ako to upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.

16. Nebolo sporným, že medzi stranami existoval v čase vzniku žalovanej škody pracovnoprávny vzťah, čím je daná pôsobnosť Zákonníka práce (zák. č. 311/2001 Z.z.) v znení platnom a účinnom v čase vzniku škody a na základe skutkových zistení je zrejmé, že právnym titulom uplatňovaného nároku je všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu podľa § 179 Zákonníka práce.

17. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185. Podľa § 179 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

18. Z citovaného ustanovenia § 179 Zákonníka práce vyplýva, že pre vznik zodpovednosti zamestnanca musia byť súčasne naplnené všetky zodpovednostné znaky a to:

- existencia pracovnoprávneho vzťahu

- protiprávne konanie zamestnanca

- vznik škody

- príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním zamestnanca a vznikom škody (kauzálny nexus)

- zavinenie zamestnanca (úmyselné alebo nedbanlivostné)

- ku škode musí prísť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním (§ 220 ods. 1 Zák. práce). Zároveň podľa vety druhej cit. ustanovenia (§ 179 ods. 1 , všetky uvedené všeobecné zodpovednostné predpoklady je povinný v súdnom konaní preukázať zamestnávateľ, na ktorom je dôkazné bremeno.

19. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

20. Citované ustanovenie upravuje dôkaznú povinnosť účastníkov konania, tzv. dôkazné bremeno. V sporovom občianskom súdnom konaní dôkazné bremeno spočíva takmer vždy na účastníkovi, v postavení žalobcu (navrhovateľa), ktorý je povinný označiť, resp. predložiť všetky dôkazy, ktorými preukáže svoje tvrdenia, resp. sporné skutočnosti, o ktoré opiera uplatnený nárok. Ak strana sporu (účastník konania) dôkaznú povinnosť splní iba tak, že svoje tvrdenia, (vyjmúc tie, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné) nepreukáže, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorom dôkazné bremeno spočívalo a ktorý sa tak dostal do tzv. dôkaznej núdze, nakoľko súdu nepredložil alebo nemohol predložiť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa ním tvrdené a zároveň medzi stranami sporné skutočnosti, rozhodujúce (relevantné) pre výsledok sporu, preukázali.

21. Vychádzajúc z uvedeného, potom v danom prípade žalobcu ako zamestnávateľa v súdnom konaní zaťažuje dôkazné bremeno, tzn. že pre úspech v konaní bolo preto nutné, aby žalobca ako zamestnávateľ preukázal existenciu protiprávneho konania žalovaného, spočívajúceho v nedbanlivostnom alebo úmyselnom porušení právnych povinností, vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, interných predpisov, iných všeobecne záväzných právnych noriem, a že v priamej príčinnej súvislosti s týmto protiprávnym konaním žalovaného zamestnanca, pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, vznikla žalobcovi škoda (ujma) vyjadrená v peniazoch, pričom všetky tieto zodpovednostné predpoklady musia byť naplnené kumulatívne (§ 179 Zákonníka práce). Absenciou čo i len jedného z týchto predpokladov, nemôže vzniknúť zodpovednosť zamestnanca za škodu vzniknutú zamestnávateľovi a ani jeho povinnosť nahradiť zamestnávateľovi škodu podľa § 186 a nasl. Zákonníka práce.

22. Súd mal nesporne preukázané, že medzi stranami existoval na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy pracovnoprávny vzťah.

23. Žalobca však v konaní nepreukázal ďalšie zákonné predpoklady, ktoré boli sporné. Žalobca nepreukázal, že žalovaný sa dopustil v súvislosti s plnením svojich pracovných povinností nejakého konkrétneho konania (príp. opomenutia) v rozpore s objektívnym právom a v dôsledku tohto zavineného konania vznikla žalobcovi škoda. Zavinenie, ktoré sa ako predpoklad zodpovednosti uplatňuje len u zamestnanca (subjektívna zodpovednosť), môže mať formu úmyslu alebo nedbanlivosti. Protiprávnym úkonom možno rozumieť taký úkon, resp. konanie, ktoré sa prieči povinnostiam, ktoré z pracovnoprávneho vzťahu vyplývajú. Tieto povinnosti upravuje jednak pracovná zmluva, všeobecne záväzné právne predpisy, príp. interné predpisy zamestnávateľa (napr. organizačné smernice, pracovný poriadok,...).

24. Zo skutkových zistení však nevyplývalo, že by žalobca vydal žalovanému konkrétne pokyny ohľadom doby (lehoty), v ktorej mal v konkrétnom prípade klientky Kuchárovej od podania žiadosti klientom, resp. pridelenia veci na vybavenie nadriadeným, požiadať o vydanie víz príslušný zastupiteľský úrad a takáto lehota nevyplývala ani z interných predpisov žalobcu. Žalobca nepreukázal, že by sa pri vybavovaní žiadosti o víza, ako služby, ktorú žalobca poskytoval v rámci svojej činnosti, uplatňovala konkrétna prax, s ktorou by bol žalovaný oboznámený a podľa ktorej bolo potrebné požiadať o vydanie víz príslušný úrad v konkrétnej lehote, tzn. napr. v deň, do 2, 3..dní, do týždňa.... od podania žiadosti klientom, resp. od doloženia všetkých príslušných dokladov a informácií a vyplnenia žiadosti - formulára...., príp. obratom, alebo iným vhodným spôsobom upravený konkrétny postup pri vybavovaní takejto žiadosti (služby) pre klienta, z časového hľadiska. Práve naopak, žalobca sám vo svojich Obchodných podmienkach vo vzťahu ku svojim klientom pri poskytovaní tejto služby negarantoval žiadnu lehotu a ani to, či uvedenú službu zabezpečí, a to práve s ohľadom na rôznu prax a špecifiká krajín pri udeľovaní víz, ako aj osobitosti na strane žiadateľa o vízum. Žalobca v danom prípade vychádzal z toho, že žalovaný si riadne neplnil svoje povinnosti, nakoľko požiadal príslušné zastupiteľstvo o vydanie víz pre klientku Kuchárovú až po týždni od podania žiadosti. Žalobca pritom ani nezohľadnil tú okolnosť, že klientka pri žiadosti o vybavenie víz neuviedla všetky informácie, resp. tieto bolo potrebné doplniť a ani žalovaným namietané množstvo práce v tom čase. Za daných okolností, však nemožno prisvedčiť takejto argumentácii zamestnávateľa, ktorý vyžadovaný postup nemal vopred vnútornými predpismi upravený, resp. nepreukázal, že by bol žalovanému daný konkrétny pokyn, v akej lehote má danú vec riešiť alebo, že bol zaškolený na vyžadovaný postup alebo, že išlo o zaužívanú prax, o ktorej zamestnanec vedel. Je vecou zamestnávateľa, pokiaľ vyžaduje od svojich zamestnancov, splnenie konkrétne úloh v rámci určitej lehoty, príp. urgentne alebo prednostne, aby túto požiadavku buď jasne formuloval priamym pokynom, alebo ju mal upravenú v interných smerniciach. V konaní nebolo preukázané, či tá okolnosť, že žalovaný začal vybavovať víza pre klientku až týždeň po podaní žiadosti a 5 dní pred dátumom odletu vyplývala z jeho nedbalého prístupu k práci alebo išlo o bežnú prax alebo to bol dôsledok množstva práce a inej agendu (skoršie požiadavky klientov, množstvo vybavovaných klientov priamo na pobočke., bez ohľadu na to či napokon služby žalobcu využili, resp. množstvo práce v súvislosti s nástupom žalovaného do práce po skončení dovolenky za súčasnej neprítomnosti kolegyne, ktorej agendu musel tiež vybaviť...). Tieto okolnosti zostali sporné. Napokon žalobca vôbec neozrejmil, akým spôsobom žalobca organizoval prostredníctvom priamych nadriadených žalovaného prácu, akým spôsobom bola rozdeľovaná a zadávaná konkrétnym zamestnancom a ako ju kontroloval, aby bolo možné vyvodiť práve ten záver, na ktorom založil žalobca zodpovednosť žalovaného za vyčíslenú škodu, a to, že si žalovaný neplnil riadne svoje pracovné povinnosti.

25. Rovnako sporným a v konaní nepreukázaným bol predpoklad vzniku škody žalobcovi, spolu v žalovanej výške 265,01 Euro, ktorá mala žalobcovi vzniknúť ad a) spoplatnením zmeny dátumu odletu („prebukovaním“ letenky) leteckou spoločnosťou v sume 250 Euro, ktorú žalobca tejto spoločnosti uhradil dňa 16.10.2012 a ad b) rozdielom pri fakturovaní poplatku za žiadosť o expresné vybavenie víz pre klientku a stanoveným poplatkom vo výške 19,14 USD, čo po prepočte predstavuje sumu 15,01Euro. Súd sa v tomto smere stotožňuje s argumentáciou právnej zástupkyne žalovaného, že sa nejedná o škodu, tzn. majetkovú ujmu vyjadrenú v peniazoch, nakoľko ide ad a) o náklady, ktoré vznikli v súvislosti s poskytovanými službami klientke, ktoré v zmysle platných obchodných podmienok žalobcu bola povinná hradiť klientka. Pokiaľ tieto dodatočne vzniknuté náklady sa v rámci svojej podnikateľskej politiky žalobca rozhodol v danom prípade znášať sám, resp. nepožadovať ich úhradu od klientky, nemôže uvedenú povinnosť úhrady vzniknutých ďalších nákladov preniesť na svojho zamestnanca. Žalobca sám podľa svojich obchodných podmienok nezodpovedá vo vzťahu ku klientom predovšetkým za prekročenie predpokladanej doby vydania víza (bez ohľadu na dôvod), keď o udelení alebo neudelení a aj o dĺžke konania o udelenie víza, rozhoduje výlučne zastupiteľský úrad danej krajiny. Žalobca ako zamestnávateľ by takúto povinnosť mohol voči zamestnancovi uplatniť len v prípade, ak by preukázateľne tieto náklady vznikli výlučne v súvislosti s protiprávnym konaním zamestnanca, čo však preukázané nebolo. Rovnako v prípade náhrady uplatnenej ad b) z titulu doúčtovania poplatku za expresné vybavenie víz vo výške 15,01 euro, nejde o škodu, ale nesprávne účtovanú položku za poskytnutú službu a jej správnym doúčtovaním vznikol rozdiel vo výške 19,14 USD (po prepočte 15,01 euro). Žalovaný nezodpovedal z hľadiska pracovnej pozície za správnosť účtovaných položiek a pokiaľ došlo k účtovnej chybe, rozdiel mal byť doúčtovaný klientke. Súd iba podotýka, že podľa interných smerníc mal žalobca upravené, že žiadna z poskytovaných služieb, nemala byť poskytnutá skôr, ako bola vykonaná klientom úhrada za službu, avšak zo skutkových zistení vyplývalo, že takáto prax sa u žalobcu nedodržiavala.

26. Je zrejmé, že pokiaľ nebolo preukázané protiprávne konanie zamestnanca a vznik škody, nemôže byť daná ani žiadna príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním zamestnanca a vznikom škody (kauzálny nexus).

27. Podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

28. Na základe uvedených dôvodov, keď žalobca ako zamestnávateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal zodpovednosť žalovaného za uplatnenú škodu, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa § 151 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku, trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania v súlade s § 142 ods.1 O.s.p. a priznal ich náhradu v konaní úspešnému žalovanému (odporcovi), voči v konaní neúspešnému žalobcovi (navrhovateľovi), spolu v sume 232,36 euro.

22. Trovy konania žalovaného predstavujú trovy za zaplatený súdny poplatok za podaný odpor v sume 16,50 euro a trovy spojené s jeho právnym zastúpením advokátom v spore spolu v sume 215,86 euro, uplatnené návrhom právneho zástupcu žalovaného v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. - vyúčtovanie trov za jednotlivé úkony z 10.06.2016, a to odmenu advokáta za poskytnuté právne služby vypočítanú v zmysle § 151 ods. 5 O.s.p., podľa § 9, § 10 ods. 2, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za 6 úkonov právnej služby pri sadzbe tarifnej odmeny podľa hodnoty veci (265,01 Euro ), tzn. 21,58 € za 1 úkon právnej služby + 2 x paušál vo výške 8,04 euro (2014) + 4 x paušál vo výške 8,58 euro (2016) + zvýšenie o 20 % DPH a to za nasledovné úkony:

- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 26.06.2014;

- písomné podanie týkajúce sa veci samej (odpor) zo dňa 01.07.2014;

- 4 x účasť na pojednávaní súdu vo veci samej v dňoch 04.02.2016, 15.03.2016, 21.04.2016 a 05.05.2016; tzn. 6 x 21,58 € + 50,04 € (RP) + 20% zvýšenie o DPH = 215,86 euro.

23. Priznané trovy konania žalovaného, spolu v sume 232,36 euro, je žalobca povinný zaplatiť k rukám (na účet) právnej zástupkyni žalovaného JUDr. Jane Mikulášovej, advokátke so sídlom Hlavné námestie č. 5, 811 01 Bratislava, AK Mikulášová & Partners s.r.o. na účet vedený v E. K., Q.. A.., Bratislava, IBAN A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.