Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10C-386-2015.pdf
PDF · 101.24 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/386/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa C.. U. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Jesenského 18, 960 01 Zvolen, štátny občan SR, zastúpený Lion Law Partners s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36 862461, so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi IO.. L. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Y. XXX, štátny občan SR, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Súd odporcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Dňa 23.11.2015 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 9.11.2015, ktorým sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd určil, že je vlastníkom tam špecifikovaných nehnuteľností a to domu so súp.č.XXX spolu so zastavaným pozemkom KN-C parc.č.XXXX/X o výmere 235 m2, domu so súp.č.XXX spolu so zastavaným pozemkom KN-C parc.č.XXXX o výmere 423 m2, KN-C parc.č.XXXX záhrady o výmere 248 m2, KN-C parc.č.XXXX záhrady o výmere 304 m2, KN-C parc.č.XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 161 m2 (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“) a zároveň, aby bol odporca povinný nahradiť mu trovy konania. Svoj návrh zdôvodnil tým, že navrhovateľ dňa 26.7.1995 uzavrel ako predávajúci s kupujúcou X. X. dve kúpne zmluvy, obe so zriadením práva vecného bremena - práva doživotného bývania a užívania prevádzaných nehnuteľností a predkupného práva, ktoré sa týkali predmetných nehnuteľností vedených na LV č.XXXX pre k.ú. K.. Dohodnutú kúpnu cenu mala kupujúca zaplatiť najneskôr v lehote 10 rokov odo dňa podpísania kúpnej zmluvy, t.j. do 26.7.2005. Navrhovateľ dňa 14.7.2008 odstúpil od oboch kúpnych zmlúv, nakoľko v dohodnutej lehote nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny s tým, že odstúpenie má účinky ex tunc. Dôvody na odstúpenie vyplynuli z ustanovenia § 517 ods. 1 OZ napriek skutočnosti, že odstúpenie od zmluvy nebolo vyslovene medzi jej účastníkmi dohodnuté. Písomný úkon odstúpenia prevzala kupujúca prostredníctvom kuriéra doručovacej služby Slovak Parcel Service 16.7.2008 a zároveň prevzatie zásielky bolo potvrdené ňou aj na doporučenej zásielke zo dňa 17.7.2008. Dňa 25.7.2005 uzavrela Viera Vlčeková kúpnu zmluvu s odporcom ako kupujúcim, pričom podľa názoru navrhovateľa túto zmluvu z formálnych aj obsahových dôvodov je potrebné považovať za neplatnú. Pokiaľ X. X. ako predávajúca predala nehnuteľnosť odporcovi, previedla na iného viac práv, ako mala sama, čo je v rozpore so základnou rímskoprávnou zásadou nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet. Táto predala nehnuteľnosti napriek tomu, že nevyplatila navrhovateľovi kúpnu cenu a navyše odporcovi muselo byť známe, že predávajúca v skutočnosti nebola reálnou vlastníčkou nehnuteľností, nedisponovala nimi a uskutočnený prevod vlastníctva bol len aktom pomsty bývalej manželky navrhovateľa L. I. voči jeho osobe. Odporca nikdy nevyplatil kúpnu cenu deklarovanú v predmetnej kúpnej zmluve, ani tieto nehnuteľnosti neužíval a nesprával sa ako
ich vlastník. Kúpnu zmluvu zo dňa 25.7.2005 označil navrhovateľ za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, ktorý nemôže požívať právnu ochranu pre svoj skutočný dôvod a zámer ukrátiť a poškodiť navrhovateľa a musí byť klasifikovaný ako absolútne neplatný právny úkon. Naliehavý právny záujem na podanom žalobnom návrhu navrhovateľ zdôvodnil tým, že samotné odstúpenie od zmluvy nie je v zmysle existujúcej aplikačnej praxi samo o sebe dôvodom pre obnovenie jeho vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností. Zároveň žiadal, aby si súd otázku zániku kúpnych zmlúv zo dňa 26.7.1995 titulom odstúpenia a otázku neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 25.7.2005 vyriešil ako otázku predbežnú.
Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 4.5.2016 s tým, že na pojednávanie sa dostavil navrhovateľ, ako i právny zástupca navrhovateľa, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Nedostavil sa odporca, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v súlade s § 47 ods. 2 O.s.p., keď zásielka sa vrátila na súd dňa 1.4.2016 s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ a po opätovnom zaslaní zásielky sa táto vrátila na súd dňa 29.4.2016 opäť s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“, keď zásielky boli zasielané na adresu, ktorú označil navrhovateľ ako adresu na doručovanie pošty pre odporcu. Súd postupoval v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu.
Súd vykonal dokazovanie na tomto pojednávaní listinnými dôkazmi, ktoré v priebehu konania doložil vo fotokópiách do súdneho spisu navrhovateľ a to: kúpnu zmluva zo dňa 26.7.1995 z č.l.7-8, kúpnu zmluva zo dňa 26.7.1995 z č.l.9-10, kúpnu zmluva zo dňa 25.7.2005 z č.l.11-13, dodatok č.1 ku kúpnej zmluve zo dňa 29.7.2005 z č.l.14-15, odstúpenie od zmlúv zo dňa 14.7.2008 z č.l.16, preberací list z č.l.17, potvrdenie o doručovaní zásielky z č.l.18, poštový podací lístok fotokópia obálky z č.l.19, list vlastníctva č.34435 zo dňa 16.3.2016 pre k.ú. Zvolen, plnomocenstvo zo dňa 14.7.2008, faktúru č.AS488180, zápisnicu o pojednávaní sp.zn. 6C/155/2005, uznesenie ČVS: ORP-330/ZV-ZV-2013 zo dňa 26.6.2014 OOPZ Zvolen, návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľnosti zo dňa 17.6.2013, list zo dňa 11.1.2006 vrátane poštového podacieho lístka zo dňa 11.1.2006, zmluvu o zriadení predkupného práva zo dňa 5.10.1995 týkajúcu sa domovej nehnuteľnosti súp.č. XXX, zmluvu o zriadení predkupného práva zo dňa 5.10.1995 týkajúcu sa domovej nehnuteľnosti súp.č. XXX, tiež vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámil sa s prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, pričom zistil tento skutkový stav. Z kúpnych zmlúv zo dňa 26.7.1995 súd zistil, že boli uzavreté medzi navrhovateľom ako predávajúcim a X. X., nar. XX.X.XXXX ako kupujúcou, ktorých predmetom bol prevod vlastníckeho práva k predmetných nehnuteľnostiam, s tým, že dohodnutá kúpna cena v sume 600.000,- Sk resp. 800.000,- Sk mala byť zaplatená vzhľadom na príbuzenský pomer účastníkov zmluvy najneskôr v lehote do 10 rokov, odo dňa podpísania týchto zmlúv. V obidvoch zmluvách bolo dohodnuté, že pokiaľ kúpna cena nebude zaplatená najneskôr v dohodnutom termíne, má predávajúci možnosť v zmysle § 48 OZ jednostranne od zmluvy odstúpiť, v dôsledku čoho sa táto zmluva od počiatku zruší. Z kúpnej zmluvy zo dňa 25.7.2005 vrátane dodatku č.1 zo dňa 29.7.2005 súd zistil, že bola uzavretá medzi X. X., nar. XX.X.XXXX ako predávajúcou a C.. L. Y. - odporcom ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, pričom kúpna cena bola dohodnutá vo výške 10 mil.Sk. Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 14.7.2008 súd zistil, že ho adresovala L.. U. V., advokátka, ako právna zástupkyňa navrhovateľa X. X. s tým, že týmto odstúpil navrhovateľ od predmetných kúpnych zmlúv, ktorých predmetom bol prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, z dôvodu, že nebola ku dňu spísania tohto odstúpenia od zmluvy vyplatená dohodnutá kúpna cena. Z preberacieho listu resp. potvrdenia o doručovaní zásielky a tiež z poštového podacieho lístka súd zistil, že zásielka bola doručená Viere Vlčekovej dňa 16.7.2008 resp. 17.7.2008, kde ako odosielateľ je uvádzaná U. V.. Z výpisu z listu vlastníctva č.3435 zo dňa 16.3.2016 pre okres K., obec K., katastrálne územie K. súd okrem iného zistil, že v časti A: majetková podstata sú zapísané predmetné nehnuteľnosti, v časti B: vlastníci a iné oprávnené osoby je ako výlučný vlastník zapísaný odporca, v časti poznámka sú uvedené predbežné opatrenia, ktoré boli nariadené Okresným súdom Zvolen ohľadne zákazu nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami, v časti C: ťarchy sú uvedené vecné bremená v prospech navrhovateľa. Z plnomocenstva zo dňa 14.7.2008 súd zistil, že bolo udelené navrhovateľom pre L.. U. V., advokátku, ktorá bola oprávnená v jeho mene vykonať všetky úkony v právnej veci, odstúpenia od kúpnych zmlúv zo dňa 26.7.1995, uzavretých medzi navrhovateľom a X. X..
Z návrhu na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností zo dňa 17.6.2013 súd zistil, že ako navrhovateľ je tu uvedená X. X., nar. XX.X.XXXX, ktorá týmto žiadala o povolenie záznamu jej výlučného vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV XXXX v k.ú. Zvolen, t.j. k predmetných nehnuteľnostiam, z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 25.7.2005 medzi ňou a kupujúcim C.. L. Y., nar. XX.X.XXXX. Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržali podaného žalobného návrhu zo dňa 9.11.2015, navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedka X. X. a tiež vyžiadať si z katastrálneho úradu kompletné spisy týkajúce sa prevodov vlastníckeho práva uskutočnených medzi navrhovateľom a X. X. a následného prevodu medzi X. X. a odporcom vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. Na záver uviedol, že zotrváva na svojom názore, že návrh je dôvodný, nakoľko odstúpenie od zmluvy, ktoré uskutočnil navrhovateľ vo vzťahu k X. X. bolo preukázané a tiež podľa jeho názoru aj odstúpenie od zmluvy uskutočnené X. X. vo vzťahu k odporcovi je preukázané, a z týchto dôvodov žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní súd okrem iného zistil, že on v roku 1993 kúpil predmetné nehnuteľnosti od firmy Hydinárne Zvolen, štátny podnik a za tieto aj riadne zaplatil. Následne ich v roku 1994 začal rekonštruovať prostredníctvom firmy Y. a v roku 1995 ich začal aj obývať spolu s vtedajšou manželkou L. I., ktorá navrhla, aby tieto nehnuteľnosti odpredal jej matke X. X., k čomu aj došlo. S poukazom na tieto okolnosti bola dojednaná kúpna cena tak, že mala byť zaplatená najneskôr do 10 rokov od podpisu týchto zmlúv, avšak táto uhradená nebola. Na preukázanie tejto skutočnosti poukázal na výpoveď samotnej X. X. v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 6C/155/2005 zo dňa 8.1.2007 resp. v jej výpovedi v konaní na polícii vedenom pod sp.zn. ČVS: ORP-330/ZV- ZV-2013. Následne X. X. previedla tieto nehnuteľnosti v roku 2005 na odporcu a potom od tejto kúpnej zmluvy odstúpila dňa 6.5.2013, z dôvodu, že ani odporca neuhradil kúpnu cenu, čoho dôkazom má byť uznesenie pod sp.zn. ČVS: ORP-323/OEK-BB-2013 a uznesenie ČVS: ORP-330/ZV-2013 a tiež sú dôkazom toho chátrajúce domy, ktoré už 10 rokov nie sú nijakým spôsobom zabezpečené a pokiaľ by odporca za ne uhradil kúpnu cenu, zrejme by ich nenechal v takom žalostnom stave.
Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa § 159 ods. 2 O.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených v zákone.
Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal určenie, že je vlastníkom tam špecifikovaných predmetných nehnuteľností, pričom ako vlastník týchto nehnuteľností je aktuálne na príslušnom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností zapísaný odporca. Navrhovateľ pôvodne previedol vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na tretiu osobu X. X. dvoma kúpnymi zmluvami zo dňa 26.7.1995 a táto následne previedla vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na odporcu kúpnou zmluvou zo dňa 25.7.2005. Navrhovateľ žiadal, aby si súd ako predbežnú otázku vyriešil otázku jednak platnosti odstúpenia od kúpnych zmlúv, ktoré boli uzavreté medzi navrhovateľom a X. X. na základe právneho úkonu odstúpenia, ktorý uskutočnil navrhovateľ, a zároveň s poukazom na ním tvrdenú absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi X. X. a odporcom, aby súd vyriešil ako prejudiciálnu otázku aj túto otázku absolútnej neplatnosti. Jednalo sa teda o určovaciu žalobu v rámci ktorej je povinnosťou navrhovateľa preukázať, že má naliehavý právny záujem na takomto určení. Súd sa preto v prvom rade zaoberal skúmaním otázky naliehavosti právneho záujmu navrhovateľa na takomto určení, pričom návrh zamietol práve z dôvodu, že podľa názoru súdu naliehavý právny záujem zo strany navrhovateľa nebol preukázaný, a to z nasledovných dôvodov. Naliehavý právny záujem je daný spravidla vtedy, ak by bez takéto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo keby sa stalo právne postavenie navrhovateľa bez takéhoto určenia neisté. V tejto súvislosti poukazuje súd na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn.3Cdon 1338/96 (citované podľa časopisu Soudní judikatúra č. 3/1997 ), podľa ktorého platí, že „I- Určovacia žaloba podľa § 80 písm.c) O.s.p. má preventívny charakter. Predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba
účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. Závery o tom sú spojené nielen so žalobou o určení ale aj s otázku, akého konkrétneho určenia sa žalobca žalobou domáha. II- Ak súd zamieta žalobu na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je pre nedostatok naliehavého záujmu na takomto určení, je vylúčené, aby súd súčasne preskúmal žalobu z vecnej stránky“. Súd pritom poukazuje na okruh účastníkov konania, keď ani na strane odporcu, ani na strane navrhovateľa, ako účastníčka konania nefigurovala X. X., a preto ak by aj súd návrhu navrhovateľa vyhovel, bol by takýto výrok rozsudku záväzný len pre účastníkov konania a pre orgány a nebol by záväzný pre žiadnu ďalšiu fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá by následne mohla uplatňovať svoje práva k predmetnej nehnuteľnosti v inom konaní a žiadny iný orgán vrátane súdu by nemohol voči nej vychádzať zo záveru, že v inom konaní už bolo o tejto veci právoplatne rozhodnuté, v dôsledku čoho súd má za to, že právne postavenie navrhovateľa by zostalo stále neisté a v žiadnom prípade by sa takýmto rozhodnutím nepredišlo ďalším sporom, keď aj z dokazovania ktoré vykonal súd v tomto konaní vyplýva, že aj dotyčná X. X. by mohla mať záujem na určení, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam svedčí v jej prospech s poukazom na to, že sama odstúpila od predmetnej kúpnej zmluvy, ktorú mala uzavretú s odporcom a aj s ohľadom na to by sa jej podstatným spôsobom týkala otázka, ktorú navrhovateľ navrhol riešiť ako predbežnú otázku t.j. otázka absolútnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 25.7.2005, ktorá bola uzavretá medzi ňou a odporcom, keďže je všeobecne prijímaný právny názor, že odstúpiť možno iba od platne uzavretej zmluvy. V tejto súvislosti poukazuje súd napr. na rozhodnutie publikované v časopise Soudní judikatúra pod č.SJ 168/2003, podľa ktorého „právoplatné rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva je záväzné len pre účastníkov konania, v ktorom bolo vydané. Voči tomu kto nebol účastníkom tohto konania a kto nie je jeho právnym nástupcom, nemôže súd, správny úrad alebo iný orgán pri posudzovaní jeho vecí vychádzať zo záveru, že o vlastníckom práve bolo v inom konaní právoplatne rozhodnuté“, resp. „rozhodnutie R 65/1972 s.241, podľa ktorého“ aj keď sa výrokom rozsudku určuje, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, aj keď je takýto rozsudok podkladom pre zápis do evidencie nehnuteľností, nemá tento rozsudok všeobecnú záväznosť, ale predstavuje rozhodnutie, ktorým bola sporná otázka vyriešená len vo vzťahu k účastníkom konania". Tiež z komentára Bureš, J.,Drápal, L.Krčmář, Z.akol. Občanský soudní řád. Komentář. I. díl.7.vydaní. Praha: C.H. Beck, 2006, strana 734-735 vyplýva, že ak nie je rozhodnutie (právoplatný výrok rozsudku alebo uznesenia vo veci samej) subjektívne záväzný pre každého, vzťahujú sa účinky právnej moci len na osoby, ktoré boli účastníkmi konania (nie však na vedľajších účastníkov), a na osoby, na ktoré bola zákonom rozšírená záväznosť rozhodnutia. Pre súdy, správne úrady a iné orgány verejnej správy je výrok právoplatného rozsudku v iných než statusových veciach, (a v ďalších veciach zaväzujúcich každého) záväzný len potiaľ, pokiaľ posudzujú (ako predbežnú otázku) medzi účastníkmi, poprípade medzi osobami, na ktoré bola subjektívna záväznosť rozsudku rozšírená, právne vzťahy, ktoré boli právoplatne vyriešené súdnym rozhodnutím. Ten, kto nebol účastníkom konania a ani podľa zákona voči nemu nie je rozhodnutie záväzné, môže uplatňovať svoje práva k veci alebo k právu, o ktorom bolo rozhodnuté, v inom konaní, a ani súd, správny úrad alebo iný orgán verejnej správy pri posudzovaní veci nemôže voči nemu vychádzať zo záveru, že a ako o nej bolo v inom konaní už právoplatne rozhodnuté; uvedené platí tiež vo vzťahu k rozhodnutiam, ktoré sa týkajú vecných práv k nehnuteľnostiam, vrátane práva vlastníckeho. Súd zároveň poukazuje aj na publikované rozhodnutie v časopise Soudní rozhledy- rozhodnutia súdov ČR pod č. 8/2001, strana 268: Ak rieši súd v konaní o ochranu vlastníckeho práva žalobcu, podstatnú otázku platnosti kúpnej zmluvy ako otázku predbežnú a ak bolo o platnosti tejto kúpnej zmluvy už rozhodnuté v inom konaní, ktorého účastníkom žalobca nebol, nie je toto rozhodnutie pre súd v tomto neskoršom konaní záväzné. Nakoľko súd zamietol určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení, bolo vylúčené, aby súd zároveň preskúmaval žalobu z vecnej stránky a z týchto dôvodov ani nevykonal ďalšie dokazovanie, ktoré navrhol navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní a ani sa bližšie neoboznamoval s listinnými dôkazmi, ktoré boli vykonané v priebehu konania.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa
ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko súd návrh navrhovateľa zamietol, bol odporca úspešný pri bránení svojho práva a z tohto dôvodu by mal právo na náhradu trov konania. Nakoľko si však žiadne trovy konania neuplatnil a ani zo spisu nebolo zistené, že by mu boli nejaké trovy konania vznikli, súd rozhodol o trovách konania tak, že odporcovi právo na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)